Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-81-2016.pdf
PDF · 76.29 KB
Case nature
Subarea
19C/81/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky - manželky: H. A., W.. XX.XX.XXXX, F.: Q. XX, H., L. C. W., proti manželovi: H. T., W.. XX.XX.XXXX, F. na W.Y. Y. U. L. C. W., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Bratislava I vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 15.06.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2016, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s manželom, ktoré bolo uzatvorené dňa 30.11.2013. V návrhu manželka uviedla, že s manželom od začiatku manželstva nežije v spoločnej domácnosti, pobyt manžela jej nie je známy. Z ich manželstva nepochádzajú spoločné deti.
2. Súd na základe telefonického oznámenia manželky dňa 16.08.2016 zistil, že dlhodobo žije v Nemecku, kde má aj trvalý pobyt, čo zodpovedá aj jej adrese uvedenej v návrhu. Opätovne súdu oznámila, že s manželom nikdy nemali spoločné bydlisko a nevie jeho adresu pobytu. Uviedla, že vie, že manžel žije v Nemecku, ale vôbec spolu nekomunikujú. Návrh na rozvod manželstva podala na tunajší súd, lebo mala v tomto obvode sobáš, ale nikdy nemala ani ona ani manžel pobyt v obvode Bratislava I.
3. Súd zo sobášneho listu účastníkov konania zistil a z lustrácie manžela zistil, že manžel je štátnym občanom Srbskej republiky.
4. Vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku v mieste pobytu navrhovateľky a manžela sa súd najskôr zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľky.
5. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Týmto právne záväzným aktom je Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie"), ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, keďže aj Slovenská republika aj Česká republika, ktorých štátnymi príslušníkmi sú účastníci konania, sú členskými štátmi Európskej únie, preto je ho potrebné aplikovať prednostne podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a je priamo vykonateľné v členských štátoch Európskej únie, s výnimkou Dánska.
6. Podľa ustanovenia čl. 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 1 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ustanovenia čl. 1 ods. 1 písm. a) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.
Podľa ustanovenia čl. 72 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje od 01. marca 2005 a je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a spoločenstva.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil".
Podľa ustanovenia čl. 4 Nariadenia, súd, ktorý koná podľa článku 3, má tiež právomoc konať o vzájomnom návrhu, ak tento patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
Podľa ustanovenia čl. 5 Nariadenia, bez toho, aby bol dotknutý článok 3, súd členského štátu, ktorý vydal rozsudok o rozluke manželstva, má tiež právomoc zmeniť takýto rozsudok na rozvod, ak tak ustanovuje právo tohto členského štátu.
Podľa ustanovenia čl. 6 Nariadenia, manžela, ktorý:
a) má obvyklý pobyt na území členského štátu; alebo
b) je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj "domicil" na území jedného z týchto členských štátov, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.
Článok 6 Nariadenia má za cieľ chrániť manžela, ktorý je štátnym príslušníkom Únie alebo tu má obvyklý pobyt, alebo v prípade Veľkej Británie manžela, ktorý má svoj domicil vo Veľkej Británii. Pokiaľ nie je splnená ani jedna podmienka čl. 3 - 5 Nariadenia, môže byť manžel žalovaný len v krajine jeho obvyklého pobytu alebo v krajine, ktorej je štátnym príslušníkom a v prípade Veľkej Británie má domicil.
Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto štátu.
Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať v danej veci je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania. Princíp právomoci v ustanovení čl. 3 Nariadenia upravuje ucelený systém právomoci na určenie súdu členského štátu, ktorý má právomoc konať, pričom Nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný. Túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. Nariadenie v tomto článku obsahuje viaceré princípy právomoci, pričom tieto princípy sú alternatívne. Tieto princípy sú výlučné v tom zmysle, že manžela, ktorý má obvyklý pobyt v členskom štáte alebo ktorý je štátnym občanom členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s nariadením.
8. Zo znenia Nariadenia v súvislosti s danou vecou vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod manželstva sa považuje obvyklý pobyt účastníkov konania. Pojem "obvyklý pobyt" nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (hoci s ním môže byť aj totožný), ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (napr. práca, škola) a kde má vytvorené sociálne a ekonomické väzby (poistenie, platenie daní). Súd pri posudzovaní otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu.
9. Súd skúmal, či má procesné podmienky, za ktorých môže v tejto veci konať, pričom šetril skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, či je daná právomoc slovenského súdu v súlade s Nariadením, pričom dospel k názoru, že v danom prípade nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky.
10. Z obsahu návrhu na začatie konania zo dňa 15.06.2016, ako aj z obsahu spisu nesporne vyplýva, že predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania, pričom navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, ktorá žije v Nemecku. Manžel navrhovateľky je štátny občan Srbskej republiky, ktorý žije v Nemecku na neznámej adrese. Manželia nemali žiadne spoločné bydlisko.
11. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v danej veci nejde o prípad, kedy by manželia mali na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, rovnako nejde o prípad, žeby na území Slovenskej republiky mali naposledy manželia obvyklý pobyt s tým, žeby tam jeden z manželov stále býval. Taktiež obvyklý pobyt manžela nie je na území Slovenskej republiky. Rovnako nejde ani o spoločne podanú žiadosť manželov.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.