Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-332-2021.pdf
PDF · 79.48 KB
Case nature
Subarea
6S/332/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: KALAMA PRODUCTION s. r. o., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 47 331 348, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., so sídlom Vretenová 4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 102244443/2021 zo dňa 11.11.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 102244443/2021 zo dňa 11.11.2021, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 08.12.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 102244443/2021 zo dňa 11.11.2021 (ďalej aj ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101324978/2021 zo dňa 27.07.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi ako daňovému subjektu určil rozdiel dane v sume X.XXX,- EUR, nadmerný odpočet nepriznal v sume X.XXX,XX EUR a vyrubil daň v sume XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2020. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2. Žalobca spolu so správnou žalobou podal aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) Návrh odôvodnil tým, že žiada o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi finančná škoda, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním z 28.01.2022, v rámci vyjadrenia k predmetu žaloby, v ktorom navrhol nevyhovieť návrhu žalobcu na vydanie uznesenia, ktorým by správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí posúdiť mieru zásahu do práv žalobcu. Zároveň musí súd zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdiť hľadisko rozporu s verejným záujmom.
10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd uvádza, že zákonom (SSP) predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu takáto závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd tiež poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe nemôže slúžiť na zhojenie nepriaznivej situácie (finančnej) žalobcu a nemôže predstavovať spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov žalobcu a tiež ani nezbavuje žalobcu jeho povinnosti úhrady zistených daňových nedoplatkov. V zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy by okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia bezprostredne preukázane hrozila žalobcovi závažná ujma a nie že by ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
13. Každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje správny súd individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci, pričom v danom prípade po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí konštatovať, že nezistil žiadny zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil v odseku 2 tohto uznesenia len vo všeobecnej rovine - tvrdenia hrozby finančnej škody. Bližšie takúto ujmu však nijako nešpecifikoval a ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca má pritom povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale takýto dôvod musí správnemu súdu aj osvedčiť. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali jeho platobnú neschopnosť, pre ktorú by nemohol zaplatiť vymáhaný daňový nedoplatok, prípadne že by sa jeho zaplatením mohol do takejto situácie dostať. Z odôvodnenia návrhu žalobcu nevyplýva ním tvrdená skutočnosť, že prípadným uhradením daňových podlžností by mu hrozila finančná škoda. Správny súd preto považuje tvrdenia žalobcu za neosvedčené.
14. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
15. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím neosvedčil, že by mu bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť osvedčiť existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
16. Žalobca podľa správneho súdu tiež neosvedčil tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku podanej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže samotný žalobca tvrdí o hrozbe finančnej škody bez dopadu na jeho existenciu ako podnikateľa, z čoho vyplýva aj jeho neochota podrobiť sa plneniu povinnosti uloženej mu napadnutými rozhodnutiami, resp. dobrovoľne plniť zistené daňové podlžnosti. Zároveň správny súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci je verejný záujem postavený
na požiadavke včasného plnenia zákonných daňových povinností zo strany daňových subjektov, t. j. aj žalobcu, pričom však tento si svoje daňové povinnosti podľa žalovaného riadne nesplnil.
17. Keďže žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, správny súd podľa § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm.e) SSP).