Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-14Csp/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: Q. nar. XX.XX.XXXX, bytom N., o zaplatenie 203,78 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 203,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203,78 € od 24.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2019 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 203,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203,78 € od 24.11.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že si svoj nárok, ktorý pozostáva zo škody za neoprávnený odber, najprv uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 28.06.2018 voči p. Q. nar.. naposledy bytom NY., ale vzhľadom na to, že p. Q. zomrel, súd konanie uznesením pod sp. zn. -18 zo dňa 14.03.2019 zastavil, čím sa žalobca dozvedel, že Q. zomrel dňa XX.XX.XXXX, resp. ešte pred zistením neoprávneného odberu. Žalobca pasívnu legitimáciu žalovaného odôvodňuje tým, že využíval objekt, kde bol zistený neoprávnený odber, ako aj to, že podľa LV č. XXXX je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Pohľadávka predstavuje škodu, ktorá bola spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie na odbernom mieste ČOM: 7092603 a to tak, že odberné miesto bolo svojvoľne zapnuté, a to aj napriek tomu, že bolo odpojené dňa 23.05.2017 so stavom VT-39496. Škoda bola vypočítaná v zmysle Vyhlášky č. , t. j. 183 dní, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Vyčíslená škoda predstavuje sumu 203,78 €.

3. Vo veci bol dňa 11.09.2019 vydaný platobný rozkaz pod č. k. -24, ktorým súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Nakoľko sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 04.02.2021 v celom rozsahu zrušil.

4. Žalovanému bola žaloba doručená v súlade s ustanovením zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke, nakoľko po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného sa nepodarilo súdu doručiť mu žalobu do vlastných rúk, pričom žaloba sa považuje za doručenú dňom 29.05.2021.

5. Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak to ustanovuje tento zákon.

6. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Podľa v spojení s rozhodol súd vo veci bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 08.02.2022, pričom bolo zverejnené i na webovej stránke súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.02.2022.

9. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom:

10. Podľa o energetike, Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a)bez uzavretej zmluvy o 1.pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

11. Podľa o energetike, Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

12. Podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

13. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z .z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného

odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

14. Podľa (ďalej len ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

15. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. No 310209 vyplýva, že dňa 06.11.2017 bol zistený neoprávnený odber elektriny na adrese N.. Odberné miesto bolo odpojené pre neplatenie dňa 23.05.2017 so stavom VY - 39496 kWh. Pri výmene elektromera bol stav elektromera VY - 39722 kWh. Svojvoľné zapnuté odberné miesto po odpojení.

17. Faktúrou za neoprávnený odber elektriny č. 917109639, ktorá bola vyhotovená dňa 07.11.2017, s lehotou splatnosti dňa 24.11.2017, bol vyčíslený nedoplatok vo výške 203,78 €. Žalobca faktúry vyúčtoval osobe označenej menom Q., bytom NY.18. Podľa vyjadrenia žalobcu bol pôvodným zmluvným odberateľom Q. nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. O tejto skutočnosti v rozhodnom čase žalobca nemal vedomosť, nakoľko to jeho príbuzní či iné oprávnené osoby žalobcovi neoznámili. Preto vyfakturovaná suma za neoprávnený odber elektrickej energie bola adresovaná zomrelému otcovi žalovaného. Žalobca následne zistil, že rodinný dom súp. č. XXX, ktorý je vedený na LV č. XXXX., t.j. objekt, kde bol zistený neoprávnený odber, vlastnícky patrí žalovanému.

19. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému náhradu škody vzniknutej za neoprávnený odber v období od 24.05.2017 do 02.11.2017, nakoľko žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti objektívne spôsobil škodu žalobcovi neoprávneným odberom elektrickej energie v rozhodnom čase. Rodinný dom súp. č. XXX. spolu s priľahlými pozemkami žalovaný predal dvomi kúpnymi zmluvami zo dňa 22.09.2020 a zo dňa 17.03.2021, čím sa stala ich vlastníkom B.. Do času zmeny vlastníka nehnuteľnosti - odberného miesta, nesie žalovaný objektívnu zodpovednosť za vznik škody žalobcovi. Žalovaný v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o energetike odoberal neoprávnene elektrinu bez uzavretej zmluvy.

20. Súd zistil, že zistený neoprávnený odber bol žalobcom ako dodávateľom elektriny do distribučnej siete riadne vyúčtovaný. Žalovaný nepreukázal zánik uplatneného nároku zaplatením alebo iným relevantným spôsobom, a preto súd žalobe vyhovel.

21. Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Vykonávacím predpisom je v znení neskorších predpisov.

23. Podľa § 3 uvedeného Nariadenia vlády SR, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturovanú sumu riadne a včas v lehote splatnosti vystavenej faktúry, dostal sa do omeškania a žalobcovi preto okrem nároku na zaplatenie priznanej sumy 203,78 € priznal aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 203,78 € od 24.11.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, až do zaplatenia.

25. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Nakoľko bol žalobca v konaní v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, priznal žalobcovi voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.