Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3Cpr/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne: Bc. P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, M., zast. JUDr. Ladislav Ščury, advokát, AK Mierová 1725, 022 01 Čadca, IČO: 33916071, proti žalovanému: Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, so sídlom Palárikova 2311/0, 022 16 Čadca, IČO: 17335469, zast. Mgr. Michal Mozolík, advokát, AK Palárikova 1449, 022 01 Čadca, o určenie neplatností výpovedí z pracovného pomeru a náhradu mzdy

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.11.2017 domáhala, aby súd určil neplatnosť výpovedí z pracovného pomeru, a to výpovede o skončení pracovného pomeru pre pracovnú pozíciu skladníčka v práčovni zo dňa 03.05.2017, pracovného pomeru pre pracovnú pozíciu vedúca práčovne zo dňa 03.05.2017, pracovného pomeru pre pracovnú pozíciu vedúca práčovne zo dňa 12.05.2017, pracovného pomeru pre pracovnú pozíciu skladníčka v práčovni zo dňa 12.05.2017 a pracovného pomeru pre pracovnú pozíciu vedúca práčovne zo dňa 12.05.2017, všetky z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) s tým, že u všetkých domáhala sa vyslovenia, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou naďalej trvá. Žalobkyňa uplatnila aj náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Prvá pracovná zmluva bola dohodnutá s vykonávaním druhu práce ako vedúca práčovne na polovičný pracovný úväzok, pričom stručná charakteristika práce bola uvedená tak, že riadi a organizuje chod práčovne a pracovníkov vykonávajúcich pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce. Pracovný pomer bol uzatvorený od 01.12.2012 na dobu určitú do 30.11.2013, dohodnutá pracovná činnosť bola zaradená do 2. tarifnej triedy s tarifným platom 225,- € mesačne. Druhá pracovná zmluva bola dohodnutá s vykonávaním druhu práce ako skladníčka v práčovni na polovičný pracovný úväzok, pričom stručná charakteristika práce bola uvedená tak, že zabezpečuje výdaj, triedenie a kontrolu opratého prádla zo skladu práčovne. Pracovný pomer bol uzatvorený od 01.12.2012 na dobu určitú do 30.11.2013, dohodnutá pracovná činnosť bola zaradená do 2. tarifnej triedy s tarifným platom 178,- € mesačne. Dňa 11.11.2013 žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dodatok č. 2 pracovnej zmluvy, ktorým došlo k zmene bodu č. 3 pracovnej zmluvy - vedúca práčovne zo dňa 30.11.2012 tak, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú, a to s platnosťou od 01.12.2013. Dňa 11.11.2013 žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dodatok č. 2 pracovnej zmluvy, ktorým došlo k zmene bodu č. 3 pracovnej zmluvy

- skladníčka v práčovni zo dňa 30.11.2012 tak, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú, a to s platnosťou od 01.12.2013. Dňa 14.3.2017 jej žalovaný predložil harmonogram výkonu prác, v ktorom bolo presne uvedené, ktoré dni v týždni a v akom časovom rozmedzí mala pracovať v práčovni a kedy v lekárni. Následne jej dňa 30.3.2017 dal zamestnávateľ - žalovaný návrh dodatku č. 6 zo dňa 03.04.2017 na uzatvorenie s tým, že by došlo k zmene bodov č. 1 a č. 7 pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2012. Predmetným dodatkom č. 6 by bol druh práce dohodnutý ako administratívne činnosti v technickom odbore a nemocničnej lekárni. Avšak takýto dodatok žalobkyňa nikdy nepodpísala, ani s jeho charakteristikou pracovnej činnosti zo dňa 24.04.2017 práve preto, že s takouto zmenou pracovnej zmluvy nesúhlasila. O tom, že so žalovaným nechcela uzatvoriť dodatok č. 6 k pracovnej zmluve zo dňa 30.11.2012 svedčí i žiadosť o vydanie písomného oznámenia podľa § 55 ods. 6 zo dňa 10.4.2017, na základe ktorého požiadala žalovaného, aby jej oznámil dôvod preradenia na inú prácu, ktoré žiadala vydať do 15.04.2017. Na uvedenú žiadosť žalovaný odpovedal listom - písomnou odpoveďou zo dňa 11.04.2017, v ktorej oznámil, že „....písomné oznámenie podľa § 55 ods. 6 neprichádza do úvahy, pretože u Vás nedošlo ani nedochádza k žiadnemu preradeniu na inú prácu. Váš list preto považujeme za bezpredmetný. Dňa 3.4.2017, 6.4.2017 a 10.1.2017 Vám oznámená organizačná zmena spočívajúca v zrušení pracovného miesta - skladník v práčovni na 0,5 pracovného úväzku a zníženie pracovného miesta v kategórii THP - vedúci práčovne z 0,5 prac. úväzku na 0,2 prac. úväzku, čím ste sa stali pre organizáciu nadbytočnou. Zároveň Vám bola ponúknutá iná vhodná práca na 1,00 pracovného úväzku, ktorú ste odmietli.“ Dňa 26.5.2017 bola žalobkyni predložená k podpisu výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) zo dňa 12.05.2017, v zmysle ktorej mala začať plynúť výpovedná doba dňa 01.05.2017 a uplynúť dňa 30.06.2017. Keďže táto výpoveď bola doručená už v čase plynutia výpovednej doby, tak túto odmietla prevziať. Navyše bola v tom čase PN, čo muselo byť žalovanému iste známe. Výpoveď zo dňa 12.05.2017 označila za neplatnú práve z týchto dôvodov. Následne dňa 01.06.2017 nastúpila do práce z riadnej dovolenky, ktorú mala dňa 29.-31.05.2017 (po skončení PN, ktorá skončila dňa 26.05.2017), pričom v tento deň žalobkyni žalovaný dával na prevzatie rovnakú výpoveď, ku ktorej opäť uviedla vyššie uvedené skutočnosti o jej neplatnosti. Keďže žiadna riadna a zákonná výpoveď jej doručená nebola, prostredníctvom žiadosti o opätovné vydanie písomnej výpovede zamestnávateľa zo dňa 25.07.2017 požiadala žalovaného o opätovné vydanie písomnej výpovede. Nebol tam uvedený presný dátum začatia plynutia výpovednej doby dňa 01.05.2017 a uplynie dňa 30.06.2017, ale bolo tam uvedené: „Váš pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba trvá 2 mesiace, začne plynúť prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede.“ Aj táto druhá výpoveď bola datovaná dátumom 12.05.2017. Takéto vyhotovenie výpovede však prvýkrát videla po otvorení emailu dňa 03.08.2017. Žalovaný na email odpovedal dňa 03.08.2017, pričom vo svojej odpovedi uviedol, že „v prílohe Vám zasielam výpovede z pracovných pomerov, s ktorými ste boli oboznámená a ktoré ste odmietli prevziať dňa 1.6.2017 na zamestnaneckom odbore KNsP Čadca. Na Vami zaslanom obrázku bol pracovný návrh jednej z výpovedí, ktorú Vám na zamestnaneckom odbore dali nahliadnuť dňa 26.5.2017.“ Prílohami mailu žalovaného zo dňa 3.8.2017 boli dve výpovede zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zo dňa 12.5.2017 (jedna výpoveď pre pozíciu vedúcej práčovne a druhá výpoveď na pozíciu skladníčka v práčovni). Vo vyššie uvedených výpovediach zamestnávateľa - žalovaného pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) postrádala viaceré náležitosti, ktoré by mala obsahovať táto výpoveď. Predovšetkým v nej nie je uvedené rozhodnutie o organizačných zmenách, o organizačnej štruktúre a jej zmien, z ktorých vyplýva nadbytočnosť žalobkyne a potrebu jej výpovede. Ďalej v nej postrádala vyjadrenie odborovej rady k výpovedi. Keďže doposiaľ nebolo ani len oznámené, k akým organizačným zmenám pristúpil zamestnávateľ - žalovaný a na základe akých právnych skutočností dospel k jej nadbytočnosti, a navyše postrádala akým spôsobom sa vyjadrila odborová rada, tak má za to, že aj pre túto neúplnosť výpovede je táto neplatná. Pokiaľ by s týmito bola oboznámená, tak by pokladala výpoveď za úplnú. Dňa 01.06.2017 na zamestnaneckom odbore bola oboznámená s výpoveďou, avšak túto odmietla prevziať, pretože táto nespĺňala zákonom stanovené náležitosti. Obe vyššie uvedené výpovede pokladá za neplatné, pretože neboli dodržané ustanovenia § 38 o doručovaní výpovede, ďalej v tejto výpovedi nie je napísané, kedy nastali organizačné zmeny, na základe ktorých dostala výpoveď, ďalej pre zmenu pracovných podmienok sa vyžaduje dohoda zamestnanca a zamestnávateľa, ktorá však v tomto prípade uzatvorená nebola, čím došlo k porušeniu § 54 a 55 ods. 6 ZP, a preto uvedené dve výpovede pokladá za neplatné podľa § 16 ods. 1, § 77 a 79 ods. 1 a trvá na ďalšom zamestnávaní. Na základe toho, že obe výpovede sú neplatné, oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovných zmluvách zo dňa 30.11.2012 a v zmysle § 79 ods. 1 sa bude svojich nárokov domáhať aj v súdnou cestou. Na základe vyššie uvedeného má za to, že sa pracovné pomery neskončili a má voči zamestnávateľovi nárok požadovať, aby jej bola pridelená práca

a mzdy v súlade s pracovnými zmluvami, no nakoľko jej zamestnávateľ prácu neprideľuje, má voči nemu nárok na náhrady miezd v sume jej priemerného mesačného zárobku v sume 459,34 eur za každý uplynutý mesiac od 01.09.2017 do právoplatného skončenia súdneho sporu o neplatnosti skončení pracovných pomerov, najviac však za obdobie 12 mesiacov (žalobkyňa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2017 odstránila nedostatok týkajúci sa chýbajúceho vyčíslenia výšky uplatnenej náhrady mzdy). Má vedomosť, že pracovné pozície, ktoré vykonávala pre žalovaného nezanikli, pretože žalovaný neustále prevádzkuje tak lekáreň, ako i práčovňu, pričom sú tam na jej pozíciách zamestnané iné pracovné sily a to pani z Rakovej, ktorá vykonáva prácu v práčovni a v pokladni lekárne a ďalšia pani z Čadce pracuje v sklade práčovne. Preto má za to, že jej pracovné pozície nezanikli pre nadbytočnosť, ale došlo iba k zmene pracovných zmlúv podľa § 54 ZP. To, že vyššie uvedené výpovede sú neplatné z dôvodu porušenia ustanovení o doručovaní, ako i z dôvodu zmeny pracovnej zmluvy nekonvaliduje ani tá skutočnosť, že po zrušení pracovného pomeru bola žalobkyni doručená odpoveď na žiadosť o informácie zo dňa 19.09.2017, ku ktorej boli ako prílohy priložené: rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 15/2017/R zo dňa 06.04.2017, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 16/2017/R zo dňa 06.04.2017, žiadosť o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) č. D11/2017/167/ 7/9 ZO zo dňa 03.05.2017, výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) zo dňa 03.05.2017, žiadosť o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) č. D11/2017/168/ZO zo dňa 03.05.2017 a výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) zo dňa 03.05.2017. S týmito citovanými rozhodnutiami zamestnávateľa nebola oboznámená pri odovzdávaní výpovede, tieto ani nie sú obsiahnuté vo výpovedi, teda minimálne mali byť v nej uvedené a preto pokladá tieto dokumenty za dodatočne vyhotovené za účelom odpovedí na jej žiadosť o informácie zo dňa 19.9.2017. Keďže zamestnávateľ jej v poskytnutej lehote do 30.10.2017 neoznámil svoje stanovisko, či ju ďalej bude zamestnávať, alebo nie a to ani do dnešného dňa 31.10.2017, podala túto žalobu.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že so žalobou nesúhlasí, nárok uplatnený žalobou neuznáva v celom rozsahu a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Vzhľadom na spôsob podania žaloby, je potrebné preskúmať včasnosť podania žaloby podľa § 77 ZP. Žalovaná uzavrela so žalobkyňou dve pracovné zmluvy na dva pracovné pomery dňa 30.11.2012: (i) vedúca práčovne na 0,5 prac. miesta;(ii) skladníčka v práčovni na 0,5 prac. miesta. K pracovnej zmluve žalobkyne na vedúcu práčovne boli vypracované dodatky č. 1 - 5. Dodatky č. 1,3,4,5 sa týkali zmeny mzdových podmienok - zvýšenia tarifného platu a Dodatok č. 2 menil pracovný pomer z doby určitej na pracovný pomer na dobu neurčitú. Dodatky č. 4 a 5 žalobkyňa nepodpísala ani neprevzala. K pracovnej zmluve na skladníčku v práčovni boli vypracovane dodatky č. 1 - 5. Žalobkyňa všetky dodatky podpísala. Dodatok č. 2 sa týkal zmeny pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú a ostatné dodatky č. 1, 3, 4 a 5 sa týkali zvýšenia tarifného platu v súlade s platnou kolektívnou zmluvou. Žalovaná s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce rozhodla písomným rozhodnutím o organizačnej zmene, v zmysle ktorej došlo k zrušeniu 0,5 pracovného miesta skladníčky v práčovni. Žalovaná s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce rozhodla písomným rozhodnutím o organizačnej zmene, v zmysle ktorej došlo k zníženiu pracovného miesta vedúci v práčovni z 0,5 na 0,2 pracovného úväzku. Dotknutá zamestnankyňa žalobkyňa bola osobne na zamestnaneckom odbore KNsP Čadca oboznámená s oboma organizačnými zmenami, ktoré sa jej týkali, ako aj s jej nadbytočnosťou a pracovno-právnymi následkami v prípade, že ponúkanú prácu neprijme, zároveň žalobkyni bola ponúknutá iná vhodná práca, ktorú v danom čase mala žalovaná - administratívne činnosti v prevádzkovo-technickom odbore a nemocničnej lekárni v rozsahu 1,00 pracovného miesta, t.j. 37,5 hod. týždenne. Toto pracovné miesto s konkrétnou pracovnou náplňou bolo ponúknuté žalobkyni. Pracovná náplň a harmonogram práce (po opakovanom osobnom rokovaní na zamestnaneckom odbore za prítomnosti žalobkyne, Ing. G. R., Mgr. Q. H., Mgr. E. E.) boli upravované podľa pripomienok žalobkyne. Žalobkyňa napriek tomu písomnú ponuku práce zo dňa 25.04.2017 písomne svojim podpisom dňa 02.05.2017 neprijala. Priloženú poslednú verziu (konečnú podobu) náplne ponúknutej práce a harmonogram výkonu ponúknutej práce žalobkyňa dostala k dispozícii zo strany zamestnaneckého odboru. N6sledne na vyzvanie sa žalobkyňa dostavila 02.05.2017 na zamestnanecký odbor a oznámila, že ponúkanú prácu odmieta, čo písomne potvrdila. Po odmietnutí ponúknutej práce na plný úväzok zo strany žalobkyne dňa 02.05.2017 žalovaná písomnou žiadosťou zo dňa 03.05.2017 požiadala odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonnika prace z pracovného pomeru skladníka v práčovni; k písomnej žiadosti o prerokovanie výpovede žalovaná pripojila i návrh výpovede. Rovnako žalovaná písomnou žiadosťou zo dna 03.05.2017 požiadala odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z pracovného pomeru vedúca práčovne; k písomnej žiadosti o prerokovanie

výpovede žalovaná pripojila i návrh výpovede. Dňa 11.05.2017 bolo odborovou organizáciou žalovanej písomne oznámené, že obe výpovede žalobkyni boli odborovou organiz6ciou prerokované. Žalovaná preto postupovala v súlade s § 74 Zákonníka práce a splnila povinnosť v zmysle §74 Zákonníka práce. Po prerokovaní odborovou organizáciou žalovaná urobila Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods.1 písm. b) zo dňa 12.05.2017 týkajúcu sa pracovného pomeru skladníčka v práčovni a tiež výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa $ 63 ods. 1 písm. b) zo dňa 12.05.2017 týkajúcu sa pracovného pomeru vedúci práčovne Pre práceneschopnosť žalobkyne a jej neprítomnosť v práci (dovolenka) jej obe tieto výpovede boli dané (doručované) dňa 01.06.2017, keď sa dostavila žalobkyňa na zamestnanecký odbor. Žalobkyňa odmietla výpovede prevziať, čim nastali účinky doručenia oboch výpovedí žalobkyni podľa § 38 ods. 4 druhá veta ZP. Dňa 01 .06.2017 boli žalobkyni osobne na zamestnaneckom odbore za prítomnosti Ing. G. R., vedúcej zamestnaneckého odboru a Márie Psotovej, referentky zamestnaneckého odboru doručované obidve výpovede, ktoré sú priložené k vyjadreniu, Žalobkyňa obe doručované výpovede na vyzvanie Ing. G. R. prečítala, pričom Ing. G.O. jej oznámila, že oba pracovné pomery žalobkyne končia uplynutím výpovednej doby, ktorá začne plynúť 01.07.2017 a skončí 31.08.2017. Žalobkyňa odmietla prevziať obe výpovede, o čom bol spísaný záznam a podpísaný prítomnými svedkami Ing. G. R. a E. H.. Reálne skutkové okolnosti boli také, že dňa 26.05.2017 (posledný deň PN žalobkyne) sa žalobkyňa sama dostavila na zamestnanecký odbor do mzdovej učtárne a predložila potvrdenie o skončení PN a zároveň tlačivo - dovolenkový lístok na schválenie dovolenky v dňoch 29.05.2017 až 31.05.2017, keďže nezastihla svojho priameho nadriadeného Mgr. Q. H., vedúceho prevádzkovotechnického odboru a nevedela ako ďalej v tomto prípade postupovať, keďže ju schv6len0 nemala. Pracovníčka zamestnaneckého odboru E. H. žalobkyni na jej požiadanie zároveň ukázala k nahliadnutiu jej zamestnanecký spis, pričom navrchu sa nachádzala pracovná verzia (draft) výpovede z jedného jej pracovného pomeru, ktorú si žalobkyňa odfotila svojim mobilným telefónom. E. H. žalobkyňu upozornila, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa je ešte stále PN, výpovede z oboch pracovných pomerov budú doručené až po nástupe žalobkyne do práce po skončení jej dočasnej pracovnej neschopnosti, o čom žalobkyňu telefonicky na požiadanie E. H. informovala aj vedúca zamestnaneckého odboru Ing. G. R.. E. H. nedoručovala žalobkyni žiadnu výpoveď, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že keby tomu tak bolo, žalobkyňa by mala odfotené obe výpovede, nielen jednu. K právnej stránke veci žalovaná odhliadnuc od reálnych skutkových okolností uvedených v bode 9. tohto vyjadrenia uvádza, že žalobkyňou tvrdené skutkové okolnosti týkajúce sa dňa 26.05.2017 (údajného doručovania výpovede - jednej) sú právne bez významu vo vzťahu k platnosti (nemajú vplyv na platnosť) oboch výpovedi doručených fikciou dnes 01.06.2017 (sú priložené k tomuto vyjadreniu) z dôvodu odmietnutia ich prijatia, ibaže by žalobkyňou tvrdená výpoveď údajne doručovaná dňa 26.05.2017 bola platná. Žalovaná tiež uvádza k právnej stránke veci, že určenie výpovednej doby vo výpovedi z pracovného pomeru nie je podstatnou náležitosťou výpovede. Dôvod výpovede bol pri oboch výpovediach dostatočne vymedzený. Podstatnou náležitosťou výpovede nie je podľa zákona ,,vyjadrenie" odborovej organizácie; navyše nad rámec zákona obe výpovede obsahujú informáciu o ich prerokovaní odborovou organizáciou. čo sa týka neplatnosti právnych úkonov v dôsledku porušenia určitej zákonnej povinnosti je koncipovaný odlišne, než Občiansky zákonník. Právny úkon v pracovnom práve (výpoveď z pracovného pomeru) je neplatný len vtedy, ak to výslovne ustanovuje zákon, ako je tomu napr. pri nesplnení povinnosti podľa § 74 Zákonníka práce. Naopak pri porušení povinnosti podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu (týka sa len výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny), zákon výslovne neustanovuje, že výpoveď je ,,inak“ neplatná, preto nesplnenie takejto povinnosti nemá za následok neplatnosť výpovede. Práčovňu žalovaná prevádzkuje, ako i pokladňu a lekáreň. Na odmietnutú ponúknutú prácu žalobkyňou bola prijatá nová zamestnankyňa I. D. (pani z S.), ktorá vykonáva prácu, ktorá bola žalobkyni ponúknutá a ktorú žalobkyňa neprijala. V práčovni pracujú zamestnankyne, ktoré tam pracovali počas pracovných pomerov žalobkyne (D. A., E. U., E. H.). Vykonávajú pracovné činnosti v sklade v práčovni popri svojich hlavných pracovných činnostiach (práčka, robotník v práčovni), tým došlo znížením stavu zamestnancov (skladníčka v práčovni) k zabezpečeniu efektívnosti práce rozdelením pracovných činností skladníčky v práčovni medzi uvedené zamestnankyne, ktoré to majú v náplni práce. Ako už žalovaná uviedla, žalobkyňa bola oboznámená s organizačnými zmenami, ktoré sa jej týkali, a to pred doručovaním výpovedí. Žalovaná popiera tvrdenie žalobkyne o dodatočnom vyhotovení dokumentov ako nepodložené a účelové. Odhliadnuc žalobkyni nevyhovovala dohodnutá práca v práčovni - robotnícke povolanie skladníčka v práčovni, preto je potom žaloba o neplatnosť výpovedí z pracovného pomeru - skladníčka v práčovni nepochopiteľná. Vyjadrila sa i pred svedkami, že nechce dohodnutú prácu skladníčky v práčovni vykonávať. Už pred zrušením pracovného miesta žalobkyne - skladníčky v práčovni vykonávali jej pracovné činnosti ako skladníčky

v práčovni ostatné zamestnankyne v práčovni v robotníckom povolaní, preto bola žalobkyňa reálne nadbytočná.

3. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že prišla na zamestnanecký odbor dňa 26.5.2017, nakoľko ju žiadal priamy nadriadený p. Poláček o predloženie dovolenkového lístka na čerpanie riadnej dovolenky na dni 29., 30. a 31.5.2017. dňa 26.5.2017 ešte bola PN, ale už týmto dňom PN ukončovala, nasledujúceho dňa 27.5.2017 bola vypísaná do práce. Išla z uvedeného dôvodu do práce za p. H., ale on v uvedený deň v práci nebol prítomný. Ona mala aj potvrdenie o ukončení dočasnej PN, tak s týmto dokladom išla na zamestnanecký odbor. Keďže p. H. tam nebol, už chcela mať tú dovolenku oficiálne potvrdenú, požiadala o pomoc p. P., ktorý tento lístok, keby ho nezobral, je na zamestnaneckom odbore, mal zaniesť asistentke riaditeľa. Ona išla na zamestnanecký odbor s ukončenou PNkou, p. P. čakal pri otvorených dverách, tam sa dvere na zamestnaneckom odbore nezatvárajú a vtedy p. H. jej sama dala tieto výpovede podpísať, to sú tie výpovede, ktoré odfotila a predložila do spisu, opravila sa, že stačila odfotiť len jednu výpoveď. Je to výpoveď na pracovné miesto vedúca práčovne a výpoveď je datovaná dňom 12.5.2017. Túto výpoveď jej p. H. dávala, že ju musí podpísať. Na otázku sudkyne, čo to znamená podpísať výpoveď, uviedla, že si má prevziať výpoveď. Na to ona zareagovala tak, že ju nepodpíše. Ona jej dala túto výpoveď preštudovať, prečítať, žalobkyňa si tú výpoveď odfotila, to jej ona umožnila, na fotografii je ruka p. H.. Ona potom odišla z miestnosti telefonovať p. R., že výpoveď žalobkyňa nechce prevziať. Asi ju p. R. upozornila, že žalobkyňa je na PN a že túto výpoveď nemá doručovať, takže keď sa p. H. vrátila, už ju podpisovať nedávala, ale podala telefón p. R. a tá povedala, že sa má zastaviť za ňou do jej kancelárie, keď bude v práci a to bolo všetko. Odfotila si len tú vrchnú výpoveď, pod tým bola zopnutá ďalšia listina a tá vyzerala rovnako, myslela si, že je to kópia tejto prvej listiny, tak ju ani nečítala, ani si ju nefotila, odfotila si tú, čo bola na vrchu. Potom mala nasledujúce dni dovolenku tri dni, 1.6.2017 sa vrátila do práce, kedy tieto dve výpovede opätovne dostala od p. R., prebiehalo to tak, že zavolala p. H., nech jej donesie tie výpovede, čo dávala k nahliadnutiu, ten piatok, nechcela ich prevziať, p. R. tieto výpovede doručovala. Žalobkyňa uviedla, že ich neprevzala, vedela som, že nie sú v súlade so Zákon. práce, lebo tam bolo uvedené, že výpovedná doba trvá 2 mesiace a začína plynúť 1.5. hoci výpovede boli doručované 1.6., výpovedná doba mala uplynúť dňa 30.6.2017. Toto boli výpovede zo dňa 12.5.2017 a tieto boli doručované 1.6.2017. Žalobkyňa uviedla, že jej pracovná náplň vyplývala z práce v sklade a vedúcej práčovne. P. H. navrhoval skrátený úväzok ústnou formou v marci 2017, malo sa jednať o úväzok 0,8, tento skrátený úväzok pozostával z tých činností, ktoré mala v PZ len práca vedúcej práčovne bola skrátená z 0,5 na 0,3. Pán H. jej ponúkal dve ponuky, alebo jej skrátia prac. úväzok na 0,8, pri tých dvoch prácach, ktoré mala uvedené v PZ, alebo by mala plný úväzok 3 činností - nemocničná lekáreň, pokladňa a administratíva práčovne. Vyslovila pochybnosti, či vôbec sa to bude dať stíhať, či sa to bude dať skĺbiť do jedného úväzku tie tri činnosti. On na to povedal, že netuší, či sa to bude dať stíhať, že to má vyskúšať a ak to nebude stíhať, môže si dať výpoveď. P. H. 14.3.2017 vytvoril harmonogram na tie tri činnosti ktorého sa striktne musela držať, prišla do nemocničnej lekárne o dve minúty neskôr, lebo potrebovala čas aj na presuny z práčovne do lekárne, toto umožnené nebolo, len prvý deň p. T. povedal: „Tak vás tu pekne vítam, idete o dve minúty neskoro“. Pán H. ju kontroloval telefonátmi, či je presne tam, kde má podľa harmonogramu byť v danom čase. Tvrdila, že sa to stíhať nedá a preto dodatok nepodpísala. Harmonogram výkonu prác, jej dal osobne p. H. spolu s návrhom dodatku č. 6, o druhom harmonograme nevie. Sú totožné, ale sú s iným dátumom. Tento harmonogram výkonu prác to bola len príloha k dodatku č. 6 alebo podľa neho skutočne sa mali riadiť, mala strikne tento harmonogram dodržiavať. Kázal jej to dodržiavať p. H., ktorý je na tom dokumente podpísaný. Ona mala podpísať dodatok č.6 a mala sa striktne pridržiavať tohto harmonogramu, ktorý bol priložený, bol vytvorený v marci, kedy bola PN. Žalobkyňa uviedla, že ponúkanú prácu odmietala preto, s tým vedomím, čo aj uviedla žalovanému, že p. H., jej priamy nadriadený na ňu útočí, ponižoval ju pred zamestnankyňami práčovne, ktorým bola nadriadená. Ďalej očierňoval ju po celej nemocnici, že si musela zobrať PN, aby mohla písať bakalársku prácu. Pán H. jej písal striktný harmonogram, ktorý musela dodržiavať, to vypracoval ešte v čase jej prvej PN, ktorá bola január až apríl 2017. Keď sa potom vrátila do práce, dal ho podpísať, povedala p. R., že ten harmonogram podpísať nemôže. Oboznámila ju už predtým, aké tam boli vzťahy. Musela presne na minútu dodržiavať, keď sa odchádzalo do banky, musela byť presne na minútu v práčovni, kedy to harmonogram nariaďoval. A presne na minútu musela byť aj v pokladni. Pán H. na tom trval, keď to nestihla, volal si ju k sebe na 6.poschodie a začal ju tam psychicky deptať, že je neschopná, že svoju prácu nestíha, že jej chce dobre, že to robí schválne, že nechodí presne na minútu.. A na toto upozornila aj p. R.. Keď jej bolo ponúkané to iné miesto na základe dodatku, p. H. ju zobral za p. R.. Ona jej vysvetlila v čom je problém. Bol to však jej nadriadený. Všetky tie práce, kde jej kázal ísť, išla, nič

neodmietla. Ona by tú prácu nebola odmietla, žiadala od zamestnávateľa nejaké písomné potvrdenie, že si tie práce môže vykonávať podľa toho, aká bude potreba. Sú to rôzne tri úseky, ktoré sa nachádzajú inde. Z písomnej výpovede p. S. vyplynulo, že svoj harmonogram si upravuje ako jej to vyhovuje, ako má prácu, jej to umožnené nebolo. P. H. na to povedal: Ten harmonogram budem dodržiavať. P. R. na to, ako keby nereagovala, hoci p. R. aj hovorila ústretovo voči nej, jej nadriadeným je p. H. a toto bolo v rozpore. Pri rokovaniach vo veci ponuky novej práce, okrem iného uviedla zamestnávateľovi k šikanovaniu zo strany priameho nadriadeného aj jej následky spočívajúce v zdravotných problémoch, uviedla, pri PN, konkrétne v januári 2017, upozornila p. riaditeľa, ako sa ku nej chová p. H.. Keď p. riaditeľovi povedala o čo ide, on si zavolal p. R., p. riaditeľ sa od toho dištancoval, nakoľko sa vyjadril, že on presne nevie ako to tam chodí a dal to na starosť p. R.. Potom na chodbe, keď sa rozplakala, keď boli už len samé s p. R., jej povedala, že ona niečo počula, ale p. H., ona nie je priama nadriadená p. H.a, ale jej je to ľúto. Zamestnávateľ o týchto nahrávkach vedel, ale odo nej ich nežiadal, nikto sa o to nezaujímal. Nevie, či povedala priamo p. riaditeľovi alebo p. R., že má nahrávky, ale určite to povedal svedok p. Q. P.ek, keď on túto záležitosť v jej mene riešil. Riešil to priamo s p. H., aj s p. P. - zástupkyňou p. H.. Taktiež aj s p. riaditeľom osobne. O tých nahrávkach vedela aj p. R., tiež p. P. bol za p. R.. P. H. sa to dozvedel, neviem z akého zdroja a začal ju prenasledovať s tým, že robí nelegálne nahrávky, že ju udá. K lekárskym záznamom, ktoré predložili ako prílohu vyjadrenia, uviedla, že bola u lekárov ešte v januári 2017, a to u svojej obvodnej lekárky MUDr. P., ktorá ju 22.02.2017 odoslala na odborné vyšetrenie ku kardiológovi z dôvodu tachykardie, ktorá sa v tom období zhoršila. Zhoršilo sa to už koncom roku 2016. Vo februári 2017 absolvovala vyšetrenie na psychiatrickej ambulancii, kde lekár diagnózu označil ako anxiózna porucha. To bola ambulancia v Kysuckom Novom Meste, v marci navštívila psychiatrickú ambulanciu v Čadci, povedala jej aké má problémy v zamestnaní. Bola PN až do apríla 2017, kedy p. H. volal a nasilu ju donútil nastúpiť do zamestnania, pretože riešil už výpoveď, čo uviedol aj v telefonickom hovore. K otázke, či o svojich zdravotných problémoch následkom šikany zo strany p. H.a upovedomila vedenie nemocnice, prípadne personálny odbor v rámci riešenia ponuky inej vhodnej práce, prípadne niekedy predtým, uviedla, že pán riaditeľ sa od tejto veci dištancoval. Keď hovorila s p. R. o tej šikane, tak jej povedala, že mám zdravotné problémy z tohto dôvodu, ale určite jej zdravotné záznamy jej neukazovala. Na otázku, či predložila riadnu sťažnosť spolu s predložením lekárskych záznamov, na ktoré sa teraz odvoláva a nahrávky, na ktoré sa teraz odvoláva voči žalovanej, tak aby to žalovaná mohla riadne preskúmať, žalobkyňa uviedla, že bola za p. riaditeľom, bola za p. R., nikto nevedel poradiť, ako pokračovať. Túto sťažnosť písomne nepodala.

4. Svedkyňa E. H. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu pozná zo zamestnania, vypracovávala jej dokumenty v rámci svojej pracovnej náplne. Je zamestnaná u žalovaného ako referentka zamestnaneckého odboru. Výpovede z pracovného pomeru v tomto prípade vyhotovila Ing. R., boli to dve výpovede z dvoch pracovných pomerov, jedno bolo na THP a jedno robotníčka v práčovni. Potom v máji prišla žalobkyňa s ukončenou PN za ňou a doniesla tiež nepodpísaný dovolenkový lístok, že súrne potrebuje po ukončení PN ísť na dovolenku. Ona žalobkyni povedala, že bude mať danú výpoveď z pracovného pomeru z tých dvoch pracovných pomerov. Potom jej to dala k nahliadnutiu ten pracovný návrh tej výpovede. Ona si to začala fotiť, tak už tú druhú pracovnú zmluvu jej ani nedala, potom volala p. R., že je tu p. E., aby jej presne povedala, ako sa postupuje pri dávaní výpovede a potom dala telefón p. E., aby telefonovala s p. R.. Ona jej všetko ostatné vysvetlila a tým sa rozlúčili. Potom keď nenastúpila p. E. do práce, dávali jej výpovede až toho 1.6. Odmietla to tam podpísať, tak sa podpísali na tú výpoveď, obidve výpovede.

5. Svedok Q. P. na pojednávaní uviedol, že je zamestnancom žalovaného. Bola to jeho kolegyňa. Svedok sa vyjadril k otázke doprovodu žalobkyne návštevy zamestnaneckého odboru žalovaného spolu s ňou, že prvýkrát bol, keď jej dávali náplň práce a druhýkrát keď s ňou išiel 26.5.2017, mala štátnice, potrebovala si dať podpísať dovolenkový lístok, odovzdávala PNku, ale bol za dverami v malej chodbičke. Dvere boli pootvorené, ony sú tam stále pootvorené. Pani H. povedala p. E., že jej dá nejaké papiere na podpis, povedala máte výpoveď od nemocnice, tak nejako, p. E. povedala že je na PNke, odmietala podpísať a prevziať, potom p. H. povedala, že ide zatelefonovať, tak sa vzdialil ku výťahom, už tam potom viacej nešiel. Uviedol, že bol prítomný stretnutia na zamestnaneckom odbore, kde malo byť predmetom ponuka vhodnej práce pre pani E., išiel tam z toho dôvodu, lebo pani E. mala strach z pána H., šikanoval ju, tak jej to sám navrhol, že ak chce, tak tam s ňou pôjde. Išli hore, tam je taká chodbička, chcel ísť do vnútra kancelárie ku pani R., pán H. bol proti tomu, prečo by tam mal ísť. On mu vysvetlil, že ako taká morálna podpora, aby nemala strach keď sa tam na ňu traja vrhnú. Pán H. stále trval na tom, že tam nesmie ísť, aj tí ostatní prítomní hovorili, že by tam nemal byť, že nie jej právny

zástupca na čo uviedol: dobre, idem von. Za chvíľku niekto prišiel za ním, že má ísť do vnútra, tak išiel, oni jej dávali podpisovať rozvrh práce, čo bude robiť, diskutovalo sa, už presne nevie čo to bolo, či to bude stíhať, či to nebude stíhať. Konkrétne tú prácu, on jej dával jej harmonogram práce, čo bude robiť. Tlačili na ňu, mala strach, ona odišla, zostal tam iba on sám. Tak potom oni mu ukázali náplň práce, dali mu ju podpísať. Povedali, že môže si tú náplň práce zobrať, aby im to podpísal. Tak to podpísal. Všetci odišli, ostal tam s pani R. a asi hodinu sa s ňou rozprával, ako prebiehala tá šikana na pani E.. Potom po tej hodine odišiel.

6. Svedkyňa Ing. G. R. na pojednávaní uviedla, že pani E. bola prijatá do nemocnice na dva prac. pomery, jeden bola to skladníčka v práčovni a druhý vedúca práčovne. Podliehala pod prevádzkový odbor resp. neskôr pod prevádzkovotechnický odbor. Robili sa zmeny ale väčšinou to patrilo pod prevádzkový odbor. Čo sa týka plnenia prac. povinností nevedela, že by boli nejaké problémy u nás na odbore nebola o tom zmienka. Vedúci pracovník na tomto úseku bol zodpovedný za výkon týchto činností. Tento vedúci po určitom čase myslí, že to bolo v zimnom období niekedy v 16tom až 17tom roku dal návrh, že by sa to malo prehodnotiť, práca skladníčky v práčovni, on dal návrh vedeniu, že tá práca robotníckeho povolania pre nemocnicu v práčovni čo vykonávala žalobkyňa, nie je nutná. Okrem toho ešte pred tým dala pani žalobkyňa žiadosť o výkon práce administratívnej pracovníčky a nie robotnícke povolanie. Organizácia jej odpísala v tom čase, že v danom čase voľná administratívna práca nebola. Vznikla nová práca v nemocnici, administratívna práca v nemocničnej lekárni, lebo bola zriadená nemocničná lekáreň. Toto bolo ponúknuté ako dodatok k pracovnej zmluve pani E., kde bolo uvedené: 0,2 úväzku vedúci práčovne, práca v pokladni a administratívna práca v nemocničnej lekárni. Tento dodatok pani E. odmietla podpísať, následne sa rozhodlo o zrušení tej robotníckej práce skladníčky v práčovni a zníženie úväzku u vedúcej práčovne. Pani E. opakovane volali a konzultovali s ňou tieto veci v kancelárií na odbore, minimálne 4, 5 krát kvôli tomuto sedel. Bol tam aj právnik aj jej nadriadený, veľa krát aj kolegyňa z personálneho. Preberali prac. náplň, ešte pred tým ju upozornila, že ak ponúkanú prácu neprijme, bude prepustená pre nadbytočnosť. Bola upozornená na to, že pod organizáciou robila rozhodnutie o organizačnej zmene a tie činnosti sa zrušili, resp. znížili, ako uvádzala. Tých návrhov inej vhodnej práce ponúkanej žalobkyni robili viac, žalobkyňa mala výhrady, dohodla sa s vedúcim prevádzkovotechnického odboru pánom H.om a niektoré jej výhrady boli akceptované. Vyrobili novú náplň práce. Ona s pani E. rozprávala, že náplň práce je seriózna a dá sa zvládnuť. Problém vystal vtedy, keď dostala harmonogram prác vzhľadom k tomu, že jednalo sa tam o viac činností. Ten harmonogram bol rámcový ale muselo to byť urobené, nakoľko tam bola pokladňa a pokladničné hodiny. Mala obavy, čo sa stane ak presnú hodinu nebude na mieste podľa harmonogramu. Ona ju presviedčala, že nič sa nestane, že je to rámcová záležitosť. Príklad jej uviedla, ak bude v ten deň uzávierka v pokladni, tak bude celý deň robiť v pokladni. Mala obavy, ako bude na to reagovať jej vedúci pracovník, tak ju ubezpečila, že ak by bol problém, nech sa na ňu obráti. Povedala pred všetkými, myslí že tam bol právnik ale aj pán H., že to čo tu padlo, že takto to treba riešiť. Na jednom z posledných stretnutí bol prítomný aj pán P., splnomocnený od pani E., ona musela skôr odísť, tak on prevzal jej prac. náplň. Pani E. na každom stretnutí sa nevyjadrovala, vždy si všetky podklady chcela zobrať, že sa poradí. Tak jej uviedla, že môže prísť o 2,3 dni povedať, ako sa rozhodla. Väčšinou ale neprišla, museli ju vyzývať, potom už ten posledný krát prišla definitívne, že to odmieta, že tú prácu neprijíma. Ona ju poučila, že tým, že prácu odmieta je nadbytočná a bude jej daná výpoveď. Potom napísali výpoveď, dali jej odborovej organizácií na prejednanie, odborová organizácia, presný dátum si nepamätá, odpovedala, že výpoveď prejednala. Napísali oficiálnu výpoveď, ktorú pani E. chceli doručiť, potom bola na PN, mala dovolenku. Pamätá si, že 1. júna, v kancelárií to bolo, bola tam ona a personalistka, predložili jej výpovede. Nechcela ich prevziať, chcela aby ich poslali poštou. Upozornila ju, že výpoveď jej doručujú na pracovisku, nech si dobre prečíta čo tam je. Pozrela si to, odmietla prevziať, odišla z kancelárie. Upozornila ju, že výpoveď je doručená, pracovný pomer jej skončí uplynutím výpovednej doby 31. augusta. Viac ju nevidela.

7. Svedok Bc. Q. H. na pojednávaní uviedol, že pozná strany sporu, je bývalým zamestnancom žalovaného a žalobkyňa je jeho bývalá kolegyňa. Je zamestnaný v nemocnici od roku 2007. V roku 2016 bol menovaný do funkcie prevádzkovotechnického odboru. Na tomto odbore pracovala aj žalobkyňa, bol jej vedúci - priamy nadriadený. V júni 2016 resp. v júli 2016 mala žalobkyňa dve prac. zmluvy. Jedna na pozíciu robotnícku, pracovala v práčovni s prádlom a tá druhá bola tiež v práčovni ako THP pracovník. Keď to prebral, nevie koľko dní to bolo, pracovala v pokladni, kde robila administratívu spojenú s vedením pokladne. Vzťahy so žalobkyňou boli štandardné pracovné, mal pani E. rád, ako človeka, keď prišla s požiadavkou, že nechce robiť robotnícke povolanie, snažili sa jej pomôcť. Našli jej prácu, ktorú odmietla.

Na jar prišiel pán riaditeľ s tým, že je voľné THP miesto v lekárni, tak jej ho ponúkli. Ale to bolo v roku 2017. Ponúkli jej úväzok 1,0 kde bola zahrnutá THP práca v práčovni, pokladňa a THP lekáreň.

8. Svedok M. C. uviedol, že pani žalobkyňu nepozná, je zamestnancom nemocnice v Čadci od marca 2018. Je poverený vedením prevádzkového odboru. K skutočnostiam týkajúcim sa pracovných pozícií a pracovných náplní zamestnankýň pani S., pani G. a zároveň k tomu, či vykonávajú si tieto svoje pracovné činnosti bez problémov, prípadne či sa vyskytujú nejaké komplikácie, uviedol, že mal rozhovory aj s pani S. aj s pani G., s ich pracovnými náplňami nebol žiadny problém. Do ich pracovnej náplne patrí pokladňa, nemocničná lekáreň, tam je to vlastne nahadzovanie faktúr a potom ešte referent práčovne. Pre túto prácu je vypracovaný harmonogram podľa dní v týždni, kde je presne uvedený deň, kedy je práčovňa, lekáreň a pokladňa.

9. Svedkyňa E. G. uviedla, že pani E. nepozná, u žalovaného t.j. v nemocnici je zamestnaná. V nemocnici je zamestnaná už skoro rok, bola na pozícií v bufete, teraz pracuje v práčovni ako referentka, v pokladni a ešte aj administratívny pracovník v lekárni. Zaškolila ju pani S., podľa toho tieto práce vykonáva aj ona. Pondelky sú v práčovni, potom šli na hodinu do pokladne, vrátili sa znova do práčovne. V pondelky, stredy, piatky musia chodiť do pokladne na 12tu. Tam sú do jednej, potom sa ide do banky, keď sa vrátia z banky tak sa ide znova do práčovne. Utorky a štvrtky, celé dni je v lekárni. V piatok je v práčovni a potom zase v pokladni.

10. Svedkyňa I. S., rod. D., vo svojej písomnej výpovedi uviedla na otázky súdu, že vykonávala ste prácu podľa podpísanej náplne práce podľa priloženej prílohy; vykonávala všetky činnosti vo svojej náplni práce; vykonávala dohodnutú prácu podľa náplne práce; vykonávala dohodnutú prácu podľa náplne práce len v rámci pracovného času; nesťažovala sa nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, že dohodnutú prácu podľa náplne nestíha vykonať v pracovnom čase, nemala sa prečo sťažovať, vždy stíhala vykonať dohodnutú prácu v pracovnom čase; nemala akýkoľvek postih od zamestnávateľa (najmä napomenutie/upozornenie) za ne(s)plnenie pracovných povinností a pracovných úloh alebo pre porušenie pracovnej disciplíny v akejkoľvek forme, vždy si svoje povinnosti svedomito plnila; vedela, že pred ňou pracovala pani E. v práčovni. ale nevie, či na rovnakej pozícií a čo bolo obsahom jej náplni práce, nikdy sa o to nezaujímala; nadriadený pán H. voči nej nevykonával šikanózne praktiky, s pánom H. ona osobne nemala žiadny problém; nestretla sa na pracovisku so šikanovaním; nevykonávala plnenie aj iných pracovných úloh, aké mala dohodnuté ako náplň práce; nemala vedomosť, z akého dôvodu došlo k ukončeniu pracovného pomeru s pani E.; nemala vedomosť, či došlo k zrušeniu pracovných pozícii, na ktorých pracovala pani E.; svoj harmonogram práce dodržiava. Ak nastane situácia. že na niektorom z pracovísk je veľa práce, tak po dohode s vedúcim zamestnancom si môže podľa potreby harmonogram upraviť tak, aby bola splnená dohodnutá náplň práce; nebolo vyhradené žiadne časové obdobie na presun; podala si žiadosť o prijatie do zamestnania a na základe žiadosti bola prijatá na toto pracovné miesto; absolvovala pracovný pohovor; nemala vedomosť o tom, že iní uchádzači o zamestnanie majú u žalovaného (zamestnávateľa) žiadosti aj viac ako 10 rokov; nik jej nepomáhal pri získavaní tejto práce, keď do nej nastúpila len krátke obdobie po skončení školy; 19. prestávky v práci, počas pracovnej zmeny majú 1 prestávku v trvaní 30 minút a to od 11:20 - 11:50 hod.; nemá vedomosť o tom, že by ju niekto nahrával. Ak to niekto urobil. tak to bolo bez jej súhlasu a určite si neželá, aby bola táto nahrávka niekde zverejňovaná.

11. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s charakteristikou pracovnej činnosti vedúca práčovne prevádzkový odbor žalovaného, ďalej s charakteristikou pracovnej činnosti skladníčka v práčovni prevádzkový odbor žalovaného, s charakteristikou pracovnej činnosti referenta, čo nie je pokladníčka administratívny pracovník prevádzkovotechnického odboru žalovaného, so žiadosťou o vydanie písomného oznámenia podľa § 55 ods.6 - odpoveď dané žalovaným listom zo dňa 11.04.2017, so žiadosťou o vydanie písomného oznámenia podľa § 55 ods.5 dané žalobkyňou zo dňa 10.04.2017, s výpoveďou zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods.1 písm. b) danou žalobkyni listom zo dňa 12.05.2017, so žiadosťou žalobkyne o čerpanie riadnej dovolenky podané 26.05.2017, so žiadosťou žalobkyne o opätovné vydanie písomnej výpovede zamestnávateľa zo dňa 25.07.2017, s mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou a Ing. G. R., vedúcou personálneho odboru žalovaného, so žiadosťou žalobkyne o čerpanie riadnej dovolenky zo dňa 05.06.2017 vrátane záznamu o doručení, s potvrdením o zamestnaní vystaveným pre žalobkyňu, s odpoveďou na žiadosť o informácie zo dňa 08.09.2017 dané žalobkyni listom zo dňa 19.09.2017, s rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa

06.04.2017 (vedúci práčovne), s rozhodnutím žalovaného po organizačnej zmene zo dňa 06.04.2017 (skladník v práčovni), žiadosť o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods.1 písm. b) vyhotovená žalovaným 03.05.2017 (skladníčka v práčovni), vrátane priloženej výpovede zo dňa 03.05.2017, žiadosť o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods.1 písm. b) vyhotovené žalovaným dňa 03.05.2017 (vedúca práčovne) vrátane priloženej výpovede zo dňa 03.05.2017 (harmonogram výkonu prác vypracovaný Mgr. Q.om H.om, vedúcim prevádzkovotechnického odboru dňa 14.03.2017, s oznámením žalobkyne o trvaní na ďalšom zamestnávaní zamestnanca zo dňa 24.10.2017 adresovaný žalovanému, pracovná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 30.11.2012 na druh prác vedúca práčovne, pracovný úväzok 0,5, pracovná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 30.11.2012 na druh práce skladníčka v práčovni, úväzok 0,5, dodatok č.1 pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2012 (zmena mzdových podmienok), dodatok č.1 pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2012 (zmena pracovných podmienok), ďalej dodatok č.2 pracovnej zmluvy zo dňa 11.11.2013 a dodatok č.2 pracovnej zmluvy zo dňa 11.11.2013 (uzatvorenie pracovných pomerov na dobu určitú), dodatok č.3 pracovnej zmluvy zo dňa 23.12.2013 (zmena platových podmienok), návrh dodatku č.6 pracovnej zmluvy vyhotovený 03.04.2017 na výkon druhu práce administratívne činnosti v technickom odbore a nemocničnej lekárni, výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods.1 písm. b) vyhotovená žalovaným dňa 12.05.2017 (skladníčka v práčovni), výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods.1 písm. b) vyhotovená žalovaným dňa 12.05.2017 (vedúca práčovne), ponuka inej vhodnej práce podľa § 63 ods.2 vyhotovená žalovaným dňa 25.04.2017, harmonogram prác vyhotovený dňa 24.04.2017 Mgr. Q.om H.om, vedúcim prevádzkovotechnického odboru, charakteristika pracovnej činnosti pre pracovné zaradenie referent práčovne, pokladníčka, administratívny pracovník prevádzkovotechnického odboru žalovaného, žiadosť o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods-1 písm. b) vyhotovená žalovaným dňa 03.05.2017 vrátane priloženej výpovede zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods.1 písm. b) vyhotovenej žalovaným dňa 03.05.2017 (skladníčka v práčovni), žiadosť o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods.1 písm. b) vyhotovenej dňa 03.05.2017 žalovaným vrátane výpovede zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods.1 písm. b) (vedúca práčovne), výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods.1 písm. b) vyhotovená žalovaným dňa 12.05.2017 (skladníčka v práčovni) a výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods.1 písm. b) vyhotovená žalovaným dňa 12.05.2017 (vedúca práčovne), pracovná zmluva uzavretá medzi žalovaným a Adrianou Jakubcovou dňa 31.08.2017 vrátane charakteristiky pracovnej činnosti pracovného zaradenia referent práčovne, pokladníčka, administratívny pracovník prevádzkovotechnického odboru žalovaného, pracovná zmluva medzi žalovaným a D. A. zo dňa 02.09.2016, charakteristika pracovnej činnosti pre pracovné zaradenie E. U. - práčka zo dňa 09.02.2015, charakteristika pracovnej činnosti pre E. H., odpoveď žalovaného na preloženie na pracovnú pozíciu administratívneho pracovníka vyhotovené dňa 22.09.2016, žiadosť žalobkyne o preloženie na pracovnú pozíciu administratívneho pracovníka zo dňa 06.09.2016, prehľad zamestnancov práčovne k 01.06.2017, k 01.09.2017, k 31.10.2017, k 30.11.2017, k 28.02.2018, záznamy zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, a to záznam zo dňa 07.06.2017 vyšetrenie u doc. Farského kardiologická ambulancia, záznam zo dňa 17.03.2017 vyšetrenie u MUDr. J. P. psychiatra, záznam zo dňa 06.02.2017, 22.02.2017 ambulancia MUDr. I. P., všeobecného lekára pre dospelých, čestné prehlásenie Q.a P. zo dňa 13.02.2019, v ktorom uviedol, že v r.2016 a 2017 riešil osobne šikanovanie Bc. E., ktorej bol osobne svedkom zo strany pána H.. Túto šikanu osobne riešil dohovorom s pánom H. a keďže tento v nej pokračoval, následne riešil túto s celým vedením nemocnice, a to konkrétne pánom riaditeľom Ing. E. R., MBA, pani R., ako aj zástupkyňou pána H. Mgr. E. P.. Všetky uvedené osoby z vedenia nemocnice vedeli o tom, že si Bc. E. pána H. nahráva a rovnako to vedel aj pán H.. Aj napriek tomu, že tieto osoby z vedenia nemocnice mali vedomosť o nahrávkach, tak sa o tento prípad pani E. riadne nezaujímali a šikanu nevyriešili.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa 59 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

Podľa 61 ods.1,2 Zákonníka práce: (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

Podľa 63 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa 64 ods.1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to a) v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

Podľa 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa 79 ods.1 veta prvá Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

13. V tomto spore uplatňovala žalobkyňa voči žalovanému nárok na určenie neplatnosti výpovedí z pracovných pomerov z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca a nároky z neplatného skončenia pracovných pomerov - vyslovenia, že pracovné pomery medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvajú a v nadväznosti na to uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy. Žalobkyňa odôvodnila svoj nárok na určenie neplatnosti výpovedí z pracovných pomerov z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že nebolo dodržané ustanovenie Zákonníka práce týkajúce sa doručovania výpovedí, výpovede neobsahujú prijaté rozhodnutie o organizačných zmenách, na základe ktorých dostala žalobkyňa výpoveď, ani vyjadrenie odborovej rady k výpovediam, pre zmenu pracovných podmienok sa vyžaduje dohoda zamestnanca a zamestnávateľa, pracovné pozície vykonávané žalobkyňou nezanikli - sú na nich zamestnané iní zamestnanci, vo výpovediach boli nesprávne uvedené dátumy začatia plynutia výpovednej doby a uplynutia výpovednej doby.

14. Súd má za to, že uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru žalobkyne voči žalovanému bolo včasné. V danom prípade k skončeniu pracovných pomerov došlo dňom 31.08.2017 a koniec lehoty určenej v ustanovení § 77 Zákonníka práce (dva mesiace odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť) pripadá na deň 31.10.2017 (utorok). Žaloba bola podľa doručenky o prijatí na súd doručená dňa 31.10.2018 elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom všetkých príloh.

15. Podľa ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co477/2013) predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľa naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať napríklad v dôsledku vnútorných organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Nadbytočnosť zamestnanca je povinný súdu preukázať zamestnávateľ. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru je preukázanie nemožnosti zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas, prípadne že zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Rozhodnutie o organizačnej zmene musí zamestnávateľ urobiť písomne na to oprávneným orgánom. Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, kedy sa zamestnancovi dáva výpoveď. Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bol nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti s organizačnými zmenami.

16. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k vzniku pracovných pomerov od 01.12.2012 medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou na pracovné pozície - skladníčka v práčovni s 0,5 pracovným úväzkom a vedúca práčovne s 0,5 pracovným úväzkom. Tieto pracovné pomery boli pôvodne dojednané na dobu určitú, avšak na základe dodatkov k pracovným zmluvám došlo k zmene s platnosťou od 01.12.2013 - dojednali sa pracovné pomery na dobu neurčitú. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa tieto práce vykonávala.

17. Predovšetkým vzhľadom na znenie 5 petitov žaloby týkajúcich sa určenia neplatnosti výpovedí z pracovných pomerov bolo potrebné zaoberať sa skúmaním, aké výpovede dal žalovaný žalobkyni (s akým obsahom, kedy), t.j. aké výpovede boli žalovaným písomne vyhotovené a žalobkyni doručené. Tieto skutočnosti boli medzi stranami sporné. Na základe oboznámenia sa s listinami - , ako aj na základe výsluchov svedkýň E. H. a Ing. G. R. súd má preukázané, že boli žalovaným písomne vyhotovené výpovede z pracovných pomerov zo dňa 12.5.2017, a to jednak na pracovnú pozíciu skladníčka v práčovni s 0,5 pracovným úväzkom a jednak na pracovnú pozíciu vedúca práčovne s 0,5 pracovným úväzkom, pričom žalovaný žalobkyni obe tieto výpovede doručil dňa 1.6.2017.

18. Súd zistil, že listina označená ako výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 03.05.2017 (skladníčka v práčovni s 0,5 pracovným úväzkom) a listina označená ako výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 03.05.2017 (vedúca práčovne s 0,5 pracovným úväzkom) predstavujú prílohy k žiadostiam o prerokovanie výpovedí podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 03.05.2017 adresovaným MUDr. O. W., predsedovi odborovej organizácie ZOOZaSS pri KNsP Čadca. Ide o pracovné verzie písomných výpovedí, ktoré neboli podpísané štatutárnym orgánom žalovaného a nikdy neboli žalovaným žalobkyni doručované. Listom zo dňa 19.09.2017 žalovaný žalobkyni neprejavil vôľu doručovať tieto výpovede, išlo len o zaslanie týchto listín na základe žiadosti žalobkyne o informácie. Je preto bez akéhokoľvek právneho významu skúmať správnosť uvedenia začiatku a konca plynutia výpovednej doby v týchto výpovediach.

19. Súd zistil, že listina označená ako výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 12.05.2017 (vedúca práčovne s 0,5 pracovným úväzkom), hoci bola podpísaná štatutárnym orgánom žalovaného, nikdy nebola žalovaným žalobkyni doručovaná, zo strany žalovaného nebola prejavená vôľa doručiť túto listinu žalobkyni. Žalobkyňa nepreukázala, že v situácii dňa 26.05.2017 na zamestnaneckom odbore žalovaného k tomu došlo. Fotografia tejto listiny

s časťou ruky osoby predložená žalobkyňou k tomu nepochybne nepostačuje. Z výsluchov svedkyne E. H., referentky zamestnaneckého odboru žalovaného a Ing. G. R., vedúcej tohto odboru vyplynulo, že predmetom návštevy žalobkyne na zamestnaneckom odbore bola záležitosť čerpania dovolenky na zotavenie (na základe jej vlastnej iniciatívy) po ukončení dočasnej PN, nahliadnutie do výpovede, informácia pre žalobkyňu, že budú jej dané a doručované výpovede v budúcnosti, po ukončení dočasnej PN. Výsluch svedka Q.a P. doručenie tejto výpovede žalobkyni nepreukázal, nakoľlko tento svedok nebol prítomný priamo v miestnosti, kde k tomu malo dôjsť, bol len v chodbe pred miestnosťou, hoci aj pri otvorených dverách, jeho vnímanie tak nemusí zodpovedať skutočnosti, keď určite vôbec nemohol vnímať obsah listín, do ktorých žalobkyňa nahliadala. Okrem toho nebol prítomný v tejto chodbe po celý čas ich rozhovoru. Je preto bez akéhokoľvek právneho významu skúmať správnosť uvedenia začiatku a konca plynutia výpovednej doby v týchto výpovediach.

20. Súd zistil, že listina označená ako výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 12.05.2017 (skladníčka v práčovni s 0,5 pracovným úväzkom) a listina označená ako výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 12.05.2017 (vedúca práčovne s 0,5 pracovným úväzkom) sú na základe oboznámenia s týmito listinami, ako aj na základe výsluch svedkýň E. H. a Ing. G. R. výpoveďami z označených pracovných pomerov, ktoré boli doručené žalobkyni žalovaným dňa 01.06.2017 na pracovisku, pričom žalobkyňa odmietla ich prijatie, ako vyplýva zo záznamu na rube listín podpísaného E. H. a Ing. G. R., účinky výpovedí nastali aj napriek tomu, a to v súlade s ustanovením § 38 ods. 1, 4 Zákonníka práce. V týchto výpovediach ohľadom začiatku a skončenia plynutia výpovednej doby je uvedené, že pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby, výpovedná doba trvá dva mesiace, začne plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Táto formulácia je v súlade s ustanovením § 62 Zákonníka práce. Súd poznamenáva, že neuvedenie náležitostí týkajúcich sa trvania výpovednej doby, začiatku jej plynutia, skončenia jej plynutia do výpovede zákon nevyžaduje a už vôbec nie je spojené so sankciou neplatnosti výpovede. Súd má preukázané, že k doručovaniu výpovedí došlo až po ukončení dočasnej PN žalobkyne (ukončenie dočasnej PN žalobkyne dňa 26.05.2017, doručovanie výpovede dňa 01.06.2017).

21. Súd mal preukázané, že dňa 03.04.2017 bol daný zo strany žalovaného žalobkyni návrh dodatku č.6. V tomto dodatku č.6 bola obsiahnutá zmena dojednaných pracovných podmienok týkajúca sa druhu práce - administratívne činnosti v technickom odbore a nemocničnej lekárni, keď podľa stručnej charakteristiky práce mala žalobkyňa riadiť a organizovať chod práčovne, pracovníkov vykonávajúcich pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, v pokladni viesť evidenciu o pohybe peňažných prostriedkov v hotovosti, vykonávať administratívnu činnosť v lekárni. K uzavretiu dodatku č.6 nedošlo, nakoľko žalobkyňa jeho návrh neakceptovala. Súd má za to, že tento návrh zo strany žalovaného predchádzajúci rozhodnutiu o organizačných zmenách vyjadruje nepochybne konkrétnu potrebu zamestnávateľa na vykonávaní vymedzeného druhu a rozsahu prác, ako aj na druhej strane skutočnosť, že žalovaný už nepotrebuje výkon prác v takom rozsahu, ako boli pôvodne dojednané v pracovných zmluvách. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V tomto prípade po ustálení existencie takejto potreby žalovaný štandardne prejavil snahu o uzavretie dohody so žalovanou v zmysle § 54 Zákonníka práce - ponúkol jej túto prácu. Súd má za to, že tento postup zamestnávateľa je transparentný a v súlade so zákonom, zároveň je prejavom vôle z jeho strany ďalej žalobkyňu zamestnávať, a nie sa jej zbaviť ako nepohodlného zamestnanca, čo žalobkyňa v spore tvrdila.

22. Súd mal preukázané, že žalovaný rozhodol o organizačných zmenách písomnými rozhodnutiami zo dňa 06.04.2017, v zmysle ktorých z dôvodu zefektívnenia práce v technicko-prevádzkovom odbore HTÚ žalovaného na pracovisku práčovňa znížilo sa pracovné miesto v kategórii THP - vedúci práčovne z 0,5 na 0,2 úväzku a z dôvodu zníženia nákladov a zefektívnenia práce v technicko-prevádzkovom odbore HTÚ žalovaného na pracovisku práčovňa znížil sa počet zamestnancov v kategórii robotníckych povolaní 0,5 úväzku. V rozhodnutí bol výslovne označený zamestnanec, ktorého sa organizačná zmena týkala - žalobkyňa. Uvedené je v súlade s ustanovením § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Zákon však nevyžaduje uvedenie tohto rozhodnutia do znenia výpovede, napriek tomu táto skutočnosť vo výpovediach zo dňa 12.05.2017, doručených dňa 01.06.2017 bola uvedená. Pokiaľ je uvedený iný dátum, ide o chybu v písaní, nakoľko súd nemal žiadnej pochybnosti , že rozhodnutie žalovaného

týkalo sa pracovných pozícií, na ktorých pracovala žalobkyňa. Žalobkyňa v spore neuviedla, že žalovaný vydal aj iné rozhodnutia o organizačných zmenách s dopadom na ňu. Je preukázané, že rozhodnutia o organizačných zmenách boli vydané písomnou formou pred daním výpovedí žalovaným žalobkyni.

23. Sporná bola medzi stranami otázka samotného prevedenia organizačných zmien, keď bolo poukazované zo strany žalobkyne na ich účelovosť s cieľom zbavenia sa nepohodlnej zamestnankyne

- žalobkyne. V rozhodnutí o organizačných zmenách bol jasne vymedzený ich cieľ, a to zabezpečenie efektívnosti práce (pracovná pozícia vedúca práčovne, skladníčka v práčovni) a zníženie nákladov (pracovná pozícia skladníčka v práčovni). Žalovaný predložil prehľady zamestnancov v práčovni pred vykonanou organizačnou zmenou a po nej, z ktorých vyplynul pokles o jedného zamestnanca - je preukázané, že zrušením pracovnej pozície skladníčka s 0,5 úväzku v práčovni došlo k zníženiu nákladov a zefektívneniu práce v práčovni a čo sa týka zníženia úväzku z 0,5 na 0,2 u vedúcej práčovne, došlo k zefektívneniu práce Uvedené vyplýva z tabuliek - prehľady počtu zamestnancov práčovne k 01.06.2017, počet pracovných úväzkov je 13 a k 01.09.2017 (počet pracovných úväzkov je 12,2), z uvedeného je zrejmý rozdiel v úväzkoch 0,8, čo bolo predmetom organizačných zmien, o ktorých rozhodol žalovaný. Teda na základe organizačných zmien bola u žalovaného potreba práce - riadiaca činnosť v práčovni v zníženom rozsahu, t.j. s úväzkom 0,2, ktorá bola zahrnutá do pracovnej pozície s 1,0 úväzkom na administratívne činnosti v prevádzkovo-technickom odbore a v nemocničnej lekárni, ktorá bola ponúknutá žalobkyni pred daním výpovede. Práca skladníčky v práčovni s úväzkom 0,5 už pre žalovaného potrebná nebola.

24. Súd zistil, že bola splnená zákonná požiadavka v zmysle § 74 Zákonníka práce (v prípade nesplnenia spojené so sankciou neplatnosti výpovede), teda výpovede z pracovným pomerov boli vopred prerokované so zástupcami zamestnancov - so Závodným výborom SOZZaSS pri žalovanom dňa 11.05.2017 (výpovede zo dňa 12.05.2017, doručované dňa 01.06.2017), ako vyplynulo z oboznámenia s listinami - Žiadosťami o prerokovanie výpovedí podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (priložené pracovné verzie výpovedí zo dňa 03.05.2017), kde na rube listín sa nachádza záznam o prerokovaní výpovedí podpísaný predsedom MUDr. O.S.. Súd má za to, že zákon nevyžaduje uviesť rozhodnutie zástupcu zamestnancov do výpovede, napriek tomu vo výpovediach bola obsiahnutá formulácia, že výpoveď bola prerokovaná príslušnou odborovou organizáciou dňa 11.05.2017. Žalobkyňa v spore tvrdila, že v čase prerokovania výpovedí t.j. dňa 11.5.2017 bola dočasne PN, pričom podľa jej názoru toto zákon vylučuje. Súd sa s uvedeným právnym posúdením nestotožňuje, keď má za to, že zákon s prerokovaním výpovede so zástupcom zamestnancov počas dočasnej PN zamestnanca nespája žiadne právne následky. V ustanovení § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je upravený zákaz výpovede v ochrannej dobe - okrem iného v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne PN pre chorobu, uvedené sa netýka žiadnym spôsobom prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ktoré podľa zákona musí predchádzať doručeniu výpovede, inak je výpoveď neplatná, preto nie je vylúčené, že prerokovanie prebehne počas trvania dočasnej PN zamestnanca. Ako už bolo uvedené vyššie k doručovaniu výpovede došlo až po ukončení PN žalobkyne (ukončenie dočasnej PN žalobkyne dňa 26.05.2017, doručovanie výpovede dňa 01.06.2017).

25. Súd konštatuje, že žalovaný splnil požiadavku týkajúcu sa ponukovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Žalobkyňa nebola ochotná prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej žalovaný ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Na základe oboznámenia sa s listinou Ponuka inej vhodnej práce podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zo dňa 25.04.2017 adresovanej žalovaným žalobkyni súd zistil, že žalovaný ponúkol žalobkyni práve novovytvorené pracovné miesto s úväzkom 1,0 na prevádzkovo-technickom odbore - referent (riadenia a organizácia chodu práčovne, pokladničná agenda, administratívna činnosť v lekárni). Bol vypracovaný písomný harmonogram prác, kde boli uvedené konkrétne časové úseky pre jednotlivé druhy činností za účelom organizačného zabezpečenia ich bezproblémového výkonu. Nebolo preukázané, že zo strany žalovaného bude požadované striktné dodržiavanie tohto harmonogramu, t.zn. výlučne formálny prístup, ako uvádzala žalobkyňa. Ponuka práce bola zo strany žalovaného prerokovaná so žalobkyňou aj osobne, čo nasvedčuje snahe žalovaného komunikovať so žalobkyňou za účelom zistenia jej postoja, resp. zohľadnenia jej požiadaviek. Súd má za to, že táto ponuka práce je fakticky vyhovením žiadosti žalobkyne o preloženie na pracovnú pozíciu administratívneho pracovníka zo dňa 06.09.2016 (vysokoškolské štúdium žalobkyne). Žalobkyňa uviedla dôvody, pre ktoré nebola ochotná prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu, a to prístup jej priameho nadriadeného Bc. Q. H.a spočívajúci v šikane a z toho vyplývajúce pochybnosti, či ponúknutú prácu na základe priloženého harmonogramu prác bolo možné

za tejto situácie zvládnuť. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchom zamestnankýň I. S. (písomná výpoveď svedka na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 28.12.2018, č.k. 3Cpr 18/2017-282), E. G., ktoré vykonávali túto prácu následne, ako aj výsluchom vedúceho technicko-prevádzkového odboru žalovaného v súčasnosti M. C.a vyplynulo, že zamestnankyne, ktoré túto prácu vykonávajú, ju zvládajú bez problémov, neboli zistené nedostatky vo výkone tejto práce. Súd má za to, že táto práca objektívne je zvládnuteľná. Na druhej strane je tu tvrdená skutočnosť šikanózneho prístupu priameho nadriadeného Bc. Q. H.a vo vzťahu k žalobkyni, avšak len v rovine všeobecného tvrdenia. Žalobkyňa k tomu navrhla vypočuť svedka Q.a P., z tejto výpovede však súd nemal šikanovanie žalobkyne preukázané. Svedok uvádzal všeobecné, nekonkrétne tvrdenia v tom zmysle, že Bc. Q. H. žalobkyni vyvolával, stále jej vymýšľal práce, organizoval ju, dal ju robiť ku stroju v práčovni, rozprával iným o žalobkyni, že zle robí, že nestíha prácu, povedal žalobkyni, že ju vyrazí z nemocnice, že bude robiť, ako on povie. Súd len na základe tejto výpovede svedka k záveru o šikanovaní žalobkyne nemohol dôjsť. Bc. Q. H., vedúci prevádzkového odboru žalovaného bol priamym nadriadeným žalobkyne a preto prideľovanie práce, jej kontrola, komunikácia so žalobkyňou, prijímanie opatrení v prípade zistených nedostatkov bolo v jeho kompetencii. Pre posúdenie do akej miery sa u neho jednalo o konanie v súlade so zákonom, resp. či došlo v tejto súvislosti k porušeniu zákona z jeho strany, tento dôkaz nepostačoval. Predložené CD nosiče obsahujúce nahrávky Bc. Q. H.a a iných zamestnancov žalovaného nebolo možné v spore prehrať, nakoľko išlo o dôkaz získaný v rozpore so zákonom s poukazom na ustanovenie čl. VI ods. 2 Základných princípov CSP. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na záznamy v jej zdravotnej dokumentácii z predmetného obdobia, súd má za to, že táto obsahuje subjektívne tvrdenia žalobkyne týkajúce sa uvádzania príčiny jej zdravotných ťažkostí interného, resp. psychického charakteru, avšak záznamy v zdravotnej dokumentácii žalobkyne nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi zdravotnými problémami žalobkyne a tvrdeným šikanóznym prístupom jej priameho nadriadeného Bc. Q. H.a. Predovšetkým je však relevantné v tomto smere, že ani CD záznamy (hoci získané v rozpore so zákonom), ani záznamy v zdravotnej dokumentácii žalobkyňa žalovanému, t.j. či už na personálnom odbore, resp. priamo riaditeľovi nepredložila, neuviedla konkrétne tvrdenia o šikanovaní zo strany jej priameho nadriadeného a nepožiadala o riešenie vzniknutej situácie v relevantnom čase, kedy jej žalovaný ponúkol inú vhodnú prácu pred daním výpovede (tieto žalobkyňa predložila až v tomto spore), a teda žalovaný nemal v danom čase reálnu možnosť zaujať objektívne stanovisko k tejto otázke a prijať potrebné opatrenia. Žalobkyňa v spore netvrdila, že by skutočnosti týkajúce sa tvrdeného šikanózneho správania riešila v trestnom, resp. priestupkovom konaní. Naviac pokiaľ na rokovaní o ponuke inej vhodnej práce žalobkyňa vyjadrila obavy z nestíhania ponúknutej práce, bol jej daný prísľub zo strany žalovaného, ako vyplynulo z výsluchu svedkyne Ing. G. R., že harmonogram prác je orientačný a nebude vyžadované jeho striktné dodržiavanie, v opačnom prípade by situácia bola riešená na personálnom odbore, čo možno považovať za seriózny a ústretový postup žalovaného napriek tomu, že tieto obavy žalobkyňa vtedy ničím nepodložila. Tomuto tvrdeniu nasvedčujú aj svedecké výpovede zamestnankýň, ktoré na tejto pracovnej pozícii následne pracovali, pričom výkon prác je bezproblémový (p. S., p. G.). Preto súd ustálil, že žalobkyňa nebola ochotná prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej žalovaný ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, teda zo strany žalovaného došlo k splneniu hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

26. Súd zdôrazňuje, že v prípade ponukovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce nejde o ponuku na uzavretie dohody o zmene pracovných podmienok v podľa ustanovenia § 54 Zákonníka práce, ale ide o zákonom stanovenú povinnosť pre zamestnávateľa predchádzajúcu výpovedi z pracovného pomeru v určitých prípadoch, pričom neakceptovanie ponuky zo strany zamestnávateľa zamestnancom (čo fakticky predstavuje nesúhlas so zmenou pracovných podmienok) má v tomto prípade za následok, že zamestnávateľ mohol dať zamestnancovi platnú výpoveď, k čomu došlo, ide o postup v súlade so zákonom.

27. Súd je toto názoru, že nadbytočnosť žalovanej je nepochybne v príčinnej súvislosti s vykonanými organizačnými zmenami u žalovaného a že nevznikla v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov s novými zamestnancami. Súd mal preukázanú skutočnosť, že až následne po doručení výpovedí žalobkyni, t.j. žalovaný uzatvoril s I. S., rod. D. dňa 31.08.2017 pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu, ktorá bola ponúkaná žalobkyni (administratívne činnosti v technickom odbore a nemocničnej lekárni v rozsahu 1,0 úväzku zahŕňajúce výkon práce referenta v práčovni, pokladníčky a výkon administratívnej činnosti v nemocničnej lekárni) a na ktorú žalobkyňa nebola ochotná prejsť, s dojednaným nástupom do práce dňa 01.09.2017. Tento postup nie je v rozpore so zákonom.

28. Preto súd dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti výpovedí z pracovného pomeru na pracovné pozície skladníčka v práčovni a vedúca práčovne zo dňa 12.05.2017, doručených dňa 01.06.2017 je nedôvodná a žalobu v tejto časti zamietol. Súd zdôrazňuje, že uvedené sa týka výpovedí z pracovného pomeru zo dňa 12.05.2017 doručených žalobkyni dňa 01.06.2017 na pracovné pozície skladníčka v práčovni s 0,5 úväzkom a vedúca práčovne s 0,5 úväzkom. Pokiaľ sa domáhala žalobkyňa určenia neplatnosti výpovedí z pracovných pomerov z 03.05.2017 na obe pracovné pozície, nakoľko ide len o pracovné verzie, nepodpísané na to oprávneným orgánom, ktoré neboli žalobkyni doručené, bolo potrebné žalobu zamietnuť aj v časti uplatnenia neplatnosti týchto výpovedí. Napokon pokiaľ bola uplatnená neplatnosť výpovede na pozíciu vedúca práčovne zo dňa12.05.2017 s textom, v ktorom je uvedený konkrétny deň začiatku a skončenia plynutia výpovednej doby, táto výpoveď nebola žalobkyni doručená, preto bolo potrebné žalobu zamietnuť aj v časti uplatnenia neplatnosti tejto výpovede.

29. Žalobkyňa listom zo dňa 28.11.2017 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Keďže súd dospel k záveru, že výpovede z pracovných pomerov sú platné, nie je možné vysloviť, že pracovné pomery medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvajú, rovnako nemožno priznať žalobkyni ani uplatnené nároky na náhradu mzdy s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Preto súd žalobu zamietol aj v časti týchto uplatnených nárokov.

30. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.02.2019 nepripustil zmenu žaloby v znení doplnenia o výrok č. VIII: „ Súd určuje, že pracovný pomer pre pozíciu pokladníčky medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá.“, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe s poukazom na ustanovenie § 143 ods. 1 CSP. Doposiaľ vykonané dokazovanie v nadväznosti na petity žaloby k tejto otázke zamerané nebolo. Predmetom dokazovania vzhľadom na predmet konania boli otázky týkajúce sa pracovných pomerov na pozície skladníčka v práčovni a vedúca práčovne, t.j. vznik týchto pracovných pomerov, ich skončenie výpoveďami v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, skutočnosti predchádzajúce skončeniu týchto pracovných pomerov. Súd zároveň poukazuje aj na štádium sporu, v ktorom žalobkyňa predložila zmenu žaloby, t.j. tesne pred ukončením dokazovania.

31. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.02.2019 zamietol návrhy žalobkyne na vykonanie dôkazov: oboznámiť so záznamami na všetkých CD nosičoch predložených žalobkyňou v tomto spore, na ktorých sú zachytené prejavy zamestnancov žalovaného, nakoľko ide o dôkazy získané v rozpore so zákonom, ktoré nemožno zohľadniť pri prejednaní a rozhodovaní veci v zmysle čl. 16 ods. 2 Základných princípov CSP. Súd nezistil v tomto prípade, že vykonanie dôkazov je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 Základných princípov vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala možnosť v prípade zistenia šikanózneho postupu zo strany priameho nadriadeného využiť právne prostriedky ochrany v súlade s právnym poriadkom SR, čo však nevyužila. Uvedené nemôže súd korigovať v spore o určenie neplatnosti výpovedí z pracovných pomerov vykonaním dôkazov získaných v rozpore so zákonom.

32. Súd tiež zamietol návrhy žalobkyne na vykonanie dôkazov - výsluch riaditeľa žalovaného Ing. E.L., MBA a vykonať výsluchy svedkov P., W., Ing. G. R., a tok tvrdeniam žalobkyne o šikanovaní, nakoľko išlo by o dôkazy nadbytočné vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie sporu, predovšetkým s ohľadom na predmet tohto sporu, ktorým je určenie neplatností výpovedí z pracovných pomerov. V tejto súvislosti je predmetom skúmania ponuka inej vhodnej práce žalobkyni, resp. vyjadrenie žalobkyne k nej v čase pred daním výpovedí ako hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede. Žalovaný poprel v spore skutočnosť, že žalobkyňa v tomto čase mu uviedla konkrétne tvrdenia o šikanovaní s predložením CD záznamov a záznamov v zdravotnej dokumentácii. Svedkyňa Ing. G. R. bola v spore vypočutá aj k otázke šikanovania žalobkyne. Z tohto dôkazu súd nemal preukázané podanie riadnej žiadosti o riešenie situácie šikanovania adresovanej žalovanému. Výsluchy zamestnankýň žalovaného Zenková a Kadašová k objasneniu tejto skutočnosti podania riadnej žiadosti o riešenie situácie adresovanej žalovanému prispieť nemôžu, nakoľko nepatria do okruhu vedenia žalovaného, resp. nie sú zamestnankyne personálneho odboru, ktoré by boli kompetentné túto otázku u žalovaného riešiť.

33. Námietku nevieryhodnosti svedkov - zamestnancov žalovaného vypočutých v tomto spore s poukazom na skutočnosť, že cestovali na pojednávanie spolu s právnym zástupcom žalovaného, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Len samotná tvrdená skutočnosť spoločnej cesty vieryhodnosť svedkov v

tomto prípade nespochybňuje. Je zrejmé, že kontakt právneho zástupcu s týmito svedkami nemožno vylúčiť vzhľadom na poskytovanie právnych služieb uvedeným advokátom žalovanému na základe zmluvného vzťahu z titulu výkonu ich pracovnej činnosti pre žalovaného. Iné skutočnosti spochybňujúce vieryhodnosť svedkov tvrdené neboli. Svedkovia boli poučení o povinnosti vypovedať pravdu a o trestných následkoch nepravdivej výpovede.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že priznal náhradu trov konania žalovanému voči žalobkyni v rozsahu 100%, keďže žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu na rozdiel od žalobkyne, ktorá v spore úspech nemala.

Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.