Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-87-2018.pdf
PDF · 94.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/87/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich JUDr. Alžbety Šporerovej a Ing. Ladislava Bartoša v trestnej veci proti obžal. J. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. februára 2019 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku súd obžalovaného
J. L., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, Y. XXXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 12.05.2018,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 2Pv 161/18, zo dňa 09.11.2018 pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona , ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
obžalovaný v doposiaľ presne nezistenom čase od 07.45 hod. do 11.55 hod. dňa 25.04.2018 v Bratislave, na ul. Jána Smreka, z parkoviska oproti reštaurácii Corleone u kmotra, odcudzil tam riadne zaparkované a uzamknuté motorové vozidlo továrenskej značky Škoda typu Octavia, farby strieborná metalíza svetlá, EČV:J., VIN:V., rok výroby 2001 v hodnote 2000,-€, ktorého vlastníkom a zároveň držiteľom je poškodený G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., N.. O. XXX/XX, pričom vo vozidle sa v tom čase nachádzal mobilný telefón značky Nokia E7, čiernej farby, A.:XXXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 100,-€ patriaci poškodenému, 2 ks nových ložísk na kolesá auta neznámej značky v hodnote spolu 45,-€ a to tak, že za pomoci tenkého oceľového lanka otvoril dvere vodiča a následne za pomoci kľúčov, ktoré našiel vo vnútorných priestoroch vozidla toto naštartoval a s vozidlom odišiel z parkovacieho miesta a motorové vozidlo previezol do blízkosti križovatky ulíc 1. Mája a J.Poničana v Bratislave, kde za pomoci svedka G. Z. a svedka E. Ď. opravil zadný ľavý náboj a následne poprosil svedka G. Z. o prevoz vozidla do mestskej časti Bratislava - Dúbravka, čím týmto konaním spôsobil poškodenému G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., N.. O. XXX/XX škodu krádežou vo výške 2141,-€,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. J. L. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžal. J. L., výsluchom poškodeného G. J., výsluchom svedkov K. H., E. Ď., H. F., H. M., oboznámením
znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, oboznámením listinných dôkazov, oboznámením obrazového záznamu.
Obžalovaný J. L. po zákonnom poučení uviedol, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku. Uviedol, že predmetné motorové vozidlo neukradol, nepodieľal sa na jeho krádeži. Na žiadosť Z. pomáhal pri oprave auta tak, že mu opravu vybavil u Ď.. Z. mu hovoril, že auto kúpil a nestihol ho ešte na seba prepísať. Prvý krát toto auto videl v deň jeho opravy. Pripustil, že v aute sedel. Telefón, ktorý pôvodne patril poškodenému kúpil od M.. To že tento zmenil svoju výpoveď pripisuje tomu, že mu asi bola sľúbená nejaká výhoda zo strany orgánov činných v trestnom konaní za konanie pre ktoré je stíhaný. On s týmto telefónom nerobil žiadne fotky auta.
Svedok-poškodený G. J. uviedol, motorové vozidlo Škoda Octavia J. mal zaparkované na parkovisku od 17.03.2018. Naposledy auto na parkovisku videl dňa 25.04.2018 v čase 07:45 hod. kedy išiel do práce. Dňa 25.04.2018 asi o 19:55 hod. bol na balkóne a vtedy videl, že auto na parkovisku nie je. V aute mal mobilný telefón značky Nokia, ktorý spoznal na výsluchu na polícii, ložiská na kolesá, lebo ich potreboval vymeniť. V aute sa nachádzali dva kusy kľúčov od vozidla s ktorými sa dalo auto otvárať manuálne. Jeden kľúč od auta mal ešte on u seba. Po poslednom použití auta a po jeho odstavení na parkovisku auto riadne zamkol. Obžalovaného, ani G. Z. nepozná. Ešte pred krádežou mal na vozidle poškodenú spínaciu skrinku ako je to na fotodokumentácii v spise.
Svedok K. H. uviedol, že ako člen policajnej hliadky s O. D. zastavili dňa 02.05.2018 okolo 01.30 hod. na ulici kpt. Rašu vozidlo škoda Octavia J.. Vo vozidle sa nachádzali dvaja muži. Spolujazdec vodiča J. L.Á. ich požiadal, či môže odísť, lebo sa ponáhľa na autobus. Nakoľko nebol v pátraní, nemali dôvod ho zadržiavať a pustili ho. Ďalej potom už riešili len vodiča auta, ktorým bol G. Z.. Lustráciou zistili, že uvedené vozidlo bolo odcudzené a je po ňom vyhlásené pátranie. Vodič im uvádzal rôzne verzie, táral jedno cez druhé, uvádzal, že nevedel že je auto kradnuté, že ho viezol z nejakej reštaurácie a napokon skončil s verziou, že len mal auto previezť do Dúbravky, na žiadosť toho J., ktorý bol jeho spolujazdec. Na Vozidle pri vizuálnej kontrole nezistili známky vonkajšieho poškodenia, ale vnútri vozidla ako je spínacia skrinka boli vytrhané káble a na predných dverách bol povytiahnutý tapacírung a poškodené káble od dverí. V spínacej skrinke vozidla bol reálny kľúč.
Svedok E. Ď. uviedol, že u neho doma zazvonili dvaja muži a žiadali od neho aby im požičal náradie na opravu zadného náboja. On si zobral svoje auto a s tými mužmi išiel na miesto, kde bolo auto. Bola to Škoda Octavia. On im asi za dvadsať minút auto opravil a išiel domov. O pomoc pri oprave auta ho požiadal obžalovaný J. L.. Nevie komu patrilo vozidla Octavia. Počas opravy vozidla obžalovaný a G. Z. stáli pri ňom. Náhradný diel mali oni. Na uvedenom vozidle si nič podozrivé nevšimol, auto otváral ten druhý muž, nie obžalovaný a ten druhý muž aj auto zdvihol na zdviháku, ktorý vybral z auta a dával mu aj dole koleso. Ako majiteľ vozidla sa mu javil ten starší pán, ktorý otváral auto. Auto opravoval cez deň okolo obeda, okolo nich chodili aj náhodní chodci.
Svedok H. F. uviedol, že raz vo večerných hodinách k nemu do servisu prišiel G. s tým, že chcel požičať nejaké náradie na vymontovanie ložiska na aute. Prišiel sám. On mu napokon požičal drevený majzlík a kladivo. Kladivo a majzlík našiel vrátené na druhý deň ráno na parapete okna. G. Z. pozná z minulosti.
Svedok H. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná z väzby, vonku ho nepoznal. Obžalovaný ho nahovoril, aby vypovedal v jeho prospech. V predsúdnom konaní svedok uviedol, že obžalovanému predal mobilný telefón Nokia s vysúvacou klávesnicou. On tento telefón kúpil pred ubytovňou Fortuna v Dúbravke od nejakého muža za 10,-eur. Muž bol holohlavý, vo veku 50-60 rokov, mal šiltovku, odstávali mu uši. Následne tento telefón on predal L. v Devínskej Novej Vsi, kde chcel dať telefón do záložne za 20,-eur a krabičku cigariet. To, že sa tento muž volá J. L. sa dozvedel, keď sa stretli vo väzbe. Na hlavnom pojednávaní k tejto výpovedi z predsúdneho konania uviedol, že vtedy klamal, dal sa obžalovaným ovplyvniť. To čo hovoril na hlavnom pojednávaní je pravda. O skutku z ktorého je obžalovaný obvinený vie to, že s obžalovaným sa mal stretnúť jeden muž, ktorý mal ukradnúť nejaké auto. Obžalovaného ten muž poprosil o pomoc s opravou auta. Zháňali v Devínskej
Novej Vsi opravu a potom ich mali chytiť policajti. Ten druhý muž mal policajtom povedať, že auto ukradol obžalovaný, pričom to nemala byť pravda. Toto mu vo väzbe hovoril obžalovaný.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní obsahy znaleckých posudkov a odborných vyjadrení. Z posudku Doc. Ing. Ivana Nepraša vyplýva, že od spáchania skutku teda od 25.04.2018 v telefóne nie je žiadny záznam v denníku hovorov, z telefónnych kontaktov tam nie je uvádzané meno obžalovaného, ani G. Z.. Z SMS správ od spáchania žalovaného skutku nevyplýva nič čo by spojovalo telefón s osobou obžalovaného, je tam správa zo dňa 09.05.2018, že telefón sa nachádzal v Rakúsku. Z obrazových záznamov vyplýva, že dňa 27.04.2018 boli vyhotovované fotografie vozidla poškodeného, jedna zvnútra a jedna z vonkajšej bočnej strany. 27.04.2018 boli vyhotovované fotografie iného - červeného vozidla aj s inzerátom na jeho predaj. Dňa 07.05.2018 a 10.05.2018 sú vyhotovené fotografie obžalovaného. Z posudkov kriminalistického ústavu vyplýva, že zo zaistených osobných vecí vo vnútri odcudzeného vozidla poškodeného bola izolovaná DNA zhodná s DNA obžalovaného. Na volante vozidla poškodeného bola izolovaná DNA zhodná s DNA obžalovaného. Z odborných vyjadrení vyplýva, že hodnota odcudzeného motorového vozidla bola v čase činu 2.000,- eur, hodnota mobilného telefónu Nokia bola 100,-eur.
Z listinných dôkazov súd oboznámil správy operátorov a záznam k vykonaným hovorom, pričom používatelia telefónnych čísiel uviedli, že ani osobu obžalovaného, ani osobu G. Z. nepoznajú. Z protokolu o vydaní veci vyplýva, že obžalovaný dňa 12.05.2018 vydal mobilný telefón Nokia E7 (na listine je nesprávne uvedený dátum 22.01.2048), vydaná kľúčenka obžalovaným nemá súvis so žalovaným skutkom. Z protokolu o vrátení veci vyplýva, že poškodenému bol vrátený telefón Nokia. Z protokolu o ohliadke miesta činu nič nevyplýva, z ohliadky vozidla vyplýva, že z vnútornej strany vodičových dverí je pod madlom tenké oceľové lanko. Plasty v okolí spínacej skrinky sú odchýlené, v spínacej skrinke je kľúč. Pod volantom je voľne umiestnený káblový zväzok, ktorý vedie z ľavej strany palubovky. Vo vozidle sa okrem iného nachádza na zadných sedadlách červená bunda, oranžové tričko, sandále, čelová batéria, kábel, osviežovač vzduchu, nôž, USB kľúč, počítačové súčiastky, skrutkovač, biele rukavice, doklady od vozidla F.. Zaistené DNA stopy boli z riadiacej páky, volantu, oceľového lanka. Z evidenčnej karty vozidla vyplýva, že odcudzené vozidlo patrilo poškodenému G. J.. Z fotografií z telefónu Nokia vyplýva, ako je to uvedené v znaleckom posudku, že 27.04.2018 boli vyhotovené po spáchaní skutku fotografie vozidla poškodeného. Z vyhlásenia pátrania vyplýva, že po vozidle poškodeného bolo vyhlásené pátranie 26.04.2018. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že bol štyri krát postihnutý z spáchanie priestupkov, v registri trestov má pätnásť záznamov.
Z obrazového záznamu vyplýva, že polícia zastavila osádku odcudzeného motorového vozidla poškodeného, odcudzené motorové vozidlo neriadil obžalovaný. Muž, ktorý vozidlo riadil bol starší, holohlavý, mal šiltovku, počas kontroly sa správal ako majiteľ vozidla, poskytoval policajtom súčinnosť, na výzvu otváral batožinový priestor vozidla. Osobu obžalovaného na zázname nie je vidieť.
V predmetnej trestnej vec bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými, vykonateľnými a navrhnutými dôkazmi. Prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od návrhu na vykonanie výsluchu svedka G. Z., nemal iné návrhy na doplnenie dokazovania. Obžalovaný a jeho obhajca netrvali na výsluchu svedka Z. a nemali iné návrhy na doplnenie dokazovania. Súd nie je procesnou stranou v konaní a nemôže svojim aktívnym zásahom do konania a do dokazovania pomáhať jedenej, alebo druhej procesnej strane. Keďže procesné strany nemali žiadny iné návrhy na doplnenia dokazovania súd ukončil dokazovanie tak ako ho strany na hlavnom pojednávaní navrhli a vykonali.
Obžalovaný vo svojej výpovedi poprel spáchanie žalovaného skutku. Uviedol, že predmetné motorové vozidlo neukradol, ani sa nepodieľal na jeho krádeži. Prvý krát toto auto videl v deň jeho opravy, pričom Z. mu hovoril, že auto kúpil. Skutočnosť, že obžalovaný sa dôvodne mohol domnievať, že predmetné vozidlo Z. Z.egálne kúpil vyplýva aj z toho, že na predmetnom vozidle neboli reálne viditeľné stopy po jeho násilnom odcudzení, vozidlo štartoval Z. s originálnym kľúčom od vozidla. Čo potvrdil aj svedok-poškodený G. J., ktorý uviedol, že vo vozidle sa nachádzali originálne kľúče od vozidla. Poškodenie spínacej skrinky mal poškodený už
z minulosti. Svedok K. H. tiež uviedol, že na vozidle nezistil známky vonkajšieho poškodenia. Svedok E. Ď. uviedol, že na predmetnom vozidle si nič podozrivé nevšimol. Skutočnosť, že ako majiteľ vozidla navonok vystupoval Z. a nie obžalovaný potvrdili aj vypočutí svedkovia. K. H. uviedol, že vozidlo viedol Z. a nie obžalovaný. Svedok E. Ď. uviedol, že ako majiteľ vozidla sa mu javil ten starší pán, ktorý otváral auto. Bol to Z. a ten auto otváral, otváral batožinový priestor, vyberal zdvihák, zdvíhal auto, teda konal tak, akoby bol jeho majiteľom. Svedok H. F. uviedol, že vo večerných hodinách za ním prišiel Z. a nie obžalovaný a žiadal zapožičanie nástrojov na opravu ložiska na aute. To, že Z. pri zadržaní s vozidlom nehovoril polícii pravdu a vedome klamal je potvrdená výpoveďou svedka K. H., ktorý uviedol, že Z. menil svoje výpovede uvádzal rôzne verzie ako prišiel k vozidlu. To, že na volante odcudzeného vozidla boli nájdené stopy DNA obžalovaného tento vysvetlil, kedy uviedol, že nepopiera, že vo vozidle sedel aj na mieste vodiča pri jeho oprave a mohol sa tak volantu vozidla dotknúť. Súd konštatuje, že na riadiacej páka vozidla, ktorá sa musí nevyhnutne používať pri jazde s vozidlom sa DNA obžalovaného nenašla.
Jediným nepriamym dôkazom, ktorý spája obžalovaného s odcudzením predmetného motorového vozidla je zaistený mobilný telefón poškodeného, ktorý obžalovaný vydal a ktorý sa v čase krádeže motorového vozidla nachádzal vo vozidle. Obžalovaný k tomuto telefónu uviedol, že pravdivé tvrdenie o jeho nadobudnutí uvádzal svedok M. v prípravnom konaní. Podľa tejto jeho výpovede mal svedok M. telefón po krádeži vozidla kúpiť od neznámej osoby a následne tento telefón predal obžalovanému. Svedok M. na hlavnom pojednávaní poprel toto svoje predchádzajúce tvrdenie a uviedol, že bol na svoju výpoveď nahovorený obžalovaným vo väzbe. Súd k tejto výpovedi uvádza, že svedok v oboch prípadoch vypovedal po zákonnom poučení o následkoch krivej výpovede. Ak raz svedok hovoril pravdu a druhý krát nie, je tento svedok pre súd nedôveryhodným a jeho výpovedi nemôže uveriť ako celku. Súd v predmetnej veci nesúhlasí s tvrdením obžaloby, že obžalovaný po odcudzení vozidla poškodeného toto fotografoval na telefón poškodeného. Na toto nemá obžaloba žiadny dôkaz. Zo spisového materiálu a znaleckého posudku nevyplýva kto vyhotovil fotografie vozidla poškodeného. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva len to, že prvý krát preukázateľne manipuloval obžalovaný s telefónom poškodeného až dňa 07.05.2018, kedy si na tento telefón vyhotovil svoju vlastnú fotku. Súd poukazuje na to, že k odcudzeniu vozidla poškodeného a tým aj predmetného telefónu došlo 25.04.2018 a až do 07.05.2018 nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval to, že tento telefón v tomto období používal obžalovaný. Ako vyplýva zo záznamu polície a správ operátorov, hovory, ktoré boli uskutočnené boli uskutočnené inou osobou ako obžalovaným, nakoľko volané osoby obžalovaného nepoznajú. Objektívne nie je možné konštatovať, že ak obžalovaný dňa 07.05.2018 preukázateľne disponoval s telefónom poškodeného, ktorý sa nachádzal v odcudzenom vozidle, musel aj toto vozidlo dňa 25.04.2018 odcudziť. Takéto tvrdenie je len hypotézou, ktorá sa neopiera o žiadne relevantné a zákonným spôsobom vykonané dôkazy v trestnom konaní.
Súd v predmetnej veci konštatuje, že prokurátor neuniesol v konaní pred súdom dôkazné bremeno a nepreukázal, že obžalovaný žalovaný skutok spáchal. Pokiaľ obžaloba opierala svoje obžalobné tvrdenia o výpoveď obžalovaného v procesnom postavení zadržaného podozrivého, tak súd musí konštatovať, že takýto dôkaz je pre súd úplne nepoužiteľný a je neprocesný. Na takomto dôkaze nie je možné zakladať žiadne tvrdenie o tom, že obžalovaný mal žalovaný skutok spáchať. Rovnako obžaloba pochybila, ak obžalobu opiera o výpoveď svedka G. Z. z prípravného konania. Táto výpoveď bola vykonaná pred oznámením obvinenia obžalovanému a nebola teda vykonaná kontradiktórnym spôsobom. Jedná sa o výpoveď jediného „očitého svedka“, (súdu sa skôr javí ako páchateľa), ktorý jednoznačne v zmysle platnej judikatúry musí byť vypočutý kontradiktórnym spôsobom, čo nebolo dodržané a tak je pre účely konania pred súdom a hodnotenie dôkazov takáto výpoveď nulitná a nie je možné na ňu prihliadať.
Zbierka stanovísk NS SR 04/2010, stanovisko č. 30 Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a o iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.
Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znova vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b/ Trestného poriadku charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, taký charakter majú aj výpovede svedkov mladších ako 15 rokov (§ 135 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku). Ak obvinený po vznesení obvinenia sám (prostredníctvom obhajcu) žiada zopakovať výsluchy iných svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci rozhodli o potrebe vykonať kontradiktórny výsluch svedka. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa sta skutok, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho svedka je pochybná (č. 14/1964).
Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. musí súd vykonať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, teda skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok prípadne aj v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýliek musí súd zisťovať prečo k tomu dochádza( č. 30/1966-I).
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší ( č.46/1963, č. I/1966).
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo/ č. 22/1968-II).
Súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní musí jednoznačne konštatovať, že vykonaným dokazovaním neboli zo strany obžaloby produkované žiadne priame dôkazy, ktoré by preukazovali vinu obžalovaného zo žalovaného skutku. Neboli produkované ani žiadne nepriame dôkazy, ktoré by tvorili ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného zo žalovaného skutku. Nakoľko nebolo dokázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný, súd tohto spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.