Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/19/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. februára 2022 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

I. G.,

nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. okružná XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 14.12.2021 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. zo dňa 09.09.2020 bol I. G. odsúdený pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), j) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 12 Tr. zák. v súbehu s prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 12 Tr. zák., spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., k úhrnnému trestu odňatia slobody na 24 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený I. G. podľa a , Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody. Podľa Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 1 rok.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prokurátorka sťažnosť, ktorú zahlásila do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne sťažnosť písomne odôvodnila tak, že dôvodom sťažnosti je najmä absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Poukázala na to, že ústav na výkon trestu vyhodnotil resocializačnú prognózu u odsúdeného ako menej priaznivú na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Uviedla, že odsúdený už bol v minulosti dvakrát podmienečne prepustený a bolo na neho pôsobené aj podmienečnými trestami odňatia slobody. Má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného, ktorý len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Nie je možné dôvodne predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Navrhla preto, aby krajský súd podľa zrušil napadnuté uznesenie a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutí

podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. krajský súd uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia slobody bolo preukázané. Odsúdený už vykonal viac ako 2/3 z uloženého trestu odňatia slobody (ďalej len „trest odňatia slobody“).

V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia sa, čím bola splnená aj prvá materiálna podmienka. Odsúdeného ústav na výkon trestu vyhodnotil ako nekonfliktného a bezproblémového, ktorý sa snaží rozvíjať svoje právne a spoločenské vedomie.

Vo vzťahu ku konštatovaniu, že odsúdený je len čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, krajský súd uvádza, že z návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie vyplýva, že spáchanú trestnú činnosť oľutoval, pričom ani ústav nekonštatuje, že by nepriznával svoju vinu a túto iba sčasti prenáša na iné osoby.

Napokon aj prokurátorka v dôvodoch svojej sťažnosti namietala len nesplnenie druhej materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného.

Krajský súd k splneniu druhej materiálnej podmienky v podobe pozitívnej prognózy vedenia riadneho života uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne. Z tohto pohľadu krajský súd najmä poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktorý poukázal na podstatné skutočnosti vyplynuvšie z vykonaného dokazovania svedčiace pre splnenie aj tejto poslednej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd v danom smere len zopakuje, že i keď má odsúdený v registri trestov 8 záznamov (jeden bol ohľadom cudzozemského odsúdenia) a v minulosti vykonával aj viaceré nepodmienečné tresty odňatia slobody. Posledné jeho odsúdenie je z roku 2010 a až skoro o 10 rokov neskôr sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, pre ktorú teraz vykonáva trest odňatia slobody. V minulosti bol aj podmienečne prepustený, avšak nie dvakrát, ako to uvádzala prokurátorka, ale iba jedenkrát (konkrétne dňa 25.01.2006) v prípade dvoch trestov odňatia slobody, pričom v skúšobnej dobe sa naviac osvedčil. Aj krajský súd preto dospel k záveru, že odsúdený je schopný viesť na slobode riadny život, k čomu mu môžu napomôcť pozitívne rodinné vzťahy, ktoré sú taktiež dôležitými predpokladmi pre jeho úspešnú resocializáciu. Je preto možné a dôvodné dať odsúdenému opätovne šancu preukázať, že sa napravil pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.

Napokon aj riaditeľ ústavu na výkon trestu odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, i keď s uložením (probačného) dohľadu, ktorý ale ani krajský súd nepovažoval za potrebný pre dovŕšenie nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody po podmienečnom prepustení.

Z pohľadu sťažnostných dôvodov prokurátorky a vyššie uvedených skutočností preto krajský súd nevidí „rozumný dôvod“, pre ktorý by zhodu v názore ústavu na výkon trestu a súdu prvého stupňa na možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného bolo potrebné odmietnuť. Neexistuje síce „istota“, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život, avšak túto súdy pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prakticky nemajú a ani nemôžu mať nikdy. Súčasne ale nebolo možné prisvedčiť prokurátorke v tom, že pre takýto záver nebolo možné mať ani dôvodný predpoklad. Z písomného odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa, vrátane vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia krajského súdu, práve naopak takýto dôvodný predpoklad jednoznačne vyplýva.

Ďalej krajský súd uvádza, že pozitívnemu rozhodnutiu o podmienečnom prepustení odsúdeného nebránilo ani to, že aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zo žiadneho zákonného ustanovenia totiž nevyplýva zákaz podmienečného prepustenia odsúdeného, ktorý vykoná uložený trest odňatia slobody práve v takomto ústave, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je len prihliadnuť na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Takéto „prihliadnutie“ však musí rovnako vyhodnocovať aj v kontexte iných okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

Krajský súd napokon považuje aj určenie skúšobnej doby v trvaní 1 rok za primerané a zákonné vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody (do 20.05.2022).

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, že sťažnosť prokurátorky ako nedôvodnú zamietol podľa , pretože odsúdený spĺňal všetky zákonné podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.