Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Ca-17-2017.pdf
PDF · 176.73 KB
Case nature
Area
Subarea
16Ca/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu LITA, autorská spoločnosť so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166 právne zastúpený JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Advokátska kancelária Nám. Biely kríž 3, P.O.BOX 39, 830 03 Bratislava proti žalovanému PAM - INVEST, a.s. so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 35 687 045 právne zastúpený PETKOV & Co. s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava o zaplatenie 1.846,00 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písmeno a) Civilného sporového poriadku zamieta.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.846 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.846 eur odo dňa 15.12.2017 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.846 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č.k. MK-1587/2016-232/10421 vydaného dňa 18.08.2016 má postavenie organizácie kolektívnej správy, ktorá zastupuje nositeľov práv pri použití ich diel v zmysle § 144 ods. 1 Autorského zákonníka. Žalobca aj pred získaním Oprávnenia vydaného dňa 18.08.2016 mal postavenie organizácie kolektívnej správy a to na základe Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 vydaným Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dňa 11.05.2010 pod č.k. MK-663/2010-70/6165. Žalobca teda v zmysle uvedených oprávnení vykonával a vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. V zmysle Oprávnenia z 18.08.2016 vykonáva žalobca kolektívnu správu v odbore použitie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu a v zmysle Oprávnenia z 11.05.2010 vykonával dobrovoľnú kolektívnu správu v odbore verejného prenosu uvedených diel predvedení akýmkoľvek technickými prostriedkami. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Color, adresa Pri Starom mýte 1, Bratislava, ktoré je zaradené do kategórie hotel 3*. V roku 2016 žalovaný realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos prostredníctvom 71 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keď
verejný prenos technickými prostriedkami realizoval bez súhlasu autorov. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytuje zákazníkom ubytovacie služby, v izbách určených pre hostí poskytuje zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená, že v izbách sú umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby ubytovaní hostia tieto mohli používať na účely, na ktoré sú určené teda na sledovanie televíznych programov. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytnutie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacieho zariadenia sa považuje za verejný prenos diel čo znamená, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, tak týmto samotným dochádza k verejnému prenosu. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.12.2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editores De Espana (SGAE) c/a Rafael Hoteles SA sp. zn. C-306/05, v ktorom okrem iného Súdny dvor EÚ uviedol, že poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos. V rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.03.2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited proti Írsku sp. zn. C-162/10 Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos. V uznesení Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18.03.2010 vo veci Organismos Sillogikis Diacheirisis Theatrikon kai Optikoakoustokon Ergon c/a Divani Akkropolis Anonimi Xenocheaki kai Touristiki Etairai Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotela tým, že umiestni do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu, uskutočňuje na základe tejto samotnej skutočnosti verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy o.i. aj na použitie diel „verejný prenos diela v prevádzkarni alebo inom priestore prostredníctvom technického zariadenia“. Je teda zrejmé, že bolo povinnosťou žalovaného disponovať pri použití žalobcom spravovaných diel (diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia) verejným prenosom technickými prostriedkami súhlasom autorov, získaným rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou uzatvorenou so žalobcom. Žalovaný je členom Zväzu hotelov a reštaurácii Slovenskej republiky, ktorý oznamoval že pre rok 2016 uzatvoril so SOZA a SLOVGRAM kolektívne licenčné zmluvy podľa § 77 Autorského zákona a teda žalobca sa domnieva, že žalovaný získal súhlasy organizácii SOZA a SLOVGRAM na používanie diel verejným prenosom. Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Slovenský ochranný zväz autorský - SOZA vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov k hudobným dielam a SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. Žalovaný však nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia t.j. diela režisérov, prekladateľov, autorov úpravy dialógov, scenáristov, výtvarníkov (animované diela), choreografov, autorov literárnych predlôh atď. Žalobca zastupuje v rámci svojej činnosti autorov audiovizuálnych diel (režisérov, autorov dialógov, autora scenára audiovizuálnych diel), autorov literárnych diel, dramatických diel, hudobnodramatických, choreografických a pantomimických diel, autorov výtvarných diel, fotografií a úžitkového umenia, architektonických diel, pričom zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných poverení aj zahraničných autorov. Žalobca na svojej webovej stránke uverejňuje zoznam nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2016 zastupoval žalobca na základe zmlúv o zastupovaní 3370 slovenských nositeľov práv, zoznam ktorých pripojil a uviedol, že so všetkými nositeľmi práv uzatvára rovnaké typizované zmluvy o zostupovaní, ktoré sú na www stránke žalobcu dostupné. Žalobca v zmysle § 79 Autorského zákona udeľuje súhlas na používanie všetkých diel verejným prenosom technickými prostriedkami aj za tých autorov a nositeľov práv, ktorých nezastupuje na základe osobitnej zmluvy o zastupovaní. Je teda nesporné, že žalovaný bol povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany verejným prenosom technickými prostriedkami, ktorú neuzatvoril. Žalovaný teda nezískal súhlas
autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia a napriek tomu s týmito dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami a dopúšťal sa neoprávneného používania autorských diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv resp. žalobcu ako ich zástupcu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 58 ods. 1 písmeno i) a § 63 ods. 2 písmeno d) zákona č. 185/20015 Z.z. Autorského zákona a na ustanovenie § 458a a § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať povinnosť používateľa mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu. Vykonanie dokazovania preukázaním použitia jednotlivých konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní v roku 2016 je nereálne a objektívne nemožné. Práve v súvislosti s cieľom zabezpečenie ochrany práv autorov bol zavedený inštitút kolektívnej správy, rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy a osobitná právna úprava nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a právna úprava výšky bezdôvodného obohatenia v prípade neoprávnených zásahov do autorských práv. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení, keď žalovaný realizoval verejný prenos bez súhlasu autorov. Žalobca poukázal na znenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. Výška žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja od zvyčajnej odmeny, to znamená, že je potrebné skúmať za akú odmenu zvyčajne v čase kedy došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv, žalobca poskytoval licencie iným používateľom. Žalobca v roku 2016 uzatvoril celkovo 300 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy odmena bola dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia povinnosti. Z predložených zmlúv (rozšírené hromadné licenčné zmluvy uzatvorené žalobcom v roku 2016, ktorými poskytol licencie na ďalší verejný prenos) je nesporné, že žalobca uzatváral s používateľmi rozšírené hromadné licenčné zmluvy, v ktorých bola licenčná odmena dohodnutá podľa Sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od 01.01.2015. Zvyčajná odmena predstavuje minimálnu výšku bezdôvodného obohatenia. Pri určení výšky zvyčajnej odmeny žalobca vychádzal zo Sadzobníka žalobcu a z počtu technických zariadení podľa údajov samotného žalovaného zverejnených na jeho www stránke. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 je vo výške 1.846,00 eur, keď podľa Sadzobníka licenčných odmien za 1 rok je za zvukovoobrazové zariadenie v izbe v hotely 3* suma 26,00 eur a teda pri počte izieb 71 zvyčajná licenčná odmena predstavuje sumu 1.846,00 eur. Žalobca opakovane žalovaného vyzýval k uzatvoreniu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, ponúkal možnosť uzatvoriť dohodu o urovnaní a vyzýval ho na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale žalovaný žalobcovi bezdôvodné obohatenie dobrovoľne nevydal. Žalobca tiež uviedol, že za rok 2016 žalobca uzatvoril 187 dohôd o urovnaní s neoprávnenými používateľmi, ktorí dobrovoľne vydali bezdôvodné obohatenie vo výške licenčnej odmeny stanovenej podľa Sadzobníka žalobcu.
2. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 27. februára 2018 platobný rozkaz č.k. 16Ca/17/2017-24, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 1.846,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.846,00 eur odo dňa 15.12.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
3. Žalovaný proti platobnému rozkazu č.k. 16Ca/17/2017-24 zo dňa 27. februára 2018 podal v zákonom stanovenej lehote dňa 19.03.2018 odpor s vecným odôvodnením a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za nedostatočne tvrdený a nepreukázaný a to vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, k údajnej existencii verejného prenosu predstavujúceho neoprávnené použitie tých predmetov ochrany, ktoré údajne žalobca spravuje, k subjektom, ktoré žalobca údajne zastupuje a na úkor ktorých sa mal žalovaný dopustiť neoprávneného zásahu do majetkových práv, k predmetom ochrany, ktorých správu práv k týmto predmetom prislúchajúcich údajne vykonáva žalobca a k existencii kontraktačnej povinnosti žalovaného, keďže žalobca riadne netvrdil a nepreukázal, v prospech ktorého nositeľa práv a vo vzťahu ku ktorým predmetom mal uzatvoriť licenčnú zmluvu práve so žalobcom. Žalovaný mal za to, že dôsledok i prejav právom reprobovaného zneužitia práva v postavení monopolu zneužívajúc svoje dominantné postavenie na trhu, je v rozpore s dobrými mravmi a tiež v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku i nekalosúťažným konaním a z toho dôvodu nepožíva za žiadnych okolností právnu ochranu. Žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania z opatrnosti popiera všetky, či už úplné alebo neúplné, skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. K nepreukázaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaný uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu ohľadne ním uvádzaných skutočností vo veci preukázania aktívnej legitimácie žalobcu. Poukázal na čl. 2 písmeno a) a čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti a ustanovenie § 79 ods. 1, 2 Autorského zákona a tvrdil, že ustanovenie § 79 ods. 1 písmeno b) a § 79 ods. 2 Autorského zákona sú v rozpore s obsahom a účelom smernice 2001/29/EHS. Súdny dvor EÚ vo veci C-301/15 Soulier a Doke sa otázkou posúdenia obdobnej právnej úpravy z hľadiska európskeho autorského práva zaoberal a konštatoval rozpor so smernicou, ktorá bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava zverila autorizovanej organizácii pre výber a prerozdeľovanie poplatkov výkon práva udeliť súhlas na rozmnožovanie a verejný prenos v digitálnej podobe obchodne nedostupných kníh a zdôraznil, že ochranu, ktorú priznáva smernica 2001/29/EHS treba vykladať extenzívne a že sa neobmedzuje len na priznanie práv ale zahŕňa aj výkon uvedených práv. Vzhľadom na preventívnu povahu dotknutých práv sa vyžaduje predchádzajúci súhlas autora. Nepostačuje a je v rozpore s právom EÚ, ak vnútroštátna právna úprava nositeľom práv alebo právnym nástupcom umožňuje iba podať námietky proti výkonu tohto práva. Podľa žalovaného teda na úrovni Európskej únie už bolo rozhodnuté (rozsudkom C-301/15), že právna úprava, akou je úprava rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 79 ods. 1 písmeno b) Autorského zákona v spojení s § 79 ods. 2 Autorského zákona je v rozpore s právom EÚ. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ako organizácia kolektívnej správy v zmysle Autorského zákona zastupuje nositeľov práv podľa § 144 ods. 3 Autorského zákona vo vlastnom mene a na účet nositeľov práv. Žalobca je oprávnený konať a teda aj uplatňovať právne nároky len a výlučne v prospech tých nositeľov práv, ktorých na základe písomnej dohody zastupuje a iba v rozsahu , ktorý z dohody vyplýva. Žalobca predložením oprávnenia preukázal, že je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená vykonávať správu práv v oprávneniach vymedzenom okruhu odborov kolektívnej správy. Uvedené postačuje na preukázanie, že žalobca je oprávnený konať v súdnych konaniach vo vlastnom mene. Žalobca ale aby preukázal aktívnu legitimáciu v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia musí tvrdiť a preukázať, ktorých nositeľov majetkových práv zastupuje, vo vzťahu ku ktorým predmetom ochrany a tiež, že ide o tie predmety ochrany, ktoré žalovaný v žalovanom období neoprávnene použil. So žalobcom predložených formulárových zmlúv nevyplýva špecifikácia predmetov ochrany, ktoré na základe zmluvy mali dať údajní nositelia majetkových práv žalobcovi do správy. Žalobca si však nesplnil ani povinnosť tvrdenia koho (ktorých nositeľov práv) a v akom rozsahu zastupuje a vo vzťahu, ku ktorým predmetom ochrany. Žalobca uviedol výlučne počet 3370 údajne slovenských nositeľov práv bez bližšej špecifikácie a predložil formulárové zmluvy z ktorých však nevyplýva špecifikácia predmetov ochrany, ktoré dali títo údajní nositelia majetkových práv žalobcovi do správy. Menný zoznam údajných slovenských nositeľov majetkových práv nie je dôkazom spôsobilým akýmkoľvek spôsobom preukázať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, keď túto možno preukázať výlučne písomnou dohodou s nositeľom práv, pričom z jej obsahu musí byť zrejmá konkretizácia predmetov ochrany. Menný zoznam nepreukazuje, že by mal žalobca s nimi uzatvorenú aj dohodu o zastupovaní, nevyplýva z neho ani špecifikácia predmetov ochrany. Žalobca nepreukázal ani špecifikáciu predmetu ochrany, ktoré údajne spravuje a ktoré mali byť žalovaným v roku 2016 použité. Zo štatistiky žalobcom vybratých slovenských televíznych staníc, z ktorej vyplýva len, že nejaké audiovizuálne dielo bolo v určitom čase vysielané, nie je možné zistiť kto má byť nositeľom majetkových práv ku konkrétnemu predmetu ochrany a nie je možné zistiť, identifikovať, či ide o takého nositeľa práv, ktorý so žalobcom uzatvoril dohodu o správe práv. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný používa predmet ochrany, ku ktorým sú nositeľmi práv práve subjekty, ktoré žalobca zastupuje pri výkone správy a súčasne túto správu vykonáva práve ku konkrétnym predmetom ochrany, ktoré im títo nositelia práv do správy zverili, musí toto oprávnenie preukázať a následne preukázať či vôbec k použitiu tých ktorých predmetov ochrany v rozhodnom období došlo. Podľa žalovaného nemožno pri každom reštauračnom či ubytovacom zariadení paušálne požadovať aby sa platilo bezdôvodné obohatenie za použitie nevedno čoho žalobcovi a to len preto, že je registrovanou organizáciou kolektívnej správy a to bez znalosti nositeľov majetkových práv a rozsahu ich diel. V prejednávanej veci žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu použitia audiovizuálnych diel zaradených do vysielania, pričom však v takýchto prípadoch nevykonávajú majetkové práva k audiovizuálnemu dielu samotní autori ako osoby, ktoré dielo vytvorili (pôvodcovia diela) ale naopak vykonávajú ich producenti, ktorým autori nimi vytvorené čiastkové diela dodali do audiovizuálneho diela ako celku na základe medzi nimi uzatvorených zmlúv a za ktoré im bola producentmi riadne vyplatená odmena na základe výhradných licenčných zmlúv. Výkon majetkových práv súvisiacich s dielom v oblasti audiovízie prislúcha iným
osobám odlišným od autorov. Z uvedeného teda vyplýva, že objektívne nemôže dôjsť k porušeniu práv autorov vykonaním verejného prenosu audiovizuálneho diela, keďže títo v požadovanom rozsahu nie sú nositeľmi dotknutých majetkových práv hoci naďalej zostávajú autormi svojich čiastkových diel. Ak by bolo možné ustáliť, že žalovaný by mal voči žalobcovi kontraktačnú povinnosť a zároveň, že má povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, žalobca by mal poskytnúť účinné procesné tvrdenia. Žalobca však tak neurobil a to z dôvodu, že žalobca v oblasti audiovízie nezastupuje žiadneho oprávneného nositeľa majetkových práv a požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia za niekoho kto mu na to nedal mandát. Žalovaný náhodne vybral zo štatistiky niekoľko predmetov ochrany vo vzťahu, ku ktorým preukazuje, že žalobca oprávneného nositeľa majetkových práv k týmto predmetom ochrany nezastupuje a poukázal na niektoré vysielanie ním uvedených filmov či časti seriálov v programe RTVS a predložil v tejto súvislosti Zmluvy o vytvorení audiovizuálneho diela a o udelení licencie na jeho použitie a mal za to, že z uvedeného vyplynulo, že autori sa síce autorsky podieľali na výrobe audiovizuálneho diela ale zároveň tí istí autori udelili RTVS ako výrobcovi zvukovo-obrazového záznamu súhlas, aby RTVS ich dielo použila dohodnutým spôsobom. K nepreukázaniu existencie verejného prenosu a k nepreukázaniu neoprávneného použitia predmetov ochrany zo strany žalovaného žalovaný uviedol, že nepopiera práva autorov požadovať súhlas za každé použitie diela a na poskytnutie odmeny za takéto použitie. V prejednávanej veci je predmetom nároku vydanie bezdôvodného obohatenia za údajné neoprávnené použitie nevedno akých diel. Ak aj žalovaný vykonával verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia, nie je možné tvrdiť, že vykonával verejný prenos práve tých diel, ktoré spravuje žalobca a že žalovaný tým zasiahol neoprávnene do práv tých nositeľov práv, ktorých zastupuje žalobca. V sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia sa predpokladá preukázanie reálneho použitia predmetov ochrany, ktoré na základe dohody s nositeľom práv spravuje práve žalobca. Ohľadne žalobcom uvedenému rozsudok SGAE v. Rafael Hoteles SA žalovaný uviedol, že rozsudok nerieši vzťahy bezdôvodného obohatenia, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s neoprávneným verejným prenosom predmetov ochrany. Rozhodnutie sa týka výlučne právnej povahy používania TV prijímačov vrátane sprostredkovania TV signálu do týchto TV prevádzkovateľom ubytovacích zariadení a súčasne dáva odpoveď na otázku, či je potrebné uzavretie licenčnej zmluvy v prípade ak takto dochádza k šíreniu chránených predmetov ochrany. Podľa žalovaného žalobca zamieňa a spája existenciu dvoch odlišných právnych vzťahov a to licenčného vzťahu a vzťahu bezdôvodného obohatenia. Na splnenie predpokladov bezdôvodného obohatenia nestačí existencia TV prijímača a neidentifikovateľného signálu, ktorým sa šíri/nešíri nejaká programová štruktúra. Je nutné preukázať, že bol vykonávaný verejný prenos práve tých predmetov ochrany zaradených do programovej štruktúry, ku ktorým na základe dohody a v rozsahu dohodnutom s nositeľmi práv vykonáva správu žalobca. Žalobca nepreukázal, že žalovaný skutočne mal v ubytovacom zariadení čo i len jeden TV prijímač, že prijímal televízny signál, že mal voči žalobcovi kontraktačnú povinnosť voči žalobcovi, nakoľko ak takú povinnosť nemal, platí že nemá ani povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. K obvyklej licenčnej povinnosti žalovaný uviedol, že žalobca je podnikateľom, ktorý má na trhu tzv. licenčných služieb dominantné postavenie. Od 01.01.2015 žalobca začal uplatňovať voči používateľom sadzobník licenčných odmien, ktoré sú neprimerane vysoké a sú jedny z najvyšších v Európe. Žalobca neposkytol žiadne informácie týkajúce sa rozhodných skutočností pre posúdenie či licenčné odmeny uplatňované podľa neho jednostranne určeného sadzobníka spĺňajú kritéria primeranosti. Pri určení výšky žalobou uplatneného bezdôvodného obohatenia žalobca vychádza zo svojho jednostranného sadzobníka odmien uplatňovaného v roku 2016. Neexistujú však žiadne iné zmluvy, z ktorých by sa obvyklá odmena uplatňovaná v Slovenskej republike dala zistiť. Žalobca uplatňuje až 5 násobne vyššie licenčné odmeny pre autorov audiovizuálnych diel než je priemer krajín ako Nemecko, Rakúsko, Česko, Francúzsko, Švajčiarsko a Španielsko, ako to vyplýva z výsledkov komparatívnej Analýzy KPMG.
4. Súd uznesením č.k. 16Ca/17/2017-192 zo dňa 17.04.2018 platobný rozkaz vydaný dňa 27.02.2018 č.k. 16Ca/17/2017-24 podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil, nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením. 5. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že s dôvodmi uvedenými v odpore žalovaného sa nestotožňuje. K tvrdeniu žalovaného, že právna úprava rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy obsiahnutá v právnom poriadku SR je v rozpore s právnym poriadkom Európskej únie, so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES uviedol, že s týmto právnym názorom nesúhlasí, výklad žalovaného je v rozpore so samotným znením Smernice a so zásadami, na ktorých je autorskoprávna ochrana v EÚ stavaná. Zmyslom a účelom inštitútu rozšírených licenčných zmlúv je možnosť reagovať na obdobné prípady používania diel kedy ide o masové použitie diel, pri ktorom je individuálny výkon práv jednotlivými nositeľmi práv prakticky nemožný a pre samotných používateľov poskytuje možnosť
získať oprávnenie na použitie diel. V samotnom znení Smernice v úvodných ustanoveniach v bode 18 sa uvádza, že Smernica platí bez toho, aby boli dotknuté tie ustanovenia v členských štátoch, ktoré sa týkajú spravovania práv ako sú rozšírené licencie ochranných spoločností. Vo vzťahu k námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia oprávnením na výkon kolektívnej správy práv poukázal na ustanovenia Autorského zákona § 164 ods. 1, ods. 5, § 79 ods. 2, 3 a uviedol, že z právnej úpravy Autorského zákona vyplýva, že organizácia kolektívnej správy vykonáva správu majetkových práv za nositeľov práv, ktorých zastupuje na zmluvnom základe v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany, kedy nositeľ práv je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu majetkových práv k niektorým alebo všetkým predmetom ochrany. Režim ochrany práv sa vzťahuje aj na tých nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy nezastupuje na zmluvnom základe, pokiaľ sa jedná o spôsob použitia predmetov ochrany, na ktoré sa udeľuje licencia rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou. Žalobca je oprávnený a aj povinný domáhať sa voči žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca má preukázať aktívnu vecnú legitimáciu konkrétnymi zmluvami o zastupovaní, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a pre ktoré konkrétne predmety ochrany vykonáva kolektívnu správu majetkových práv jednotlivých nositeľov práv a že sa jedná o také konkrétne predmety ochrany, ktoré žalovaný v žalovanom období naozaj neoprávnene použil žalobca uviedol, že tieto tvrdenia sú v rozpore s princípmi na ktorých je založený Autorský zákon, inštitút kolektívnej správy a rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy a hromadnej licenčnej zmluvy. Systém kolektívnej správy, inštitút hromadnej licenčnej zmluvy a rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy bol založený práve aby nedochádzalo k neoprávneným zásahom do práv autorov a iných nositeľov práv, pre ktorých je pri hromadnom používaní predmetov ochrany takmer nemožné zisťovať a kontrolovať používanie predmetov ochrany a individuálne si uplatňovať svoje práva a pre používateľov je obtiažne a takmer nemožné získavať individuálne súhlasy nositeľov práv. Požiadavka žalovaného na predloženie zoznamov tisícov nositeľov práv, tisícov zmlúv, zoznamov predmetov ochrany je nelegitímna a je v rozpore s princípom ochrany kolektívnej správy. Je notoricky známou skutočnosťou, že súčasťou každého verejného prenosu aj v roku 2016 boli nevyhnutne diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia. Žalobca preukázal aktívnu legitimáciu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal existenciu verejného prenosu a neoprávneného použitia predmetov ochrany žalovaným žalobca uviedol, že žalovaný prostredníctvom Zväzu hotelov a reštaurácii Slovenskej republiky uzatvoril so SLOVGRAM a SOZA zmluvy, na základe ktorých získal súhlasy na používanie nimi kolektívne spravovaných predmetov ochrany verejným prenosom technickými zariadeniami. Od SOZA získal súhlas autorov a iných nositeľov práv k hudobným dielam a od SLOVGRAM získal súhlas výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. Súčasťou každého verejného prenosu nevyhnutne boli a museli byť aj diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia t.j. diela režisérov, scenáristov, výtvarníkov, choreografov, autorov literárnych predlôh, prekladateľov, autorov úprav dialógov atď., bez ktorých by ani k vysielaniu a následnému verejnému prenosu technickými zariadeniami ani nemohlo dôjsť. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal, že žalovaný mal skutočne vo svojom ubytovacom zariadení čo i len jeden TV prijímač a že prijímal televízny signál žalobca uviedol, že sám žalovaný verejným vyhlásením prehlásil, že v roku 2016 prevádzkoval ubytovacie zariadenie Hotel Color a vyhlásil, že každá z izieb v danom zariadení je vybavená TV príjmom 22 staníc. Verejné vyhlásenie bolo adresované klientom ubytovacieho zariadenia teda spotrebiteľom a v prípade nepravdivosti takéhoto vyhlásenia by išlo o klamlivú obchodnú praktiku a klamlivú reklamu. Verejné vyhlásenie žalovaného sú pre neho záväzné a žalovaný mal povinnosť poskytnúť klientom svojho zariadenia izby s televízorom, ktorý bol aj riadne vybavený signálom a bol spôsobilý na také použitie, na ktoré je určené. Žalovaný mal kontraktačnú povinnosť a bol povinný uzavrieť so žalobcom zmluvu na používanie predmetov ochrany verejným prenosom technickými zariadeniami a keďže túto povinnosť nesplnil, má povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške zvyčajnej odmeny za akú boli poskytované licencie iným používateľom na daný spôsob a rozsah používania predmetov ochrany. K namietanej výške obvyklej odmeny žalovaným žalobca uviedol, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od zvyčajnej odmeny teda odmeny v čase kedy došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv. Zvyčajná odmena je taká odmena, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytnuté licencie iným používateľom a za akú používatelia licenciu získali. Žalobca uzatvoril 300 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola odmena dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Žalobca mal za to, že preukázal, že má aktívnu legitimáciu v spore, že žalovaný používal predmety ochrany formou verejného prenosu a
že porušoval výhradné autorské práva, keď bez súhlasu žalobcu používal predmety ochrany verejným prenosom technickými zariadeniami a teda, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 5.1. Následne žalobca predložil Príkaznú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a Zväzom hotelov a reštaurácii SR, z ktorej vyplýva, že žalovaný vo svojej prevádzke v roku 2015 vykonával verejný prenos prostredníctvom technických zariadení umiestnených v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení a poveril Zväz hotelov a reštaurácii SR na vysporiadanie práv a povinností vyplývajúcich žalovanému z toho, že vykonáva verejný prenos diel používajúcich autorskoprávnu ochranu, pričom v prílohe danej zmluvy uvádza počet technických zariadení prostredníctvom ktorých verejný prenos vykonáva. Príkaznú zmluvu žalovaný uzatvoril v roku 2015 a je platná do dnes, nakoľko ňou žalovaný argumentuje vo vzťahu k iným organizáciám kolektívnej správy.
6. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 02.10.2018 spolu s uznesením č.k. 16Ca/17/2017-235 zo dňa 28. septembra 2018 podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku s výzvou na písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
7. Súd vo veci vykonal stranami označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv č.k. MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18.08.2016, Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv č.k. MK-663/2010-70/6165 zo dňa 11.05.2010, printscreenové zobrazenie webovej stránky HOTEL COLOR, výzva žalobcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia zo dňa 01.12.2017, CD nosič predložený žalobcom obsahom, ktorého je zoznam nositeľov práv v SR zastupovaných žalobcom, zoznam vysielaných diel - štatistiky vysielaní, zoznam rozšírených hromadných licenčných zmlúv, zmluvy o zastupovaní nositeľov autorských práv, Sadzobník žalobcu, zoznam autorov, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.03.2016 k záverom rokovania zo dňa 13.01.2016 predmetom ktorých bolo usporiadanie autorskoprávnych vzťahov za obdobie roku 2015, vyjadrenie Zväzu hotelov a reštaurácii SR zo dňa 24.02.2016 k záverom rokovania zo dňa 13.01.2016, oznámenie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2015, Zmluvy o vytvorení audiovizuálneho diela a o udelení licencie na jeho použitie uzatvorené podľa Z. č. 618/2003 Z.z. medzi Rozhlas a televízia Slovenska a jednotlivými vybratými autormi vo veci autorskej účasti na vytvorení toho ktorého audiovizuálneho diela, vytvorenia, časť štatistiky vysielania, Analýza licenčných platieb hotelových a reštauračných zariadení kolektívnym správcom vo vybratých krajinách Európy september 2016, CD nosič predložený žalobcom obsahom, ktorého sú rozsudky súdov a štatistika vyplácania licenčných odmien v roku 2016, listinné doklady predložené žalobcom ohľadne rokovaní vo veci uzavretia zmluvy medzi žalobcom a Zväzom hotelov a reštaurácii SR, podnet Zväzu hotelov a reštaurácii SR zo dňa 17.06.2015 na prešetrenie správania sa spoločnosti LITA, autorská spoločnosť adresovaný Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, oznámenie Protimonopolného úradu zo dňa 04.07.2015 vo veci podaného podnetu, oznámenie Zväzu hotelov a reštaurácii SR zo dňa 16.12.2016 vo veci podozrenia na možné zneužívanie dominantného postavenia podnikateľa jeho činnosťou v hospodárskej súťaži, opätovný návrh žalobcu zo dňa 19.02.2016 adresovaný žalovanému na uzavretie licenčnej zmluvy na rok 2016, opätovná výzva žalobcu zo dňa 16.05.2016 adresovaná žalovanému na uzatvorenie rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy na rok 2016, posledná výzva žalobcu zo dňa 01.12.2016 adresovaná žalovanému na uzatvorenie licenčnej zmluvy na rok 2016 a návrh na uzatvorenie dohody o urovnaní za rok 2015, výzva žalobcu zo dňa 01.12.2017 adresovaná žalovanému k vydaniu bezdôvodného obohatenia, Príkazná zmluva uzatvorená medzi žalovaným a Zväzom hotelov a reštaurácii Slovenskej republiky zo dňa 04.03.2015, Príloha č. 1 k Príkaznej zmluve, rozsudku krajských súdov vo veci rozhodnutí o odvolaniach proti rozsudkom súdu prvej inštancie v sporoch žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
8. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že 8.1. Žalobca je podľa zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon na území Slovenskej republiky organizáciou kolektívnej správy práv k literárnemu, dramatickému, hudobnodramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu a dielu úžitkového umenia ako to vyplýva z Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č.k. MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18. augusta 2016 vydanom Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Oprávnenie bolo udelené na dobu neurčitú. Žalobcovi Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vydalo Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv podľa Zákona č. 618/2003 Z.z. o
autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) na území Slovenskej republiky č. 2/2004 (č.k. MK-663/2010-70/6165 zo dňa 11. mája 2010), na základe ktorého žalobca vykonával kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia. Žalobca je teda organizáciou kolektívnej správy a je oprávnený uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy podľa § 79 Autorského zákona, ktorými udeľuje súhlas okrem iného aj na použitie diel - verejný prenos diela v prevádzkarni alebo inom priestore prostredníctvom technického zariadenia. 8.3. Žalobca na svojej webovej stránke www.lita.sk <http://www.lita.sk> uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých zastupuje na základe uzatvorených zmlúv o zastupovaní. V roku 2016 žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 3.370 slovenských nositeľov práv. Žalobca i napriek tomu, že zoznam nositeľov práv v SR zastupovaných žalobcom je verejne prístupný, predložil zoznam nositeľov práv v SR zastupovaných žalobcom na zmluvnom základe na CD nosiči. Žalobca zároveň predložil na CD nosiči štatistiku vysielania základných slovenských televíznych staníc s uvedením predmetov ochrany. 8.4. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Color, na adrese Pri Starom mýte 1, Bratislava. Ide o zariadenie zaradené podľa § 3 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z. do kategórie hotel 3*. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytuje svojim zákazníkom ubytovacie služby a v izbách určených pre hostí poskytuje v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Z printscreenového zobrazenia webovej stránky HOTEL COLOR *** vyplýva, že hotel ponúka celkom 71 izieb s TV s príjmom 22 staníc. 8.5. Žalovaný je členom Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky a dňa 04. marca 2015 ako príkazca uzatvoril so Zväzom hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky ako príkazníkom príkaznú zmluvu v zmysle § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou sa príkazník Zväz hotelov a reštaurácii Slovenskej republiky zaviazal usporiadať v mene žalovaného s organizáciou kolektívnej správy vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Prílohou č. 1 k príkaznej zmluve bola špecifikácia počtu technických zariadení - TV v zariadení žalovaného, a podľa ktorej v ubytovacom zariadení žalovaného Hotel Color *** je v kaviarni/lobby bar počet TV - 1 a izbách ubytovacieho zariadenia počet TV - 71. 8.6. Podľa Sadzobníka žalobcu účinného od 01.01.2015 - Sadzobník autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel, časť B. Sadzby licenčných odmien za použitie diel verejným prenosom, bod 2 Ďalší verejný prenos vysielania (retransmisia) prostredníctvom technických zariadení základná sadzba pre ubytovacie zariadenie: izby v hotely *** za zvukovoobrazové zariadenie je suma 26,00 eur. 8.7. Žalobca listom číslom 2016/1054 zo dňa 19.02.2016 informoval žalovaného o náležitostiach udelenia licencie za použitie diel autorov zastupovaných LITA verejným prenosom prostredníctvom technických zariadení na rok 2016 a žalovanému oznámil, že pre legálne používanie diel autorov zastupovaných LITA je i v roku 2016 potrebné mať uzatvorenú licenčnú zmluvu a v súlade s ňou zaplatiť autorskú odmenu. Zároveň oznámil žalovanému, že formulár licenčnej zmluvy na rok 2016 a postup vo výbere autorských odmien za daný spôsob použitia diel žalobcom zastupovaných autorov sa nachádza na webstránke žalobcu www.lita.sk <http://www.lita.sk>. Žalobca listom číslo 2016/2695 zo dňa 16.05.2016 označenom ako Opätovná výzva na uzatvorenie rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy na rok 2016 verejný prenos diela v prevádzkarni alebo inom priestore prostredníctvom technického zariadenia oznámil žalovanému, že z jeho strany neboli vysporiadané nároky slovenských a zahraničných autorov, ktorých práva v zmysle Autorského zákona č. 185/2015 Z.z. žalobca spravuje, čím sa žalovaný dostáva do pozície neoprávneného používateľa a vystavuje sa riziku žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške licenčnej odmeny s uplatnenými úrokmi z omeškania a trov súdneho konania. Listom číslo 2016/5588 zo dňa 01.12.2015 žalobca opätovne vyzval žalovaného na uzatvorenie licenčnej zmluvy na rok 2016 a navrhol uzatvorenie dohody o urovnaní za rok 2015. Žalobca listom zo dňa 01.12.2017 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neoprávneného zásahu do práv autorov a nositeľov práv vo výške 1.846,00 eur, vychádzajúc zo sadzobníka žalobcu a údajov o počte zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného. Žalobca uviedol, že zistil, že žalovaný v roku 2016 prevádzkoval ubytovacie zariadenie Hotel Color, v ktorom dochádzalo k ďalšiemu verejnému prenosu technickými zariadeniami prostredníctvom 71 zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. 9. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon a ustanovení Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety. Podľa § 19 ods. 4 písmeno f) Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon použitím diela je najmä uvedenie diela na verejnosti 1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela, 2. verejným vykonaním diela,
Podľa § 58 ods. 1 písmeno i) Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 63 ods. 2 písmeno d) Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.
Podľa § 79 ods. 1 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.
Podľa § 79 ods. 2 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.
Podľa § 79 ods. 3 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon nositeľovi práv podľa odseku 1 písm. b) patria rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy ako nositeľom práv, ktorí sú organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164, vrátane primeraného uplatnenia práv a povinností vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, pokiaľ ide o výber, prerozdelenie a vyplatenie odmien a iných peňažných plnení.
Podľa § 143 ods. 1 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
Podľa § 152 ods. 4 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon ministerstvo na svojom webovom sídle vedie evidenciu organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie, vrátane digitálnej rozmnoženiny oprávnenia. Evidencia obsahuje a) názov organizácie kolektívnej správy, b) sídlo organizácie kolektívnej správy, c) označenie štatutárneho orgánu a meno a priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, označenie orgánu riadenia a meno a priezvisko osoby, ktorá je orgánom riadenia, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, ak je odlišný od štatutárneho orgánu, d) vymedzenie odboru kolektívnej správy práv a e) informáciu o tom, či organizácia kolektívnej správy uzatvára rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa § 79 v danom kalendárnom roku.
Podľa § 164 ods. 1 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným
oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.
Podľa § 164 ods. 5 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy podľa odseku 1 je oprávnený vylúčiť písomne kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením organizácie kolektívnej správy, pokiaľ nejde o výkon správy práv podľa § 146. Nositeľ práv je povinný písomne informovať organizáciu kolektívnej správy o vylúčení kolektívnej správy svojich majetkových práv podľa prvej vety pred uzavretím zmluvy, ktorou udelí súhlas na použitie jeho predmetu ochrany; inak platí, že k vylúčeniu kolektívnej správy práv nedošlo a nositeľ práv je stále zastupovaný organizáciou kolektívnej správy v pôvodne dohodnutom rozsahu.
Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
Podľa § 458a Občianskeho zákonníka ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
11. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu na vydanie bezdôvodného opatrenia vzniknutého neoprávneným zásahom do autorských práv žalovaným za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 1.846,00 eur je dôvodná. 11.1. Súd sa stotožnil s dôvodmi uvádzanými žalobcom a jeho argumentáciou v rámci konania a mal za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému je dôvodný. 11.2. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy vykonával a vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia a túto kolektívnu správu vykonáva v odbore použitie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy je aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď oprávnenie domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia ( § 58 ods. 1 písmeno i Autorského zákona) sa môže vo svojom mene a na účet autora domáhať ako organizácia kolektívnej správy (§63 ods. 2 písmeno d Autorského zákona). Žalobca v konaní preukázal, že je oprávnený a zároveň aj povinný domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z právnej úpravy Autorského zákona vyplýva, že organizácia kolektívnej správy majetkových práv za nositeľov práv, ktorých zastupuje na zmluvnom základe podľa § 164 Autorského zákona v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany, kedy nositeľ práv je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu majetkových práv k niektorým alebo všetkým predmetom ochrany. Pokiaľ tak neurobí má sa za to, že k vylúčeniu kolektívnej správy práv nedošlo a nositeľ práv je zastupovaný organizáciou kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy v rámci výkonu kolektívnej správy je oprávnená a aj povinná pri porušení majetkových práv nositeľa práv domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnaký režim ochrany práv sa vzťahuje aj na tých nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy nezastupuje na zmluvnom základe, pokiaľ sa jedná o spôsob použitia predmetov ochrany, na ktoré sa udeľuje licencia rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou. Súd sa s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko nepreukázal konkrétnymi zmluvami o zastupovaní či vôbec a ak áno v akom rozsahu a pre ktoré predmety ochrany vykonáva kolektívnu správu majetkových práv jednotlivých nositeľov práv, nepreukázal, že žalovaný v predmetnom období neoprávnene použil predmety ochrany, nestotožnil. Súd má za to, že pre vznik nároku žalobcu ako kolektívnej správy na vydanie bezdôvodného obohatenia je nutné preukázať vznik povinnosti používateľa, v tomto prípade žalovaného, uzatvoriť hromadnú alebo rozšírenú licenčnú zmluvu, pričom žalobca preukáže druhovo akých nositeľov práv zastupuje a skutočnosť, že v predmetnom období dochádzalo k produkcii diel žalobcom zastupovaných autorov. Licencia znamená udelenie práva na používanie predmetov ochrany a licenčnou zmluvou sa udeľuje používateľovi právo používať dielo autora pričom žalobca ako organizácia kolektívnej správy
udeľuje hromadnou licenčnou zmluvou a rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou používateľovi právo používať predmety ochrany, ktoré kolektívne spravuje a to za licenčnú odmenu. Je nemysliteľné, aby žalobca predložil zoznamy všetkých nositeľov práv, všetky zmluvy, zoznamy predmetov ochrany použitých na vybraných slovenských televíznych staniciach v roku 2016 s priradením jednotlivých nositeľov práv. Vykonanie akéhoto dokazovania je podľa názoru súdu nereálne až nemožné a bolo by v rozpore s hospodárnosťou konania a naviac ak by sa súd stotožnil s takto prezentovaným tvrdením žalovaného ohľadne preukázania aktívnej legitimácie žalobcu, bolo by to popretie samotného zmyslu a účelu právnej úpravy ochrany majetkových práv prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. 11.3. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný prevádzkuje ubytovacie zariadenie Hotel Color *** v období od 01.01.2016 do 31.12.2016, táto skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná. Súd mal tiež za preukázané, že predmetné ubytovacie zariadenie žalovaného malo 71 izieb, v ktorých boli umiestnené zvukovoobrazové zariadenia - TV prijímače, prostredníctvom ktorých bolo umožnené klientom sledovať televízne vysielanie. Táto skutočnosť vyplynula z webovej stránky predmetného ubytovacieho zariadenia, na ktorej boli tieto skutočnosti uvedené. Uvedené tiež vyplynulo z prílohy č. 1 k Príkaznej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a Zväzom hotelov a reštaurácii SR dňa 04.03.2015, predmetom ktorej bol záväzok Zväzu hotelov a reštaurácii SR usporiadať v mene žalovaného s organizáciou kolektívnej správy vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom. 11.4. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal, že i v prípade, že izby v ubytovacom zariadení žalovaného boli vybavené TV prijímačmi tak, je nutné preukázať, skutočne aj bol vykonávaný verejný prenos práve tých predmetov ochrany zaradených do programovej štruktúry, ku ktorým na základe dohody a v rozsahu dohodnutom s nositeľmi práv vykonáva správu žalobca a že čo i len jeden TV prijímač prijímal televízny signál. V tejto súvislosti súd poukazuje na ponuku žalovaného prezentovanú žalovaným na webovej stránke hotelcolor.sk, kde sám uvádza, že Hotel Color ponúka celkom 71 izieb s TV s príjmom 22 staníc (SK, CZ, EN, DE, PL ...). Z uvedeného mal súd za to, že žalovaný poskytol klientom funkčné televízne prijímače spôsobilé slúžiť na obvyklý účel. Žalovaným uvedenú námietku posúdil ako účelovú obranu. V zmysle právnych predpisov judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. Ak teda žalovaný mal v ubytovacom zariadení umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, tak u žalovaného dochádzalo k ďalšiemu verejnému prenosu. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.12.2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editores De Espana (SGAE) c/a Rafael Hoteles SA sp. zn. C-306/05, poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos. V rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.03.2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited proti Írsku sp. zn. C-162/10 Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos. V uznesení Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18.03.2010 vo veci Organismos Sillogikis Diacheirisis Theatrikon kai Optikoakoustokon Ergon c/a Divani Akkropolis Anonimi Xenocheaki kai Touristiki Etairai Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotela tým, že umiestni do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu, uskutočňuje na základe tejto samotnej skutočnosti verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. 11.5. Súd v tejto súvislosti uvádza, že sa tiež nestotožnil s tvrdením (obranou) žalovaného, že žalobca si nedôvodne uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia za celkový počet 71 izieb (71 TV prijímačov) bez zohľadnenia obsadenosti ubytovacieho zariadenia v priebehu roka 2016, nakoľko mal za jednoznačné, že v prejednávanej veci išlo o verejný prenos chránených diel neurčitému počtu adresátov. Je zrejmé, že žalovaný vzhľadom už na vyššie uvedené mal povinnosť uzatvoriť so žalobcom zmluvu na používanie predmetov ochrany verejným prenosom technickými zariadeniami na rok 2016, ale túto povinnosť si neplnil a teda má povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške zvyčajnej odmeny za akú by boli poskytnuté licencie iným používateľom na daný spôsob a rozsah používania predmetov ochrany teda vo výške licenčnej odmeny stanovenej paušálnou sumou. 11.6. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom neprimerane vysokej licenčnej odmene uplatňovanej žalobcom voči používateľom súd uvádza, že predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška sa odvíja od zvyčajnej odmeny za získané licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do práva. Žalobca v konaní preukázal, že v roku 2016
uzatvoril 300 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, v ktorých bola licenčná odmena dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu účinného od 01.01.2015 teda Sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od 01.01.2015. Za stavu, keď žalobca uzatvoril s inými používateľmi rozšírené hromadné licenčné zmluvy za odmenu podľa sadzobníka, mal súd za to, že ide o odmenu zvyčajnú, obvyklú. Výška bezdôvodného obohatenia sa v prípade porušenia alebo ohrozenia práva duševného vlastníctva určí najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva (§ 458a, § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za daného stavu mal súd za preukázané, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zvyčajnej odmeny, teda v minimálnej výške. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci bola bez významu argumentácia žalovaného vo vzťahu k tvrdeniu ohľadne neprimerane vysokých licenčných odmien žalobcu, k priebehu rokovaní vo veci uzatvorenia kolektívnej licenčnej zmluvy na rok 2015 medzi žalobcom a Zväzom hotelov a reštaurácii SR a tiež ohľadne ním predloženej Analýzy licenčných platieb spoločnosti KMPG z 12.09.2016. Súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný ako používateľ predmetov ochrany nemal udelený súhlas na používanie diel, nemal so žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu a teda keď bez súhlasu žalobcu používal predmety ochrany verejným prenosom technickými zariadeniami porušoval výhradné autorské práva. 11.7. Sumarizáciou uvedeného mal súd za to, že žalobca preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie žalovaným, keď preukázal, že je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy o.i. aj na použitie diel „verejný prenos diela v prevádzkarni alebo inom priestore prostredníctvom technického zariadenia“ a môže sa domáhať vo svojom mene (§ 63 ods. 2 písmeno d Autorského zákona) vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný neoprávnene zasiahol do práva autorov (§ 58 ods. 1 písmeno i Autorského zákona). Žalovaný v uplatnenom období od 01.01.2016 do 31.12.2016 nedisponoval pri použití žalobcom spravovaných diel (diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia) verejným prenosom technickými prostriedkami súhlasom autorov, získaným rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou uzatvorenou so žalobcom a teda je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške zvyčajnej odmeny teda odmeny, ktorá bola za získanie licencie v relevantnom čase zvyčajná. Podľa sadzobníka žalobcu platného v roku 2016 bola ročná odmena za jedno zvukovoobrazové zariadenie v hoteli 3* vo výške 26,00 eur, čo pri počte 71 zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného predstavuje sumu 1.846,00 eur za rok. Súd mal za preukázané, že žalovaný sa vyššie uvedeným spôsobom bezdôvodne obohatil a teda je povinný toto obohatenie žalobcovi vydať.
12. Žalobca si voči žalovanému uplatnil i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie a to 5% ročne zo sumy 1.846,00 eur odo dňa 15.12.2017 do zaplatenia.
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 14. Súd priznal žalobcovi i ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 15.12.2017 do zaplatenia a to v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.846,00 eur do 5 dní listom zo dňa 01.12.2017. Nezaplatením žalobcom uplatnenej sumy sa žalovaný dostal do omeškania.
15. Žalovaný v priebehu konania žiadal, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Protimonopolnom úrade Slovenskej republiky, konania začatie ktorého inicioval Zväz hotelov a reštaurácií SR podnetom doručeným Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky dňa 19.12.2016 vo veci prešetrenia správania žalobcu z dôvodu podozrenia na zneužívanie dominantného postavenia. 15.1. V inom obdobnom spore (sp. zn. 16Ca/14/2017) Protimonopolný úrad Slovenskej republiky súdu oznámil, že úrad doposiaľ nemá dostatok informácii a podkladov na určenie, či začne vo veci správne konanie a ak áno kedy bude v danej veci meritórne rozhodnuté. Problematika výšky ako aj celkový systém licenčných odmien vyberaných organizáciami kolektívnej správy práv je vysoko obsiahla a značne komplikovaná. 15.2. Podľa § 162 ods. 1 písmeno a) Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 15.3. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, nakoľko jednak mal za preukázané, že správne (administratívne) konanie pred Protimonopolným úradom Slovenskej republiky, konanie do skončenia ktorého žiadal žalovaný konanie prerušiť, sa nevedie a tiež z dôvodu, že ani výsledok, závery, prípadné konania pred Protimonopolným úradom Slovenskej republiky, by nemali žiaden vplyv na posúdenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho výšky.
16. Súd rozhodol, že žalovaným navrhnuté dokazovanie vyžiadaním od prevádzkovateľa Televízie Markíza, Televízie Joj, Televízie Dajto všetkých zmlúv o vytvorení diela a všetkých licenčných zmlúv, na základe ktorých boli oprávnení vysielať film „Willow“, film „Hry o život“, „Jednotka“, seriál „Walker texaský ranger“ a na základe, ktorých boli oprávnení použiť vo vysielaní dabing k uvedeným filmom, vyžiadaním od prevádzkovateľa Televízie Joj všetky koprodukčné zmluvy, zmluvy o vytvorení diela, všetky licenčné zmluvy, na základe ktorých bol oprávnený vysielať v roku 2016 seriál „Naši“ a seriál „Aféry“ nevykoná. Vykonanie tohto dokazovanie považoval za nadbytočné, neúčelne a nehospodárne, nakoľko navrhované dokazovanie nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti sa súd stotožnil v celom rozsahu s argumentáciou žalobcu v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.08.2018. 17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalobcu v spore, keď žalobca bol v konaní plne úspešný. Súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.