Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/117/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Tatra banka, a.s., Bratislava, Hodžovo námestie 3, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou, so sídlom Košice, Hlavná 25, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného pri vydaní poverenia zo 07.08.2017 č. 39/2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný podľa § 7 ods.1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“) vydal dňa 07.08.2017 poverenie č. 39/2017, ktorým poveril Inšpektorát práce Trenčín, Hodžova 36, Trenčín, vykonaním úloh podľa § 7 ods.3 písm.a), i) a j) zákona v územnom období Inšpektorátu práce Bratislava, spoločnosti Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, v období od 08.08.2017 s ukončením najneskôr do 30.11.2017.

2. Žalobca podanou žalobou zo dňa 31.10.2017 žiadal, aby súd toto poverenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe konštatoval, že nespochybňuje oprávnenie žalovaného vydať poverenie podľa ustanovenia § 7 ods.1 zákona, ale k vydaniu takéhoto poverenia nemôže žalovaný ako správny orgán pristupovať svojvoľne, a bez akéhokoľvek zisťovania skutkového stavu. Žalovaný je podľa žalobcu v zmysle ustanovenia § 3 ods.7 Správneho poriadku povinný rešpektovať základné zásady správneho konania i pri vydávaní „osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení“, a teda i pri vydávaní napadnutého opatrenia.

3. Žalovaný vydal napadnutý akt len na základe podnetu ZO pri Tatra banke, v ktorom boli uvedené nepravdivé skutkové tvrdenia o príbuzenskom vzťahu medzi W.. A.. M. K., vedúcim právneho oddelenia Oddelenia informatiky Inšpektorátu práce Bratislava, a V.. P. K., zamestnankyňou žalobcu v odbore ľudských zdrojov, ktorý spolupracuje s inými oddeleniami pri riešení pracovno-právnych vzťahov. Pisateľ podnetu v žiadosti uviedol, že inšpekcia vykonaná Inšpektorátom práce Bratislava by nebola vykonaná profesionálne a nestranne, a preto požiadal žalovaného o určenie iného, miestne nepríslušného inšpektorátu práce. Žalovaný vydal napadnutý akt len na základe jednostrannej požiadavky, ku ktorému sa žalobca nemal možnosť vyjadriť, a navyše, na základe nepravdivého skutkového tvrdenia, keďže tvrdený príbuzenský vzťah uvádzaný predkladateľom podnetu v podnete nie je pravdivý. Žalovaný tak postupoval v rozpore s ustanovením § 3 ods.5 Správneho poriadku. Podľa žalobcu v danom prípade došlo i k porušeniu práva na zákonného sudcu, pretože zákonnými sudcami na preskúmanie zákonnosti inšpekcie práce by boli príslušní sudcovia Krajského súdu v Bratislave, a nie sudcovia Krajského súdu v Trenčíne.

4. Žalobca v žalobe namietal i porušenie článku 41 ods.1 a 2 písm.a), b) Charty základných práv EÚ, t.j. porušenia práva na dobrú správu vecí verejných (v zmysle Charty základných práv EÚ), ktorého imanentnou súčasťou je právo na „vypočutie“.

5. Žalobca v žalobe namietal, že napadnutý akt žalovaného nebol doručený Inšpektorátu práce Bratislava, ako miestne príslušnému inšpektorátu práce na výkon inšpekcie. Podľa žalobcu doručenie bolo namieste i z toho dôvodu, aby mal Inšpektorát práce Bratislava vedomosť o tom, že dôsledkom napadnutého aktu má obmedzenú pôsobnosť vo vzťahu k žalobcovi. Dôsledkom takéhoto postupu došlo k tomu, že v relevantnom čase, t.j. v čase od 08.08.2017 do 30.11.2017, kedy mal mať výlučnú právomoc vykonávať inšpekciu práce Inšpektorát práce Trenčín, by ju súčasne vykonával i Inšpektorát práce Bratislava. Podľa žalobcu je nepochybné, že žalovaný vydaním napadnutého poverenia spôsobil právnu neistotu, keď v období od 08.08.2017 do 30.11.2017 mal generálne preniesť výkon pôsobnosti inšpekcie práce v rozsahu podľa § 7 ods.3 písm.a), i) a j) na Inšpektorát práce Trenčín, avšak v tomto období inšpekciu práce u žalobcu súbežne vykonával i Inšpektorát práce Bratislava. Napadnuté poverenie je preto neurčité, a teda i nevykonateľné. Žalobca poukázal na to, že ustanovenie § 7 ods.1 zákona umožňuje preniesť miestnu príslušnosť na iný miestne nepríslušný inšpektorát práce na základe poverenia, ktoré je ohraničené jeho rozsahom. Zákon teda predpokladá, že žalovaný je oprávnený vymedziť rozsah, v ktorom sa prenáša výkon inšpekcie na iný inšpektorát práce. Rozsah poverenia môže byť daný jednak prejednávaním konkrétneho prípadu (napr. podnetu), alebo všeobecným prenosom inšpekcie práce na iný miestne nepríslušný inšpektorát práce, časom, druhom inšpekcie, alebo ich kombináciou. Z textu napadnutého aktu nie je zrejmé, či sa jedná o presun pôsobnosti ad hoc, alebo o všeobecný presun miestnej pôsobnosti daný kombináciou druhu inšpekcie, subjektu a času výkonu tejto inšpekcie.

6. Žalobca napádal v žalobe žalobou i porušenie princípu proporcionality, t.j. medzi sledovaným cieľom a použitými prostriedkami nebola zachovaná zásada primeranosti. Podľa žalobcu ak chcel žalovaný vyhovieť procesnému návrhu predkladateľa podnetu, tak mohol a mal vydať poverenie len na prejednanie práve jeho podnetu, a nie všeobecným presunom pôsobnosti, ktorý spôsobil právny chaos na strane samotných inšpektorátov.

7. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný pri vymedzení časového rozsahu poverenia zvolil neurčitú formuláciu: „v období od 08.08.2017 s ukončením najneskôr do 30.11.2017“. Z tohto slovného spojenia nie je zrejmé, kedy presne sa končí ingerencia miestne nepríslušného inšpektorátu práce daná inkriminovaným poverením. Takto zvolená formulácia pripúšťa i taký výklad, že sa môže jednať i o inšpekciu ad hoc.

8. Podľa žalobcu v danej veci je podstatné to, že žalovaný vydal poverenie v čase, keď už prebiehala inšpekcia práce vykonávaná Inšpektorátom práce Bratislava od 26.07.2017, a táto mala byť ukončená dňa 30.10.2017. Okrem tejto inšpekcie sa viedla i ďalšia inšpekcia práce Inšpektorátom práce Bratislava, ktorá sa ukončila dňa 20.10.2017. Z formulácie „s ukončením najneskôr do“ možno preto dôvodiť, že dňom 03.10.2017, resp. 20.10.2017 bolo časovo limitované i vydané poverenie pre Inšpektorát práce Trenčín. Neurčitosť napadnutého aktu je zrejmá i z toho, že napadnuté rozhodnutie sa vôbec nevysporiadalo s tým, či sa vzťahuje i na už začaté inšpekcie alebo nie, a či sa jedná o inšpekciu ad hoc, alebo o generálny presun inšpekcie. Napadnutý akt vytvoril stav neurčitosti, z ktorého nie je zrejmé, či inšpekcia práce u žalobcu mala byť vykonávaná Inšpektorátom práce Trenčín, alebo Inšpektorátom práce Bratislava, a preto ho treba považovať za nezákonný, a ako taký ho je potrebné zrušiť.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že svoj postup a vydanie poverenia č. 39/2017 zo dňa 07.08.2017 považuje za správny a zákonný.

Konštatoval, že dňa 25.07.2017 bolo doručené žalovanému podanie ZO pri Tatra banke, a.s., týkajúcej sa zamestnávateľa Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, v ktorom pisateľ podnetu poukázal na porušenia ustanovení kolektívnych pracovno-právnych vzťahov, a to neumožnenie činnosti odborovej organizácie u vyššie uvedeného zamestnávateľa, ktorá spadá do štruktúr pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva v Bratislave. Na základe dôvodov uvedených v podaní žiadal pisateľ o určenie iného územného inšpektorátu práce, ktorý by vykonal dozor nad dodržiavaním pracovno-právnych predpisov u zamestnávateľa (žalobcu).

10. Generálny riaditeľ žalovaného v súlade s ustanovením § 7 ods.1 zákona o inšpekcii práce rozhodol na základe uvedených skutočností, že výkon inšpekcie práce u žalobcu vykoná Inšpektorát práce Trenčín na základe poverenia č. 39/2017 zo dňa 07.08.2017. Podnet spolu so sprievodným listom z 08.08.2017 bol postúpený na priame vybavenie Inšpektorátu práce Trenčín spolu s písomným poverením.

Dňa 29.11.2017 bola žalovanému doručená informácia o vybavení podnetu z Inšpektorátu práce Trenčín, ktorej prílohou bola aj kópia protokolu č. ITN-38-29-2.3/P-E24,A25-17 zo dňa 03.11.2017, dodatku č. 1 zo dňa 16.11.2017 a odpovede na podnet zo dňa 29.11.2017.

11. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že jeho konaním došlo k odňatiu práva žalobcu na zákonného sudcu, prípadne práva na vypočutie.

Účelom zákona o inšpekcii práce je okrem iného zabezpečenie dozoru nad dodržiavaním predpisov v dozornej kompetencii inšpektorátov práce, a to aj pri prešetrovaní podaní zamestnancov, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov, ako aj podnetov zástupcov zamestnancov. ZO pri Tatra banke, a.s., ktorý dňa 25.07.2017 doručil podanie žalovanému, v tomto prípade vystupoval ako zástupca zamestnancov, a v doručenom podaní upozorňoval na porušenie kolektívnych pracovno-právnych vzťahov, ktoré je predmetom dozoru inšpekcie práce podľa § 2 ods.1 písm.a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. V tejto súvislosti je rozhodujúci fakt, že všetci zamestnanci inšpekcie práce sú v zmysle § 8 ods.1 zákona o inšpekcii práce povinní zachovávať mlčanlivosť o podnetoch na vykonanie inšpekcie práce, o ich obsahu a subjektoch, ktoré podnet podali, a zachovať mlčanlivosť o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa inšpekcie práce, o ktorých sa dozvedeli pri výkone inšpekcie práce. Inšpektor práce je síce v zmysle § 13 ods.1 písm.a) zákona o inšpekcii práce povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi, alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a nie je zamestnávateľom, ale aj táto oznamovacia povinnosť neplatí v prípade, ak sa takýmto oznámením môže negatívne ovplyvniť výkon inšpekcie práce. Vzhľadom na uvedené je absolútne vylúčené, aby bol žalovaný zaviazaný povinnosťou vopred prerokovať, či dokonca odsúhlasiť vydanie poverenia na vykonanie inšpekcie práce s kontrolovaným subjektom.

12. Zákon o inšpekcii práce v § 7 ods.1 piata veta jednoznačne ustanovuje oprávnenie generálneho riaditeľa písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce. V tomto prípade je oprávnenie generálneho riaditeľa ustanovené ako jednostranný úkon smerujúci do vnútra inšpekcie práce. V tomto prípade nešlo o rozhodovanie o právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu. Išlo výlučne o realizovanie práva generálneho riaditeľa v súvislosti s plnením úloh žalovaného riadiť a kontrolovať inšpektoráty práce, zjednocovať a racionalizovať pracovné metódy inšpektorov práce (§ 6 ods.1 písm.a) zákona o inšpekcii práce).

13. Zákon o inšpekcii práce v § 21 ods.3 vymedzuje, na ktoré konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

Vzhľadom na to nie je možné vzťahovať na postup žalovaného pri vydávaní poverenia č. 39/2017 právne predpisy o správnom konaní. Postup, v ktorom by žalovaný ešte pred začatím inšpekcie práce vyzýval zamestnávateľa, v tomto prípade žalobcu, na vyjadrenie sa, prípadne súhlas k vydaniu poverenia v zmysle § 7 ods.1 piata veta zákona o inšpekcii práce, je zjavne v rozpore s účelom zákona o inšpekcii práce, a nesúladný s Ústavou SR. Žalovaný neskúmal dôvody, prečo pisateľ podnetu požiadal o určenie iného územne príslušného inšpektorátu práce, aby vykonal dozor nad dodržiavaním pracovno-právnych predpisov u žalobcu. Jeho rozhodnutie vychádzalo výlučne zo zákonného oprávnenia generálneho riaditeľa určiť na vykonanie úloh inšpektorátu práce iný územný príslušný inšpektorát práce.

14. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu o údajnej právnej neistote, neurčitosti a nevykonateľnosti týkajúcej sa poverenia č. 39/2017. Týmto poverením bol Inšpektorát práce Trenčín poverený vykonaním konkrétnych úloh vymedzených v § 7 ods.3 písm.a) a j) zákona o inšpekcii práce v územnom obvode iného inšpektorátu práce, Inšpektorátu práce Bratislava, v presne identifikovanom subjekte, u žalobcu, v jednoznačne uvedenom období od 08.08.2017 s ukončením najneskôr do 30.11.2017. Toto poverenie bolo spolu s podaním ZO v Tatra banke, a.s., postúpené Inšpektorátu práce Trenčín, pričom z listu zo dňa 08.08.2017 jednoznačne vyplýva, že uvedené podanie je postúpené ako podnet na vykonanie inšpekcie práce spolu s písomným poverením na jej vykonanie. Inšpekcia práce vykonávaná Inšpektorátom práce Bratislava bola zameraná na iné oblasti ako inšpekcia, ktorá bola vykonávaná Inšpektorátom práce Trenčín podľa predmetného poverenia. Z týchto dôvodov navrhol žalovaný, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Žalobca v podanej replike z 24.07.2018 zotrval na svojich žalobných bodoch v celom rozsahu.

16. Na nariadenom pojednávaní zástupca žalobcu uviedol, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno podanou žalobou a pripojenými dôkazmi, preukázal hmotno-právnu aj procesno-právnu stránku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné.

Zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení.

17. Podľa § 7 ods.1 zákona o inšpekcii práce inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviská jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce, v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení.

18. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce vydal dňa 07.08.2017 poverenie č. 39/2017, ktorým poveril Inšpektorát práce Trenčín vykonaním úloh podľa § 7 ods.3 písm.a), i) a j) zákona v územnom obvode Inšpektorátu práce Bratislava spoločnosti Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, v období od 08.08.2017 s ukončením najneskôr do 30.11.2017. Poverenie bolo zaslané spolu so sprievodným listom 08.08.2017, z ktorého obsahu vyplýva, že dňa 25.07.2017 bolo doručené žalovanému podanie ZO pri Tatra banke, a.s., týkajúce sa porušovania pracovno-právnych predpisov u zamestnávateľa Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava. Na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa bolo v prílohe zaslané predmetné podanie ako podnet na výkon inšpekcie práce spolu s písomným poverením.

19. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Každý, kto tvrdí, že jeho práva, alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods.2 SSP).

20. Súd po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia žalovaného dospel k záveru, že toto opatrenie - poverenie na výkon inšpekcie práce, nepodlieha samostatnému súdnemu preskúmavaniu v rámci správneho súdnictva, pretože jeho vydaním neboli porušené práva alebo právom chránené záujmy žalovaného, ani neboli priamo týmto poverením dotknuté. Týmto poverením generálny riaditeľ žalovaného v rámci svojho zákonného oprávnenia realizoval svoje právo riadiť a kontrolovať inšpektoráty práce. Samotné poverenie na výkon inšpekcie práce sa priamo netýkalo práva povinnosti žalobcu. Právo a oprávnené záujmy žalovaného by mohli byť dotknuté až v následnom konaní, t.j. pri výkone inšpekcie práce, eventuálne po vydaní rozhodnutia alebo opatrenia, ktorým sa celé administratívne konanie končí. Súd dospel k záveru, že poverenie napadnuté žalobou možno charakterizovať ako procesné rozhodnutie, ktoré sa priamo nedotýkalo práv a oprávnených záujmov žalovaného a vydaním tohto poverenia neboli tieto práva a oprávnené záujmy žalovaného porušené.

21. Podľa § 7 písm.e) Správneho súdneho poriadku správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, predbežnej, procesnej, alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 98 ods.1 písm.g) Správneho súdneho poriadku odmietol ako neprípustnú.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm.a) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.