Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: Q. X., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. XXXX/X, A., práv. zast.: FALIS & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, o zaplatenie 5.000,00 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.01.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000,00 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.02.2017 medzi postupcom OTP Banka Slovensko, a.s. (ďalej len „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 26.11.2013 Zmluvu č. XXX/XXXX/ XXSU, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 502 Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 24.04.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastala v 10. deň odo dňa doručenia vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 15.947,73 eur, ktorá pozostávala z istiny 10.937,02 eur, riadneho úroku 4.768,90 eur, úroku z omeškania 197,42 eur a poplatkov 44,39 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby neuhradil nič. Žalovaná suma 5.000,00 eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.000,00 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 10.947,73 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.937,02 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 4.768,90 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 197,42 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 44,39 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,00 eur od 01.03.2017 do zaplatenia.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.02.2017, prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o OTP refinanc exprese zo dňa 26.11.2013, všeobecné obchodné podmienky, poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa 11.03.2015 s doručenkou, vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 24.04.2015 s doručenkou, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.03.2017, pokus o zmier zo dňa 03.01.2018 a výpisy z účtu.

4. Dňa 27.04.2018 súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, preto súd uznesením zo dňa 28.06.2018 platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil v celom rozsahu.

5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že zmluvu o úvere č. XXX/XXXX/XXSU, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok je potrebné posúdiť v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvu o úvere žalovaný uzavrel ako fyzická osoba s dodávateľom finančnej služby, preto sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný v odpore vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu a to z dôvodu, že začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je potrebné v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka posúdiť tak, že sa počíta odo dňa nezaplatenia prvej nesplatenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie úveru. V danom prípade sa jedná o splátku splatnú dňa 25.11.2014, teda objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 26.11.2014. Podľa poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 11.03.2015, ktorá bola žalovanému doručená 16.03.2015 jednoznačne a preukázateľne vyplýva, že ku dňu 11.03.2015 bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s viac ako tromi splátkami. Teda podľa uvedenej výzvy bol už v omeškaní minimálne so splátkou splatnou dňa 25.11.2014. Listom zo dňa 24.04.2015 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu. Návrh bol na súd podaný 23.01.2018, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Žalovaný v odpore poukázal na zasadnutie Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trenčíne dňa 11.11.2015, na ktorom bolo uzavreté, že v prípade využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, keď veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru v prípade nezaplatenia splátok tak, ako má dohodnuté, postupuje súd správne tak, že počiatok premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka začína počítať splatnosťou omeškanej splátky a nie samotným úkonom zosplatnenia. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/81/2017 zo dňa 09.08.2017, sp. zn. 5Co/233/2016 zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 19Co/211/2016 zo dňa 13.10.2016, sp. zn. 19Co/274/2016 zo dňa 13.10.2016, Krajského súdu Trnavy sp. zn. 9Co/288/2016 zo dňa 24.10.2017 a Okresného súdu Brezno sp. zn. 1C/27/2015 zo dňa 14.06.2017. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Žalobca sa k odporu proti platobnému rozkazu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 30.07.2018, v ktorom zároveň bližšie špecifikoval svoju pohľadávku. S podanou námietkou premlčania žalobca nesúhlasí. Medzi zmluvnými stranami (právnym predchodcom žalobcu a žalovaným) bolo dohodnuté plnenie v splátkach. Pri takejto dohode o plnení dlhu môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba samostatne. Občiansky zákonník v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane s zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Ak tak veriteľ urobí, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo (nie mohlo dôjsť) k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok. Ak veriteľ toto právo nevyužil, premlčacia doba plynie naďalej pre jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Na základe uvedeného sa žalobca nestotožňuje s názorom žalovaného, v zmysle ktorého pri plnení dlhu v splátkach a zročnosti celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok začína plynúť premlčacia doba od splatnosti prvej splátky, kvôli nesplneniu ktorej mohlo dôjsť k zročnosti celého dlhu. Takýto záver z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka nevyplýva. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v prípade plnenia dlhu v splátkach je oprávnenie pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti oprávnením, nie však povinnosťou veriteľa. Toto oprávnenie veriteľa zároveň v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka vzniká vždy len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ toto oprávnenie nevyužije, premlčacia doba plynie v súlade

s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka pre každú splátku samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi opätovne vzniká oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu, pričom je na vôli veriteľa, či sa rozhodne tentokrát toto svoje oprávnenie využiť. Ak sa veriteľ rozhodne toto svoje právo využiť, premlčacia doba všetkých splátok do budúcna začne v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od splatnosti splátky, kvôli nesplneniu ktorej veriteľ toto oprávnenie využil (t. j. premlčacia doba neplynie od splatnosti splátky, ktorá bola prvou splátkou, pri ktorej veriteľovi toto oprávnenie vzniklo, ale až od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ toto svoje právo aj reálne využil), pričom pre splátky splatné pred touto splátkou plynie samostatná 3 ročná premlčacia doba (pre každú samostatne). V posudzovanom prípade právny predchodca žalobcu svoje právo zosplatniť pohľadávku využil listom zo dňa 24.04.2015. Žalobca považuje za nesporné, že toto svoje právo využil právny predchodca žalobcu v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov, t.j. pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25.03.2015. Od splatnosti tejto splátky potom začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky do budúcna, pričom pre splátky splatné pred 25.03.2015 plynula samostatná 3 ročná premlčacia doba pre každú jednu splátku samostatne. Na základe uvedeného má žalobca za to, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti začala v súdenom prípade plynúť v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka od 26.03.2015 (t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru), pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti plynula samostatná trojročná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti (pre každú samostatne) a preto nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný. Právny názor žalovaného ohľadom plynutia premlčacej doby pre zvyšok dlhu od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej mohlo prvý krát dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu považuje žalobca za absurdný aj z toho dôvodu, že v prípadoch plnenia dlhu v splátkach nie je v praxi žiadnou výnimkou, že v priebehu trvania záväzkového vzťahu (v niektorých prípadoch uzatvoreného aj na desiatky rokov) sa dlžník omešká so zaplatením niektorej zo splátok svojho dlhu. Ak by sa tak v priebehu trvania zmluvného vzťahu stalo a veriteľovi by vzniklo právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu, ktoré by veriteľ nevyužil, pričom platobná disciplína dlžníka by sa následne obnovila a po rokoch by dlžník opätovne prestal veriteľovi plniť dohodnuté splátky, veriteľ by už následne napriek svojmu oprávneniu de facto nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko by si týmto svojím úkonom spôsobil premlčanie všetkých splátok do budúcna (keďže premlčanie by sa podľa názoru žalovaného malo posudzovať od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa toto právo mohlo využiť prvý krát). Tak ako v predmetnom prípade keď dlžník nepravidelne plnil predpísané splátky. Takýto výklad zákona považuje žalobca za šikanózny, v rozpore so zásadou spravodlivosti a jeho prípadnou aplikáciou dochádza k úplnému popretiu procesnej zásady rovnosti strán sporu a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú.

7. Súd na prejednanie veci nariadil na 14.02.2019 pojednávanie, na ktoré sa dostavili zástupcovia strán sporu. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že je výlučne v dispozícii postupcu, či vyhlási mimoriadnu splatnosť alebo nie. Postupca vyzval žalovaného, aby zaplatil dlžnú sumu, inak môže byť úver mimoriadne zosplatnený. Toto oprávnenie však postupca nemusel využiť, mohol sa viazať aj na ďalšiu nesplatenú splátku. Je v dispozícii banky, aby pristúpila k mimoriadnej splatnosti, túto možnosť nemusí využiť a môže sa riadiť podľa ďalšieho konania dlžníka. Nakoľko dlžník ani ďalej nesplácal svoj dlh, banka využila svoje dispozičné oprávnenie a vyhlásila mimoriadnu splatnosť. Ďalej poukázal na to, že žalovaný dňa 06.05.2015 a 09.04.2015 uhradil časť pohľadávky, a to v sumách 1,90 eur a 5,51 eur, čím uznal svoj dlh. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na poslednú výzvu veriteľa pred zosplatnením, v ktorej sa uvádza, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy veriteľ pristúpi k mimoriadnemu zosplatneniu. S poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má žalovaný za to, že splátka, ktorá spôsobila zročnosť celého dlhu bola splatná dňa 25.11.2014. Právo veriteľa disponovať s tým, či vyhlási za zročný celý dlh vo vzťahu k spotrebiteľovi, upravuje a rieši Občiansky zákonníka v § 53 ods. 9, § 103 a § 565. Právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s týmito ustanoveniami Občianskeho zákonníka, preto nie je dôvod počítať začiatok plynutia premlčacej doby od splatnosti splátky splatnej v čase, keď právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť. V súvislosti s čiastočnými úhradami žalovaného poukázal na to, že plnenie z dlhu, ktorý bol premlčaný na strane spotrebiteľa nie je uznaním dlhu, ale bezdôvodným obohatením, keďže veriteľ prijal plnenie bez právneho dôvodu.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Právny predchodca žalobcu (OTP Banka Slovensko, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 26.11.2013 Zmluvu o OTP refinanc exprese č. XXX/XXXX/XXSU, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému na základe jeho žiadosti účelový klasický spotrebiteľský úver v sume 11.200,00 eur za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 15.03 % ročne pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 16,49 % a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 13,88 %. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť predstavovala sumu 21.745,77 eur, pričom úver bol poskytnutý na účel splatenia úverov. Žalovaný sa zaviazal splatiť právnemu predchodcovi žalobcu istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach vo výške 181,56 eur tak, že prvá splátka bola splatná dňa 25.01.2014, druhá až stoosemnásta splátka boli splatné vždy 25. deň v mesiaci a posledná stodevätnásta splátka, ktorej výška bola dohodnutá na sumu 181,41 eur mala byť splatná dňa 25.11.2023, čo mala byť zároveň aj konečná splatnosť úveru.

10. Z článku VII. bod 1. písm. a) a bod 2. písm. e) Zmluvy o úvere ako aj z článku VII. bod 1. písm. a) a bod 2. písm. e) vyplýva, že za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považuje ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti a banka je v takom prípade oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti.

11. Z Poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 11.03.2015 vyplýva, že nakoľko žalovaný meškal so splácaním úveru vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXXXXSU viac ako 3 splátky, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky, ktorá bola k 09.03.2015 vo výške 1.528,30 eur, a to najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň právny predchodca žalobcu žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil, že v prípade nevyrovnania záväzkov v stanovenom termíne, právny predchodca žalobcu vyhlási úver za predčasne splatný, čo znamená, že žalovaný stratí možnosť splácať úver mesačnými splátkami a právny predchodca žalobcu bude oprávnený požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Výzvu žalovaný prevzal dňa 16.03.2015.

12. Z Vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 24.04.2015 vyplýva, že ním právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že k 22.04.2015 bola dlžná suma vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXX/ XXXX/XXSU vo výške 1.718,26 eur a zároveň mu oznámil, že v zmysle príslušných ustanovení zmluvy týmto právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov, čo znamená, že žalovaný stratil možnosť splácať úver mesačnými splátkami. Zároveň bol žalovaný upovedomený o tom, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva v 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy, kedy je žalovaný zároveň povinný zaplatiť celý svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ktorý predstavuje k 22.04.2015 sumu vo výške 12.418,72 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 10.942,53 eur, úrokov vo výške 1.428,53 eur, úrokov z omeškania vo výške 3,27 eur a poplatkov vo výške 44,39 eur, spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania počítanými zo zostatku istiny úveru od 22.04.2015 do úplného zaplatenia, ako aj všetky poplatky. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný bolo žalovanému doručené dňa 28.04.2015.

13. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 28.02.2017 medzi postupcom OTP Banka Slovensko, a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o. a z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že ňou bola postúpená pohľadávka postupcu voči žalovanému vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXX/ XXXX/XXSU na postupníka - žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 03.03.2017.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

16. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.02.2017 bola pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, postúpená zo spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s. na žalobcu. Súd nezistil žiadne porušenie zákona, a to či už Občianskeho zákonníka alebo zákona o bankách, pri postúpení pohľadávky, preto žalobcovi svedčí aktívna legitimácia v tomto spore.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 26.11.2013, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 11.200,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť formou 118-tich mesačných splátok vo výške 181,56 eur a 119-tou mesačnou splátkou vo výške 181,41 eur. Ročná úroková sadzba bola stanovená na 15,03 %, RPMN vo výške 16,49 % pri priemernej hodnote RPMN 13,88 %, prvá splátka bola splatná dňa 25.01.2014, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 25.11.2023.

28. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom OP, dátumom narodenia). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku a len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere

upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda prednosť.

29. Keďže žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, súd skúmal, či pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou nie je premlčaná.

30. Premlčanie možno definovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

31. Súd sa v prvom rade zaoberal riešením otázky, či je na daný prípad vo vzťahu k premlčacej dobe potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. Zmluvné strany uzavreli zmluvu o úvere. Aj napriek tomu, že danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim spotrebiteľských zmlúv, bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj v otázke premlčania práva žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že

Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

32. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o právo žalobcu na vrátenie prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Toto právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba jednotlivých splátok podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

33. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že splátky boli zročné mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 25.01.2014. Zo zmluvy o úvere ako aj z všeobecných obchodných podmienok vyplýva v prípade porušenia povinnosti dlžníka splácať riadne a včas úver oprávnenie dodávateľa úver predčasne zosplatniť. Z poslednej výzvy pred zosplatnením úveru zo dňa 11.03.2015 jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol ku dňu 11.03.2015 v omeškaní so splácaním úveru viac ako tri splátky, došlo teda k splneniu podmienky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, obmedzuje oprávnenie dodávateľa uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, teda právo na predčasné zosplatnenie úveru, na uplynutie troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Ďalšia podmienka vyplývajúca z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na vznik oprávnenia dodávateľa pri spotrebiteľských zmluvách žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je tá, že dodávateľ je povinný upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Túto podmienku právny predchodca žalobcu splnil zaslaním Poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 11.03.2015 žalovanému, v ktorej bol žalovaný dostatočným spôsobom upozornený, že ak svoje záväzky nevyrovná v stanovenom termíne, právny predchodca vyhlási úver za predčasne splatný. Obe podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré na vznik oprávnenia dodávateľa vyhlásiť úver za predčasne splatný musia byť splnené kumulatívne, boli teda splnené a vzhľadom na dohodu zmluvných strán bol právny predchodca žalobcu oprávnený úver predčasne zosplatniť.

34. V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného ustanovenia. Podľa vety prvej § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103 Občianskeho zákonníka), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva výlučne z § 565 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne za podmienky, že dlžníka upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z Poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 11.03.2015 vyplýva, že dlžník bol v omeškaní so splácaním viac ako 3 splátky, teda najmenej so splátkami splatnými dňa 25.12.2014, 25.01.2015 a 25.02.2015, preto veriteľ dlžníka upozornil, že ak tieto záväzky v stanovenej lehote nezaplatí, vyhlási úver za predčasne splatný. Keďže k úhrade zameškaných splátok nedošlo, veriteľ úver listom zo dňa 24.04.2015 s účinnosťou k 10. dňu po jeho doručení dlžníkovi zosplatnil. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka (berúc na zreteľ aj ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) pre nesplnenie splátky splatnej najneskôr dňa 25.12.2014. Najneskôr odo dňa splatnosti tejto splátky začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu, ktorá uplynula najneskôr dňa 25.12.2017. Keďže žaloba bola na súd podaná až dňa 23.01.2018, je zrejmé, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby.

Vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania dôvodne vzniesol námietku premlčania, súd žalobu zamietol. K tvrdeniu žalobcu o tom, že čiastočnými úhradami žalovaného v sumách 1,90 eur a 5,51 eur v dňoch 06.05.2015 a 09.04.2015 malo dôjsť k uznaniu dlhu, súd udáva, že plnenie časti dlhu nemá účinky uznania zvyšku dlhu, preto toto čiastočné plnenie žalovaného nemohlo mať vplyv na plynutie premlčacej doby.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu strán v spore. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.