Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/7/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky - manželky: N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad H., H. XXXX/X, štátny občan SR a manžela navrhovateľky: S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad H., H. XXXX/X, t.č. Y. X. X. XX/X, XXXX M., H., štátny občan SR, za účasti maloletých detí: P. O., nar. XX.XX.XXXX a O. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených Úradom práce sociálnych vecí a rodiny D., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 10.11.2021, č.k. - 52, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v III. výroku, ktorým rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí, ako aj v V. výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd manželstvo N. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a S. O., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O. nad H., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. nad H., vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

II. Maloletý P. O., nar. XX.XX.XXXX a maloletá O. O., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky N. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec maloletých detí, S. O., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,-Eur mesačne a na maloletú O. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,-Eur mesačne, vždy do 20.dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a manželstvo trvalo rozvrátené, a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto manželstvo rozviedol. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletých detí žije v zahraničí, o svoje maloleté deti neprejavuje záujem a osobnú starostlivosť o deti výlučne zabezpečuje navrhovateľka, ktorá má vytvorené vhodné podmienky a je spôsobilá deti vychovávať. Zároveň prihliadol aj na názor maloletých detí, ktoré zhodne prejavili pred kolíznym opatrovníkom vôľu zostať v jej starostlivosti. Otca zaviazal k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom vo výške 200,- Eur na každé maloleté dieťa zvlášť, ktoré

požadovala matka maloletých detí, pričom s uvedenou výškou výživného otec súhlasil. Okresný súd mal za to, že uvedená výška výživného je primeraná vzhľadom na potreby maloletých detí a ich výdavky, ktoré matka vyčíslila: strava 50 - 80,- Eur mesačne na jedno dieťa, školské pomôcky 50,- Eur, oblečenie 150,- Eur na jedno dieťa sezónne a drogéria 10,- Eur na jedno dieťa mesačne. Požadovanú výšku výživného otec akceptoval a súd ich vzhľadom na vek a odôvodnené potreby maloletých detí považuje za primeranú. Styk otca s maloletými deťmi neupravoval, nakoľko v súčasnosti otec žije a pracuje v zahraničí a o maloleté deti neprejavuje záujem. Rozhodnutie oprel o ust. , , , , , ; ; , ; ; ;, Zákona rodine. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. . 3. Proti rozsudku sa odvolal otec maloletých detí, a to proti výroku, ktorým súd rozhodol o výžinom na maloleté deti. Uviedol, že nesúhlasí s určeným výživným, nakoľko jeho plat sa pohybuje v rozmedzí 550 až 560,- Eur a má aj ďalšie dve maloleté deti s terajšou priateľkou, o ktoré sa tiež musí starať. Z uvedeného dôvodu je ochotný prispievať na výživu na maloleté deti po 50,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí a naďalej trvá na svojom návrhu tak, ako bol podaný. 5. Otec k vyjadreniu matky k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s uvedeným vyjadrením, nakoľko už uviedol skutočnosti o jeho príjme a výdavkoch, ktoré má. Zotrval na svojom odvolaní s tým, že je schopný platiť výživné tak, ako uviedol v odvolaní, a to po 50,-Eur mesačne na každé maloleté dieťa zvlášť a v prípade jeho lepšej finančnej situácie je ochotný platiť viac. 6. Kolízny opatrovník vyjadrenie k odvolaniu otca nepodal. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu v III. a V. výroku podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Podľa ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, podľa písm. c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je predčasné, zároveň nie je presvedčivé, tiež nie je dostatočne odôvodnené, pričom trpí vnútorným rozporom medzi vykonaným dokazovaním a prijatým záverom. 10. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci posledne spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 11. Obsahom práva na spravodlivý proces je aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Podľa súd v rozsudku jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a spravodlivé. 12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je dostatočne odôvodnené a z toho dôvodu aj preskúmateľné, pretože je veľmi všeobecné vo svojich záveroch. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom prvoinštancného súdu v tom, že otca zaviazal k povinnosti prispievať na maloleté deti sumou po 200,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, keď mal preukázané, že príjem otca je vo výške cca 560,- Eur mesačne, pričom nemal riadne preukázané odôvodnené potreby maloletý detí ako aj výdavky matky maloletých detí. Vychádzal len z tvrdení matky, ako aj súhlasu otca s výživným. Bez ohľadu na uvedené je, ale vzhľadom na závery súdu nepreskúmateľné, akou výškou výživného sa má podieľať matka na výžive maloletých detí, keď matkou vyčíslená potreba maloletých detí predstavuje „50-80,- Eur mesačne strava na jedno dieťa, školské pomôcky 50,- Eur, oblečenie 150,- Eur sezónne na 1 dieťa a drogéria 10,- Eur“ a otcovi bola uložená povinnosť prispievať 200,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. V tomto smere nie je postačujúce tvrdenie

matky bez doloženia relevantných dokladov a dôkazov, tak ako tomu bolo v predmetnom konaní pred okresným súdom. Okresný súd nevykonal dostatočné dokazovanie, a pri vyhodnotení zistených skutočností nebol dostatočne presvedčivý a dôsledný, pretože odôvodnenie, hoci obsahuje konkrétne zistenia (súhlas otca s výživným), z ktorých súd vychádzal, je vo viacerých častiach všeobecné, preberá tvrdenia matky o niektorých vynaložených nákladoch bez dostatočného vyhodnotenia a preukázania. 13. Aby súd mohol správne rozhodnúť, musí mať dôsledne zistené potreby maloletých detí, nepostačuje všeobecný odhad alebo odkaz na tvrdenia matky, bez predloženia hodnoverných dôkazov. Súd by mal dospieť ku konkrétnej sume a s ňou následne pracovať pri určení výživného. Ak teda matka nepredložila doklady na preukázanie svojich tvrdení o potrebách maloletých detí, súd v rámci dokazovania ich musí zistiť, zadovážiť a vyhodnotiť konkrétne každú jednotlivú položku. 14. V tejto súvislosti súd skúma odôvodnené potreby oprávneného, čo sa vzťahuje aj na maloleté dieťa, súd prihliada na všetky možné náklady, nie len tie, na ktoré poukazuje matka, ale snaží sa zistiť všetky náklady pokrývajúce potreby maloletého dieťaťa. Je možno ich rozdeliť do určitých skupín, a to zabezpečenie stravy a hygieny, zabezpečenie zdravotného stavu, náklady spojené so školskou dochádzkou, potreby súvisiace s mimoškolskou činnosťou, pričom treba zdôrazniť, že treba zohľadniť ekonomické náklady spojené s bývaním, kde možno zahrnúť všetky poplatky, teda nie len energie (kúrenie, elektrika, plyn), dodávka vody, odpady, ale aj prípadné platenie daní, či smetí. Za ďalšiu skupinu možno považovať aj uspokojenie potrieb maloletých vo vzťahu kultúrnym potrebám, návštevám rôznych krúžkov a pod. 15. Je samozrejme potrebné, aby matka k potrebám detí predložila doklady, z ktorých možno tvrdené skutočnosti jednoznačne zistiť. Pokiaľ existujú výdavky, ktoré nie sú pravidelné, každý jednotlivý výdavok treba prepočítať ako 1/12, pretože súd zisťuje náklady na jeden mesiac. Súd týmto postupom získa mesačné náklady pre maloleté dieťa. Pokiaľ sa jedná o energie a pod., treba zohľadniť, koľko osôb napríklad žije v byt, v dome a tieto potom podľa počtu osôb rozpočítať vo vzťahu k maloletým deťom. Súd týmto spôsobom dospeje k určitej konkrétnej sume, kde jednotlivé položky môžu byť otcom namietané alebo odsúhlasené, súd ich vyhodnotí a zdôvodní. Samozrejme, existujú aj také náklady, kde nie vždy za každých okolností matka môže predložiť potvrdenie, napr. je obtiažne určiť, koľko maloleté deti potrebujú na stravovanie, avšak tieto skutočnosti sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, či vlastnej skúsenosti, prípadne existujú štatistické údaje o potrebách detí podľa veku, z ktorých súd môže vychádzať. Následne súd pristúpi k určeniu výživného, keď obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletých, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že matka v danom prípade svojou starostlivosťou čiastočne nahrádza vyživovaciu povinnosť a nemožno dať rovný pomer medzi povinnosť otca prispievať na maloleté deti a povinnosť matky, teda potreby nemožno rozdeliť na polovicu, avšak ako bude dieťa rásť, osobná starostlivosť ustupuje a taktiež na strane matky sa zvyšuje jej finančná povinnosť voči dieťaťu. 16. Súd síce správne aplikoval ustanovenia jednotlivých paragrafov pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodičov a tiež je správny záver, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pre správnosť daného záveru je však potrebné dôsledne sa zaoberať možnosťami rodiča, predovšetkým otca a skúmať jeho majetkové pomery ako aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, kde otec uvádza, že okrem týchto maloletých detí má ešte dve maloleté deti vo veku 1,5 a 2,5 roka. Súd tak ako skúma potreby dieťaťa, tak skúma možnosti otca, pričom tieto dostatočne nevyhodnotil ani nezistil a napriek tomu vo veci rozhodol podľa tvrdení matky. To však nepostačuje, súd musí určiť, ktoré konkrétne potreby otca a matky ako aj maloletých detí sú dôvodné. Z uvedeného dôvodu je veľmi dôležité zaoberať sa potom majetkovými pomermi otca, treba však prihliadnuť aj na jeho potreby a náklady, ktoré musí tvrdiť, preukázať, pričom súd taktiež musí zohľadniť a zistiť náklady na bývanie, stravovanie, cestu do práce, hygienu, ošatenie. Zmyslom určenia výživného však nie je určiť maximálnu sumu z príjmu otca tak, aby neboli zabezpečené jeho potreby, preto je dôležité veľmi dôsledne zisťovať potreby maloletých detí a výživné určiť len v tomto rámci. Otec, pokiaľ zarába vyššiu sumu má taktiež právo na určitý životný štandard, nie je povinný všetky voľné prostriedky použiť na platenie výživného, ale len v rozsahu oprávnených potrieb dieťaťa. Ust. § 75 Zákona o rodine, ktoré súd správne aplikoval, jednoznačne uvádza, že súd prihliada iba na odôvodnené potreby oprávneného. 17. Samozrejme súd sa musí zaoberať aj tvrdenými výdavkami povinného rodiča, teda otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ide totiž o to, že otec je povinný zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa v primeranej miere a svojim konaním sa nezadlžovať a následne argumentovať, že nemá prostriedky na platenie výživného. Zákonná úprava práve preto vychádza z predpokladu, že súd posudzuje výdavky povinného rodiča z hľadiska ich nevyhnutnosti. 18. Okresný súd preto v ďalšom konaní riadne vykoná dokazovanie, odstráni nezodpovedané otázky, následne konkrétne vyhodnotí potreby maloletých detí, tieto riadne vyčísli, zistí možnosti otca, čo

znamená, že v rámci toho zohľadňuje aj jeho náklady a jeho mzdu podľa konkrétneho dôkazu, ďalšie majetkové pomery, kde otec je povinný poskytnúť súčinnosť na vyzvanie súdu v tomto smere. Následne súd rozhodnutie riadne a konkrétne odôvodní bez všeobecného paušalizovania zistených údajov. Súd v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách celého konania. 19. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).