Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom B. XXXX/XX, C., zastúpený splnomocneným zástupcom Q. V. T., so sídlom M. XX, N., proti žalovanej: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom ul. A. X. XXXX/XX, C., právne zastúpená: JUDr. Andrea Pállová, advokátka, so sídlom Podzámska 2959/18A, Nitra o určenie neplatnosti listiny o vydedení takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom P. V., narodeným XX.XX.XXXX, zomrelým XX.XX.XXXX v C., uvedené v listine o vydedení obsiahnutej v notárskej zápisnici spísanej na notárskom úrade JUDr. Aleny Korenecovej, so sídlom Moyzesova 3, Topoľčany, dňa 16.12.2010 pod spisovou značkou N 81/2010, NZ 57003/2010, NCR1s 57664/2010, nie sú dané.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.05.2018, sa žalobca domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 16.12.2010, spísanej jeho otcom - poručiteľom P. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX (ďalej len poručiteľ) formou notárskej zápisnice na notárskom úrade notárky JUDr. Aleny Korenecovej v Topoľčanoch pod sp. zn. N 81/2010, Nz 57003/2010, NCRls 57664/2010, a to pre nedostatok dôvodov. Podanú žalobu odôvodnil tým, že o existencii uvedenej listiny sa dozvedel až počas dedičského konania po poručiteľovi, ktoré je vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 3D/406/2017, Dnot 208/2017, v rámci ktorého mu bola prejednávajúcou súdnou komisárkou predložená predmetná listina o vydedení, na základe ktorej ho poručiteľ ako zákonného dediča vydedil v celom rozsahu, ako aj všetkých jeho prípadných potomkov. Vydedenie v uvedenej listine odôvodnil poručiteľ dôvodom podľa v § 469a ods. 1 písm. a), písm. b) Občianskeho zákonníka, a ako dôvod uviedol rozpor s dobrými mravmi, a to neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe, alebo v iných závažných prípadoch, a najmä tým, že žalobca o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Žalobca poukázal na to, že samotný poručiteľ v predmetnej listine o vydedení uvádza, že s jeho (žalobcovou) matkou sa rozviedol krátko po svadbe, žalobcu videl naposledy ako dvojročného v roku 1966, ale vzhľadom na údajne veľké problémy s matkou žalobu s ním prerušil všetky kontakty a od uvedeného roku ho ani nevidel. Žalobca bol v predmetnom dedičskom konaní uznesením sp. zn. 3D/406/2017, D not 208/2017 zo dňa 21.03.2017 odkázaný na podanie občianskoprávnej žaloby o určenie neexistencie dôvodov vydedenia a uvedené dedičské konanie bolo zároveň prerušené. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že na základe predmetnej listiny mu ako potomkovi poručiteľa bolo bez relevantného právneho dôvodu odňaté právo dediť. Manželstvo jeho rodičov t.j. jeho matky a poručiteľa bolo rozvedené, keď on sám mal 2 roky. Otca sa snažil viackrát kontaktovať, ten však nemal záujem o komunikáciu s ním. Žalobca bol toho názoru, že sa vo vzťahu k poručiteľovi žiadnym spôsobom neprevinil a práve poručiteľ o neho ako o syna, neprejavoval žiaden záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení videl žalobca v tom, že bez tohto určenia by bolo jeho právo zákonného dediča ohrozené a jeho právne postavenie by sa stalo neistým.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení, doručenom súdu 18.06.2018 (č.l. 13), s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že poručiteľ o žalobcu ako syna záujem mal. Poručiteľ podľa jej vedomosti žalobcu ako syna navštevoval asi do veku troch rokov a ich styky boli prerušené z dôvodu kategorického nesúhlasu matky žalobcu. Poručiteľ bol podľa žalovanej nútený styk so žalobcom, ako synom, obmedziť a čakal, kedy žalobca dosiahne vek, keď sa bude môcť o stretávaní sa so svojím otcom rozhodnúť sám. Zároveň si poručiteľ voči žalobcovi plnil vyživovaciu povinnosť a za celé obdobie žalobca úplne svojvoľne neprejavil záujem o poručiteľa jediný raz, a to ani počas choroby, ani sa nedostavil na jeho pohreb. Podľa žalovanej, žalobca prvýkrát prejavil o poručiteľa záujem tak, že prišiel so žiadosťou o vybavenie prestupu na štúdium na gymnáziu v Bánovciach nad Bebravou, potom, ako ho zo štúdia na Gymnáziu v Topoľčanoch pre nevhodné správanie vylúčili a poručiteľ mu v tom vyhovel. Žiadna ďalšia návšteva ani záujem prejavený zo strany žalobcu nebol až do času, kedy mal mať ďalšie problémy na novej škole, kedy žalobca mal poručiteľa znova navštíviť s tým, že požadoval vybavenie iného prestupu, respektíve vybavenie odpustenia ďalších výchovných opatrení. Žalovaná ďalej v písomnom vyjadrení uviedla, že v zimnom období cca pred desiatimi rokmi, došlo k náhodnému spoločnému stretnutiu pred kostolom v Topoľčanoch, kedy žalobca podišiel k nim a odpľul si pred nimi. Podľa žalovanej poručiteľ nikdy neodmietol žalobcu prijať a nemal k tomu ani možnosť, pretože žalobca z vlastnej vôle nikdy viac neprišiel.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vrátane pripojených spisov Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3D/406/2017 a sp. zn. P 48/74, a zistil nasledovný skutkový stav:

3.1. Poručiteľ - nebohý P. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. X. XXXX/XX Topoľčany, ktorý zomrel 20.08.2017 bol otcom žalobcu. Po poručiteľovi sa na tunajšom súde vedie dedičské konanie pod sp. zn. 3D/406/2017, D not 208/2017 u súdnej komisárky - notárky JUDr. Márie Vatrskovej, ktorá dňa 21.03.2018 vydala uznesenie č.k. 3D/406/2017-28, ktorým predmetné konanie o dedičstve prerušila a žalobcu odkázala na podanie občianskoprávnej žaloby o určenie neexistencie dôvodov vydedenia poručiteľom, listinou o vydedení zo dňa 16.12.2010. V uvedenom dedičskom konaní totiž bola predložená listina o vydedení, spísaná poručiteľom dňa 16.12.2010 vo forme notárskej zápisnice N 81/2010, Nz 57003/2010, NCRls 57664/2010, spísaná v notárskom úrade notárky JUDr. Aleny Korenecovej, so sídlom v Topoľčanoch (č.l. 8 pripojeného spisu 3D/406/2017). V tejto listine o vydedení sa uvádza, že poručiteľ z vlastnej vôle, bez akéhokoľvek nahovárania alebo donucovania zo strany iných osôb v prípade svojej smrti vydeďuje v celom rozsahu svojho syna z prvého manželstva (žalobcu), ako aj všetkých jeho prípadných potomkov, a to z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písm. a), písm. b) Občianskeho zákonníka, teda že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, v starobe, alebo v iných závažných prípadoch, ale najmä, že o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. V listine zároveň samotný poručiteľ konštatuje, že s matkou žalobcu sa rozviedol krátko po svadbe, žalobcu videl naposledy ako dvojročného v roku 1966, ale vzhľadom na veľké problémy zo strany jeho matky prerušil (poručiteľ) všetky kontakty s ním. V podstate od roku 1966 ho nevidel, a ani on (žalobca) neprejavil žiadny záujem ho spoznať.

3.2. Žalovaná k svojim tvrdeniam predložila fotokópie poštových poukážok z rokov 1969 - 1970, ktorými preukazovala, že poručiteľ si riadne plnil vyživovaciu povinnosť voči žalobcovi, zároveň predložila súdu fotografiu (č.l. 20), ktorá podľa nej preukazuje, že poručiteľ o žalobcu ako svojho syna záujem ešte počas jeho maloletosti prejavoval.

3.3. Z rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 4C/57/67 zo dňa 05.05.1967 vyplýva, že manželstvo matky žalobcu a poručiteľa bolo týmto rozhodnutím rozvedené, v tom čase maloletý žalobca bol zverený do starostlivosti matky a poručiteľovi bola určená povinnosť platiť na neho výživné vo výške 300 Kčs. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 05.06.1967.

3.4. Zo spisu Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. P 48/74 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 07.05.1974 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/160/74 zo dňa 28.11.1974 (č.l. 29, č.l. 33) bola zvýšená vyživovacia povinnosť poručiteľa na maloletého žalobcu zo sumy 300 Kčs na sumu 350 Kčs mesačne, počnúc dňom 06.02.1981. Zo zápisnice z pojednávania v uvedenej veci zo dňa 07.05.1974 (čl. 14 pripojeného spisu) vyplýva, že rodičia v tom čase maloletého žalobcu sa na výživnom nedohodli, poručiteľ nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného. Iné vyživovacie povinnosti v tom čase rodičia žalobcu nemali. Proti prvostupňovému rozhodnutiu (ktorým bolo výživné pôvodne zvýšené na sumu 500 Kčs) poručiteľ podal odvolanie (č.l. 18 pripojeného spisu) kde tvrdil, že maloletému poskytoval a chcel poskytovať mimo súdom určeného príspevku aj darčeky a hodnoty pri príležitosti sviatkov, narodenín, menín a Vianoc, ale matka maloletého robila všetko, aby tieto pozornosti dieťa nedostalo a vychovávala ho v nepriateľstve voči nemu. V podanom odvolaní zároveň poručiteľ žiadal, aby bolo rozhodnuté o možnosti jeho styku s maloletým synom každú sobotu popoludní a vo veľkých prázdninách, aby mal právo ho vziať k sebe na jeden mesiac, a zároveň nesúhlasil s určenou výškou výživného, ktoré žiadal zvýšiť na sumu 350 Kčs mesačne. Odvolací súd (Krajský súd v Bratislave) o podanom odvolaní poručiteľa rozhodol rozsudkom č.k. 15Co/460/74-24 zo dňa 28.11.1974 tak, že výživné poručiteľa na maloletého žalobcu zvýšil zo sumy 300 Kčs na sumu 350 Kčs mesačne, úpravou styku sa nezaoberal.

3.5. Zo správy Okresného národného výboru Topoľčany z 24.02.1981, kedy bol žalobca študentom 3. ročníka Gymnázia v Bánovciach nad Bebravou (č.l. 37 pripojeného spisu sp. zn. P 48/74) vyplýva, že podľa vyjadrenia matky žalobcu, poručiteľ maloletého žalobcu nenavštevoval a okrem výživného nič nezasielal. Následne rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. P 48/74 zo dňa 25.02.1981 (č.l. 44 pripojeného spisu) ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.1981, bola zvýšená vyživovacia povinnosť poručiteľa voči žalobcovi zo sumy 350 Kčs na sumu 500 Kčs mesačne, počnúc 06.02.1981. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že poručiteľ sa na súdne pojednávanie nedostavil, bol prítomný iba jeho právny zástupca, pričom matka žalobcu sa aj v rámci uvedeného konania vyjadrila, že poručiteľ výživné platí od narodenia, však na výživu syna okrem výživného ničím neprispel a maloletému nič nekupuje ani príležitostne. Proti uvedenému rozsudku odvolanie podané nebolo.

3.6. Z uznesenia Okresného súdu Topoľčany sp. zn. E 635/67 (prílohová obálka č.l. 36) bol zamietnutý návrh poručiteľa na zastavenie výkonu rozhodnutia zrážkami z platu, ktoré sa týkali výživného na žalobcu.

3.7. Z maturitného vysvedčenia predloženého žalobcom (č.l. 35) vyplýva, že žalobca vykonal úspešne maturitnú skúšku na Gymnáziu v Bánovciach nad Bebravou dňa 20.09.1983.

3.8. Žalobca trval na tom, že to bol samotný poručiteľ, ktorý neprejavoval záujem o neho ako o syna, a to ani keď bol ešte dieťa. Uviedol, že MŠ aj ZŠ navštevoval v Krušovciach, poručiteľ tam mal predtým predajňu, nikdy ho však nenavštívil ani v MŠ, a keď mu (žalobcovi) aj učiteľky hovorili resp. ukazovali, že je to jeho otec, on (poručiteľ) sa išiel radšej schovať do predajne. Keď mal žalobca 16-17 rokov, bol poručiteľa pozvať na stužkovú, a to na pracovisku poručiteľa na obchodnom dome v Topoľčanoch, poručiteľ ho však stroho odmietol a na stužkovú neprišiel. Keď sa išiel ženiť, tiež navštívil poručiteľa v tej jeho kancelárii v obchodnom dome, dal mu aj pozvánku, poručiteľ ale na svadbu neprišiel, neprišiel mu ani zagratulovať, neposlal ani žiaden pozdrav. Nikdy, ani počas detstva pri príležitosti narodenín, menín či vianoc mu poručiteľ nič nedaroval, nenavštívil ho, ani neposlal žiaden pozdrav. Žalobca zároveň nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že by ho jeho matka vychovávala resp. viedla proti poručiteľovi. Žalobca zároveň potvrdil, že bol vylúčený zo štúdia na gymnáziu v Topoľčany, avšak prestup na Gymnázium do Bánoviec mu vybavila matka, nie poručiteľ, on sám o to poručiteľa ani nikdy nežiadal a nebol s ním ohľadom tohto ani v kontakte. S manželkou poručiteľa sa žalobca podľa vlastného vyjadrenia nestretával, nemá s ňou žiadnu negatívnu skúsenosť a poprel jej tvrdenie o tom, že keď ich s poručiteľom stretol, mal si pred nimi odpľuť, on ich ani nikdy spolu nestretol. Poručiteľ sa na neho nikdy neobrátil s tým, že by potreboval nejakú pomoc či už ohľadom starostlivosti o dom, alebo z toho dôvodu že by bol ťažko chorý a o tom, že zomrel sa žalobca dozvedel od cudzích ľudí vlastne až v deň pohrebu.

3.9. Žalovaná uviedla, že poručiteľ mal záujem o žalobcu, avšak žalobcova matka mu nedovolila sa sním stretávať. Samotný žalobca poručiteľa nikdy sám nenavštívil, iba raz jej poručiteľ hovoril, že ho navštívil v zamestnaní, kde mu mal arogantným spôsobom povedať, že mu musí vybaviť prestup na Gymnázium do Bánoviec nad Bebravou. Žalovaná ďalej tvrdila, že najväčšie zlo tam podľa nej bola matka žalobcu, o ktorej jej aj viacerí ľudia vraveli, že je to zlá žena, a aby sa jej vystríhala, zároveň však žalovaná potvrdila, že ona sama s matkou žalobcu žiadny konkrétny negatívny zážitok nemala. Žalobkyňa zároveň nemala vedomosť o tom, či sa poručiteľ počas svojho života domáhal úpravy styku so žalobcom, v čase žalobcovej maloletosti, a nemá ani informácie, či sa poručiteľ snažil žalobcu navštíviť už počas jeho plnoletosti, ani či mu v tom čase napr. napísal. Poručiteľa ako aj ju však veľmi trápilo, že sa žalobca o poručiteľa nezaujímal, a to ani počas choroby a staroby. Mohol prísť, mohli sa porozprávať. Vo vzťahu k otázke, či žalovaná alebo poručiteľ, informovali nejakou formou žalobcu o tom, že poručiteľ je chorý, žalovaná uviedla, že to nebolo potrebné, nakoľko poručiteľ bol podľa nej známou osobou a bolo toho plné mesto.

3.10. Svedkyňa J. M. (matka žalobcu) uviedla, že jej manželstvo s poručiteľom trvalo asi 2 roky. Po rozvode poručiteľ nejavil o syna (žalobcu) záujem, hoci chodieval povedľa domu, kde sa žalobca aj s deťmi hrávali vonku, on sa ale nikdy na syna ani nepozrel. Výživné platil, až na jednu dobu, keď asi 3-4 mesiace nezaplatil, potom to doplatil naraz, syna nikdy nenavštívil. Ona sama už potom s poručiteľom nekomunikovala, nebol na to ani čas, ani priestor. Poručiteľ za synom (žalobcom) nikdy neprišiel ani do materskej ani do základnej školy. Neprispieval ničím synovi ani na narodeniny, meniny, Vianoce. Nikdy sa nestalo, že by porušiteľ prišiel do ich domácnosti a domáhal sa stretnutia so synom. Žalobca tento nezáujem o poručiteľa podľa nej znášal zle, bolo mu to ľúto a postrádal nejakého muža, ktorý by mu bol vzorom. Z rozprávania žalobcu vie, že tento sa snažil kontaktovať poručiteľa asi 2-3 krát, s tým, že keď ten prvýkrát nabral odvahu a išiel za ním, tak poručiteľovi ako otcovi tykal, s tým, že on mu povedal, že mu má vykať, čo žalobcu tak zarazilo, že sa otočil a išiel preč. Svedkyňa zároveň poprela, že by poručiteľ vybavoval žalobcovi prestup na Gymnázium do Bánoviec nad Bebravou a uviedla, že uvedený prestup vybavila synovi (žalobcovi) ona sama, nakoľko na gymnáziu v Topoľčanoch mal žalobca určité problémy.

3.11. Svedok C. V. uviedol, že bol priateľom poručiteľa, s ktorým sa poznal 40-42 rokov, a aj spolu pracovali v Jednote v Topoľčanoch, kde poručiteľ robil vedúceho predajne na obchodnom dome, pozná aj jeho manželku t.j. žalovanú. Svedok uviedol, že vedel o tom, že poručiteľ mal syna, rozprávali sa o tom. Poručiteľ mu hovoril, že syn sa mu vyhýba, že on by sa sním rád stretával a že keď bol syn malý, jeho matka mu v tom bránila. Poručiteľ so žalovanou deti nemali a poručiteľ na synovi lipol; nemohli si ale nejako nájsť k sebe cestu. Nevidel, že by žalobca chodieval do práce za poručiteľom, bol by si ho pamätal. Z rozprávania poručiteľa vie, že syn ho odignoroval, nehlásil sa k nemu. Z rozprávania poručiteľa ďalej vie, že poručiteľ sa snažil na neho (syna) nakontaktovať, ale nebola žiadna odozva, svedok sa ale nevedel vyjadriť, ako konkrétne sa o to poručiteľ snažil.

3.12. Svedok W. K., uviedol že s poručiteľom boli priatelia a obaja boli aj poľovníci. Viackrát resp. dvakrát sa stalo, že keď išli autom z poľovačky z Noroviec, tak poručiteľ sa zastavil v Krušovciach pri takom úzkom dome, vystúpil, išiel tam dovnútra, raz tam bol nejakých 5-6 minút, druhýkrát možno 10 minút, potom sadol do auta, ani sa o tom nejako nedebatovali, len mu povedal, že má syna a išli ďalej. Inak o synovi poručiteľa nikdy nedebatovali, svedka to nezaujímalo. Keď poručiteľ predal dom, tak po jednej poľovačke - povedal, že syn dostal dosť - že je vybavený. Svedok zároveň uviedol, že často navštevoval poručiteľ aj v jeho práci - v obchodnom dome v Topoľčanoch, trávil čas aj v jeho kancelárii- aj každý deň, nevidel však že by tam žalobca poručiteľa niekedy navštívil.

3.13. Svedkyňa A. K., uviedla, že je kamarátkou žalovanej asi 35 rokov. Vedela, že poručiteľ má syna, hovorila jej to žalovaná, ale keď aj boli nejaké oslavy, jubileá, nikdy ho tam nevidela. Keď mal poručiteľ pohreb, tak sa jej jedna pani pýtala, či tam videla syna poručiteľa, povedala jej že nie, že ho ani nepozná a ona povedala, že tam ani nebol. Svedkyňa sa nikdy nebavila s poručiteľom o jeho synovi, ani o tom aký majú spolu vzťah. Len od jeho manželky - žalovanej vie, že by sa sním aj chcel stretávať, ale že nemohol.

3.14. Svedok C. K., ktorý je bratom žalovanej, uviedol, že o tom, že poručiteľ mal syna, sa (svedok) dozvedel od svojej matky, pričom oni to zobrali ako normálnu vec a nejako to neriešili. V druhej polovici 70-tycho rokov často chodievali na návštevu k sestre (žalovanej) a vtedy mu poručiteľ aj povedal, že by bol rád, keby sa tam s dcérami svedka hral aj jeho chlapec, ale že tomu bráni jeho matka. Keď sa svedok s poručiteľom rozprával osamote asi 2 mesiace pred jeho smrťou, pýtal sa poručiteľa, či ho bol syn navštíviť a poručiteľ mu povedal, že nebol, ale bol by tomu rád, že by mu odpustil aj to, že si raz pred ním pred kostolom odpľul. Podľa svedka by poručiteľovho syna prijala aj žalovaná, keďže sami deti nemali.

3.15. Svedok M. X. uviedol, že so žalovanou a poručiteľom boli vlastne rodina, nakoľko poručiteľ bol jeho krstným otcom a pravidelne sa stretávali. Poručiteľ bol pri všetkých významnejších udalostiach v živote svedka, pri ukončení školy, keď sa mu narodilo dieťa a vždy keď svedok išiel navštíviť svojich rodičov do Noroviec, tak sa stretol aj s poručiteľom. Rozprávali sa aj o synovi poručiteľa, vie, že po rozvode prvého manželstva poručiteľa bol tento zverený matke. Od poručiteľa ďalej svedok vie, že poručiteľ sa ho snažil navštevovať, avšak jeho matka bola proti tomu, preto po viacerých neúspešných pokusoch, sa poručiteľ rozhodol počkať, kým syn dospeje a sám sa rozhodne. Syn si však k poručiteľovi nikdy nevytvoril žiaden vzťah. Svedok uviedol, že poručiteľ mu hovoril, že syn ho navštívil, keď bol vylúčený z Gymnázia v Topoľčanoch a žiadal, aby mu zariadil prijatie na Gymnázium do Bánoviec nad Bebravou, čo sa aj poručiteľ snažil zabezpečiť. Záležalo mu, aby mal so synom veľmi dobrý vzťah, nakoľko s druhou manželkou nemohli mať deti. Hovoril však, že syn sa k nemu správa arogantne a neslušne. Počas života mal poručiteľ rôzne zdravotné problémy, a svedok počas jeho pobytov v nemocnici, nikdy jeho syna nestretol ani nepočul, že by sa o neho zaujímal. Keď sa poručiteľ s manželkou rozhodli predať dom a chceli si zabezpečiť niečo menšie, začal poručiteľ uvažovať o tom, že jeho syn pre správanie voči nemu, nemá žiadne morálne právo, aby získal niečo z toho, čo nadobudol ťažkou prácou. Svedok ďalej uviedol, že keď dostal poručiteľ mozgovú príhodu a zostal pripútaný na lôžko, veľa ľudí sa ho (svedka) vtedy pýtalo ako sa mu darí, a aj na jeho pohrebe bolo veľmi veľa ľudí. Správa o pohrebe poručiteľa bola podľa svedka rýchlo rozšírená, avšak jeho syna na tom pohrebe svedok nevidel.

4. Z vyššie vykonaného dokazovania je zrejmé, že v rámci dedičského konania po poručiteľovi tunajší súd uznesením č.k. 3D 406/2017-28 zo dňa 21.03.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2018, odkázal žalobcu, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia podal občianskoprávnu žalobu o určenie neexistencie dôvodov vydedenia uvedených v predmetnej listine o vydedení, ktorú povinnosť aj žalobca splnil.

5. V tejto súvislosti súd uvádza, že petit podanej žaloby musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, tak aby súd vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Každú žalobu je však nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože žalobný návrh netvorí len obsah petitu (to, čo je žiadané), ale aj jeho skutkové odôvodnenie. Požiadavku, aby zo žaloby bolo zjavné čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať reštriktívne tak, že by žalobca bol povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu. Civilný sporový poriadok (ďalej len síce v § 132 ods. 1 ukladá povinnosť uviesť v podanej žalobe aj žalobný návrh, avšak žaloba ako taká je procesný úkon strany, ktoré treba (ako každé iné podanie) posudzovať podľa obsahu. Z uvedeného vyplýva, že žalobný nárok - predmet sporu nemožno vymedzovať iba žalobným návrhom, ale aj jeho skutkovým odôvodnením, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Zákon teda neukladá povinnosť formulovať v podanej žalobe samotný výrok požadovaného rozsudku, ale iba to, aby sa z podanej žaloby ako takej dalo zistiť, čoho sa žalobca domáha; pretože iba súd, ktorý pozná právo, rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia formulovaný, aby bol aj materiálne vykonateľný. Žalobným návrhom žalobcu na znenie výroku teda súd nie je viazaný, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia dbá na to, aby z obsahového hľadiska celého návrhu resp, žaloby vyjadroval to, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 254/2009). Z podanej žaloby žalobcu je tak dostatočne jasné a určité, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti listiny o vydedení, z dôvodu nenaplnenia resp. absencie hmotnoprávnych predpokladov ako sú v nej poručiteľom uvedené.

6. Súd zároveň dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby a je u neho daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 psím. c) CSP, nakoľko v dôsledku listiny o vydedení bol žalobca ako neopomenuteľný dedič vylúčený z dedenia, dedičské konanie po poručiteľovi bolo prerušené a žalobca bol odkázaný na podanie tejto žaloby, ktorá je tak jediná spôsobilá s určitosťou vyriešiť spornosť žalobcovho dedičského práva.

7. Z vykonaného dokazovania je zároveň nesporné, že poručiteľ závet spísal dňa 16.12.2010, preto predmetom dokazovania mohli byť iba skutočnosti, ktoré nastali do uvedeného času.

8. Podľa § 469a ods. 1, písm. a), písm. b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak (a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, (b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

9. S poukazom na vykonané dokazovanie i citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo poručiteľa a matky žalobcu bolo rozvedené v čase, keď žalobca ešte nedovŕšil vek troch rokov. Na čas po rozvode bol zverený do starostlivosti matky a poručiteľovi bola určená povinnosť platiť na neho výživné. Samotný poručiteľ v predmetnej listine o vydedení uviedol, že žalobcu videl naposledy ako dvojročného v roku 1966, ale vzhľadom na veľké problémy zo strany jeho matky prerušil všetky kontakty s ním. Teda jednoznačne tu vyplýva, že kontakty s maloletým vo veku jeho dvoch rokov prerušil samotný poručiteľ a tento krok odôvodňoval veľkými (bližšie nešpecifikovanými) problémami s matkou žalobcu. Aj s poukazom na vek žalobcu v tom čase je tak jednoznačne zrejmé, že na tomto postoji a rozhodnutí poručiteľa v roku 1966 (prerušiť kontakty so svojím synom) nemohol mať žalobca žiaden relevantný a rozumný podiel (už len vzhľadom na jeho vtedajší vek). Vykovaným dokazovaním v tomto spore ďalej nebola preukázaná žiadna ďalšia relevantná snaha poručiteľa svoj postoj k svojmu synovi zmeniť resp. prejavené úsilie so synom sa kontaktovať, t.j. že by ho poručiteľ v čase maloletosti vyhľadával a zaujímal sa o neho, hoci len pri príležitosti sviatkov - menín, narodenín alebo Vianoc. Je totiž zrejmé, že minimálne v čase maloletosti žalobcu, to bol poručiteľ od koho mala táto iniciatíva vychádzať. Jedinú formálnu snahu o zvrátenie tohto stavu možno badať len v podanom odvolaní poručiteľa proti rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. P 48/74 zo dňa 07.05.1974 o zvýšení výživného, v ktorom odvolaní žiadal poručiteľ upraviť aj svoj styk s maloletým žalobcom; hoci aj tu súd podané odvolanie primárne pripisuje skôr nespokojnosti poručiteľa s pôvodnou sumou zvýšeného výživného, nakoľko aj keď sa odvolací súd následne vo svojom rozhodnutí úpravou styku poručiteľa so synom nezaoberal, nebol preukázané, že by v tomto smere poručiteľ ešte vyvinul nejaké ďalšie konkrétne kroky či úsilie o to, aby bol jeho styk s maloletým synom realizovaný, hoci aj cestou súdneho konaia resp. rozhodnutia.

10. Pokiaľ ide o vypočutých svedkov, navrhnutých žalovanou, ani títo nedokázali uviesť nejakú konkrétnu situáciu alebo zážitok, ktorý by preukazoval reálnu a relevantnú snahu poručiteľa nadviazať kontakt so synom resp. snahu zapojiť ho do svojho života, a väčšinou svedkovia reprodukovali iba to, čo im povedal samotný poručiteľ prípadne jeho manželka. Rovnako nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že by prestup žalobcu z Gymnázia v Topoľčanoch na Gymnázium v Bánovciach nad Bebravou zariadil práve poručiteľ, a pokiaľ ide o samotné správanie resp. dôvody, ktorými bolo vylúčenie žalobcu zo štúdia v Topoľčanoch odôvodnené, tak vo vzťahu k nim nebolo nielen preukázané, ale ani tvrdené, že by sa akokoľvek týkali správania sa žalobcu voči poručiteľovi resp. ich vzájomného vzťahu.

11. Z uvedeného dokazovania tak vyplýva, že vzťah žalobcu a poručiteľa nemal povahu štandartného vzťahu rodiča a potomka. Nebolo preukázané, že by poručiteľ (po rozvode manželstva s matkou žalobcu) o maloletého žalobcu prejavoval záujem, a tento vzťah tak bol obmedzený fakticky len na platenie výživného. Poručiteľ si teda k žalobcovi nebudoval vzťah od útleho detstva, a je logické že v čase útleho detstva žalobcu, mohol byť tento vzťah budovaný v prvom rade z iniciatívy poručiteľa. Nebolo preukázané, že by poručiteľ navštevoval maloletého žalobcu hoci aj v škole alebo škôlke, že by sa zaujímal o jeho vývin, zdravotný stav či prospech. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že to bol v prvom rade poručiteľ, ktorý o žalobcu ako potomka neprejavoval taký rodičovský záujem, ktorý by ako rodič o syna prejavovať mal. S ohľadom na nevybudovaný vzťah otca a syna, ktorý mal základ v nedostatočnom záujme poručiteľa o svojho syna počas obdobia, kedy bol žalobca maloletý, nemožno podľa názoru súdu od žalobcu, ani ako plnoletého, spravodlivo žiadať, aby niesol následky vydedenia , pretože situáciu , že o poručiteľa ako jeho potomok neprejavil opravdivý záujem , spôsobil práve sám poručiteľ nezáujmom o neho (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 173/1996). Za týchto okolností nebolo potom možné od žalobcu požadovať zmenu v jeho postoji k poručiteľovi ani po dosiahnutí plnoletosti , keďže v tom čase medzi ním a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný vzťah, v ktorom by mohol žalobca pokračovať, alebo na ktorý by mohol nadviazať.

12. Pokiaľ ide o zdravotné problémy poručiteľa a neposkytnutie pomoci zo strany žalobcu v zmysle § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, tu treba uviesť, že jednak nebolo preukázané, že by poručiteľ na takúto pomoc zo strany žalobcu bol odkázaný, ani že by žalobcovi svoj vážny zdravotný stav oznámil, a v neposlednom rade je zrejmé, že k týmto zdravotným problémom, vrátane mozgovej príhody došlo (aj s poukazom na výpoveď svedka Ing. X. krátkou pred 75. narodeninami poručiteľa - čo teda mohlo byť v roku 2014-2015. K spísaniu liatiny o vydedení došlo v roku 2010. Jedná sa teda o skutočnosť, ktorá nastala až po spísaní listiny o vydedení a preto vo vzťahu k posudzovaniu konania žalobcu nemá žiadnu právnu relevanciu, vrátane neúčasti žalobcu na pohrebe poručiteľa. V spore nebolo preukázané, že by v čase spísania listiny o vydedení mal poručiteľ taký zdravotný stav, v dôsledku úrazu, choroby, či staroby, ktorý by vyžadoval pomoc a rovnako nebolo preukázané, že by v tom čase o takúto pomoc žalobcu žiadal, a že tento by ju odmietol poručiteľovi poskytnúť.

13. Nakoľko tak súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nezistil, že by boli preukázané resp. dané dôvody vydedenia žalobcu zo strany poručiteľa v predmetnej listine o vydedení, súd podanej žalobe vyhovel, a určil že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané.

14. Žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný súd v zmysle § 255 ods. 1 priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.