Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-39-2017.pdf
PDF · 124.23 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad V., L. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom so sídlom Vranov nad Topľou, Nám. slobody 1proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov, za účasti Mesta Vranov nad Topľou, zastúpeného JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Sídlisko Okulka 19/42, v konaní o správnej žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. júla 2017 číslo: OU-PO-OOP-2017/028786-HAK takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. júla 2017 číslo: OU-PO-OOP-2017/028786-HAK a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný ako správny orgán príslušný podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, v konaní podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, rozhodujúc o odvolaní žalobcu H. F. proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Vranov nad Topľou, pozemkový a lesný odbor č. OU-VT-PLO-2017/000450-64 zo dňa 27.04.2017; v spojení s opravou zo dňa 28.06.2017 toto odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o tom, že navrhovateľ, H. F., nespĺňa podmienky uvedené v § 1 ods. 1 Zákona o pôde, keďže jeho reštitučný nárok nespadá do vecnej pôsobnosti tohto zákona; že navrhovateľovi sa nevydávajú parcely č. XXXX, XXXX a XXXX, pôvodne zapísané v J. č. XXX, k.ú. Vranov nad Topľou, a rozhodol tiež, že navrhovateľovi sa nepriznáva právo na náhradu podľa § 11 ods. 2 až 8 Zákona.
2. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žiadosťou zo dňa 11.12.1992 navrhovateľ (tu žalobca) požiadal Pozemkový úrad vo Vranove nad Topľou o prehodnotenie vyvlastnenia jeho rodinného domu a pozemku s príslušenstvom, vo vzťahu k parcelám XXXX, XXXX a XXXX o celkovej výmere XXX m2, LV č. XXX, k.ú. Vranov nad Topľou, ktoré boli vyvlastnené v prospech Československého štátu za účelom výstavby Sídliska 1. Mája, pričom k vyvlastneniu došlo bez jeho súhlasu, keď odmietol podpis prevodu z dôvodu nízkeho ohodnotenia predmetného rodinného domu. V danej veci už raz bolo rozhodnuté č. OU-VT-PLO-2015/000450-49 tak, že odvolateľ nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. m/ zákona, keďže nebol preukázaný prechod vlastníctva na Československý štát v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje, a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, a že predmetné parcely sa navrhovateľovi nevydávajú a nebolo priznané právo na náhradu. Toto prvšie rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.11.2015 č.k. 5Sp/34/2015-29 zrušené a vec bola správnemu orgánu vrátená s tým, že správny orgán sa nevysporiadal dostatočne s posúdením, či bol nárok uplatnený riadne v súlade s § 1 zákona č. 229/1991 Zb. Žalovaný správny orgán poukázal na to, že prvostupňový správny orgán rozhodol na základe výpisov z pozemkovej knihy identifikácie parciel č. XXX-XXX/XXXX zo dňa 21.06.2011, geometrického plánu, vyvlastňovacieho rozhodnutia č. 756/75 zo dňa 15.10.1975, z čoho bolo nesporné, že predmetné nehnuteľnosti, rodinný dom o výmere XXX mX na parcele č. XXX, dvor na parcele č. XXXX s výmerou XXX mX a záhrada, parcela č. XXXX o výmere XXX m2 netvoria poľnohospodársky pôdny fond, aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/95/2009. Záhrada vzhľadom na jej výmeru neslúžila poľnohospodárskej výrobe, ale na dopestovanie zeleniny pre vlastnú potrebu. Tiež poukázal na záver prvostupňového orgánu, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam bolo možné uplatniť nárok podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v lehote do 01.04.1992. V zmysle týchto záverov, na odvolanie žalobcu žalovaný druhostupňový správny orgán uzavrel, s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/95/2009 a zákon č. 229/1991 Zb., že zmyslom reštitučných opatrení je zabezpečiť reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období od 25.02.1948 do 01.01.1990, v prípadoch a za podmienok presne stanovených zákonom. Účelom zákona č. 229/1991 Zb. je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku z období rokov 1948 až 1990, dosiahnutie lepšej starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov a upravenie vzťahov k pôde v súlade so záujmami rozvoja vidieka a s ohľadom na životné prostredie. Nehnuteľnosti nárokované žalobcom však podľa záveru správneho orgánu nespĺňajú definíciu podľa § 1 Zákona o pôde, nie sú to pozemky tvoriace poľnohospodársky pôdny fond a nemôžu byť predmetom reštitúcie podľa Zákona o pôde. Žalovaný nezaujal jednoznačný záver k námietke žalobcu, že to správne orgány v roku 1992 posúdili jeho nárok ako nárok podľa Zákona o pôde.
II.
Priebeh administratívneho konania
3. Z administratívneho spisu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu správny súd zistil tieto skutočnosti:
4. Listom zo dňa 09.12.1992 sa žalobca na Pozemkovom úrade vo Vranove nad Topľou domáhal prehodnotenia vyvlastnenia jeho rodinného domu s príslušným pozemkom, ku ktorému došlo v roku 1975 (rozh. č. 756/75 o vyvlastnení) pre účely výstavby Sídliska 1. mája vo Vranove nad Topľou, v prospech Československého štátu.
5. Z pripojeného rozhodnutia z 15.10.1975 vyplýva, že pre účely výstavby sídliska III, 1. Mája dochádza k vyvlastneniu v prospech Československého štátu v správe Mestského národného výboru vo Vranove nad Topľou od vlastníkov H. F. a R. F., a to pozemkov č. XXXX, XXXX a XXXX, zapísaných na LV č. XXX o celkovej výmere XXX m2, pričom bola priznaná náhrada v celkovej sume 122 612,41 Kčs. Je tam tiež uvedené, že vyvlastniteľ sa pokúsil uzavrieť s vlastníkmi dohodu o odpredaji predmetných nehnuteľností, no k dohode nedošlo, keďže vlastníci túto odmietli podpísať. Náhrada za nehnuteľnosti bola určená v súlade s vyhláškou ministerstva financií č. 47/69. Na základe podnetu žalobcu nadriadený správny orgán rozhodnutím zo dňa 11.08.1976 upravil sumu finančnej náhrady na čiastku 124 968,54 Kčs.
6. Administratívny spis obsahuje záznamy z rokovaní so žalobcom vo vzťahu k odpredaju predmetných nehnuteľností, ich odovzdaniu Stavoinveste, Okresná inžinierska správa, Vranov nad Topľou, rozhodnutia o určení odkupnej ceny za nehnuteľnosti, dokumenty týkajúce sa stavby rodinného domu, a.i.
7. Listom zo dňa 02.11.1994 Mesto Vranov nad Topľou oznámilo príslušnému pozemkovému úradu, že neuznáva reštitučný nárok žalobcu, keďže v procese vyvlastnenia bolo postupované zákonným spôsobom, pričom k vyvlastneniu došlo až po tom, čo majitelia, H. F. a H. F. odmietli predmetné nehnuteľnosti odpredať. Majiteľom bola vyplatená primeraná náhrada, navýšená druhostupňovým správnym orgánom na sumu 124 968,54 Kčs. Vzhľadom na skutočnosť, že vyvlastnené nehnuteľnosti slúžia účelu, pre ktorý boli vyvlastnené (výstavba Sídliska 1. mája), a bola za ne poskytnutá primeraná náhrada, neexistuje právny dôvod na ich vydanie pôvodnému vlastníkovi.
8. Listom zo dňa 02.02.2011 adresovanom Obvodnému pozemkovému úradu vo Vranove nad Topľou žalobca opakovane požiadal o navrátenie vlastníctva k pozemkom, s odkazom na zákon č. 180/1995 Z.z., zákon č. 503/2003 Z.z., z dôvodu, že nehnuteľnosť (minimálne vo vzťahu k pozemkom) stále existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Poukázal na to, že čiastku, o ktorú bola navýšená pôvodná suma náhrady za vyvlastnenie 2 356,13 Kčs nikdy nedostal. Tiež uviedol, že existuje viacero pozemkov, parc. č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, ktoré vlastnil, resp. bol spoluvlastníkom, pričom svoje nároky si v roku 1992 uplatňoval na príslušnom pozemkovom úrade, no bez definitívneho rozhodnutia o nich. Požiadal preto o preverenie, či bolo v jeho prípade postupované zákonne a požiadal o vydanie rozhodnutia, ktorým by došlo k navráteniu vlastníctva.
9. Správny orgán následne predvolal žalobcu, požiadal o predloženie príslušných dokladov, aby bolo možné vo veci vydať rozhodnutie. Správny orgán tiež preveroval, či sa na predmetných parcelách nachádzajú inžinierske siete, zariadenia v správe Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zisťoval, či suma 2 356,13 Kčs bola poukazovaná na účet v SŠS. Bolo zistené, že pozemkami vedie vodovodné potrubie, verejný vodovod, ktorý VVS, a.s. žiada v plnej miere rešpektovať. Žalobca vo svojich vyjadreniach zotrval na vydaní nehnuteľností keďže trvá na tom, že neslúžia účelu, pre ktorý boli vyvlastnené.
10. Listom zo dňa 04.08.2011 bolo Obvodnému pozemkov úrad oznámené, že v rokoch 1975 - 1986 suma 2 356,13 Kčs nebola uložená na depozit štátneho notárstva Vranov nad Topľou.
11. Z výkazu výmer predmetných E-KN parciel vyplýva, že na parcele č. XXXX o výmere XXX mX sa nachádzal dom a dvor, parcela č. XXXX bola definovaná ako dvor, o výmere XXX m2 a parcela č. XXXX, záhrada mala výmeru XXX m2. Všetky nehnuteľnosti boli evidované na LV č. XXX a boli vo vlastníctve H. F. a jeho manželky R. F., rod. L..
12. Zo zápisnice zo stretnutia žalobcu a zástupcov povinného správneho orgánu vyplýva, že predmetné parcely boli v čase výstavby, po ich reštitúcii vyňaté z pozemkového pôdneho fondu, nedajú sa v súčasnosti obrábať a slúžia účelu, na ktorý boli vyvlastnené. Napriek tomu, že na nich nestojí bytový dom, nachádza sa tam spevnená plocha, kde parkujú motorové vozidlá obyvateľov blízkeho bytového domu a cez parcely č. XXXX a XXXX prechádza verejný vodovod. Žalobca potvrdil, že navýšená suma priznanej náhrady 2 356,13 Kčs mu nebola nikdy vyplatená, ani úroky 2,5 % ročne, pričom z rozhodnutia o vyvlastnení takýto nárok vyplýva. Žalobca zotrval na svojom nároku na vrátenie pozemkov, ktoré podľa jeho názoru nikdy neslúžili na účel, na ktorý boli vyvlastnené a tiež trvá na doplatení sumy 2 356,13 Kčs s 2,5 % úrokom p.a.
13. Mesto Vranov nad Topľou vo vyjadrení zo dňa 18.04.2013 zotrvalo na svojom závere, že pozemky slúžia účelu, na ktorý boli vyvlastnené, sú súčasťou Sídliska 1. mája, nachádza sa na nich príslušná infraštruktúra, inžinierske siete, stavby na zber TKO, prechádzajú cez ne obyvatelia bytových domov. Tieto plochy sú čiastočne zastavané, poľnohospodárske využitie nie je možné a keďže došlo k ich vyňatiu, netvoria poľnohospodársky pôdny fond. Pôvodné parcely č. XXXX, XXXX a XXXX v súčasnosti evidenčne neexistujú, sú súčasťou parcely C-KN č. XXXX/X, LV č. XXXX a sú definované ako zastavané plochy a nádvoria. Podmienky podľa zákona č. 229/1991 Zb. na ich vydanie teda nie sú splnené. Vo vzťahu k finančným nárokom Mesto Vranov nad Topľou uviedlo, že nie je právnym nástupcom Mestského národného výboru a navyše tieto nároky považuje za premlčané. Zhodne sa Mesto vyjadrilo vo veci podaním zo dňa 01.04.2014.
14. Správny orgán ďalej v konaní riešil otázku právomoci a postavenia Mesta Vranov nad Topľou v tejto situácii, vo vzťahu k otázke právneho nástupníctva po bývalom MsNV Vranov nad Topľou. Ministerstvo pôdohospodárstva SR s odkazom na § 1 ods. 1, § 8 zákona č. 69/1967 Zb., § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 zákona č. 369/1990 Zb. uviedol, že nie je jednoznačne možné vyvodiť, že obce ako orgány samosprávy sú nástupcom MsNV, keďže organizácia štátu sa chápala rozdielne pred rokom 1989. Podľa § 5 ods. 1 a 2 Zákona o pôde, ktorý definoval povinné osoby a ustanovenia zákona č. 503/2003 Z.z. definujúce povinné osoby, s odkazom na § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. ministerstvo ustálilo, že v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. je povinnou osobou obec, keďže hospodárenie MsNV sa zmenilo na vlastníctvo obce a sú tak právnym nástupcom, no v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. obec nie je povinnou osobou, ale je to slovenský pozemkový fond, ktorý má vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde právo hospodárenia a správy.
15. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky vo vyjadrení zo dňa 09.04.2015 uviedol, že v zmysle uznesenia č. 303/2009 zo dňa 25.06.2009 sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú na ploche označenej ako „obytné územie so zástavbou viacpodlažných bytových domov“, pričom za súčasť bytového vybavenia bytových domov musí byť zariadenie a priestory na hygienicky a požiarne neškodné odstraňovanie a uskladňovanie domového odpadu, a to v dome alebo v dostupnej vzdialenosti od domu. Súčasťou domového vybavenia sú aj odstavné plochy pre motorové vozidlá, v závislosti od počtu bytových jednotiek, s odporúčaním jedno miesto na jeden byt. Priestory a technické zariadenie domu určené na spoločné užívanie obyvateľov a prevádzku bytového domu, aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu a slúžia tomuto domu, spadajú do domového vybavenia (STN 73 4301 Budovy na bývanie), t.j. ide o súčasť bytových domov. Zhodne sa vyjadrilo Mesto Vranov nad Topľou, oddelenie výstavby, dopravy a územného rozvoja, že stojiská pre kontajnery na komunálny odpad a spevnené plochy sa považujú za technickú vybavenosť Sídliska 1. mája a sú jeho nevyhnutnou súčasťou.
16. Vo vzťahu k otázke verejného vodovodu, ktorý prechádza predmetnými pozemkami, zhodne Východoslovenské vodárne a OU Vranov nad Topľou, odbor starostlivosti o životné prostredie reagovali v tom zmysle, že ide o stále funkčný verejný vodovod, využívaný na zásobovanie vodou s vodomernou šachtou a hydrantom, pričom podľa ustanovení zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách je na preložku vodovodu potrebná projektová dokumentácia oprávneným projektantom, preložku možno vykonať len so súhlasom vlastníka, náklady na preložku hradí osoba, z podnetu ktorej je preložka realizovaná a stavbu preložky je možné odovzdať vlastníkovi po vydaní kolaudačného rozhodnutia vrátane dokumentácie.
17. Na ústnom pojednávaní na správnom orgáne dňa 12.05.2015 žalobca zotrval na svojom stanovisku, opakovane trval na tom, že požaduje vyplatiť zvyšnú sumu, o ktorej rozhodol druhostupňový orgán, Krajský národný výbor v Košiciach, ktorá mu do dnešného dňa nebola vyplatená. Dožaduje sa spravodlivého prehodnotenia jeho majetku a uznania nevyplatenej čiastky. Naďalej zotrval na tom, že vyvlastnené pozemky neboli použité na ten účel, pre ktorý boli vyvlastnené a majú mu byť z toho dôvodu vrátené. Taktiež poukázal na to, že nebolo zisťované, kedy bol na pozemku vystavaný vodovod.
18. Po prehodnotení zistení rozhodnutím zo dňa 13.05.2015 č. OU-VT-J.-XXXX/XXXXXX-XX Okresný úrad Vranov nad Topľou ako prvostupňový orgán rozhodol, s odkazom na § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. tak, že navrhovateľ, H. F., nespĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. m/ Zákona o pôde, keďže nebol preukázaný prechod vlastníctva na Československý štát v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, pre ktorý bola vyvlastnená. Rozhodol, že navrhovateľovi sa nevydávajú pôvodné parcely č. XXXX, XXXX a XXXX, zapísané na LV č. XXX, k.ú. Vranov nad Topľou a rozhodol tiež, že navrhovateľovi sa nepriznáva právo na náhradu podľa § 11 ods. 2 až 8 Zákona. S odkazom na § 1 ods. 1, § 4, § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. ustálil, že aj keď v reštitučných konaniach, za čelom odstránenia neprávostí vzniknutých v minulom politickom režime je zohľadňovaný princíp jednotlivca, aby nedochádzalo k disproporčnému zásahu do jeho práv, je nevyhnutné zohľadňovať hranice v podobe práv a slobôd iných. Keďže o odňatí pozemkov bolo rozhodované v súlade so zákonmi, nemožno vyhovieť nárokom navrhovateľa, keďže to prichádza do úvahy len ak sú splnené všetky zákonné podmienky v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a ďalších. Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na doplatenie nevyplatenej sumy voči bývalému MsNV resp. ONV, uviedol, že tento nárok mal byť uplatnený prostredníctvom súdnej žaloby, nie v reštitučnom konaní.
19. Po odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom žalobca zhrnul okolnosti vyvlastnenia a zhodne sa domáhal svojich nárokov, správny súd rozsudkom zo dňa 12.11.2015 č.k. 5Sp/34/2015 - 29 zrušil rozhodnutie zo dňa 13.05.2015 č. OU-VT-PLO-2015/000450-49 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. S odkazom na § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 Zákona o pôde súd skonštatoval, že správny orgán sa pri rozhodovaní nezaoberal otázkou, či bol predmetný reštitučný nárok uplatňovaný na poľnohospodársku pôdu, lesný pôdny fond, t.j. či sú splnené podmienky podľa § 1 Zákona o pôde, keďže stanovenie rozsahu pôsobnosti zákona je nevyhnutné s ohľadom na posúdenie nároku žalobcu podľa iného zo súboru reštitučných zákonov.
20. Novým rozhodnutím zo dňa 27.04.2017 č. OU-VT-PLO-2017/000450-64 správny orgán rozhodol o nárokoch navrhovateľa tak, že ten nespĺňa podmienky uvedené v § 1 ods. 1 Zákona o pôde, keďže ním uplatnený nárok nespadá do vecnej pôsobnosti tohto zákona; že navrhovateľovi sa nevydávajú pôvodné parcely č. XXXX, XXXX a XXXX, k.ú. Vranov nad Topľou a rozhodol tiež, že navrhovateľovi sa nepriznáva právo na náhradu podľa § 11 ods. 2 až 8 Zákona. S odkazom na ustanovenia § 1 Zákona o pôde vyslovil, že predmetné pozemky netvorili a ani v súčasnosti netvoria poľnohospodársky pôdny fond a budovy na nich predtým stojace nemožno posúdiť ako hospodárske budovy resp. obytné slúžiace poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe. Navrhovateľ mal možnosť vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam uplatniť nárok podľa ustanovení zákona č. 87/1991 Zb., resp. na príslušnom súde najneskôr 01.04.1992.
21. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal predovšetkým tú skutočnosť, že ak správny orgán dospel k záveru, že nemá právomoc rozhodovať o nároku žalobcu, mal vec postúpiť vecne príslušnému správnemu orgánu, resp. mal oznámiť žiadateľovi, že jeho nárok spadá do pôsobnosti iného zákona.
22. Rozhodnutím žalovaného správneho orgánu ako odvolacieho orgánu zo dňa 18.07.2017 č.j. OU-PO-OOP-2017/028786-HAK ten podané odvolanie zamietol, a rozhodnutie č. OU-VT- PLO-2017/0000450-65 potvrdil.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
23. Vo včas podanej správnej žalobe proti citovanému rozhodnutiu žalovaného žalobca namietal predovšetkým to, že ak správny orgán dospel k záveru, že nie je vecne príslušný podľa ustanovení Zákona o pôde, nemal vo veci vydať rozhodnutie, ale mal nárok žalobcu postúpiť príslušnému správnemu orgánu a mal o tom upovedomiť žalobcu, že nárok spadá do pôsobnosti iného zákona ako Zákona o pôde. Zároveň poukázal na záver odôvodnenia rozhodnutia, kde druhostupňový správny orgán uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, prečo prvostupňový orgán posudzoval nárok žalobcu podľa ustanovená Zákona o pôde. Nezákonným postupom správnych orgánov tak došlo k porušeniu práv žalobcu. Navrhol preto rozhodnutie žalovaného zrušiť. .
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
24. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 09.11.2017. Poukázal na to, že pri rozhodovaní sa zaoberal aplikáciou Zákona o pôde na predmetný nárok, pričom konštatoval, že tento zákon, tak ako aj ostatné reštitučné zákony zmierňuje následky len niektorých majetkových krívd, ku ktorým dochádzalo voči vlastníkom poľnohospodárskej a lesnej pôdy, pričom zákony jednoznačne stanovujú, ktoré pozemky je možné vrátiť pôvodným vlastníkom. Ustanoveniami § 1 ods. 2, 3 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zákona č. 307/1992 Z.z., nálezom Ústavného súdu SR č. PL ÚS 17/2000, poukázal na definície poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, pričom zdôraznil, že pozemky, ktoré si nárokuje žalobca, do tejto definície nespadajú, a teda nemôžu byť predmetom reštitúcie podľa Zákona o pôde.
25. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že ak správny orgán dospel k záveru, že nie je vecne príslušný, nemal vo veci rozhodovať, ale mal nárok postúpiť, žalovaný uviedol, že ak správny orgán zistil, že žalobca nespĺňa podmienky podľa § 1 Zákona o pôde, rozhodol o tom vecne tak, že žalobcovi sa pozemky nevydávajú a nemá nárok na náhradu podľa ustanovení Zákona o pôde, pričom postupoval o.i. v zmysle intencií daných rozsudkom Krajského súdu v Prešove, ktorým bol viazaný.
26. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol podanú žalobu zamietnuť.
V.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka v konaní
27. Mesto Vranov nad Topľou vo vyjadrení k podanej žalobe poukázalo na to, že vyvlastnené pozemky stále slúžia účelu, na ktorý boli vyvlastnené. Nachádzajú sa na nich inžinierske siete, plochy a stavby slúžiace na zber komunálneho odpadu, slúžia na prechod obyvateľov sídliska a ako parkovacie plochy. Tieto pozemky sú sčasti spevnené, nedajú sa nijako poľnohospodársky využívať a netvoria tak poľnohospodársky pôdny fond, keďže boli z neho pri výstavbe vyňaté. Vo vzťahu k finančným nárokom žalobcu ako právny nástupca bývalého MsNV Vranov nad Topľou uviedol, že tieto neuznáva a že ide o premlčaný nárok. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
VI.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
28. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca listom zo dňa 28.12.2017, v ktorom zotrval na podanej žalobe a dôvodoch tam uvedených a na tom, že správne orgány, ako prvostupňový, tak odvolací správny orgán, ako vecne nepríslušné nemali predmetné rozhodnutia vydať.
VII.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.
30. Podľa § 6 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
32. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
33. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
34. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/199 Zb. zákon sa vzťahuje na
a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len "pôda"),
b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov,
c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,
d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.
36. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, f) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), g) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, h) zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni, i) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, j) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť, k) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, l) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, r) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, t) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, u) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi družstva boli aj fyzické osoby. Na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy, v) prechodu na štát podľa osobitného predpisu, ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu Javorina; § 11 ods. 1 písm. g) sa nepoužije.
37. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o pôde oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré podľa tohto zákona nemožno vydať alebo ktoré zanikli alebo boli prevedené na osobu, ktorá nie je povinná ich vydať. Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok, ktorý sa podľa tohto zákona nevydá a za ktorý sa neposkytol iný pozemok.
38. Správny orgán svoje rozhodnutie, ktorým zamietol nárok žalobcu, odôvodnil tým, že predmetné pozemky netvorili poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny fond podľa zákona č. 229/1991 Zb. a že žiadateľ tak nesplnil zákonnú podmienku v zmysle § 1 tohto zákona a predmetné nehnuteľnosti tak nemôžu byť predmetom reštitúcie.
39. Správny súd poukazuje na to, že reštitučné zákony ako súbor právnych predpisov prijatých po roku 1990 boli vydávané s cieľom zmierňovať následky majetkových krívd, ku ktorým dochádzalo v čase od 1948 do 1989. Tieto zákony by mali byť vykladané v tom duchu, ako boli prijímané. Reštitučné nároky oprávnených osôb je potrebné posudzovať tak, aby pri rozhodovaní o nich nedochádzalo k ďalším neprávostiam a aby sa aspoň čiastočne podarilo odstraňovať majetkové krivdy, ku ktorým dochádzalo zo strany štátu a štátnych organizácií v rozhodnom období, a to za splnenia zákonných podmienok.
40. Vo veci bolo nesporné, že majetok žalobcu, pozemky a rodinný dom na nich postavený, boli vyvlastnené za náhradu po tom, čo žalobca s manželkou ako spoluvlastníčkou odmietli podpísať prevod nehnuteľností na príslušný orgán za účelom výstavby Sídliska 1. mája. Žalobca sa opakovane vyjadril, že samotný akt vyvlastnenia ani nenamietal, no spornou ostala čiastka, za ktorú bol jeho majetok vyvlastnený, keďže žalobca sa v tom čase domáhal toho, aby mu bola štátom vyplatená suma, ktorá zodpovedala nákladom na výstavbu predmetného rodinného domu. V konaní mimo odvolacieho konania bola suma priznanej náhrady (122 612,41 Kčs) za vyvlastnenie síce čiastočne navýšená, no túto čiastku 2 356,13 Kčs s príslušným úrokom z omeškania žalobca nikdy neobdržal. V reštitučnom konaní sa tak žalobca domáhal aj tohto nároku.
41. Správny súd konštatuje, že žalovaný správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadaval s otázkou, na akom právnom základe si žalobca uplatňoval svoj reštitučný nárok, či to bol žalobca, kto svoj nárok označil ako nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. Ani z obsahu administratívneho spisu takáto skutočnosť nevyplýva. Bol to správny orgán, ktorý vyslovil, že koná podľa Zákona o pôde a tento zákon použil na posúdenie oprávnenosti nárokov žalobcu a to tak, že v merite veci vyslovil, že nie je vecne príslušný podľa Zákona o pôde a že pri predmetných nehnuteľnostiach nejde o poľnohospodárky pôdny fond alebo lesný pôdny fond. Správny orgán sa nezaoberal, či na nárok žalobcu nemožno aplikovať iný zo súboru reštitučných právnych predpisov, a to v takom rozsahu, aby bol účel týchto zákonov zachovaný a aby došlo k ochrane práv oprávnených osôb, za splnenia zákonom stanovených podmienok.
42. Správny orgán je v ďalšom konaní povinný o nároku žiadateľa rozhodovať po zohľadnení všetkých aspektov, vysloviť sa k všetkým jeho nárokom, riadne odôvodniť, prečo žalobcovi nemôže byť zo strany správneho orgánu vyplatená suma, ktorú si žalobca nárokuje ako doplatok k vyplatenej náhrade 2 356,13 Kčs, ak to správny orgán v odôvodnení rozhodnutia tvrdil. Osobitne správny súd poukazuje na to, že nie je prípustné, aby druhostupňový správny orgán, pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia uviedol v odôvodnení, že nevie zaujať stanovisko k tomu, prečo prvostupňový správny orgán riešil podanie podľa Zákona o pôde. Ak sa správny orgán nevie vysporiadať s nejakou časťou rozhodnutia, ktorého zákonnosť a správnosť preskúmava, nie je daný priestor, aby takéto rozhodnutie potvrdil.
43. Správny súd tak s dôrazom na skutočnosti zistené v danom konaní preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ S.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, skutočnosti, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v odôvodnení rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
44. Podľa § 191 ods. 6 S.s.p. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
45. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. S odkazom na § 168 a § 169 S.s.p. správny súd ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.)