Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-208-2018.pdf
PDF · 97.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/208/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX D. V. XXX, o vymoženie 3.846,84 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice, Jantárova 30, Košice, pod sp.zn. EX 3328/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 15.05.2018 č.k. 12Er/1905/2008-17, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (I.), o zastavení exekúcie (II.) a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania povinnému (III.).
II. Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
III. O d m i e t a odvolanie proti výrokom IV. a V. o trovách exekúcie.
IV. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a rozhodol, že povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie vo výške 75,38 eur a zaviazal oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie svojej pohľadávky priznanej mu exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom sp.zn. RK-801/07-MK zo dňa 02.10.2007. Súd prvej inštancie dňa 10.12.2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola vykonaním predmetnej exekúcie oprávneného proti povinnému. Záväzok povinného vyplýval zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2006 uzavretej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom došlo o.i. k zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5, § 243f ods. 1 až 6, § 9a ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2, § 3 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a uviedol, že oprávnenému vznikla povinnosť ex lege doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným, a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, bolo vydané v spotrebiteľskom spore a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu povinnosť exekúciu zastaviť (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku). Oprávnený podaním zo dňa 25.01.2016 doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie zistil, že účastníci uzavreli dňa 28.09.2006 zmluvu o úvere. Exekučný súd zmluvu účastníkov konania posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinný bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú zmluvné dojednania (ZD), ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Podľa článku 18 bod 18.2. ZD všetky spory rozhodne rozhodcovský súd alebo príslušný súd SR. Všeobecné podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy v danom období. Povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s oprávneným, mohol len celú zmluvu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 18 ZD je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie zmluvy zo zákona neplatné. Neprijateľnou podmienkou zmluvy je podľa názoru súdu aj dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou s tým, že v prípade omeškania s plnením je veriteľ oprávnený vyplniť chýbajúce údaje, predovšetkým dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť a domáhať sa z takto vyplnenej zmenky splnenia svojej pohľadávky. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takom konaní je podľa záveru súdu prvej inštancie nespôsobilým exekučným titulom, preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Poukázal aj na to, že sú naplnené všetky podmienky pre zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 87,68 eur. O trovách konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal, pretože povinnému v konaní trovy nevznikli. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 9a ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 C.s.p. a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22, § 27a, § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 75,38 eur.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a podal návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený v odvolaní namietal, že exekučný súd bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmaval platnosť rozhodcovskej zmluvy, hoci poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 10.12.2008, z čoho vyplýva, že exekučný súd už raz skúmal splnenie predpokladov a podmienok podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, prečo je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, bude takéto ustanovenie považované za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je teda zrejmé to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Oprávnený poukázal na zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2012 sp.zn. 21CoE/24/2012, v ktorom posudzoval rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená so spotrebiteľom. Rozhodcovskú doložku nepovažoval za dojednanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinným stanovená výlučne bez možnosti voľby. Oprávnený poukázal na zmenu právnej úpravy, konkrétne § 243f ods. 1, § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ako aj § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) a uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie opísal vlastný vzťah medzi oprávneným a dlžníkom zo zmluvy (povinným). Na podporu svojich tvrdení priložil predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere. Zastával názor, že § 39 ods. 4 a § 243f ods. 6 Exekučného poriadku dáva exekučnému súdu právo preskúmať kauzu zmenky, teda vlastný záväzkový vzťah a na základe toho posúdiť, či sú splnené podmienky podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie. Právo skúmať zmenku exekučnému súdu neprináleží. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania a podal podnet na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Uviedol, že právna úprava umožňujúca súdu zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je v rozpore s Ústavou SR, a preto je dôvodné konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR. Poukázal na zmenu právnej úpravy, konkrétne § 39 ods. 4 a § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku. Do účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. nebol žiadny súd povinný ani oprávnený ex offo preskúmavať skutočnosti týkajúce sa kauzálnych vzťahov zabezpečujúcich zmenku. Zdôraznil, že ak by súdy za právnej úpravy platnej pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. v zmenkových konaniach ex offo preskúmavali vlastný kauzálny vzťah medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom, konali by v príkrom rozpore s touto právnou úpravou a zasiahli by do práv oprávnených subjektov garantovaných v siedmom oddiele Ústavy SR. Zastával názor, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktorý umožnil zásah exekučného súdu do právneho stavu nastoleného rozhodnutím vydaným v základom konaní v súlade s právnou úpravou platnou v čase tohto vydania, má retroaktívny charakter. Jedná sa o pravú retroaktivitu, ktorá je v právnom štáte neprípustná. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 98/2010 zo dňa 29.06.2010 a nález Ústavného súdu ČR PL. ÚS 21/96. Uviedol, že § 243f Exekučného poriadku je v rozpore s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR a tiež s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR z dôvodu, že zmeniť alebo zrušiť možno právoplatné rozhodnutie len z presne daných zákonných dôvodov, ktoré sú stanovené reštriktívne a sú obmedzené na zákonom dané prípady a situácie. Právoplatnosť rozhodnutia je jedným zo základných prvkov právneho štátu a právnu istotu vytvorenú nezmeniteľnosťou rozhodnutia treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ustanovenia § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku, ktoré nadobudli účinnosť 23.12.2015, umožňujú popretie a faktické odstránenie záväznosti súdneho rozhodnutia dokonca za podmienok, ktoré nie je možné ani pri mimoriadnych opravných prostriedkoch. Je preto dôvodné, aby odvolací súd prerušil konanie podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, t.j. konanie o súlade § 243f Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasne je dôvodné podanie návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení Exekučného poriadku.
5. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.07.2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (C.s.p.).
10. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 21.11.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 01.04.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až § 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.03.2017.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 29.09.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.613,22 eur (48.600,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 30 mesačných splátkach po 99,60 eur. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 02.10.2007 sp.zn. RK-801/07-MK. Oprávnený a povinný zabezpečili zmluvu blankozmenkou podľa zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 10.12.2008.
12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z.
13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu prvej inštancie vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.
14. V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 bod 18.2. Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovej pôžičke spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o. (Zmluvné dojednania), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní, a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej doložky je vydaný v rozpore so zákonom.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka zakotvená v bode 18 Zmluvných dojednaní zmluvy o úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.
16. Odvolací súd uviedol, že správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
17. Odvolacia námietka oprávneného, že v prejednávanej veci ide o alternatívnu rozhodcovskú doložku, ktorá je právne prípustná, nie je dôvodná, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
18. Dôvodom na zastavenie exekúcie bola neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie.
19. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výrokoch I., II. a III. vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch potvrdil.
20. V podanom odvolaní oprávnený navrhol, aby súd postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože tieto ustanovenia majú retroaktívny účinok a porušujú princíp právnej istoty vyplývajúci z právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia.
21. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ústavný súd) návrh na začatie konania.
22. Odvolací súd v súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti C.s.p., napr. § 162. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania, je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).
23. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní je vylúčený inštitút prerušenia konania, preto odvolací súd považoval návrh oprávneného na prerušenie konania uvedený v rámci odvolania za nedôvodný a tento zamietol.
24. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie posudzoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou dňa 15.05.2018, t.j. za účinnosti nového civilného procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 22.10.2018.
25. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
26. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
27. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.06.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 C.s.p. zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm. m) C.s.p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C.s.p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.04.2017). Pritom od 01.07.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C.s.p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t.j. aj odvolanie. Len skutočnosť, že súd prvej inštancie v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že je proti nemu prípustné odvolanie, nezakladá oprávnenie účastníka podať odvolanie, ak to zákonná úprava nepripúšťa, resp. vylučuje.
28. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
29. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie IV., V., proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
31. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).