Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-1873-2016.pdf
PDF · 68.96 KB
Case nature
Subarea
18Er/1873/2016
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávnenej: U. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. P. XX/XX, XXX XX I., zastúpenej Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou so sídlom Daniela Dlabača č. 35, 010 01 Žilina, proti povinnému: W. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.L. XX, XXX XX C., o vymoženie uloženej povinnosti na U. Š., nar. XX.X.XXXX na zameškanom výživnom za obdobie od 1.2.2015 do 30.4.2016 vo výške 935 Eur, bežného výživného vo výške 85 Eur mesačne od 1.5.2016 a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa pod sp. zn. EX 150/2016 z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa sa pod sp. zn. EX 150/2016 vedie exekúcia na návrh oprávnenej doručený na úrad súdneho exekútora dňa 26.4.2016, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/88/2012-32 zo dňa 15.3.2013. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 129910 zo dňa 30.8.2016.
2. Dňa 26.2.2018 predložil povinný tunajšiemu súdu podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekučného konania EX 150/16“, v ktorom uviedol, že sumu, ktorú bol dlžný na zameškanom výživnom a ktorá bola dôvodom začatia exekúcie, uhradil v plnej výške na dvakrát, a to dňa 6.12.2016 v sume 950 Eur a dňa 24.8.2017 v sume 778,79 Eur vrátane trov exekúcie. Povinný ďalej vo svojom podaní uviedol, že od začatia exekúcie si riadne platí výživné k rukám dcéry, t.j. oprávnenej, o čom priložil fotokópie šekov o úhrade bežného výživného za posledných 15 mesiacov. Záverom v podaní uviedol, že sa zaväzuje riadne a načas plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a navrhol, aby súd predmetnú exekúciu zastavil.
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa súdny exekútor vyjadril v podaní zo dňa 18.1.2019, doručenom súdu dňa 21.1.2019, v ktorom súdu oznámil, že povinný v exekučnom konaní uhradil v plnej výške zameškané výživné, ako aj trovy exekúcie. Podľa slov súdneho exekútora z vyjadrenia oprávnenej vyplýva, že bežné výživné platí povinný priamo oprávnenej, a to riadne a včas. Vzhľadom na to, že v exekučnom konaní sa toho času vymáha už len bežné mesačné výživné, ktoré povinný platí oprávnenej dobrovoľne, súdny exekútor je toho názoru, že pokračovanie exekúcie nie je nevyhnutné. Podľa jeho vyjadrenia možno totiž predpokladať, že povinný bude v plnení svojej vyživovacej povinnosti pokračovať aj v prípade, že súd exekúciu zastaví.
4. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa ustanovenia § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
8. Súd mal z oznámenia súdneho exekútora preukázané, že povinný uhradil celé zameškané výživné a tiež trovy exekúcie a riadne a včas platí bežné výživné. S ohľadom na tú skutočnosť, že podľa vyjadrenia súdneho exekútora, resp. oprávnenej, si povinný plní vyživovaciu povinnosť riadne a včas už dlhšiu dobu, súd má zato, že je naplnený aj predpoklad, že povinný si bude vyživovaciu povinnosť plniť riadne a včas aj po zastavení exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd postupoval v zmysle vyššie cit. ust. § 80 v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a predmetnú exekúciu zastavil.
9. Ďalej súd rozhodoval o trovách exekúcie.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
13. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Nakoľko tak z vyjadrenia povinného, ako aj vyjadrenia súdneho exekútora je zrejmé, že povinný trovy exekúcie súdnemu exekútorovi uhradil v plnom rozsahu, súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.