Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/64/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Z.. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX U., proti žalovanej: I/ Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, II/ Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 700-0214182417-GC04/17 zo dňa 20. apríla 2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu zo dňa 18.07.2017, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.07.2017, o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.07.2017 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej I/, č. 700-0214182417-GC04/17 zo dňa 20.04.2017, proti ktorému dňa 23.05.2017 podala na poštovú prepravu odvolanie, ktoré žalovaná II/ vyhodnotila ako oneskorene podané (1 deň po uplynutí zákonnej lehoty), čo oznámila žalobkyni listom zo dňa 19.06.2017, s označením veci „Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu.“ Napadnuté rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2017. 2. Žalobkyňa uviedla, že dôvody nesúhlasu s rozhodnutím podrobne rozpísala v odvolaní zo dňa 22.05.2017 a tiež v odvolaní zo dňa 03.02.2016 a tieto poukazujú na duplicitu vydaného rozhodnutia, pretože už bolo raz vydané dňa 09.12.2015 pod č. 700-0252368315-GC04/15, s totožným rozsahom dlžného obdobia a rovnakou výškou penále (ktoré napadla odvolaním z 03.02.2016) a tiež na duplicitu v penalizovaných dlžných obdobiach s odkazom na žalovanou zadržiavaný preplatok, ktorý jej pri úhradách penále v rámci prebiehajúceho exekučného konania i vznikol a nebol žalovanou I/ zúčtovaný so vzniknutou pohľadávkou, čím sa mohla suma penále znížiť. Žalovaná II/ ako odvolací orgán, o jej námietkach vznesených v odvolaní zo dňa 03.02.2016 proti rozhodnutiu č. 700-0252368315-GC04/15 doposiaľ nerozhodla, rozhodla len o námietkach proti rozhodnutiu č. 700-0252368015-GC04/15 zo dňa 09.12.2015, ktoré bolo napadnuté odvolaním zo dňa 03.02.2016, spoločne s rozhodnutím č. 700-0252368315-GC04/15. Toto rozhodnutie žalovaná II/ rozhodnutím č. R 29555-2/2016-BA zo dňa 13.04.2016 zrušila a vec vrátila na ďalšie konanie žalovanej I/, ktorá následne dňa 17.08.2016 vydala rozhodnutie č. 700-0217998716-GC04/16 s tým, že premlčaný nárok vypustila a sumu penále znížila zo sumy 666,03 EUR na sumu 426,13 EUR. Žalobkyňa poznamenala, že toto rozhodnutie uznala a splnila. Namiesto toho, aby žalovaná II/ o námietkach vznesených v odvolaní z 03.02.2016, týkajúcich sa druhého rozhodnutia č. 700-0252368315-GC04/15 z 09.12.2015 rozhodla, opätovne dňa 20.04.2017 vydala žalovaná I/ nové rozhodnutie č. 700-0214182417-GC04/17, ktoré sa rozsahom dlžného obdobia a sumou penále úplne zhoduje s predchádzajúcim rozhodnutím č. 700-0252368315- GC04/15 zo dňa 09.12.2015 (doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť) bez toho, že by sa námietkami žalobkyne k rozhodnutiu č. 700-0252368315-GC04/15 akokoľvek zaoberala a vysporiadala sa s nimi. 3. Odmietnutie odvolania zo dňa 22.05.2017, vzhľadom k pochybeniu žalovanej II/, keď sa v druhom stupni nezaoberala jej námietkami vznesenými v odvolaní a namiesto toho vydala právoplatné rozhodnutie totožné s neprávoplatným rozhodnutím (o ktorom nebolo v odvolacom konaní doposiaľ rozhodnuté), ktoré žiadnu z jej námietok k meritu veci bez riadneho odôvodnenia neakceptovalo,

označila žalobkyňa za nesprávne v tom, že týmto postupom jej bolo odopreté právo na dvojinštančné konanie, v rámci ktorého by malo dôjsť k preskúmaniu vecí v riadnom odvolacom konaní, najmä k vyhodnoteniu doposiaľ „nepovšimnutých" námietok a k prípadnej náprave. Rozhodovanie žalovanej I/ ohľadne sumy predpísaného penále a rozsahu obdobia, ktorého sa týka, ako aj postup žalovanej II/ označila žalobkyňa za zmätočné, nezrozumiteľné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z nesprávneho právneho posúdenia, čo pre nedostatok dôvodov spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. 4. Vo vyjadrení zo dňa 19.06.2017 žalovaná II/ uviedla, že žalovaná I/ vydala dňa 20.04.2017 rozhodnutie č. 700-0214182417-GC04/17, ktorým žalobkyni predpísala za obdobie január 2009 až jún 2013, august 2014, september 2014, november 2014, december 2014 a marec 2015 penále v sume 1213,74 EUR. S odkazom na ust. poukázala na doručenie rozhodnutia dňa 05.05.2017 a podanie odvolania žalobkyňou na poštovú prepravu dňa 24.05.2017 (správne mal byť dátum 23.05.2017), čím rozhodnutie č. 700-0214182417-GC04/17 zo dňa 20.04.2017 nadobudlo po márnom uplynutí lehoty na odvolanie, dňa 24.05.2017 právoplatnosť a takéto rozhodnutie jej zákon neumožňuje preskúmať. 5. Podľa (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

6. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

7. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

8. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa , , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

10. Podľa , , , , , , lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky. Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu. Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.

11. Podľa , o sociálnom poistení (ďalej aj ), na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou, alebo odošle elektronickou poštou.

12. Podľa , ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie

zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

13. Podľa , , o sociálnom poistení odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

14. Podľa , do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále.

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

16. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

17. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.07.2017 doručenou súdu dňa 24.07.2017, domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 700-0214182417-GC04/17 zo dňa 20.04.2017, vydaného v prvostupňovom konaní pobočkou Sociálnej poisťovne Bratislava (žalovaná I.), ktorým žalobkyni predpísala za obdobie január 2009 až jún 2013, august 2014, september 2014, november 2014, december 2014 a marec 2015 penále v sume 1213,74 EUR. Z obsahu administratívneho spisu a „Vyjadrenia k oneskorene podanému odvolaniu“ žalovanej II. zo dňa 19.06.2017 súd zistil, že napadnuté rozhodnutie č. 700-0214182417-GC04/17 zo dňa 20.04.2017 bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 05.05.2017, čo je preukázané doručenkou pripojenou k napadnutému rozhodnutiu v administratívnom spise žalovanej. Riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny a ako taká preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje. Je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak ( v spojení s ). To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25.12.2012, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 16.12.2015). Žalobkyňa v žalobe nesprávnosť údajov uvedených na doručenke netvrdila ani nepreukázala.

18. Odvolanie možno podať najskôr po oznámení rozhodnutia. Na podanie odvolania zákon v tomto prípade ( ) stanovuje špecifickú 15-dňovú lehotu, ktorá začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni oznámenia rozhodnutia. Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň. Lehota na podanie odvolania sa považuje za dodržanú, ak bolo odvolanie podané na prvostupňovom správnom orgáne alebo na poštovú prepravu najneskôr v posledný deň lehoty. Lehota na podanie odvolania je zákonnou lehotou a správny orgán ju preto v prípade jej zmeškania nemôže predĺžiť. Správne orgány ju v rámci odvolacieho konania skúmajú vždy z úradnej povinnosti.

19. Lehota 15 dní na podanie odvolania uplynula žalobkyni dňa 20.05.2017, čo bola sobota a teda posledný deň lehoty na podanie odvolania bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 22.05.2017 ( ). Nakoľko odvolanie podala žalobkyňa na poštovú prepravu až dňa 23.05.2017, teda jeden deň po zákonom stanovenej lehote, bolo podané mimo rámca zákonom stanovenej 15 - dňovej lehoty a teda oneskorene. Právnym následkom tohto oneskorene podaného odvolania bolo nadobudnutie právoplatnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia dňa 24.05.2017.

20. Správne súdnictvo je budované na zásade subsidiarity, založenej na preferencii odstránenia tvrdenej nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Na uvedené nadväzuje zásada dvojinštančnosti správneho konania, ktorá zásadne stanovuje preskúmanie rozhodnutia orgánom verejnej správy druhého stupňa na základe podaného riadneho opravného prostriedku. Pod riadnym opravným prostriedkom je potrebné rozumieť opravný prostriedok, ktorý sa podáva proti neprávoplatným rozhodnutiam. Spravidla je ním odvolanie, pre ktoré zákon ustanovuje miesto podania ako aj lehotu, v ktorej sa musí podať.

21. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Ustanovenie vymedzuje negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z negatívnych procesných podmienok a to nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania, ako aj pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej.

22. V súlade s ustálenou súdnou praxou i právnou teóriou, predmetom preskúmania súdom v správnom súdnictve môžu byť aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú zákonom predpísané formálne náležitosti, avšak v danom prípade ide o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré nebolo podrobené konaniu na odvolacom orgáne, ktorým je Sociálna poisťovňa, ústredie.

23. Rozhodnutie žalovanej I/ č. 700-0214182417-GC04/17 zo dňa 20.04.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2017, keďže proti nemu nebol včas podaný riadny opravný prostriedok (odvolanie). Žalobkyňa bola v rozhodnutí riadne poučená o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní na správnom orgáne, ktorý ho vydal.

24. Na oneskorene podané odvolanie zo dňa 22.04.2017 proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalovaná II/ reagovala listom zo dňa 19.06.2017, ktorým informovala žalobkyňu o tom, že na oneskorene podané odvolanie nebude prihliadať. Na toto oznámenie nemožno ani po obsahovej stránke hľadieť ako na rozhodnutie v zmysle ust. event. c/ , nakoľko sa ním nezakladajú, nemenia ani nerušia práva a povinnosti žalobkyne, ani sa nedotýkajú jej práv a právom chránených záujmov. Súdna ochrana podľa citovaného ustanovenia môže byť poskytnutá iba vtedy, ak rozhodnutie alebo postup správneho orgánu zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Vyžaduje sa teda príčinná súvislosť medzi rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a subjektívnymi právami a povinnosťami fyzických alebo právnických osôb. Vyjadrením zo dňa 19.06.2017 žalovaná nijako nezasiahla do práv a povinností žalobkyne, ani sa priamo nedotkla jej práv, právom chránených záujmov alebo povinností, iba ju informovala, že odvolanie proti rozhodnutiu pobočky žalovanej II/ podala oneskorene, t.j. po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty od oznámenia rozhodnutia. 25. Konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok „ultima ratio,“ t.j. ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci administratívneho konania. Stále je platná rímsko - právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria bdelým," teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Správny súd nesmie nahrádzať odvolací správny orgán, keďže v správnom súdnictve je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie.

26. V tomto konaní však žalobkyňa napadla prvostupňové administratívne rozhodnutie (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 700-0214182417-GC04/17 zo dňa 20.04.2017) a takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom preskúmania súdom. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy alebo tzv. podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože samy osebe nevyvolávajú ujmu na právach. Tá sa prejaví až v spojení s konečným rozhodnutím.

27. Vzhľadom k tomu, že správny súd nepreskúmava právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a vyjadrenie žalovanej II/ zo dňa 19.06.2017 je len oznámením o nemožnosti preskúmania prvostupňového rozhodnutia, správny súd žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ ako neprípustnú odmietol.

28. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).