Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Cb-12-2021.pdf
PDF · 184.17 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, proti žalovanému: SLOVENSKÉ CUKROVARY, s.r.o., IČO: 31 568 386, so sídlom Sereď, Cukrovarská č. 726, zastúpený: JUDr. Miroslav Červenka, advokát, Miroslav Červenka a spol. Združenie advokátov KOMERCIA, so sídlom M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva, o zaplatenie 717.848,76 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 401.989,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 39.019,55 Eur od 16.07.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 131.061,22 Eur od 16.07.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 123.748,25 Eur od 16.07.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 108.160,38 Eur od 16.07.2021 do zaplatenia, zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 315.859,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 93.674,45 Eur od 15.12.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 91.640,86 Eur od 15.12.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 119.107,19 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 11.436,86 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 39.019,55 Eur od 12.02.2021 do 15.07.2021, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 131.061,22 Eur od 12.02.2021 do 15.07.2021, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 123.748,25 Eur od 12.02.2021 do 15.07.2021, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 108.160,38 Eur od 12.02.2021 do 15.07.2021 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 320 Eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.04.2021, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 31.05.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 91.640,86 Eur, úrok z omeškania 14% ročne zo sumy 91.640,86 Eur od 15.12.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a náhradu trov konania.
2. 2.1. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.11.2015 uzatvorili žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ zmluvu o dodávke elektriny, zabezpečení distribúcie elektriny a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. G.-XXXX (ďalej len Zmluva). Podľa článku I. bod II., ods. 2.1 Zmluvy na seba žalobca
prevzal 1. záväzok dodať elektrinu žalovanému, 2.záväzok prevziať zodpovednosť za odchýlku za odberné miesta žalovaného voči spoločnosti T., a.s. ako zúčtovateľovi odchýlok a 3. záväzok zabezpečiť distribúciu elektriny do odberných miest žalovaného. Podľa článku IV., bod II., ods. 2.4 Zmluvy sa strany dohodli, že: „K cenám za dodávku elektriny Dodávateľ Odberateľovi pri fakturácii pripočíta tarifu za systémové služby [TSS] a tarifu za prevádzkovanie systému [TPS] podľa aktuálne platného cenového rozhodnutia ÚRSO, ktorým bola určená alebo schválená tarifa za prevádzkovanie systému a tarifa za systémové služby a Odberateľ sa tieto zaväzuje Dodávateľovi uhradiť. Žalovaný sa teda v Zmluve zaviazal uhradiť žalobcovi TSS a TPS. Platby TSS a TPS majú okrem Zmluvy, svoj právny základ vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, ako aj v rozhodnutiach regulačného úradu, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO). Cenová regulácia zároveň určuje aj to, v akej výške je žalobca oprávnený (a zároveň povinný) účtovať TSS a TPS, a v akej výške je žalovaný povinný tieto platby uhrádzať. V rozhodnom období december 2016 boli platby TSS a TPS upravené vyhláškou ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom. Podľa §11 ods.7 predmetnej vyhlášky, účastník trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste. Dohoda medzi sporovými stranami napĺňa text uvedeného ustanovenia. Podľa článku I., bod II., ods. 2.1 písm. b) Zmluvy sa žalobca zaviazal, že prevezme za žalovaného zodpovednosť za odchýlku. Žalovaný sa zas podľa článku IV., bod II., ods. 2.4 Zmluvy zaviazal, že žalobcovi uhradí TPS a TSS.
2.2. Na základe Zmluvy žalobca za december 2016 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.januára 2017, dátum splatnosti 18. januára 2017, na sumu 107.449,08 Eur. Žalovaný túto faktúru uhradil v plnom rozsahu. Žalobca po vystavení pôvodnej faktúry za december 2016 zistil, že došlo k chybe pri výpočte TSS a TPS, pretože pre potreby tohto výpočtu sa do konečnej spotreby elektriny mala zarátať nielen elektrina, ktorá bola žalovanému dodaná žalobcom, ale aj elektrina vyrobená vo vlastnom zariadení žalovaného na výrobu elektriny a spotrebovaná na vlastnú spotrebu elektriny žalovaného alebo dodaná iným odberateľom elektriny bez použitia regionálnej distribučnej sústavy, t.j. žalobca zistil, že fakturoval žalovanému nižšie sumy TPS a TSS ako mal na základe koncovej spotreby elektriny v odbernom mieste zistenej na základe údajov od spoločnosti T., a.s.. Podľa čl. V ods. 3.3 Zmluvy „Dodávateľ overí správnosť vyúčtovania platby za dodanú elektrinu a distribučné služby a v prípade opodstatnenosti reklamácie odstráni zistené nedostatky vo vyúčtovaní vystavením opravnej faktúry v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti Odberateľa (ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu). Ak chybu zistí Dodávateľ, bezodkladne vyhotoví opravnú faktúru. Žalobca v súlade s uvedeným ustanovením Zmluvy vystavil žalovanému opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie december 2016 zo dňa 30. novembra 2020, dátum splatnosti 14. decembra 2020, na sumu 91.640,86 Eur. Podľa článku V, bod I. ods. 1.9 Zmluvy je splatnosť opravnej faktúry 14 dní od dátumu jej vystavenia. Žalobca následne viackrát vyzval žalovaného na úhradu opravnej faktúry a poskytol aj podrobné vysvetlenie výpočtu. Žalovaný však do dnešného dňa neuhradil vyššie uvedenú splatnú sumu.
2.3. Neuhradením vyššie uvedenej opravnej faktúry sa žalovaný deň po dni jej splatnosti dostal do omeškania. Podľa článku V., bod I., ods. 1.12 Zmluvy „Ak je Odberateľ v omeškaní s úhradou akejkoľvek faktúry zo zmluvného vzťahu s Dodávateľom podľa Zmluvy, je Dodávateľ oprávnený účtovať Odberateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania od dátumu splatnosti faktúry až do jej úhrady. Odberateľ je povinný vyúčtované úroky uhradiť. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa zákona o upomínacom konaní je možné uplatniť si v rámci upomínacieho konania maximálny možný úrok z omeškania vo výške 14% ročne a strany si dohodli zmluvný úrok z omeškania vo výške 18,25% ročne, žalobca si v návrhu uplatnil úroky z omeškania v maximálne možnej výške podľa zákona o upomínacom konaní, t. j. vo výške 14% ročne zo sumy 91.640,86 Eur od 15. decembra 2020 až do zaplatenia. Zároveň si žalobca uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. XUp/XXX/XXXX zo dňa 15.04.2021. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nepopiera, že žalobca mu poskytoval plnenia podľa uvedenej zmluvy, a to aj v rozhodnom období december 2016. Plnenia za uvedené obdobie, ktoré žalobca žalovanému vyfaktúroval v rozhodnom období, uhradil. Žalovanému bola doručená „Opravná faktúra“ poradové číslo
XXXXXXXXXX vystavená dňa 30.11.2020, dátum dodania 31.12.2016, dátum splatnosti 14.12.2020. Predmetnou „Opravnou faktúrou“ žalobca dofaktúroval žalovanému služby poskytnuté v novembri 2016, a to platby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému. Po doručení „Opravnej faktúry“ žalovaný so žalobcom viackrát komunikoval (mailom, konferenčným rokovaním, písomne). Žalovaný sa domáhal toho, aby žalobca hodnoverne špecifikoval spôsob, akým dospel k čiastke, ktorá bola dofaktúrovaná. Z faktúry, ani z neskôr žalovanému doručených dokumentov nevyplývali presne namerané množstvá elektrickej energie, na základe ktorých dospel žalobca k dofaktúrovanej čiastke. Žalovaný sa domáhal toho, aby mu žalovaný oznámil stav meradla na začiatku rozhodného obdobia a stav meradla na konci rozhodného obdobia. Žalovanému nie je jasné, na základe akých údajov a kým získaných, dospel k výške dofaktúrovanej čiastky. Všetky údaje, ktoré žalobca žalovanému oznámil, sú údaje žalobcu bez nejakej verifikácie inou spoločnosťou alebo úradom.
4. 4.1. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý zároveň podal návrh na zmenu žaloby, ktorý bol súdu doručený dňa 26.05.2021. V odpore sa žalobca pridržiaval svojich tvrdení uvedených v žalobe, pričom upresnil, že TPS a TSS sú poplatky, ktoré sa počítajú na základe (i) množstva elektriny, ktoré odberateľ elektriny odoberie z regionálnej distribučnej sústavy a (ii) množstva elektriny, ktoré odberateľ elektriny sám vyrobí vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny a ktoré buď sám spotrebuje alebo dodá iným odberateľom v rámci miestnej distribučnej sústavy. Žalobca pôvodne fakturoval žalovanému TPS a TSS vypočítanú na základe údajov nameraných na odbernom mieste žalovaného, z ktorého žalovaný odoberal elektrinu od žalobcu. Tieto údaje ale zahŕňali iba elektrinu, ktorú žalovaný odobral od žalobcu. Nezahŕňali však množstvo elektriny, ktoré žalovaný sám vyrobil vo svojom výrobnom zariadení. Z tohto dôvodu pôvodne fakturované sumy TPS a TSS nezodpovedali plnej výške týchto taríf, ktoré bol žalovaný povinný podľa príslušných predpisov a podľa Zmluvy zaplatiť. Preto si tento rozdiel žalobca uplatňuje v tomto konaní. Prevádzkovateľom regionálnej (nadradenej) distribučnej sústavy je spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s., ktorá disponovala údajmi z odberného miesta žalovaného, pričom na základe týchto údajov žalobca vykonal pôvodnú fakturáciu. Opravnú fakturáciu bolo potrebné vykonať preto, že žalovaný v relevantnom období vystupoval nielen ako odberateľ elektriny, ale aj ako výrobca. Údaje poskytnuté žalobcovi prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy neobsahovali údaje o elektrine vyrobenej vo výrobnom zariadení žalovaného. Pri výpočte TPS a TSS sa žalobca opiera o údaje poskytnuté spoločnosťou T., a.s., na ktoré sa musí spoľahnúť, keďže sám nedisponuje všetkými údajmi potrebnými pre stanovenie koncovej spotreby elektriny. T. je jediným subjektom, ktorý disponuje údajmi potrebnými na určenie koncovej spotreby elektriny určitého odberateľa. Žalobca nevyberá TPS a TSS pre svoj vlastný prospech, ale plní si tým povinnosti vo verejnom záujme podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Príjem z týchto taríf si neponechal, ale poukázal ho v plnej výške spoločnosti T., a.s., IČO: XX XXX XXX, ktorá tieto prostriedky ďalej prerozdelila. Štátna spoločnosť T., ktorej žalobca odvádzal TPS a TSS vyzbieranú od svojich odberateľov, vyfakturovala žalobcovi TPS a TSS v plnej výške, vrátane súm, ktoré mal žalobcovi uhradiť žalovaný za elektrinu, ktorú sám vyrobil. Tento rozdiel musel uhradiť žalobca z vlastných prostriedkov.
4.2. Žalobca zároveň rozšíril žalobu o ďalšie opravné faktúry, ktorými vyúčtoval žalovanému poplatky za TPS a TSS za obdobie február 2017, september 2017 až december 2017. Išlo o nasledovné faktúry: opravná faktúra č. XXXXXXXXXX za obdobie február 2017, vystavená dňa 27.01.2021, splatná dňa 10.02.2021 na sumu 22.248,25 Eur (čiastočne započítaná, so zostávajúcou neuhradenou sumou vo výške 11.436,86 Eur), opravná faktúra č. XXXXXXXXXX za obdobie september 2017, vystavená dňa 28.01.2021, splatná dňa 11.02.2021 na sumu 39.019,55 Eur, opravná faktúra č. XXXXXXXXXX za obdobie október 2017, vystavená dňa 28.01.2021, splatná dňa 11.02.2021 na sumu 131.061,22 Eur, opravná faktúra č. XXXXXXXXXX za obdobie november 2017, vystavená dňa 28.01.2021, splatná dňa 11.02.2021 na sumu 123.748,25 Eur, opravná faktúra č. XXXXXXXXXX za obdobie december 2017, vystavená dňa 28.01.2021, splatná dňa 11.02.2021 na sumu 108.160,38 Eur. Žalobca tak rozšíril svoj návrh o istinu v celkovej výške 413.426,26 Eur. Žalobca zároveň upravil výšku úroku, ktorý si v konaní uplatnil na úrok 18,25 % ročne, a to v súlade s čl. V., bod I., ods. 1.12 Zmluvy a upravil návrh aj ohľadne sumy paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky tak, že si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za každú z uplatnených opravných faktúr.
4.3. Žalobca žiadal súd, aby pripustil zmenu petitu tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 505.067,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 91.640,86 Eur od 15.12.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 11.436,86 Eur od
12.02.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 39.019,55 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 131.061,22 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 123.748,25 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 108.160,38 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 240 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
5. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.03.2021, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.06.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 93.674,45 Eur spolu s úrokom z omeškania 0,05% denne zo sumy 93.674,45 Eur od 15.12.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Na tunajšom súde bolo konanie vedené pod sp.zn. XXCb/XX/XXXX. Predmetnú žalobu žalobca odôvodnil rovnako ako je to uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia s tým, že v danom prípade bola žalovaná suma 93.674,45 Eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca v konaní uplatnil na základe toho, že vyhotovil opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX, zo dňa 30.11.2020, splatnú dňa 14.12.2020, ktorou vyfakturoval žalovanému TSS a TPS za obdobie november 2016. Následne žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica upravil výšku úroku z omeškania z výšky 0,05% denne na výšku 14% ročne. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. XUp/XXX/XXXX zo dňa 31.03.2021. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil rovnako ako je to uvedené v bode 3. tohto odôvodnenia. K odporu sa vyjadril žalovaný, ktorý použil rovnaké argumenty ako vo svojom vyjadrení uvedenom v bode 4. tohto odôvodnenia s tým, že žalobca žiadal súd, aby pripustil zmenu petitu tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 93.674,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 93.674,45 Eur od 15.12.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Tunajší súd uznesením č.k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 11.06.2021 pripustil zmenu petitu v zmysle návrhu žalobcu.
6. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.05.2021, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 21.06.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 119.107,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 119.107,19 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Na tunajšom súde bolo konanie vedené pod sp.zn. XXCb/XX/XXXX. Predmetnú žalobu žalobca odôvodnil rovnako ako je to uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia s tým, že v danom prípade bola žalovaná suma 119.107,19 Eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca v konaní uplatnil na základe toho, že vyhotovil opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX, zo dňa 28.01.2021, splatnú dňa 11.02.2021, ktorou vyfakturoval žalovanému TSS a TPS za obdobie január 2017. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 26.05.2021. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil rovnako ako je to uvedené v bode 3. tohto odôvodnenia. K odporu sa vyjadril žalovaný, ktorý použil rovnaké argumenty ako vo svojom vyjadrení uvedenom v bode 4. tohto odôvodnenia s tým, že žalobca žiadal súd, aby pripustil zmenu petitu tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 119.107,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 119.107,19 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
7. Dňa 28.06.2021 bol súdu doručený návrh žalobcu na spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX, M..E..XXCb/XX/XXXX a sp.zn. 22Cb/12/2021. Uznesením č.k. 22Cb/12/2021-108 zo dňa 14.07.2021 súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami 22Cb/12/2021, XXCb/XX/XXXX F. XXCb/XX/XXXX s tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp.zn. 22Cb/12/2021. Zároveň súd predmetným uznesením pripustil zmenu petitu v zmysle návrhu žalobcu špecifikovaného v bode 4.3. tohto odôvodnenia. Následne uznesením č.k. 22Cb/12/2021-115 zo dňa 27.08.2021 súd pripustil zmenu petitu v zmysle návrhu žalobcu špecifikovaného v bode 6. tohto odôvodnenia.
8. Vo vyjadrení doručenom súdu 09.09.2021 žalovaný uviedol, že pohľadávky žalobcu fakturované žalovanému za obdobie september 2017, faktúrou č.XXXXXXXXXX na sumu 39.019,55 Eur, za október 2017 faktúrou č.XXXXXXXXXX na sumu 131.061,22 Eur, za november 2017, faktúrou č.XXXXXXXXXX na sumu 123.748,25 Eur a za december 2017 faktúrou č. XXXXXXXXXXX na sumu 108.160,38 Eur boli žalobcovi uhradené dňa 15.07.2021. Ostatné opravné faktúry za obdobie november a december 2016 a za január a február 2017 uhradené neboli, pretože právo na ich úhradu sa premlčalo. Žalovaný uviedol, že premlčacia doba je 4 roky. Žalovaný citoval čl. V ods. 1.1, ods.1.4 a ods.1.9. Zmluvy. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.06.2021 sa žalovaný vyjadril k premlčaniu fa č.XXXXXXXXXX, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému TPS a TSS za obdobie november 2016. Žalovaný uviedol, že podľa čl. V ods. 1.1, ods.1.4 a ods.1.9 Zmluvy bol žalovaný povinný uhradiť cenu služieb za obdobie novembra 2016 do 14.12.2016 a teda dňom 15.12.2016 by sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku za poskytnuté služby, týmto dňom by si mohol žalobca uplatniť svoju pohľadávku na súde a týmto dňom začala plynúť premlčacia lehota, ktorá by uplynula 15.12.2020. V dôsledku právnej úpravy premlčacích lehôt upravených zák.č. 62/2020 Z.z. a novely tohto zákona č. 9/2021 Z.z. by premlčacia lehota uplynula dňom 01.03.2021, pričom žalobca si uplatnil svoju pohľadávku na súde dňa 04.03.2021.
9. 9.1. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.10.2021 a dňa 20.12.2021 sa žalobca vyjadril k vznesenej námietke premlčania. Žalobca uviedol, že žalovaný vzniesol svoju námietku premlčania vo vzťahu k nároku za november 2016 vo svojom vyjadrení v konaní sp. zn. XXCb/XX/XXXX vedenom Okresným súdom Galanta, ktorú žalobca nazval ako prvá námietka premlčania. Žalobca ďalej uviedol, že na pojednávaní vzniesol žalovaný námietku premlčania vo vzťahu k nárokom za december 2016, január 2017, február 2017. Následne bolo do elektronického súdneho spisu dňa 1. decembra 2021 nahraté vyjadrenie žalovaného z 9. septembra 2021, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Toto podanie však nebolo predtým nikdy súčasťou spisu. Túto žalobca označil ako druhá námietka premlčania. Žalobca uviedol, že druhá námietka premlčania na podaní datovanom dňa 09.09.2021 sa žalobcovi javí ako adtedatovaná. Žalovaného druhá námietka premlčania bola preto vznesená neskoro, v rozpore s povinnosťou uplatniť prostriedky procesnej obrany včas podľa § 153 ods. 1 CSP.
9.2. V prvej námietke premlčania, ktorá sa týkala iba nároku za november 2016, žalovaný tvrdí, že žalobca mal povinnosť vystaviť faktúru k poslednému dňu mesiaca, za ktorý sa dodávala elektrina. Podľa žalovaného od tohto dňa začala plynúť dohodnutá 14-dňová lehota splatnosti. Deň po jej uplynutí údajne začala plynúť premlčacia lehota. Žalobca poukázal na to, že žalovaný zmenil svoju argumentáciu ohľadne premlčania a ďalšiu argumentáciu založil výlučne na zákone o DPH. Žalovaný tvrdil, že dôvody na opravu základu dane sú upravené výlučne podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, preto žalobca údajne nemal právo vystaviť opravné faktúry a poukázal tiež na § 73 zákona o DPH, podľa ktorého faktúra musí byť vyhotovená do 15 dní od dodania tovaru, resp. služby. Žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného je nesprávna, pretože je v hrubom rozpore s podstatou premlčania ako inštitútu súkromného práva. Predpisy daňového práva nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby v súkromnoprávnych vzťahoch. Premlčanie sa spravuje výlučne predpismi súkromného práva. V tomto prípade, keďže ide o vzťah medzi podnikateľmi, sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Konkrétne sa na tento prípad aplikuje § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že nemožno ignorovať lehotu splatnosti dohodnutú v Zmluve. Dohodou o splatnosti si zmluvné strany jasne určili moment plnenia zo Zmluvy o združenej dodávke. Žalobca nemal právo požadovať od žalovaného plnenie skôr, ako uplynula dohodnutá lehota splatnosti. Ak by to urobil, žalovaný by nepochybne odmietol zaplatiť a žalobu na zaplatenie nesplatného záväzku by súd zamietol z dôvodu jej predčasnosti. Nikto sa nemôže domáhať súdnej ochrany ešte predtým, ako uplynula zmluvne dohodnutá doba na dobrovoľné splnenie záväzku.
9.3. Následne žalobca vo vyjadrení uviedol argumenty, ktorými odôvodňoval to, že žalobcom uplatnené pohľadávky premlčané nie sú v súvislosti s čím žalobca uviedol nasledovné. Žalobca poukázal na to, že pri počítaní premlčacej lehoty je potrebné zohľadniť § 1 písm. a) zák.č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podľa ktorého spočívali hmotnoprávneho lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatnenie práva odo dňa účinnosti zákona až do 30. apríla 2020. Keďže zákon č. 62/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 27. marca 2020 a lehota spočívala až do 30. apríla 2020, premlčacia doba v tomto období spočívala spolu 34 dní. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 9/2021 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, bolo zavedené druhé spočívanie premlčacích lehôt na uplatňovanie práv v súkromnoprávnych vzťahoch
na súde odo dňa účinnosti novely až do 28. februára 2021. Keďže zákon č. 9/2021 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 19. januára 2021 a lehota spočívala až do 28. februára 2021, premlčacia doba v tomto období spočívala spolu ďalších 40 dní. Vzhľadom na spočívanie hmotnoprávnych lehôt a všeobecnú štvorročnú premlčaciu lehotu podľa Obchodného zákonníka premlčacia doba je v celkovom trvaní štyri roky a 74 dní.
9.3.1. V súlade s § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka je pre začiatok plynutia premlčacej lehoty kľúčový moment splatnosti záväzku. Moment splatnosti záväzku si strany výslovne dohodli v Zmluve, v článku V. ods. 1.9, podľa ktorého „Splatnosť každej faktúry je 14 kalendárnych dní od dátumu jej vystavenia. Ak pripadne deň splatnosti na deň pracovného voľna, dňom splatnosti je najbližší nasledujúci pracovný deň.“ Žalobca uviedol, že splatnosť jednotlivých záväzkov uplatnených v konaní sa odvíja od tzv. opravných faktúr. Zmluvne dohodnutá 14-dňová doba splatnosti jednotlivých záväzkov začala plynúť až po vystavení týchto opravných faktúr. Následne aj premlčacia doba začala plynúť až po uplynutí doby splatnosti opravných faktúr. V prípade opravnej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 14.12.2020, vystavenej dňa 30.11.2020 začala premlčacia doba plynúť dňa 15.12.2020, pri opravnej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 14.12.2020, vystavenej dňa 30.11.2020 začala premlčacia doba plynúť dňa 15.12.2020, pri opravnej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 11.02.2021, vystavenej dňa 28.02.2021 začala premlčacia doba plynúť dňa 12.02.2021 a pri opravnej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 10.02.2021, vystavenej dňa 27.02.2021 začala premlčacia doba plynúť dňa 11.02.2021. Žalobca uviedol, že právo vystaviť opravnú faktúru vyplývalo žalobcovi výslovne zo Zmluvy a ak by si aj žalobca nesplnil povinnosť vystaviť opravnú faktúru v súlade so zmluvou (čo popiera), nemalo by to žiaden vplyv na premlčanie jeho nárokov vyplývajúcich z opravných faktúr. Žalobca uviedol, že keďže nárok uplatnený žalobcom opravnou faktúrou za november 2016 bol uplatnený na súde dňa 04.03.2021, nárok uplatnený žalobcom opravnou faktúrou za december 2016 bol uplatnený na súde dňa 01.04.2021, nárok uplatnený žalobcom opravnou faktúrou za január 2017 bol uplatnený na súde dňa 06.05.2021 a nárok uplatnený žalobcom opravnou faktúrou za február 2017 bol uplatnený na súde dňa 26.05.2021, boli nároky uplatnené včas.
9.3.2. Ďalej žalobca uviedol, že ak by sa pripustilo, že začiatok plynutia premlčacej doby sa nemá odvodzovať od momentu splatnosti opravných faktúr, ale už od momentu splatnosti vyúčtovacích (pôvodných) faktúr, premlčacia doba by začala plynúť nasledovne. Pri faktúre č.XXXXXXXXXX, splatnej dňa 22.12.2016, vystavenej dňa 08.12.2016 (za november 2016) začala premlčacia doba plynúť 23.12.2016, uplynula by 08.03.2021 (nárok bol uplatnený dňa 04.03.2021), pri faktúre č.XXXXXXXXXX, splatnej dňa 18.01.2017, vystavenej dňa 04.01.2017 (za december 2016) začala premlčacia doba plynúť 19.01.2017, uplynula by 06.04.2021 (nárok bol uplatnený dňa 01.04.2021), pri faktúre č.XXXXXXXXXX, splatnej dňa 21.02.2017, vystavenej dňa 07.02.2017 (za január 2017) začala premlčacia doba plynúť 22.02.2017, uplynula by dňa 07.05.2021 (nárok bol uplatnený dňa 06.05.2021) a pri faktúre č.XXXXXXXXXX, splatnej dňa 28.03.2017, vystavenej dňa 14.03.2017 (za február 2017) začala premlčacia doba plynúť 29.03.2017, uplynula by dňa 11.06.2021 (nárok bol uplatnený dňa 26.05.2021). Žalobca poukázal na to, že nemal v Zmluve uloženú povinnosť vystaviť faktúru v určitej lehote. Žalobca v praxi vyúčtovaciu faktúru vystavoval najneskôr do prvej polovice nasledujúceho mesiaca. Žalovaný nikdy nenamietal neskoré vystavovanie faktúr. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka sa pre potreby výkladu právneho úkonu posudzuje tak prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli, ako aj následné správanie strán. Ak by sa teda pripustil, že premlčacia doba začala plynúť po uplynutí lehoty splatnosti podľa pôvodných (vyúčtovacích) faktúr, nároky boli aj tak uplatnené včas.
9.3.3. Žalobca ďalej uviedol, že ak by z nejakého dôvodu nebolo možné brať do úvahy splatnosť záväzku dohodnutú medzi stranami (napríklad preto, že dohodnutá nebola), potom je na účely stanovenia začiatku premlčacej doby potrebné určiť okamih - actio nata, kedy žalobca mohol prvýkrát žalovať svoj nárok. Na to, aby veriteľ mohol objektívne uplatniť svoj nárok voči dlžníkovi, musí byť veriteľ objektívne schopný určiť výšku tohto nároku. Pre stanovenie správnej výšky fakturácie totiž žalobca potrebuje mať k dispozícii kompletné údaje o spotrebe elektriny žalovaného, vrátane údaju o celkovej spotrebe elektriny v odbernom mieste žalovaného. Medzi stranami je nesporné, že jediný subjekt, ktorý má takéto kompletné údaje k dispozícii, je spoločnosť T., a.s., ktorá tieto údaje poskytuje jednotlivým účastníkom trhu s elektrinou, vrátane žalobcu. Spôsob a načasovanie poskytovania údajov zo strany spoločnosti T., a.s. sú upravené v prevádzkovom poriadku T., a.s. Podľa článku 3.15.3.2 ods. 4 písm. a) prevádzkového poriadku T., a.s. v znení účinnom od novembra 2016 až do februára 2017 platí, že „T., a.s. pripraví do 6. pracovného dňa mesiaca sumárne zostavy podľa kapitoly 3.12.3.2.3 pre fakturáciu poplatkov súvisiacich
s prevádzkou sústavy a sprístupní ich Subjektu zúčtovania prostredníctvom R. T..“ Podľa citovaného ustanovenia prevádzkového poriadku má T., a.s. povinnosť do 6. pracovného dňa v mesiaci sprístupniť žalobcovi údaje nevyhnutné na fakturáciu. Žalobca preto bol objektívne schopný vystaviť úplnú faktúru v súlade so Zmluvou a v súlade s príslušnými právnymi predpismi, až prvý deň po uplynutí lehoty T., a.s. na poskytnutie údajov. Ak by doba splatnosti nemala závisieť od dohody strán podľa Zmluvy, ale od objektívnej možnosti žalobcu vystaviť faktúru v správnej výške, premlčacia doba by začala plynúť dňom nasledujúcim po uplynutí 14-dňovej doby splatnosti faktúry, pričom doba splatnosti by začala plynúť uplynutím 6. pracovného dňa v mesiaci. Na základe uvedeného by tak v prípade fakturačného obdobia za mesiac november 2016, prvý deň premlčacej doby pripadol na 23.12.2016, posledný deň lehoty na 08.03.2021 (nárok bol uplatnený dňa 04.03.2021), v prípade fakturačného obdobia za mesiac december 2016, by prvý deň premlčacej doby pripadol na 25.01.2017, posledný deň lehoty na 09.04.2021 (nárok bol uplatnený dňa 01.04.2021), v prípade fakturačného obdobia za mesiac január 2017, by prvý deň premlčacej doby pripadol na 23.02.2017, posledný deň lehoty na 10.05.2021 (nárok bol uplatnený dňa 06.05.2021) a v prípade fakturačného obdobia za mesiac február 2017, by prvý deň premlčacej doby pripadol na 23.03.2017, posledný deň lehoty na 07.06.2021 (nárok bol uplatnený dňa 26.05.2021).
9.3.4. Žalobca uviedol, že ďalšia výkladová alternatíva premlčania, ktorá by prichádzala v tejto veci do úvahy, bola prezentovaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky a tiež odbornou verejnosťou. Podľa názorov súdnej aj odbornej praxe v prípade, ak splatnosť závisí od úkonu veriteľa, rozoznávame plynutie dvoch osobitných premlčacích dôb. V prvom kroku plynie premlčacia lehota na uskutočnenie výzvy veriteľa dlžníkovi (vystavenie faktúry). Jej dĺžka je všeobecná (štvorročná) a plynie podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca mal teda právo uskutočniť výzvu na plnenie (ktorá podľa Zmluvy o združenej dodávke znamená začiatok plynutia doby splatnosti) v rámci štvorročnej premlčacej doby. Začiatok plynutia tejto premlčacej doby sa viaže buď na deň, kedy bol žalobca povinný faktúru vystaviť podľa zmluvy, alebo, ak zmluva takúto lehotu nestanovuje, tak na deň, kedy žalobca objektívne mohol faktúru vystaviť. Keďže Zmluva o združenej dodávke neobsahovala lehotu, v rámci ktorej bol žalobca povinný vystaviť faktúru, začiatok plynutia premlčacej doby na uskutočnenie výzvy na plnenie sa odvíjal odo dňa, keď žalobca objektívne mohol faktúru vystaviť v správnej a úplnej výške. Týmto dňom je prvý deň po uplynutí lehoty prvých 6. pracovných dní v danom mesiaci podľa prevádzkového poriadku T., a.s. Po vystavení faktúry začala plynúť nová premlčacia lehota na uplatnenie nároku na súde, a to odo dňa uplynutia dohodnutej lehoty splatnosti faktúry. Na základe uvedeného by tak v prípade fakturačného obdobia za mesiac november 2016, prvý deň premlčacej doby práva uskutočniť výzvu pripadol na 09.12.2016, posledný deň premlčacej lehoty na 09.12.2020 (opravná faktúra bola vystavená dňa 30.11.2020) a zároveň prvý deň premlčacej doby práva uplatniť nárok na súde by pripadol na 15.12.2020. V prípade fakturačného obdobia za mesiac december 2016, by prvý deň premlčacej doby práva uskutočniť výzvu pripadol na 11.01.2017, posledný deň premlčacej lehoty na 11.01.2021 (opravná faktúra bola vystavená dňa 30.11.2020) a prvý deň premlčacej doby práva uplatniť nárok na súde by pripadol na 15.12.2020, v prípade fakturačného obdobia za mesiac január 2017, by prvý deň premlčacej doby práva uskutočniť výzvu pripadol na 09.02.2017, posledný deň premlčacej lehoty na 09.02.2021 (opravná faktúra bola vystavená dňa 28.01.2021) a prvý deň premlčacej doby práva uplatniť nárok na súde by pripadol na 12.02.2021. V prípade fakturačného obdobia za mesiac február 2017, prvý deň premlčacej doby práva uskutočniť výzvu pripadol na 09.03.2017, posledný deň premlčacej lehoty na 09.03.2021 (opravná faktúra bola vystavená dňa 27.01.2021) a prvý deň premlčacej doby práva uplatniť nárok na súde by pripadol na 11.02.2021. Po uskutočnení výzvy začala plynúť druhá premlčacia doba na uplatnenie práva na súde, ktorá bola zjavne dodržaná.
10. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.10.2021 a dňa 20.12.2021 zároveň žalobca zobral žalobu čiastočne späť z dôvodu, že žalovaný dňa 15.07.2021 uhradil sumu 39.019,55 Eur s odkazom na opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX, sumu 131.061,22 Eur s odkazom na opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX, sumu 123.748,25 Eur s odkazom na opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX a sumu 108.160,38 Eur s odkazom na opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX. Žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 401.989,40 Eur a príslušenstva.
11. 11.1. Dňa 17.01.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že na základe Zmluvy, žalobca poskytol žalovanému v rozhodnom období (november 2016 až február 2017) distribučné služby, ktorých odplata nebola v pôvodných faktúrach za rozhodné obdobie fakturovaná. Žalobca odplatu za distribučné služby za rozhodné obdobie vyfakturoval až opravnými faktúrami, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 30.11.2020 na sumu 93.674,45 Eur za november 2016,
faktúrou č. XXXXXXXXX, vystavenou dňa 30.11.2020 na sumu 91.640,86 Eur za december 2016, faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 28.11.2021 na sumu 119.107,19 Eur za január 2017 a faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 27.01.2021 na sumu 22.248,25 Eur za február 2017. V opravných faktúrach absentoval údaj, na základe ktorého žalobca dospel k výške dofakturovaných čiastok. Žalovaný sa od žalobcu domáhal informácie o údajoch, na základe ktorých dospel žalobca k dofakturovaným čiastkam. Žalobca až listom zo dňa 13.04.2021 predložil žalovanému potvrdenie T. o správnosti dofakturovaných čiastok. Toto potvrdenie považuje žalovaný za verifikáciu dofakturovaných úhrad. Po obdržaní potvrdenia a po jeho prekonzultovaní s odborníkmi uhradil žalovaný pohľadávku žalobcu, okrem pohľadávok za rozhodné obdobie, keďže má za to, že tieto sú premlčané.
11.2. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca tým, že vystavil dodatočné faktúry za plnenia v rozhodnom období, v období od 30.11.2020 do 28.01.2021 zjavne porušil čl. V ods. 1.1 a čl. V ods. 1.4 Zmluvy o združenej dodávke, ako aj ustanovenia zákona o účtovníctve a o DPH. Podľa zákona o účtovníctve ak niekto má povinnosť vystavovať účtovné doklady a je nesporné, že žalobca takúto povinnosť má, tak mu zákon určuje všeobecnú lehotu na vystavenie účtovného dokladu „bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje.“ Lehota na vystavenie faktúry podľa zákona o DPH je do 15 dní a počíta sa odo dňa dodania tovaru alebo služby. Podľa § 25 ods. 1 zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty základ dane pri dodaní tovaru alebo služby sa opraví a/ pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b/ pri znížení ceny tovaru alebo služby. Z iného dôvodu nie je možné opravovať základ dane, t.j. vystavovať opravné faktrúy. Je zrejmé, že žalovaný nezaplatil dodané služby, preto tieto služby mu žalobca nemal vyúčtovať opravnými faktúrami k už vydaným faktúram, ale mal vystaviť nové faktúry. Vystavenie opravných faktúr je protiprávne. Žalovaný sa preto nemôže domáhať úhrady týchto faktúr, môže sa však domáhať úhrady poskytnutých plnení. Žalovaný má za to, že predmetné faktúry sú neplatné a žalovaný sa preto nemohol dostať do omeškania s úhradou týchto faktúr a teda žalobca nemá právo na úhradu úrokov z omeškania.
11.3. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca viacmenej viaže začiatok plynutia premlčacej lehoty na splatnosť faktúr. Jediný zákon, ktorý výslovne upravuje pojem faktúra je zákon o DPH. Faktúra je doklad o dodaných tovaroch a služieb a nezakladá právo na plnenie. V danej veci právo na peňažné plnenie vzniklo z dôvodu dodania služby nie z dôvodu vystavenia faktúr, pretože žalobca do dnešného dňa distribučné služby poskytnuté žalovanému v rozhodnom období platne nevyfakturoval. Z uvedeného dôvodu sa začatie premlčacej doby musí počítať odo dňa kedy si žalobca mohol uplatniť právo na zaplatenie svojich pohľadávok na súde. Plnenia žalobcu sú opakované dodania tovaru a služieb s dňom zdaniteľného plnenia posledný deň v mesiaci. Právo na zaplatenie dodanej služby vzniká žalobcovi prvý deň nasledujúceho mesiaca a druhý deň nasledujúceho mesiaca sa mohlo právo vykonať prvý raz, teda tento deň sa toto právo na zaplatenie úhrady za služby mohlo uplatniť na súde. Premlčacia lehota práva na úhradu plnenia distribučných služieb za mesiac november 2016 teda začala plynúť dňom 02.12.2016, premlčacia lehota na úhradu plnenia distribučných služieb za mesiac december 2016 začala plynúť dňom 02.01.2017, premlčacia lehota na úhradu plnenia distribučných služieb za mesiac január 2017 začala plynúť dňom 02.02.2017 a premlčacia lehota na úhradu plnenia distribučných služieb za mesiac február 2017 začala plynúť dňom 02.03.2017. Žaloby na úhradu plnení za rozhodné obdobie boli súdu doručené po uplynutí premlčacích lehôt. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.12.2021 uviedol, že o výške úhrady za distribučné služby poskytnuté žalovanému sa objektívne mohol dozvedieť až 6. pracovný deň nasledujúceho mesiaca. Aj pri uznaní tohto argumentu žalobcu, sa tento mohol domáhať zaplatenia úhrady na súde nasledovne: Za november 2016 dňa 09.12.2016, za december 2016 dňa 11.01.2017, za január 2017 dňa 09.02.2017 a za február 2017 dňa 09.03.2017. Právo na zaplatenie úhrad je tak vo všetkých prípadoch premlčané, keďže žaloby boli podané po uplynutí premlčacej lehoty. Zároveň žalovaný žiadal, aby súd v prípade ak bude mať iný právny názor, nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, keďže je evidentné, že predmetný spor zapríčinilo protiprávne konanie žalobcu.
12. Na pojednávaní žalobca uviedol, že nie je sporný uplatnený nárok ani jeho výška a predmetom sporu zostalo iba posúdenie premlčania uplatnených pohľadávok. V ostatnom sa vyjadrenie žalobcu na pojednávaní zhodovalo s jeho písomnými podaniami.
13. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že nenamieta poskytnutie služby, nenamieta výšku úhrady, ale namieta premlčanie úhrad za 11/2016, 12/2016, 01/2017 a 02/2017. Žalovaný nehlási T. fyzicky namerané hodnoty, ide to všetko online. OKTE dáva žalobcovi informáciu o nameraných hodnotách
potrebných na fakturáciu hneď, to znamená že žalobca sa o tom musel dozvedieť nasledujúci mesiac. V ostatnom sa vyjadrenie žalovaného na pojednávaní zhodovalo s jeho písomnými podaniami.
14. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, so žalobou, vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o dodávke elektriny, zabezpečení distribúcie elektriny a prevzatí zodpovednosti za odchýlku zo dňa 09.11.2015, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 29.12.2015, zo dňa 21.03.2016 a zo dňa 09.01.2017, prevádzkovým poriadkom T., a.s., faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, vzorom vyúčtovacej faktúry SSE, potvrdeniami o prijatí úhrady, výzvami žalobcu zo dňa 15.12.2020, zo dňa 18.02.2021 a zo dňa 11.02.2021 na úhradu dlžných súm, e-mailom žalobcu zo dňa 25.01.2021, e-mailom žalovaného zo dňa 11.12.2020, odpoveďou žalobcu na reklamáciu zo dňa 24.03.2021, doplnením odpovede na reklamáciu zo dňa 13.04.2021, žiadosťou žalobcu o potvrdenie údajov zo dňa 23.03.2021, adresovanú spoločnosti T., a.s., potvrdením/verifikáciou údajov z informačného systému T., a.s. zo dňa 01.04.2021 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
15. Zo zmluvy o dodávke elektriny, zabezpečení distribúcie elektriny a prevzatí zodpovednosti za odchýlku uzatvorenej dňa 09.11.2015 (ďalej Zmluva) mal súd preukázané, že predmetnú zmluvu uzatvorili žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ a predmetom tejto zmluvy bol podľa čl. I bod II ods. 2.1 a 2.2. záväzok dodávateľa v zmluvnom období a/ dodávať elektrinu do odberných miest odberateľa, b/ prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku za odberné miesta odberateľa voči zúčtovateľovi odchýlok a c/ zabezpečiť prostredníctvom prevádzkovateľa distribučnej sústavy do odberných miest odberateľa distribúciu elektriny v zmysle prevádzkového poriadku a technických podmienok a ostatné s tým spojené distribučné služby. Predmetom zmluvy bol zároveň záväzok odberateľa odoberať od dodávateľa elektrinu a riadne a včas zaplatiť dodávateľovi za dodávku elektriny a za distribučné služby ceny dohodnuté podľa podmienok uvedených v tejto zmluve a v súlade s predpismi na základe uplatnenia regulovaného prístupu k distribučnej sústave.
- podľa článku IV. bod II. ods. 2.4 Zmluvy k cenám za dodávku elektriny dodávateľ odberateľovi pri fakturácii pripočíta tarifu za systémové služby a tarifu za prevádzkovanie systému podľa aktuálne platného cenového rozhodnutia ÚRSO, ktorým bola určená alebo schválená tarifa za prevádzkovanie systému a tarifa za systémové služby a odberateľ sa tieto zaväzuje dodávateľovi uhradiť;
- podľa čl. V. bod I. ods. 1.1 Zmluvy, dodávka elektriny a distribučné služby sú v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty považované za opakované dodanie tovaru a služby v mesačne sa opakujúcich faktúrach. Faktúry sa vystavujú spoločne za dodávku elektriny a distribučné služby;
- podľa čl. V. bod I. ods. 1.4 Zmluvy dodávateľ vyhotoví vyúčtovaciu faktúru za spotrebu elektriny pre odberné miesta odberateľa s mesačným odpočtom k poslednému dňu mesiaca;
- podľa čl. V. bod I. ods. 1.9. Zmluvy splatnosť každej faktúry je 14 kalendárnych dní od dátumu jej vystavenia. Ak pripadne deň splatnosti na deň pracovného voľna, dňom splatnosti je najbližší nasledujúci pracovný deň;
- podľa čl. V. bod I. ods. 1.12 Zmluvy ak je odberateľ v omeškaní s úhradou akejkoľvek faktúry zo zmluvného vzťahu s dodávateľom podľa Zmluvy, je dodávateľ oprávnený účtovať odberateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania od dátumu splatnosti faktúry až do jej úhrady. Odberateľ je povinný vyúčtované úroky uhradiť.
- podľa čl. V. bod III. ods. 3.3 Zmluvy dodávateľ overí správnosť vyúčtovania platby za dodanú elektrinu a distribučné služby a v prípade opodstatnenosti reklamácie odstráni zistené nedostatky vo vyúčtovaní vystavením opravnej faktúry v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti Odberateľa (ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu). Ak chybu zistí Dodávateľ, bezodkladne vyhotoví opravnú faktúru.
16. Dňa 08.12.2016 žalobca vystavil faktúru č.XXXXXXXXXX, splatnú dňa 22.12.2016 za dodanie tovaru a služieb za mesiac november 2016 na sumu 99.311,52 Eur a dňa 30.11.2020 vystavil žalobca opravnú faktúru k tejto faktúre pod č.XXXXXXXXXX, so splatnosťou 14.12.2020, ktorou vyfakturoval žalovanému TSS a TPS za obdobie mesiaca november 2016 vo výške 93.674,45 Eur, ktorú sumu si žalobca uplatnil v konaní. Dňa 04.01.2017 žalobca vystavil faktúru č.XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.01.2017 za dodanie tovaru a služieb za mesiac december 2016 na sumu 107.449,08 Eur a dňa 30.11.2020 vystavil žalobca opravnú faktúru k tejto faktúre pod č.XXXXXXXXXX, so splatnosťou 14.12.2020, ktorou vyfakturoval žalovanému
TSS a TPS za obdobie mesiaca december 2016 vo výške 91.640,86 Eur, ktorú sumu si žalobca uplatnil v konaní. Dňa 07.02.2017 žalobca vystavil faktúru č.XXXXXXXXXX, splatnú dňa 21.02.2017 za dodanie tovaru a služieb za mesiac január 2017 na sumu 82.028,66 Eur a dňa 28.01.2021 vystavil žalobca opravnú faktúru k tejto faktúre pod č.XXXXXXXXXX, so splatnosťou 11.02.2021, ktorou vyfakturoval žalovanému TSS a TPS za obdobie mesiaca január 2017 vo výške 119.107,19 Eur, ktorú sumu si žalobca uplatnil v konaní. Dňa 14.03.2017 žalobca vystavil faktúru č.XXXXXXXXXX, splatnú dňa 28.03.2017 za dodanie tovaru a služieb za mesiac február 2017 na sumu 61.241,27 Eur a dňa 30.11.2020 vystavil žalobca opravnú faktúru k tejto faktúre pod č.XXXXXXXXXX, so splatnosťou 10.02.2021, ktorou vyfakturoval žalovanému TSS a TPS za obdobie mesiaca február 2017 vo výške 22.248,25 Eur, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 11.436,86 Eur.
17. Podľa § 1 písm. a) zák.č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.(zákon nadobudol účinnosť dňa 27.03.2020)
18. Podľa § 8 písm. a) zák.č. 62/2020 Z.z. lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú. (zák.č.9/2021 Z.z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, ktorým došlo k zmene zák.č. 62/2020 Z.z. a k doplneniu § 8 nadobudol účinnosť dňa 19.01.2021)
19. Podľa § 261 ods. 1 zák.č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obchodný zákonník) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
21. Podľa § 266 ods. 1, ods.2 a ods.3 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
22. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
23. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
24. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
25. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
26. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
27. Vzhľadom na účinné čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti zaplatenia sumy 401.989,40 Eur s príslušenstvom, s ktorým žalovaný vyjadril súhlas, súd konanie v súlade s citovaným zákonným ustanovením v tejto časti zastavil a rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
28. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 315.859,36 Eur (faktúry za obdobie november 2016 až február 2017), úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 93.674,45 Eur od 15.12.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 91.640,86 Eur od 15.12.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 119.107,19 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 11.436,86 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 39.019,55 Eur od 12.02.2021 do 15.07.2021, úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 131.061,22 Eur od 12.02.2021 do 15.07.2021, úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 123.748,25 Eur od 12.02.2021 do 15.07.2021, úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 108.160,38 Eur od 12.02.2021 do 15.07.2021 a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 320 Eur.
29. Medzi stranami sporu nebol sporný uplatnený nárok a ani výška nároku na zaplatenie istiny. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 17.01.2022 ako aj na pojednávaní uznal oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie istiny, mal však za to, že predmetný nárok uplatnený žalobcom je premlčaný, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Z uplatneného nároku žalovaný rozporoval iba úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil a na ktoré podľa žalovaného nevznikol žalobcovi nárok z dôvodu, že žalobca nebol oprávnený vyhotoviť opravnú faktúru, túto nevyhotovil v súlade so zákonom o účtovníctve a zákonom o DPH a mal za to, že táto je neplatná. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uznal oprávnenosť žalovanej istiny v celom rozsahu, a táto nebola spornou, súd sa ďalej zaoberal iba žalovaným vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku.
30. Ohľadne vznesenej námietky premlčania, súd dospel k záveru, že nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku. V danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah, keďže je zjavné, že obe strany sporu sú podnikateľmi a že k uzavretiu zmluvy došlo v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, pričom strany sporu uzatvorili Zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu. Keďže ide o obchodnoprávny vzťah, premlčacia doba je v zmysle citovaného ust. § 397 Obchodného zákonníka 4 roky. Zároveň ako uviedli zhodne strany sporu, pri premlčaní je potrebné zohľadniť vyššie citované ustanovenia § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zák.č.62/2020 Z.z., podľa ktorých premlčacia doba neplynula od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021, t.j. celkovo neplynula 74 dní. Súd zároveň pre úplnosť uvádza, že námietka premlčania bola zo strany žalovaného vznesená včas. Žalovaný tak urobil vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.09.2021, teda ešte pred prvým pojednávaním vo veci a urobil tak vo vyjadrení urobenom v súlade s ust. § 167 ods.4 CSP.
31. V danom prípade má súd za to, že zmluvné strany si v čl.V bod I. ods. 1.9. Zmluvy dohodli dobu plnenia, a to v súlade s citovaným ust. § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď sa dohodli, že splatnosť každej faktúry je 14 kalendárnych dní od dátumu jej vystavenia. Súd je toho názoru, že doba plnenia v zmluve nemusí byť určená iba pevným dátumom, ale za určenie doby plnenia sa považuje tiež prípad keď si strany dohodnú spôsob, akým bude doba plnenia určená, a to napríklad aj taký, že doba plnenia bude závislá od určitej udalosti alebo jej určenie ponechajú zmluvné strany na vôli veriteľa alebo dlžníka. V prípade čl. V bod I. ods. 1.9. Zmluvy tak strany sporu urobili, keď sa zmluvne dohodli tak, že splatnosť ponechali na vôli žalobcu, keďže doba vystavenia daňového dokladu-faktúry, od ktorej sa mala odvíjať lehota na plnenie v dĺžke 14 dní, nie je v zmluve dohodnutá a teda je závislá od vôle žalobcu. Keďže v danom prípade ide o právo na plnenie, ktorého splatnosť bola v zmluve určená, riadi sa začiatok behu premlčacej doby ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. premlčacia doba začala plynúť odo dňa keď mal byť záväzok splnený alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti), tak ako je to bližšie špecifikované v nasledujúcom bode tohto odôvodnenia. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na rozsudok NS ČR sp.zn. 31Cdo 5241/2007 zo dňa 08.12.2010, v ktorom je uvedené, že podľa zistenia odvolacieho súdu sa strany sporu v ústnej zmluve dohodli na splatnosti ceny diela tak, že objednávateľ je povinný zaplatiť zmluvnú cenu na účet zhotoviteľa do 14 dní po vystavení daňového dokladu. Od
riešenia zásadnej otázky, či touto dohodou bola alebo nebola dohodnutá (určená) doba plnenia záväzku objednávateľa zaplatiť cenu diela, sa bude odvíjať posúdenie začiatku behu premlčacej doby u práva na cenu za dielo. Podľa § 340 Obchodného zákonníka je doba plnenia v zmluve určená nie iba vtedy ak je fixovaná pevným dátumom (určitým dňom alebo lehotou), ale aj v tých prípadoch, v ktorých strany vymedzia spôsob, akým bude doba plnenia určená, napríklad tým, že ju učinia závislou na určitej udalosti alebo jej určenie nechajú na vôli dlžníka alebo veriteľa. Dohoda o dobe plnenia (splatnosti) ponechanej na vôli veriteľa je dohodou, ktorou bola doba plnenia dohodnutá (určená). Pokiaľ ide o právo na plnenie, ktorého splatnosť bola v zmluve určená (aj tým spôsobom, že bola ponechaná na vôli veriteľa) riadi sa počiatok behu premlčacej doby u toho práva § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka.
32. Súd má zároveň za to, že žalobca pri vystavení opravných faktúr postupoval v súlade s čl.V bod III. ods. 3.3 Zmluvy, podľa ktorého ak dodávateľ zistí chybu vo faktúre, bezodkladne vyhotoví opravnú faktúru. V Zmluve nie je chyba vo faktúre nijakým spôsobom bližšie špecifikovaná, preto má súd za to, že môže ísť o zistenie akejkoľvek chyby vo faktúre. Zároveň vzhľadom na to, že podľa čl. IV bod II. ods.2.4 Zmluvy mal žalobca k cenám za dodávku elektriny pri fakturácii pripočítať aj tarifu za systémové služby (TSS) a tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) podľa aktuálne platného cenového rozhodnutia URSO a žalobca tak preukázateľne neurobil, keďže žalobca žalovanému v pôvodných faktúrach za mesiace november 2016 až február 2017 nevyfakturoval TPS a TSS za elektrinu vyrobenú žalovaným, boli pôvodné faktúry vystavené chybne. Keďže žalobca ako dodávateľ zistil chybu vo faktúrach spočívajúcu v tom, že žalovanému nefakturoval platby za TPS a TSS za elektrinu vyrobenú výrobným zariadením žalovaného, vystavil v zmysle Zmluvy opravné faktúry, ktorými žalovanému vyfakturoval tieto platby, pričom podľa čl. V bod I. ods. 1.9. Zmluvy splatnosť každej a teda aj opravnej faktúry je podľa dohody zmluvných strán 14 dní, čo bolo takisto v prípade opravných faktúr dodržané. Žalobca tak žalovanému vyfakturoval -faktúrou č.XXXXXXXXXX vystavenou dňa 30.11.2020, splatnou dňa 14.12.2020 sumu 93.674,45 Eur za platby za TSS a TPS v mesiaci november 2016 (išlo o opravnú faktúru k faktúre č.XXXXXXXXXX, vyhotovenej dňa 08.12.2016, splatnej dňa 22.12.2016), pričom v súlade s bodom 31. tohto odôvodnenia, premlčacia doba začala plynúť podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. dňom 14.12.2020, teda 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka by uplynula dňa 14.12.2024 a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 04.03.2021, nárok bol uplatnený pred uplynutím premlčacej doby (vzhľadom na uvedené súd neuvádzal, keby by uplynula premlčacia doba v prípade ak by sa k 4-ročnej premlčacej dobe pripočítalo ešte obdobie, počas ktorého neplynula premlčacia doba podľa zák.č. 62/2020 Z.z.) -faktúrou č.XXXXXXXXXX vystavenou dňa 30.11.2020, splatnou dňa 14.12.2020 sumu 91.641,86 Eur za platby za TSS a TPS v mesiaci december 2016 (išlo o opravnú faktúru k faktúre č.XXXXXXXXXX, vyhotovenej dňa 04.01.2017, splatnej dňa 18.01.2017), pričom premlčacia doba začala plynúť dňom 14.12.2020, teda 4-ročná premlčacia doba by uplynula dňa 14.12.2024 a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 01.04.2021, nárok bol uplatnený pred uplynutím premlčacej doby. -faktúrou č.XXXXXXXXXX vystavenou dňa 28.01.2021, splatnou dňa 11.02.2021 sumu 119.107,19 Eur za platby za TSS a TPS v mesiaci január 2017 (išlo o opravnú faktúru k faktúre č.7010634480, vyhotovenej dňa 07.02.2017, splatnej dňa 21.02.2017), pričom premlčacia doba začala plynúť dňom 11.02.2021, teda 4-ročná premlčacia doba by uplynula dňa 11.02.2025 a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 06.05.2021, nárok bol uplatnený pred uplynutím premlčacej doby; -faktúrou č.XXXXXXXXXX vystavenou dňa 27.01.2021, splatnou dňa 10.02.2021 sumu 22.248,25 Eur (z ktorej si žalobca po započítaní uplatňuje sumu 11.436,86 Eur) za platby za TSS a TPS v mesiaci február 2017 (išlo o opravnú faktúru k faktúre č.XXXXXXXXXX, vyhotovenej dňa 14.03.2017, splatnej dňa 28.03.2017), pričom premlčacia doba začala plynúť dňom 10.02.2021, teda 4-ročná premlčacia doba by uplynula dňa 10.02.2025 a keďže žaloba (návrh na zmenu petitu) bola podaná na súde dňa 26.05.2021, nárok bol uplatnený pred uplynutím premlčacej doby. V prípade všetkých uplatnených nárokov boli tieto uplatnené pred uplynutím premlčacej doby, keďže v prípade všetkých nárokov bola žaloba uplatnená dokonca pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby. Vzhľadom k uvedenému súd nemohol prisvedčiť argumentácii žalovaného, že premlčacia doba začala plynúť vždy od druhého dňa mesiaca nasledujúceho po dodaní služby, keďže právo na zaplatenie dodanej služby vzniká žalobcovi prvý deň nasledujúceho mesiaca a druhý deň nasledujúceho mesiaca sa mohlo právo vykonať prvý raz.
33. Pre úplnosť súd uvádza, že sa stotožňuje s výkladom čl. V bod I. ods. 1.4 Zmluvy o tom, že dodávateľ vyhotoví vyúčtovaciu faktúru za spotrebu elektriny pre odberné miesta s mesačným odpočtom k poslednému dňu príslušného mesiaca, tak ako ho vyložil žalobca, a to, že žalobca
nie je povinný vystaviť faktúru k poslednému dňu v mesiaci, ale týmto ustanovením zmluvy sa určuje len fakturačné obdobie, za ktoré je žalobca povinný faktúru vyhotoviť, t.j. v prípade odberných miest s mesačným odberom musí faktúru vyhotoviť za obdobie kalendárneho mesiaca končiaceho sa posledným dňom v mesiaci. Uvedený výklad je logický aj v tom smere, že nie je objektívne možné vystaviť faktúru v posledný deň mesiaca, a to z toho dôvodu, že pred skončením mesiaca by nebolo možné faktúru vystaviť, keďže žalobca by nemal kompletné informácie o skutočnom odbere elektriny zo strany žalovaného za celý mesiac (teda aj za posledný deň mesiaca) a takisto z toho dôvodu, že žalobca potreboval aj údaj o celkovej spotrebe elektriny v odbernom mieste žalovaného, pričom túto informáciu mu poskytuje spoločnosť T., a.s., ktorá žalobcovi ako subjektu zúčtovania mala túto informáciu v zmysle čl 3.15.3.2 ods.4 písm. a) prevádzkového poriadku pripraviť do 6. pracovného dňa mesiaca. Uvedený výklad potvrdzuje aj prax medzi stranami sporu, keďže všetky faktúry, ktoré boli v konaní predložené ( fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac december 2016, vystavená dňa 04.01.2017, so splatnosťou dňa 18.01.2017, fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac február 2017, vystavená dňa 14.03.2017, so splatnosťou dňa 28.03.2017, fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac marec 2017, vystavená dňa 10.04.2017, so splatnosťou dňa 24.04.2017, fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac apríl 2017, vystavená dňa 09.05.2017, so splatnosťou dňa 23.05.2017, fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac máj 2017, vystavená dňa 07.06.2017, so splatnosťou dňa 21.06.2017, fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac jún 2017, vystavená dňa 10.07.2017, so splatnosťou dňa 24.07.2017, fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac júl 2017, vystavená dňa 08.08.2017, so splatnosťou dňa 22.08.2017, fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac august 2017, vystavená dňa 07.09.2017, so splatnosťou dňa 21.09.2017, fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac september 2017, vystavená dňa 18.10.2017, so splatnosťou dňa 02.11.2017, fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac október 2017, vystavená dňa 10.11.2017, so splatnosťou dňa 24.11.2017, fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac november 2017, vystavená dňa 11.12.2017, so splatnosťou dňa 27.12.2017, fa.č.XXXXXXXXXX za mesiac december 2017, vystavená dňa 09.01.2018, so splatnosťou dňa 23.01.2018) boli vyhotovené až nasledujúci mesiac po dodaní tovaru a služieb, a to v rozmedzí od 4. dňa do 18. dňa mesiaca nasledujúceho po dodaní tovaru a služieb.
34. Čo sa týka argumentu žalovaného, že žalovaný nevystavil faktúry v lehote podľa zákona o účtovníctve a zákona o DPH, súd je toho názoru, že lehoty uvedené v predmetných zákonoch na vystavenie faktúr sú poriadkovými lehotami a nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Takisto skutočnosť, že podľa žalobcu bola faktúra vystavená v rozpore s § 25 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. nemá žiaden vplyv na toto konanie a na plynutie premlčacej doby. V prípade ak faktúry neboli vystavené v súlade so zákonom o DPH, resp. v súlade so zákonom o účtovníctve, čiže podľa daňového práva, ktoré je verejným právom, môže byť žalobca, ak porušil tieto predpisy sankcionovaný, avšak podľa príslušných predpisov verejného práva. V prípade ak by aj žalobca porušil predpisy daňového práva, nemá táto skutočnosť vplyv na plynutie premlčacej doby. V danom prípade medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý si strany sporu ako zmluvné strany medzi sebou upravili Zmluvou, ktorá je výsledkom vôle oboch zmluvných strán, pričom v zmluve si dohodli možnosť vydania opravnej faktúry, ktorú je dodávateľ povinný vyhotoviť po zistení chyby, pričom zároveň podľa čl. V bod III ods. 3.2 Zmluvy mal aj žalovaný ako odberateľ možnosť zaslať dodávateľovi písomnú reklamáciu ak zistil chybu alebo omyl vo faktúre za spotrebu elektriny, čo však žalovaný neurobil. Takisto si zmluvné strany dobrovoľne dohodli splatnosť faktúry 14 dní od dátumu jej vystavenia, čiže vystavenie faktúry bolo ponechané na dodávateľovi.
35. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
36. Podľa § 369c ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
37. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
38. Strany spory si pre prípad omeškania v čl. V bod I. ods. 1.12 Zmluvy dohodli pre prípad omeškania odberateľa s úhradou akejkoľvek faktúry úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškanie od dátumu splatnosti faktúry až do jej úhrady. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojich povinností, preto súd priznal žalobcovi aj nárok na zmluvný úrok z omeškania z dlžnej sumy, tak ako si ho žalobca uplatnil, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti faktúr do zaplatenia, keďže žalobca si úrok uplatnil v súlade s uvedeným ustanovením Zmluvy. Keďže faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 39.019,55 Eur, XXXXXXXXXX na sumu 131.061,22 Eur, XXXXXXXXXX na sumu 123.748,25 Eur, XXXXXXXXXX na sumu 108.160,38 Eur boli zo strany žalovaného zaplatené, v tomto prípade priznal súd žalobcovi nárok na zmluvný úrok z omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti faktúr do 15.07.2021, kedy došlo k ich úhrade zo strany žalovaného. Čo sa týka argumentu žalovaného, že faktúry podľa žalovaného neboli vystavené v súlade s § 25 zákona o DPH, tieto sú neplatné a preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou týchto faktúr, súd odkazuje na svoje odôvodnenia v bode 34. tohto odôvodnenia. Súd opätovne poukazuje na to, že v prípade ak žalobca vystavil faktúry v rozpore so zákonom o DPH porušil predpisy daňového práva a teda podľa týchto predpisov môže byť sankcionovaný, avšak nemá to dopad na obchodnoprávny vzťah medzi stranami sporu, ktoré si výslovne v čl. V bod I. ods.1.12 Zmluvy dohodli pre prípad omeškania s úhradou akejkoľvek faktúry úrok z omeškania, pričom žalobca pri uplatnení si úroku z omeškaní postupoval v súlade s týmto článkom. Okrem toho žalovaný nároky, ktoré si žalobca v konaní uplatnil, uznal, s ich vyčíslením súhlasil a namietal iba premlčanie týchto nárokov. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle vyššie citovaných ustanovení ním uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 320 Eur. Nárok na zaplatenie paušálnej náhrady vzniká pre každú vyúčtovanú pohľadávku za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby zo strany veriteľa samostatne, t.j. ak má veriteľ voči dlžníkovi viacero pohľadávok vyúčtovaných samostatnými faktúrami, má zákonný nárok uplatňovať voči dlžníkovi paušálnu náhradu pri každej z nich. S odkazom na ustanovenie § 488 Občianskeho zákonníka treba pohľadávku chápať ako jednotlivé právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi, ktoré síce môže vychádzať z jedného právneho vzťahu (kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo a pod.), no je samostatne podľa dohody zmluvných strán vyúčtované a ako s takým vznikajú veriteľovi voči dlžníkovi (v prípade neuspokojenia pohľadávky) konkrétne interné výdavky pre každé z nich.
39. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, keďže žalovaný mal v konaní 100% úspech. Konanie bolo čiastočne zastavené pre správanie žalovaného, ktorý v priebehu konania uhradil časť dlžnej sumy, pričom v konaní bolo preukázané, že všetky úhrady žalovaný urobil po podaní žaloby. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Súd nevzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mal súd postupovať v súlade s ust. § 257 CSP a výnimočne nepriznať náhradu trov konania tak ako to žiadal žalovaný, prípadne uplatniť moderačné právo. Žalovaný odôvodňoval aplikáciu ust. § 257 CSP tým, že spor zapríčinil žalobca a tým, že tento konal protiprávne. Čo sa týka toho, že žalobca vystavil faktúry podľa žalovaného v rozpore so zákonom o účtovníctve a o DPH a konal tak protiprávne, k tomuto argumentu sa už súd vyjadroval v bode 34. tohto odôvodnenia. Čo sa týka ďalšieho argumentu žalovaného, že žalobca zapríčinil spor, súd poukazuje na to, že žalobca podal žalobu z dôvodu, že mu žalovaný nezaplatil poplatky za TSS a TPS, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobcom uplatnený nárok bol dôvodný, tento žalovaný nerozporoval, časť žalovanej sumy po podaní žaloby zaplatil a čo sa týka zvyšnej nezaplatenej časti žalovanej sumy, namietal iba jej premlčanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.