Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-71-2019.pdf
PDF · 92.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: V.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. XX. augusta XX/F, XXX XX Z., proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správca úpadcu: Grand Glass Company, s.r.o., v konkurze, so sídlom Cintorínska 3a, 811 08 Bratislava, IČO: 36 385 999, v zastúpení AK Kovár a partneri s. r. o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, o určenie poradia popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 4Cbi/10/2013-76 zo dňa 07.02.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 4Cbi/10/2013-76 zo dňa 07.02.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, opierajúc sa o ust. § 1, § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 6, § 31 ods. 1, 2, § 32 ods. 1, 3, 4, 6, § 117 ods. 1, § 114, § 117, § 120 ods. 4, § 129, § 130 ods. 1, 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), § 5, § 264 ods. 1, 2, § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“), zamietol žalobu žalobcu o určenie poradia popretej pohľadávky.
1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si prihláškou, podanou v základnej prihlasovacej lehote, prihlásil pohľadávku vo výške 40.000,- Eur do konkurzného konania úpadcu, vyhláseniu ktorého bezprostredne predchádzalo reštrukturalizačné konanie, kde žalobca vykonával funkciu reštrukturalizačného správcu. Pre prihlásenú pohľadávku uplatnil prednostné poradie podľa ust. § 120 ods. 4 ZKR, pod písmenom „A“. Prihláška bola zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok pod por. č. 152. Konkurzný správca úpadcu (ďalej aj “správca úpadcu“ alebo „ žalovaný“) pohľadávku žalobcu poprel listom z 28.02.2013, doručeným žalobcovi dňa 06.03.2013, z dôvodu nedostatočne preukázaného právneho dôvodu, výšky a nesprávneho poradia. V popieracom prejave uviedol, že Mandátnu zmluvu uzavretú medzi úpadcom a žalovaným považuje za nezrozumiteľnú a neurčitú, nakoľko obsahuje nezrovnalosť v článku II. bod 1, v ktorom číselné vyjadrenie odplaty mandatára (žalobcu) nekorešponduje so slovným vyjadrením tejto odplaty. „Mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi za vykonanie činnosti podľa článku I. bod 1 tejto zmluvy odplatu vo výške 70.000,- Eur, slovom dvadsaťštyritisíc Eur bez DPH.....“ Zároveň správca uviedol, že žalobca ako veriteľ úpadcu nepreukázal ani splnenie podmienky podľa článku II. bod 2 Mandátnej zmluvy, a to vystavenie a
doručenie faktúr úpadcovi. Správca tiež uviedol, že dohodnutá odmena bola neprimerane vysoká a prihlásenú pohľadávku nepovažuje za prednostnú pohľadávku z reštrukturalizačného konania v zmysle § 120 ods. 4 ZKR, nakoľko veriteľ nepreukázal, že by vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu počas reštrukturalizačného konania.
1.2. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku. Uviedol, že žalobca si prihlásenú pohľadávku uplatnil titulom odmeny reštrukturalizačného správcu podľa § 120 ods. 2 ZKR ako prednostnú pohľadávku. Počas reštrukturalizácie bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Súd preto skúmal možnosť aplikácie § 120 ods. 4 ZKR na žalobcom prihlásenú pohľadávku, pričom dospel k záveru, že táto pohľadávka - odmena reštrukturalizačného správcu po vyhlásení konkurzu, pre účely jej uspokojenia v konkurze, nemá povahu pohľadávky prednostnej. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že ide o pohľadávku prednostnú, lebo vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka, čo žalobca vyvodzuje z oprávnenia správcu uvedeného v rozhodnutí o povolení reštrukturalizácie, ktoré právne úkony nemôže dlžník vykonávať bez súhlasu správcu, teda samostatne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pod prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizácie je treba rozumieť aktívne a priame uskutočňovanie výkonu jeho podnikateľskej činnosti, ktorá v danom prípade vyplýva z predmetu činnosti spoločnosti Grand Glass Company, s.r.o.. Z predmetu Mandátnej zmluvy zo dňa 22.06.2012 nevyplýva, že by priamo súvisela s aktívnou podnikateľskou činnosťou úpadcu, žalobu v časti určenia poradia preto nevzhliadol dôvodnou. Vo vzťahu k zvyšku popretia súd prvej inštancie uviedol, že ani v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno a dôvodnosť popieracieho prejavu nespochybnil. V zmysle článku II. Mandátnej zmluvy sa mandant zaväzuje zaplatiť mandatárovi odplatu za vykonanie činností v zmysle tejto zmluvy. Žalobca písomnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ani na pojednávaní nepreukázal, že by akúkoľvek z činností, ktorá má súvis s prevádzkovaním podniku úpadcu počas reštrukturalizácie, skutočne vykonal, a teda mu vznikol nárok na zmluvne dohodnutú odmenu. Samotné konštatovanie týchto činností v žalobnom návrhu nie je dostatočné. Poukázal aj na nezrovnalosť v čl. II. bode 1 Mandátnej zmluvy, v ktorom číselné vyjadrenie odplaty mandatára nekorešponduje so slovným vyjadrením, pričom slovné vyjadrenia majú vždy prednosť pred číselnými vyjadreniami (70.000,- EUR/dvadsaťštyritisíc EUR). Žalobu preto zamietol v celom rozsahu.
2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odvolacej argumentácii uviedol, že pohľadávku si v prihláške prihlásil správne čo do právneho dôvodu, výšky aj poradia. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.08.2012 bol ustanovený do funkcie reštrukturalizačného správcu a súd určil rozsah úkonov, ktoré podliehajú súhlasu správcu. V zmysle ust. § 129 ZKR nad podnikaním dlžníka vykonáva správca všeobecný dohľad. Bez vykonávania tohto dohľadu by dlžník (neskôr úpadca) nemohol podnikať, ani prevádzkovať podnik. Z dikcie cit. ust. ZKR tak vyplýva, že činnosť reštrukturalizačného správcu je nevyhnutná pre dlžníkove podnikanie. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nezaoberal týmito oprávneniami správcu. Tvrdenie žalovaného, že pohľadávka žalobcu nie je prednostnou pohľadávkou, je neprávne a rozporné s právnou úpravou. Výšku odmeny si zmluvne dohodol vzhľadom na rozsah majetku úpadcu, s ktorým sa malo nakladať v reštrukturalizácii. Tvrdenie žalovaného o neprimerane vysokej odmene nie je dôvodné. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. 7Cbi/14/2012-61 zo dňa 04.06.2018, v skutkovo totožnom spore, kde súd určil, že pohľadávky žalobcu (prihlásené titulom odmeny reštrukturalizačného správcu ako prednostné podľa § 120 ods. 4 ZKR) sú zistené s poradím podľa § 120 ods. 4 ZKR. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolaciu argumentáciu žalobcu považuje za nepravdivú a zavádzajúcu, nakoľko celý výkon činnosti reštrukturalizačného správcu nespočíva v prevádzkovaní podniku. Do funkcie je ustanovený za účelom odborného zhodnotenia dôvodnosti a účelnosti reštrukturalizácie. Účelom dohľadu správcu je sledovať vývoj finančnej a obchodnej situácie dlžníka, nie do nej priamo zasahovať. Žalobca v rámci svojich tvrdení opomína celé ustanovenie § 129 ods. 1 ZKR. Správca sa výkonom dohľadu nezúčastňuje na výkone podnikateľskej činnosti dlžníka. Pri reštrukturalizácii dlžník naďalej koná vo svojom mene a na svoj účet. Ťažisko výkonu podnikateľskej činnosti spočíva v bežných právnych úkonoch, ktoré je dlžník stále oprávnený vykonávať samostatne a nie so súhlasom správcu. Aj v prípade, ak by dlžník bez súhlasu správcu vykonal právny úkon, ktorý podlieha súhlasu, nie je tento úkon postihnuteľný neplatnosťou, ale iba možnosť odporovateľnosti v prípade konkurzu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal skutočné vykonávanie
činností uvedených v čl. II. Mandátnej zmluvy, nepreukázal, že by vykonával akúkoľvek z činností, ktorá súvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu počas reštrukturalizácie, a že mu tak vznikol nárok na zmluvne dohodnutú odmenu. Odmenu reštrukturalizačného správcu nie je možné považovať za pohľadávku vzniknutú v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka, keďže správca sa reštrukturalizácie dlžníka zúčastňuje nepriamo a vystupuje iba ako oddelený a nezávislý dozorujúci tretí subjekt. Prípadnú odmenu reštrukturalizačného správcu preto nie je možné v nadväzujúcom konkurze považovať za prednostnú pohľadávku. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 7Cbi/14/2012-61 zo dňa 04.06.2018 uviedol, že tam vyslovený právny záver nepovažuje za nesprávny a toto rozhodnutie je predmetom odvolania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo riadne doručené, už nevyjadril.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu predpokladanom § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej tabuli Krajského súdu v Bratislave.
6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom (mandatárom) a úpadcom (mandantom) bola dňa 22.06.2012 uzavretá Mandátna zmluva s predmetom vypracovanie reštrukturalizačného plánu pre dlžníka a výkon činnosti reštrukturalizačného správcu.
7. Žalobca si prihláškou pohľadávky uplatnil odplatu za výkon funkcie správcu v reštrukturalizácii. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu preto vyvodil správny skutkový záver, že ide o odmenu za úkony reštrukturalizačného správcu vykonané v procese reštrukturalizácie dlžníka.
8. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní zásadnou otázkou bolo, či pohľadávka žalobcu, definovaná v prihláške a jej prílohách, ktorej zodpovedá i procesný úrok žalobcu, napĺňa skutkové vymedzenie prednostnej pohľadávky podľa § 120 ods. 4 ZKR, t. j. či ide o pohľadávku vzniknutú pri prevádzkovaní podniku dlžníka v reštrukturalizácii, a či možno jej popretie žalovaným v časti „poradie“ považovať za dôvodné alebo naopak, dôvodnosť pre takéto popretie absentuje. Spornou medzi stranami zostala i otázka dôvodnosti popieracieho prejavu čo do výšky prihlásenej pohľadávky. Na tieto skutočnosti odvolací súd zameral odvolací prieskum.
9. Z údajov Obchodného vestníka, ako verejného registra, vyplýva, že o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka Grand Glass Company, s.r.o., rozhodol Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 2R/4/2012 zo dňa 27.07.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 145/2012 zo dňa 30.07.2012. K povoleniu reštrukturalizácie došlo uznesením č. k. 2R/4/2012 zo dňa 27.07.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 160/2012 zo dňa 20.08.2012. Žalobca bol ustanovený do funkcie reštrukturalizačného správcu.
10. Konkurzné konanie na majetok úpadcu Grand Glass Company, s.r.o., začalo a súčasne k vyhláseniu konkurzu došlo dňa 05.11.2012, zverejnením uznesenia konkurzného súdu č. k. 2R/4/2012 zo dňa 29.10.2012 v Obchodnom vestníku č. 213/2012. Prihlasovanie pohľadávok, ich zisťovanie konkurzným správcom a konanie o potretí pohľadávok sa tak spravuje ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v znení účinnom od 01.01.2012.
11. Podľa § 120 ods. 4 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012, ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.
12. Podľa § 129 ods. 1 ZKR, správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a § 75 sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
13. Podľa § 129 ods. 2 ZKR, správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
14. Žalobca dôvodil tým, že bez jeho činnosti ako správcu, ktorý v zmysle § 129 ZKR vykonáva dozor nad činnosťou dlžníka, by dlžník v reštrukturalizácii vôbec nemohol podnikať, resp. prevádzkovať svoj podnik. Rozsah úkonov dlžníka, ktoré podliehali súhlasu žalobcu (reštrukturalizačného správcu) súd vymedzil v uznesení z 14.08.2012.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že zatiaľ čo v reštrukturalizačnom konaní je odmena správcu bez pochybností prednostnou pohľadávkou, v konkurznom konaní tomu tak automaticky nie je.
16. V zmysle zákonnej konštrukcie nastolenej § 120 ods. 4 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012, pri konverzii reštrukturalizácie na konkurz majú povahu prednostných pohľadávok len tie, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania. Takouto pohľadávkou môže byť aj odmena reštrukturalizačného správcu, avšak len za predpokladu naplnenia zákonnej konštrukcie, že vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka. Pre zaradenie odmeny reštrukturalizačného správcu do prednostného poradia uspokojenia v konkurze sa podľa názoru odvolacieho súdu vyžaduje jej súvis s prevádzkovaním podniku.
17. V nadväznosti na uvedené, pri hodnotení súvisu odmeny reštrukturalizačného správcu s prevádzkovaním podniku, nemožno opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že zatiaľ čo prevádzkovanie podniku v konkurze bez konkurzného správcu nie je vôbec možné a je priamo podriadené rozhodnutiam a výkonným kompetenciám konkurzného správcu (§ 88 ZKR), v prípade reštrukturalizácie vykonáva správca len dohľad nad podnikaním dlžníka. Pri výkone tohto dohľadu mu patria rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu (§ 74 a § 75 ZKR). Na rozdiel od konkurzu, v reštrukturalizácii dlžník aj naďalej prevádzkuje svoj podnik sám. Podnikateľské oprávnenia (kompetencie) mu zostávajú v princípe zachované s tým, že reštrukturalizačnému správcovi je povinný poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu nad jeho podnikaním a len na vykonanie konkrétnych právnych úkonov, vymedzených rozhodnutím súdu, má povinnosť vyžiadať si súhlas správcu.
18. Z okolnosti kauzy a skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, žalobca ani podľa odvolacieho súdu nepreukázal, že by ním uplatňovaná pohľadávka súvisela s úkonmi pri prevádzkovaní podniku dlžníka (neskôr úpadcu) a svedčí jej prednostné poradie, ani že by došlo k splneniu podmienok na úhradu v prihlásenej výške.
19. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ ide o žalobcom označený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 7Cbi/14/2012-61 zo dňa 04.06.2018, o ktorý žalobca opiera svoj právny názor, a v ktorom súd prvej inštancie priznal pohľadávke na odplatu reštrukturalizačného správcu prednostné poradie pre jej uspokojenie v konkurze, toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zmenené zamietnutím žaloby. Odvolací súd dospel k záveru, že prednostné poradie môže mať odmena reštrukturalizačného správcu výlučne len vo vzťahu k činnostiam súvisiacim s prevádzkovaním podniku, čo preukázané nebolo (1CoKR/31/2019).
20. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ustanovenia zákona dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a v zmysle § 387 CSP napadnutý rozsudok potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 420 a § 423 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).