Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-371-2018.pdf
PDF · 81.44 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/371/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO. 35 776 005, proti povinnému: V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. H. XXX/ XX, XXX XX B. X. P., občan Slovenskej republiky, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Bronislavou Pračkovou, so sídlom Exekútorského úradu Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 1899/07, o vymoženie 215,76 Eur a trov exekúcie, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Er/2253/2007-56 zo dňa 2. augusta 2018, takto
rozhodol:
Odvolanie súdnej exekútorky proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Er/2253/2007-56 zo dňa 2. augusta 2018 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 11Er/2253/2007-56 zo dňa 2. augusta 2018 rozhodol prvou výrokovou vetou tak, že exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Poverením č. 5613 011460 * zo dňa 27. júna 2007 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Bronislavu Pračkovú, so sídlom: Ul. Jánskeho 4, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1899/07. Dňa 15. januára 2018 bol exekučnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že Uznesením sp. zn. 4Odk/21/2017 zo dňa 9. júna 2017 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok. Exekučný súd preskúmal listinné dôkazy a zistil, že exekučným titulom je Rozhodnutie o priestupku zo dňa 5. januára 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. januára 2005 a vykonateľnosť dňa 20. januára 2005. Exekučný súd ďalej poukázal na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 a uviedol, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že Exekučným titulom je Rozhodnutie o priestupku č. k. ORP-SK-237/DI-2004 zo dňa 5. januára 2005, ktoré vydal Okresný dopravný inšpektorát Žiar nad Hronom. Dňom 20. januára 2008 uplynula trojročná prekluzívna lehota, v dôsledku čoho sa stal exekučný titul neúčinným a už v tom čase bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, pretože odpadol podklad na jej vykonanie. S poukazom na vyššie uvedené exekučný súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“). Uviedol, že pokiaľ súd v konaní zistí, že exekučný titul stratil účinnosť, je povinný exekúciu zastaviť ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že exekučný titul stratil účinnosť skôr ako povinný podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, nie je možné sa stotožniť s názorom povinného, že predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť podľa§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 167f ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe obsahu spisu predloženého súdnym exekútorom mal exekučný súd za to, že v uvedenom období, keď exekúcia voči povinnému mohla byť na podklade predmetného exekučného titulu vykonaná, nebol preukázaný žiaden z dôvodov na zastavenie exekučného konania. K druhej výrokovej vete napadnutého uznesenia exekučný súd uviedol, že v danom prípade nejde o situáciu s akou počíta § 203 Exekučného poriadku. Ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného od povinného bola zmarená v dôsledku zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule po vydaní exekučného titulu (uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s tým automaticky aj možnosť súdneho exekútora uspokojiť sa na povinnom čo do trov tejto exekúcie. Konkurz na majetok povinného bol vyhlásený dňa 9. júna 2017, pričom zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 20. januára 2008, odkedy ďalšie vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom bolo neprípustné a bez ohľadu na to, kedy exekučný súd formálne - uznesením exekúciu zastavil (iné riešenie exekučným súdom v úvahu ani neprichádzalo) bolo povinnosťou súdneho exekútora v exekúcii nepokračovať a bezodkladne oznámiť túto zákonnú prekážku ďalšieho vykonávania exekúcie exekučnému súdu (súdu doručiť podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu), nevynímajúc že iba do tohto času možno prípadné trovy exekúcie považovať za účelne vynaložené v exekúcii. Exekučné konanie začalo dôvodne dňa 1. júna 2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Rozhodujúci je dôvod (skutočnosť), pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo výlučne z dôvodu preklúzie práva (zániku vymožiteľnosti exekučného titulu zo zákona), hoci predmetná pohľadávka oprávneného (pokuta) nebola povinným uhradená. Teda nie z iného, takého dôvodu v spojitosti s ktorým by vskutku zanikla akákoľvek reálna možnosť uspokojiť sa na povinnom, čo do trov exekúcie napr. pre vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a pod., ako k tomu zvádza posledný existujúci skutkový stav. Preto aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie treba prihliadať na to, že tieto skutočnosti (s vplyvom na prípadnú aplikáciu právnej úpravy pripúšťajúcej výnimočne aby trovy znášal oprávnený) nastali až následne po vzniku zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie, so značným časovým odstupom. Exekučný súd v závere uviedol, že v konečnom dôsledku tu vznikla situácia, kedy nebudú uspokojené nároky súdneho exekútora, ktorý sa neštandardným postupom v exekúcii (keď už dávno, ako náhle vznikol jednoznačný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie - preklúzia práva, nepodal podnet na zastavenie exekúcie) aj sám pripravil o reálnu možnosť uspokojenia jeho trov.
2. Proti predmetnému uzneseniu z obsahu podania vyplýva, že súdna exekútorka podala odvolanie v rozsahu druhej výrokovej vety, ktorou exekučný súd rozhodol tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Namietala, že exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol a pripustil, že do času uplynutia prekluzívnej lehoty, t.j. do 20. januára 2008, je možné prípadné trovy exekúcie považovať za účelne vynaložené. Uviedla, že poverenie v predmetnej veci jej bolo doručené dňa 3. júla 2007. Do 20. januára 2008 bolo v konaní vydané upovedomenie o začatí exekúcie a majetkový stav povinného bol preskúmaný v konaniach, ktoré predchádzali návrhu na exekúciu v tejto veci. Poukázala na § 14 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. apríla 2008, pričom uviedla, že tieto trovy exekúcie mali byť priznané na ťarchu oprávneného a svoje tvrdenie odôvodnila tým, že pokiaľ oprávnený vedome podal tento návrh na vykonanie exekúcie, hoci v roku 2006 podal na rovnakého povinného 3 exekúcie, v ktorých stav bol dlhodobo nemenný (povinný bol vo výkone trestu, nezamestnaný a nemajetný) mohol predpokladať, že ďalšie exekúcie budú neúspešné a nemohli byť uspokojené. Ďalej namietala, že v tomto prípade bola exekučnému súdu preukázaná nemajetnosť povinného doloženými prílohami pri uplatnení trov exekúcie a oprávnený mohol s týmto stavom počítať už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie s prihliadnutím na nemajetnosť povinného už v prebiehajúcich oprávneným podaných návrhoch na exekúciu. V Závere namietala, že ak exekučný súd uviedol, že súdna exekútorka mala podať návrh na zastavenie exekúcie a nepodala ho, čím sa pripravila o reálnu možnosť uspokojenia svojich trov, je teda otázne, prečo exekučný súd rovnako z úradnej povinnosti exekúciu nezastavil v čase, keď oprávnený podával návrh na zmenu účastníka konania, keď o uplynutí prekluzívnej lehoty vedel, resp. mohol vedieť, tak ako súdna exekútorka aj súd. Navrhla, aby súd opätovne rozhodol o nároku súdnej exekútorky na trovy exekúcie vo výške 33,19 Eur, priznal ich súdnej exekútorke a uložil povinnosť oprávnenému na ich úhradu.
3. K odvolaniu súdnej exekútorky sa oprávnený ani povinný nevyjadrili.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
7. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením sp. zn. 11Er/2253/2007-56 zo dňa 2. augusta 2018 rozhodol prvou výrokovou vetou tak, že exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Druhú výrokovú vetu predmetného uznesenia o náhrade trov exekúcie napadla odvolaním súdna exekútorka, keď výslovne uviedla: „dňa 05.09.2018 mi bolo doručené uznesenie o zastavení exekúcie, v ktorom súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Proti uvedenému podávam odvolanie...“.
10. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“
11. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).