Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-6-2018.pdf
PDF · 114.33 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu N.. Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. O. J. X, XXX XX P. Š., právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Advokátska kancelária, Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti žalovanému DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi v konaní o nemajetkovú ujmu trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v konaní o náhradu škody trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.2.2018 uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 870,60 eura titulom náhrady škody a sumy 300,- eur titulom nemajetkovej ujmy. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný vykonal v priebehu roka 2015 ročné zúčtovanie poistenia za rok 2014, na podklade ktorého vydal výkaz nedoplatkov č. 1522938837 zo dňa 12.07.2015, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok vyplývajúci zročného zúčtovania vo výške 2875,69 eura. V predmetnom výkaze nedoplatkov žalovaný uviedol ako adresu platiteľa poistného, v časti „trvalý pobyt/miesto podnikania:“ adresu: L. XXXXX/XXX, XXX XX L. a doručoval na ním v tom čase v informačnom systéme žalovaného chybne evidovanú adresu žalobcu: L. XXXXX/XXX, XXX XX L.. Výkaz nedoplatkov doručovaný na vyššie uvedenú adresu žalobcu sa žalovanému vrátil ako „neprevzatý v odbernej lehote,“ a žalovaný ho takto podľa jeho vlastných tvrdení v zmysle § 17b ods. 4 tretia veta zákona č. 580/2004 Z. z. považoval za doručený preukazným spôsobom, a to fikciou doručenia čím tento výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť dňa 01.09.2015 a vykonateľnosť dňa 16.10.2015. Dňa 08.01.2016 podal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Eva Falisová. Rozhodnutím Okresného súdu Prešov č. 5707 158458 zo dňa 15.01.2016 bola súdna exekútorka JUDr. Eva Falisová poverená na vykonanie exekúcie vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - výkaz nedoplatkov č. 1522938837 zo dňa 12.07.2015. Dňa 09.02.2016 vydala súdna exekútorka JUDr. Eva Falisová Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorým platiteľovi mzdy žalobcu: MILK-AGRO, spol. s.r.o., Čapajevova 36, 080 46, Prešov prikázala, aby odo dňa doručenia predmetného príkazu vykonával zrážky zo mzdy žalobcu. Dňa 11.03.2016 vydala súdna exekútorka JUDr. Eva Falisová Exekučný príkaz, ktorým platiteľovi mzdy žalobcu: MILK-AGRO, spol.
s.r.o., Čapajevova 36, 080 46, Prešov nariadila exekúciu zrážkami zo mzdy žalobcu. Vo všetkých písomnostiach, ktoré súdna exekútorka vydala je pri adrese trvalého pobytu žalobcu uvedená nesprávna adresa: L. XXXXX/XXX, XXX XX L., a to práve z titulu predchádzajúceho nezákonného a nesprávneho postupu žalovaného. Žalobca v dôsledku nesprávnej adresy trvalého pobytu neobdŕžal od súdom povereného exekútora žiadnu úradnú písomnosť, (upovedomenie o začatí exekúcie, Exekučný príkaz) čím mu bolo znemožnené právo uplatňovať námietky proti vedenej exekúcii priamo u súdnej exekútorky v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok. Bez zbytočného odkladu po tom, čo sa v priebehu marca roku 2016 dozvedel žalobca od svojho zamestnávateľa MILK-AGRO, spol. s.r.o., Čapajevova 36, 080 46, Prešov, že sa proti nemu vedie exekúcia na vymoženie exekučného titulu
- výkaz nedoplatkov č. č. 1522938837 zo dňa 12.07.2015, vymáhanú sumu vo výške 2875,69 eura do pokladne pobočky zdravotnej poisťovne Dôvera v Prešove uhradil. K predmetnej úhrade došlo dňa 21.03.2016. Listom zo dňa 04.04.2016 žalobca upozornil žalovaného na nezrovnalosti v adrese trvalého pobytu, a rovnako tak aj vyzval žalovaného na to, aby mu ten obratom doložil podklady, na základe ktorých žalovaný evidoval vo svojom systému adresu L. XXXXX/XXX, XXX XX L.. V liste zo dňa 19.04.2016 žalovaný ako odpoveď na žiadosť žalobcu uviedol, že v informačnom systéme vedie u žalobcu adresu trvalého pobytu O. J. X, XXX XX P. Š. s tým, že L. XXXXX/XXX, XXX XX L. žalovaný evidoval omylom a táto evidencia bola zrušená. Z konečného vyúčtovania trov exekučného konania zo dňa 17.03.2016 vyplýva, že celková suma vymoženej pohľadávky predstavuje sumu 3746,29 eura, z čoho trovy exekúcie predstavujú sumu 870,60 eura. Žalobca listom zo dňa 09.10.2017 vyzval žalovaného na úhradu majetkovej škody vo výške 870,60 eura a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300,- eur. Žalovaný listom zo dňa 30.11.2017, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.12.2017, žalobcom uplatnené nároky neuznal. Žalobca si uplatnil aj nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 300,- eur, keďže postupom žalovaného, ktorý svojvoľne a v rozpore s jemu uloženými právnymi povinnosťami uvádzal a viedol nesprávnu adresu trvalého pobytu, tak dovnútra žalovaného (poisťovne), ako aj vo vzťahu ku tretím osobám, došlo v súlade s ustanoveniami zákona č. 122/2013 Z. z. ku porušeniu práva na ochranu osobných údajov žalobcu, keďže adresa trvalého pobytu je osobným údajom. Žalovaný v rozpore s ustanovením § 16 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. nezabezpečil aktuálnosť a správnosť osobných údajov, ktoré následne šíril aj navonok vo vzťahu ku tretím osobám, čím porušil práva žalobcu na ochranu osobných údajov. Právo na ochranu osobných údajov patrí medzi základné ľudské práva a slobody a podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 33/95 tvorí súčasť práva na rešpektovanie súkromného života ako ho upravuje čl. 19 ods. 2 Ústavy, a teda je súčasťou práva na ochranu osobnosti a jej jednotlivých čiastkových práv. Nezákonným postupom žalovaného bolo zmarené legitímne očakávanie žalobcu, že v prípade zákonného a ústavne konformného postupu žalovaného pri spracovaní osobných údajov a následnom doručovaní výkazu nedoplatkov budú pre žalobcu zabezpečené jeho základné právnymi predpismi garantované práva, ako napr. možnosť podať predmetnému výkazu námietky, či uplatňovať námietky v priebehu exekučného konania. neoprávnený zásah do osobnostných práv žalovaného trval po dlhší čas, po dobu minimálne 9 mesiacov. O závažnosti zásahu do práva na ochranu osobných údajov svedčí aj tá skutočnosť, že zákon č. 122/2013 Z. z. umožňuje v prípade kontroly Úradom na ochranu osobných údajov udeliť prevádzkovateľovi (žalovanému) za predmetné porušenie základných práv pokutu až do výšky 50 000 eur.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca prevzal všetky exekučné zásielky v rámci exekučného konania EX 8/2016 doručované mu na adresu L. XXXXX/ XXX, XXX XX L. prostredníctvom ním splnomocnenej osoby. Žalobca teda úmyselne zavádza keď tvrdí, že mu v priebehu exekučného konania neboli doručené žiadne exekučné zásielky. Tvrdenie žalobcu podľa ktorého nemal splnomocniť žiadnu fyzickú osobu na preberanie akýchkoľvek písomností doručovaných na adresu L. XXXXX/XXX, XXX XX L. je zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko tieto zásielky prevzal rovnaký splnomocnený zástupca, ktorý prevzal exekučné zásielky v mene zamestnávateľa / spoločnosti, ktorej vlastníkom je samotný žalobca. Napriek tomu, že žalobca bol v upovedomení o začatí exekúcie súdnou exekútorkou riadne poučený o možnosti podať námietky proti exekúcii, námietky v zákonom stanovenej lehote nepodal. Ak mal žalobca akúkoľvek pochybnosť o právoplatnosti, alebo vykonateľnosti exekučného titulu, bolo jeho právom a zároveň povinnosťou sa brániť proti exekúcii a podať proti nej v zákonom stanovenej lehote odôvodnené námietky. Žalobca mal zároveň právo podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, pričom súdna exekútorka z jeho strany neevidovala žiadnu aktivitu, či akúkoľvek obranu v priebehu celého exekučného konania. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že konaním žalovaného boli zmarené jeho legitímne očakávania, nakoľko nemohol realizovať základné práva garantované právnymi predpismi, napr. možnosť uplatňovať námietky v priebehu exekučného konania. Konanie žalobcu, ktorý po tom, čo mu bolo dňa 25.02.2016
preukázateľne doručené upovedomenie o začatí exekúcie. V konaní sa nijako nebránil, hoci mu to Exekučný poriadok v rámci prebiehajúceho konania umožňoval, nemožno považovať za konanie, ktorým by predchádzal vzniku škody, ktorá má podľa žalobcu predstavovať sumu trov exekučného konania č.k. EX 8/2016. Podľa názoru žalovaného neobstojí argument žalobcu o porušení povinnosti žalovaného pri doručovaní výkazu nedoplatkov, nakoľko samotné konanie žalobcu nenasvedčuje tomu, že by k adrese L. XXXXX/XXX, XXX XX L. na ktorú mu bol doručovaný výkaz nedoplatkov aj všetky následné exekučné zásielky nemal žiadny vzťah, tak ako uvádza v žalobe. Ak by bolo toto tvrdenie žalobcu pravdivé žalovanému by sa výkaz nedoplatkov nevrátil ako neprevzatý v odbernej lehote a zároveň by žalobca nemal vedomosť o tom, že mu na uvedenú adresu bola doručovaná akákoľvek zásielka, čo by malo za následok, že by ani nemohol splnomocniť inú fyzickú osobu na prevzatie týchto zásielok v jeho mene. Žalovaný má zato, že ak aj žalobcovi nejaká „škoda" vznikla, vznikla mu vlastnou príčinou, ktorá spočíva v jeho pasivite a nevyužití dostupných právnych prostriedkov na ochranu svojich práv, nakoľko v rámci priebehu exekúcie nevzniesol žiadne námietky, ani nepodal návrh na jej zastavenie, napriek tomu, že mal preukázateľne vedomosť o exekučnom konaní vedenom proti jeho osobe. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca nemá žiaden vzťah k adrese L. XXXXX/XXX, XXX XX L., tak ako uvádza v žalobe nemožno prijať záver, že ide o osobný údaj žalobcu, keďže na základe takto uvedenej adresy, nie je osoba žalobcu určená, ani určiteľná resp. konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Žalobca sa v žalobe vôbec nevysporiadal s otázkami podstatnými pre posúdenie jeho nároku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, predovšetkým v ktorých sférach a oblastiach sa prejavila ujma spôsobená žalovaným, aký bol stupeň, rozsah a intenzita závažnosti spôsobenej ujmy vzhľadom na okolnosti, za ktorých malo prísť k porušeniu jeho práv žalovaným. Vzhľadom na absenciu skutočností, ktoré by preukazovali, že konaním žalovaného bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu, alebo jeho vážnosť.
3. Žalobca v replike uviedol, že pokiaľ žalovaný doručoval výkaz nedoplatkov na žalovaným nesprávne vedenú adresu trvalého pobytu, tak tento výkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a nemohol tak byť naplnený ani atribút fikcie doručenia. Ako fyzická osoba nikdy nemal žiaden vzťah k adrese Prostejovská 14035/125. 080 01 Prešov, a nikdy preto nesplnomocnil (ani nemohol) žiadnu fyzickú osobu na preberanie písomností na uvedenej adrese. Jedným z dôkazov svedčiacim o tom, že sa žalobca o prebiehajúcej exekúcii dozvedel až od svojho zamestnávateľa v priebehu mesiaca marec roku 2016, a nie tak ako to deklaruje žalovaný je aj tá skutočnosť, že bez zbytočného odkladu po oznámení exekúcie od zamestnávateľa uhradil žalobca dňa 21.03.2016 do pokladne žalovaného dlžnú sumu vo výške 2.875,69 eura. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 7. 2010, sp. zn. 4 Obdo 23/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že adresát písomností je charakterizovaný svojím menom a priezviskom, ako aj správnou adresou pre doručovanie, čo však v predmetnom prípade bolo opomenuté. Porušenie predpisov o doručovaní má závažné procesnoprávne účinky. Doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. Ustanovenie § 45 ods. 2 O. s. p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Vo vzťahu ku žalovaným uvádzanej skutočnosti, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie povinný skúmať exekučný titul z hľadiska materiálnej, ako aj formálnej vykonateľnosti žalobca uviedol, že je nepochybné, že exekučný súd je oprávnený nariadiť exekúciu len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný tak po formálnej ako aj materiálnej stránke. Na druhej strane však vychádzajúc z ustálenej judikatúry exekučný súd preskúmava materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu vo vzťahu ku doručovaniu do vlastných rúk do tej miery, že sa zaoberá skutočnosťou či bol výkaz doručený na adresu, ktorá je vedená v informačnom systéme oprávneného, (v tomto prípade v informačnom systéme žalovaného) Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Ďalej uviedol, že už Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1. US 33/95 judikoval, že k porušenie ústavného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním alebo zverejňovaním osobných údajov dochádza samotným porušením zákona v tých ustanoveniach, ktoré upravujú ich oprávnené zhromažďovanie alebo zverejňovanie. V tomto prípade sa žalovaný dopustil porušenia príslušných ustanovení zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho evidoval a šíril osobné údaje, ako aj nesprávnu korešpondenčnú adresu žalobcu tak dovnútra ako aj navonok. Pod termínom neoprávneného zhromažďovania alebo zverejňovania je potrebné chápať také konanie orgánu, ktorý naň vôbec nie je oprávnený, ako aj konáme orgánu oprávneného, ak ich tento zhromažďuje/zverejňuje spôsobom, ktorý je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami zákona, ktoré upravujú oprávnené zhromažďovanie/zverejňovanie osobných údajov. Vo vzťahu ku všetkým ďalším skutočnostiam podstatným pre posúdenie nároku žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca poukazuje na žalobu vo veci samej ako aj na uplatnenie si predmetného nároku u žalovaného zo dňa 09.10.2017. Žalovaný po značne dlhu dobu minimálne 9 mesiacov evidoval vo svojom informačnom systéme nesprávnu adresu trvalého pobytu žalobcu, a to aj napriek upozorneniu žalobcu, aby žalovaný odstránil tento protiprávny stav. Táto skutočnosť okrem iného vyplýva aj z listu žalobcu zo dňa 09.09.2016, v ktorom konštatuje, že mu bol zo strany žalovaného doručovaný prostredníctvom poštovej poukážky preplatok na „zlú adresu trvalého pobytu“.
4. Žalovaný v duplike poukázal na uznesenie ÚS SR Il. ÚS 363/2011-8, z ktorého okrem iného vyplýva, že „pokiaľ sťažovateľ splnomocnil vo svojom mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených do vlastných rúk splnomocnenca, musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami ich riadneho doručenia, resp. so začatím riadneho plynutia lehôt na podanie zákonom prípustných opravných prostriedkov, tak ako keby si bol tieto prevzal osobne. Práve naopak, prípadná námietka sťažovateľa ako fyzickej osoby, ktorej prevádzkovanie podnikateľskej činnosti je dočasne pozastavené, s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 Exekučného poriadku o vylúčení náhradného doručenia (doručenia, ktorého účinky nastávajú bez faktického prevzatia, iba na základe zákonnej domnienky, pozn.) upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj o tom, že sa o prebiehajúcom exekučnom konaní proti svojej osobe nemohol dozvedieť, by mohla byť opodstatnená iba vtedy, ak by sťažovateľ nebol na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených do vlastných rúk splnomocnil tretiu osobu v osobe splnomocnenca.” V uznesení NS SR, sp. zn. 3Obdo/28/2016 NS SR judikoval, že „ak adresát zásielky splnomocnil na jej prevzatie inú osobu, považuje sa zásielka za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta. Splnomocnením na preberanie písomností preberá na seba ich adresát aj zodpovednosť za následky spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca (plynutie lehoty na splnenie povinnosti, plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku, a pod.”
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka a listinnými dôkazmi a to Odpoveďou na č.l. 5, Výkazom nedoplatkov na č.l. 6, Príkazom na začatie exekúcie na č.l. 7, Exekučným príkazom na č.l. 8, Upovedomením o začatí exekúcie na č.l. 9, Žiadosťou o poskytnutie informácie na č.l. 10, Žiadosťou o poskytnutie informácie - odpoveď na č.l. 11, Konečným vyúčtovaním exekučného konania na č.l. 12, Uplatnením nároku na náhradu materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na č.l. 13-17, Oznámením o vysporiadaní preplatku na č.l. 18, Poštovým poukazom na č.l. 19, Príkazom na začatie exekúcie na č.l. 20, Exekučným príkazom na č.l. 21, Exekučným príkazom na č.l. 22, Exekučným príkazom na č.l. 23, Exekučným príkazom na č.l. 24, Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku na č.l. 25, Vyjadrením žalovanej na č.l. 34-37, listom - Poskytnutie informácie na č.l. 39, listom - Poskytnutie informácie na č.l. 40, listom - Poskytnutie informácie na č.l. 41, fotokópiami doručeniek na č.l. 42-43, Vyjadrením žalovanej na č.l. 47-50, Vyjadrením žalobcu na č.l. 54-55, listom - Poskytnutie informácie na č.l. 63, listom - Poskytnutie informácie na č.l. 70 a zistil tento skutkový stav veci:
6. Dňa 12.07.2015 vydal žalovaný výkaz nedoplatkov č. 1522938837, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok vyplývajúci zročného zúčtovania vo výške 2875,69 eura. V predmetnom výkaze nedoplatkov žalovaný uviedol ako adresu platiteľa poistného, v časti „trvalý pobyt/miesto podnikania:“ adresu: L. XXXXX/XXX, XXX XX L..
7. Dňa 3.2.2016 vydala súdna exekútorka JUDr. Eva Falisová upovedomenie o začatí exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 2.875,69 eura a trov exekúcie vo výške 439,20 eura. Exekučným titulom bol výkaz nedoplatkov č. 1522938837 zo dňa 12.7.2015
8. Dňa 9.2.2016 súdna exekútorka JUDr. Eva Falisová príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy pre vymoženie istiny vo výške 2.875,69 eura a trov exekúcie vo výške 870,60 eura. Exekučným titulom bol výkaz nedoplatkov č. 1522938837 zo dňa 12.7.2015.
9. Dňa 19.4.2016 oznámil žalovaný žalobcovi, že adresu trvalého pobytu L. XXXXX/XXX, XXX XX L. viedol omylom a táto evidencia bola zrušená. .
10. Z konečného vyúčtovania exekučného konania vyplýva, že celková výška vymoženej pohľadávky predstavovala sumu 3.746,29 eura.
11. Žalobca listom zo dňa 09.10.2017 vyzval žalovaného na úhradu majetkovej škody vo výške 870,60 eura a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300,- eur. Žalovaný listom zo dňa 30.11.2017, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.12.2017, žalobcom uplatnené nároky neuznal.
12. Z listu slovenskej pošty zo dňa 5.12.2017 vyplýva, že zásielku adresovanú žalobcovi na adresu L. XXXXX/XXX, XXX XX L. prevzal splnomocnenec, ktorý predložil originál splnomocnenia.
13. Z predložených doručeniek vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie prevzal splnomocnenec dňa 25.2.2016.
14. Svedok Y. K. pri svojom výsluchu uviedol, že v rokoch 2015 - 2017 mal splnomocnenie preberať zásielky žalobcu. Splnomocnenie znelo na preberanie zásielok na meno žalobcu. Adresu L. XXXXX nepoznal, pričom potvrdil, že podpis na doručenke je jeho.
15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
16. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
18. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
19. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
20. Podľa § 13 ods. 1,2,3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody vo výške 870,60 eura a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 300,- eur.
23. Pokiaľ ide o náhradu škody tak v konaní nebolo sporné, že dňa 12.07.2015 vydal žalovaný výkaz nedoplatkov č. 1522938837, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania vo výške 2.875,69 eura. Uvedený výkaz nedoplatkov doručoval žalovaný na nesprávnu adresu trvalého pobytu žalobcu. Zásielka sa vrátila žalovanému z dôvodu toho, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný výkaz nedoplatkov v zmysle § 17b ods. 4 tretia veta zákona č. 580/2004 Z. z. považoval za doručený preukazným spôsobom, a to fikciou doručenia čím tento výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť dňa 01.09.2015 a vykonateľnosť dňa 16.10.2015. Následne bola vedená exekúcia, ktorá sa skončila vymožením pohľadávky vo výške 3746,29 eura, z čoho istina predstavovala sumu 2.875,69 eura a trovy exekúcie sumu 870,60 eura.
24. Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobcovi bolo dňa 25.02.2016 preukázateľne doručené upovedomenie o začatí exekúcie, v exekučnom konaní sa žalovaný nijako nebránil, hoci mu to Exekučný poriadok v rámci prebiehajúceho konania umožňoval. Túto obranu žalovaného súd vyhodnotil ako dôvodnú. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Uvedené ustanovuje zakotvuje
všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť a teda koná protiprávne. Z vykonaného dokazovania a to fotokópie doručenky a výsluchu svedka vyplynulo, že žalobca mal v čase, keď sa doručovalo upovedomenie o začatí konania, splnomocnenca na preberanie zásielok. Tento zásielku prevzal dňa 25.2.2016. Žalobca mal teda možnosť vzniesť námietky voči exekúcii, prípadne podať návrh na zastavenie exekúcie, čo nespravil. Teda akákoľvek škoda, ktorá žalobcovi vznikla v exekučnom konaní a to trovy exekúcie, bola spôsobená výlučne jeho pasivitou, keď sa v rámci exekučného konania nebránil. Súd preto žalobu v časti náhrady škody zamietol. 25. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu tak právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Toto právo je dané vtedy, ak došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ak tento zásah je objektívne spôsobilý negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby a ak je daná príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Je bez významu, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Právnymi prostriedkami ochrany osobnosti je upustenie od neoprávnených zásahov, odstránenie následkov týchto zásahov a primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
26. V konaní nebolo sporné, že žalovaný viedol nesprávnu adresu trvalého pobytu žalobcu, tak dovnútra žalovaného (poisťovne), ako aj vo vzťahu ku tretím osobám. Tým došlo v súlade s ustanoveniami zákona č. 122/2013 Z. z. ku porušeniu práva na ochranu osobných údajov žalobcu, keďže adresa trvalého pobytu je osobným údajom. Žalovaný v rozpore s ustanovením § 16 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. nezabezpečil aktuálnosť a správnosť osobných údajov, ktoré následne šíril aj navonok vo vzťahu ku tretím osobám, čím porušil práva žalobcu na ochranu osobných údajov.
27. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy tak súd prihliadol na závažnosť vzniknutej a ako aj na skutočnosť, že neoprávnený zásah do osobnostných práv žalovaného trval po dlhší čas, po dobu minimálne 9 mesiacov. O závažnosti zásahu do práva na ochranu osobných údajov svedčí aj tá skutočnosť, že nesprávne vedená adresa trvalého pobytu mala za následok, že výkaz nedoplatkov nesprávne bol vyznačený ako právoplatný, čo viedlo následne k exekúciu. Súd vzhľadom na okolnosti veci sumu 300,- eur pokladal za primeranú.
28. Žalobca zároveň požadoval priznať k sume 300,- eur aj 5 % úrok z omeškania od 12.10.2017 do zaplatenia. Súd úroky z omeškania žalobcovi nepriznal. Ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje priznať pri omeškaní dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania v prípade, že je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Uvedené ustanovenie má na mysli existenciu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorý vznikol zo záväzkového práva. Poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je nárokom, ktorý vzniká zo záväzkového práva, je osobitným nárokom, ktorý je upravený v inej časti občianskeho zákonníka a to konkrétne ust. § 13 Občianskeho zákonníka v časti, kde občiansky zákonník pojednáva o osobnostných právach fyzickej osoby. Preto podľa názoru súdu žalobcovi popri náhrade nemajetkovej ujmy vyjadrenej poskytnutej v peniazoch, nepatrí právo na úroky z omeškania a preto aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v časti nemajetkovej ujmy neúspešný len v nepatrnej časti, a preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 100%. Žalovaný bol úspešný v časti náhrady škody v celom rozsahu, a preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania v konaní o náhradu škody v rozsahu 100%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
30. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Súd má za to, že táto je nedôvodná, keďže popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody a to sa vzťahuje aj na konanie o náhradu nemajetkovej ujmy (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Ostrave zo dňa 28.1.2010, sp. zn. 8 Co 39/2011). Žalobca uhradil trovy do pokladne pobočky žalovaného, ktorá je v obvode Okresného súdu Prešov, a preto okrem všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný aj Okresný súd Prešov. V danom prípade mal žalobca možnosť voľby, na ktorý súd žalobu podá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).