Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-309-2018.pdf
PDF · 102.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/309/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. J. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., zastúpeného spoločnosťou: HRONČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom, so sídlom W. XX, XXX XX E., o zaplatenie 4.495,00 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 40C/540/2015-107 zo dňa 23. septembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol ako odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponecháva n e d o t k n u t ý .
V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 4.435 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.435 € od 12.08.2015 do zaplatenia, všetko spolu v pravidelných mesačných splátkach s výškou splátky 150 €, splatnej vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc prvou splátkou splatnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že za účelom odohrania akcie vo Svederníku, na čom sa strany sporu dohodli, prevzal žalovaný od žalobcu jeho motorové vozidlo s naloženou aparatúrou, ktoré mal vrátiť po ukončení akcie, teda splnení prevzatého záväzku, na ktorom sa dohodol so žalobcom. Motorovým vozidlom bol oprávnený disponovať do splnenia takto prevzatého záväzku. Škodová udalosť a samotná škoda na motorovom vozidle vznikla pred jeho vrátením žalobcovi, na podklade čoho ustálil, že zodpovednosť žalovaného je možné subsumovať pod ustanovenie § 421 OZ, pričom sám žalovaný potvrdil, že bol účastníkom škodovej udalosti a popísal nehodový dej. Na podklade uvedeného námietku žalovaného smerujúcu k zodpovednosti žalobcu za škodu titulom prevádzkovej činnosti neuznal, rovnako ani námietky vedúce s spoluúčasti žalovaného na vzniknutej škode z titulu nedostatku vodičských skúseností, o ktorých mal žalobca vedomosť, respektíve, že nebol zvyknutý na vedenie tohto motorového vozidla, pričom tieto skutočnosti žalobca ničím nepreukázal. Pri posudzovaní výšky uplatnenej škody a jej ustálení vychádzal z toho, že za škodu sa v právnej teórii a praxi všeobecných súdov považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi.
Skutočnou škodou je majetková ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Pri škode spôsobenej na starších, použitých či opotrebovaných veciach sa vychádza zo všeobecnej ceny, ktorú mali veci v čase, keď došlo k ich poškodeniu. Pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku boli rozhodujúce závery predložených znaleckých posudkov k posudzovaným úlohám, ktoré súd vyhodnotil aj v súvislosti s výsluchom znalca, jeho poučením za vecne správne, úplné, vypracované v súlade s Vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o ustanovení všeobecnej hodnoty majetku
- hodnoty predmetného motorového vozidla, o ktorých nemal pochybnosti. Na podklade výsledkov znaleckého dokazovania súd uzavrel, že skutočná škoda na vozidle predstavuje sumu 4.435 € s DPH, teda rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla (ROH) pred poškodením a hodnotou predajných zvyškov a žalovanému uložil povinnosť túto sumu zaplatiť žalobcovi. Vo zvyšnej časti v sume 60 € žalobu zamietol, nakoľko znalec vyčíslil hodnotu predajných zvyškov na sumu 1.559,84 € a toto zobral súd za základ svojho výpočtu na rozdiel od sumy 1.500 € vyčíslených žalobcom v žalobe. Námietky žalovaného, že znalec nemal zohľadniť mimoriadnu výbavu motorového vozidla, pretože táto nie je súčasťou dokladov od vozidla, nie je vyznačená predpísaným spôsobom, pokiaľ ide o LPG, vzhľadom na charakter uplatneného nároku - úbytok v majetkovej sfére poškodeného pri súčasnom konštatovaní znalca, že špecifikovaná mimoriadna výbava sa v motorovom vozidle nachádzala, súd tieto námietky neuznal. K námietke žalovaného k samotnému výpočtu škody súd uviedol, že s dôrazom na posúdenie hodnoty vlastníckeho práva, súdna prax upustila od priznania náhrady škody vo výške ceny nových súčiastok zníženú o čiastku zodpovedajúcu rozdielu ceny novej súčiastky a časovej ceny súčiastky a ceny práce objektívne potrebnej na opravu poškodenej veci. Východiskom je, že v prípade havarovaného vozidla, hoci aj opraveného novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia než pôvodná hodnota použitého vozidla. Poškodenému fakticky neostáva iné, než zakúpiť náhradné nové diely, v dôsledku čoho poškodený získava určitú výhodu (získava novú súčiastku za opotrebovanú súčiastku), avšak iba preto, že došlo k škodovej udalosti. Ide o rozširujúci výklad ustanovenia § 443 OZ v otázke rozsahu náhrady, ktorý berie do úvahy obsah vlastníckeho práva ako základného práva chráneného Ústavou SR. Bolo by v rozpore s princípom ochrany vlastníctva prirodzená separácia poškodených vecí na súčiastky a ich oddelené ohodnocovanie s tým, že následne je z nich právne „späť zložiť“ poškodenú vec. Ak dochádza k poškodeniu súčasti veci, tak dochádza k poškodeniu celej veci. Okrem toho, ide aj o poškodenie vlastníka, že nemôže nakladať s vecou tak, ako by s ňou nakladal pred poškodením, je mu škodovou udalosťou nútené vymeniť poškodené súčiastky za nové a doplatiť rozdiel v cene, pričom, nebyť škodovej udalosti, vôbec by o takéto konanie nemal záujem, pretože vec bola v pôvodnom stave funkčná. Nemožno prenášať povinnosť na úhradu nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať (rozhodnutie ÚS ČR II ÚS 2221/97). Žiadosť poškodeného o uvedenie veci do pôvodného stavu podanú v záverečnom návrhu súd vyhodnotil ako účelovú, vzhľadom na čas jej predloženia, keď zo strany žalobcu bola snaha o uzavretie mimosúdnej dohody a o tejto možnosti nebola ani zmienka. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi ním uplatnený úrok z omeškania. Počiatok omeškania stanovil v zmysle výzvy zo dňa 04.08.2015 po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie v trvaní 7 dní a za prvý deň omeškania stavil 12.08.2015. Vzhľadom na majetkové pomery žalovaného, umožnil mu dlh splácať v splátkach po 150 € mesačne, zohľadnil pritom, že v súčasnosti je žalovaný evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline. Od 01.09.2016 nemá zabezpečený príjem z pracovnej činnosti. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko výška plnenia závisela od znaleckého dokazovania a jeho neúspech bol iba v nepatrnej časti.
2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Poukazoval na výpoveď samotného žalobcu, z ktorej vyplýva, že škoda mala údajne vzniknúť v dôsledku konania žalovaného ako vodiča vypožičaného motorového vozidla, ktorú mal spôsobiť 09.05.2015 v katastrálnom území L.. Poprel, že by medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu akejkoľvek zmluvy o výpožičke podľa § 659 a nasl. OZ, pretože predmetné motorové vozidlo je vo vlastníctve žalobcu ako prevádzkovateľa a toto motorové vozidlo používal pre svoje súkromné účely, najmä ho používal na cestu do Svederníka, kde hrával na diskotéke. Dňa 09.05.2015 z osobných dôvodov sa na diskotéke zúčastniť nemohol, preto požiadal žalovaného, aby ho na diskotéke zastúpil a dal mu k dispozícii jeho motorové vozidlo, aby mohol odviezť jeho hudobnú aparatúru do Svederníka a nie do Bytče. Tvrdenie žalobcu, že si vypožičal jeho motorové vozidlo, je zavádzajúce, nakoľko nemal na to ani dôvod ani potrebu. Medzi stranami sporu bola dohoda, že 09.05.2015 žalobca žalovanému poskytne motorové vozidlo za účelom, aby do Svederníka na diskotéku zaviezol hudobnú aparatúru a tam, aby zabezpečil hudobnú činnosť namiesto žalobcu, ktorý nemohol vycestovať. Žalobca vedel, že nemá s riadením takéhoto typu motorového vozidla žiadne skúsenosti, a preto, keďže mal vykonávať činnosť, ktorou ho poveril žalobca, na vykonanie tejto činnosti mu dal k dispozícii na tento účel motorové vozidlo, nesie zodpovednosť za túto škodu sám. Namietal a opakovane zotrval na námietke, pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody na motorovom vozidle v sume 4.495 € ako rozdiel hodnoty motorového vozidla pred dopravnou nehodou a hodnotou použiteľných zvyškov - vraku vozidla, nakoľko v tomto smere sa súd nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že predmetné motorové vozidlo nadobudol za 1.500 € a znalec toto vozidlo ohodnotil na sumu 4.495 €, teda o viac ako 100 % nastavil vyššiu hodnotu motorového vozidla. Naviac sa súd nevysporiadal ani so skutočnosťou, že žalovaný doteraz predmetné motorové vozidlo neodhlásil z evidencie motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte, že žalobca tvrdí, že si dá vozidlo opraviť, lebo má k nemu citový vzťah a platí zákonné poistenie. Ak by bolo vozidlo žalobcu poškodené totálne, tak by toto auto muselo byť vyradené z evidencie motorových vozidiel. Súd sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že motorové vozidlo je opraviteľné, že k ohodnoteniu predmetného motorového vozidla nebol prizvaný ani znalcom ani žalobcom. Taktiež obišiel tvrdenie žalovaného, že aj po nehode motor na tomto motorovom vozidle bol v prevádzke, teda išiel. Znalec do ocenenia pojal aj technickú hodnotu mimoriadneho vybavenia vozidla v sume 1.307 € (LPG systém - 1.071,33 €, okenné fólie 235,53 €, hoci tam žiadne okenné fólie neboli). Nesúhlasil s rozsahom poškodenia vozidla tak, ako ho popisuje žalobca spolu so znalcom. Hodnota predajných zvyškov bola určená na 1.559,84 €, nechápal preto, prečo motorové vozidlo nebolo odovzdané žalovanému tak, ako to uplatňoval na pojednávaní. Znalecký posudok označil za zmätočný, neakceptovateľný, nakoľko tvrdí, že ide o totálne zničenie motorového vozidla, pričom neuvádza jednotlivé prvky, že boli zničené. Za nezákonný považoval rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to i napriek tomu, že v čase dopravnej nehody bol študentom, tohto času je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nemajetný, a teda sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca si naviac zo starého vraku na základe predmetného rozsudku môže zakúpiť perfektné motorové vozidlo, čo je jeho cieľom vedeným proti žalovanému.
3. Po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania doručil žalobca podanie. Uviedol, že sa potvrdila jeho verzia poškodenia motorového vozidla, pretože žalobca si motorové vozidlo opravil, jazdí na ňom, o čom predložil fotografie. Žiadal preto, aby krajský súd urobil dokazovanie v tomto smere a žalobu proti nemu zamietol.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca sa so žalovaným dohodli na tom, že žalovaný sa zúčastní akcie vo Svederníku. Nakoľko nedisponoval vlastným motorovým vozidlom, dohodli sa, že žalobca vypožičia žalovanému svoje motorové vozidlo. Žalovaný vozidlo žalobcu prevzal aj s ozvučovacou aparatúrou, sľúbil žalobcovi, že mu po uskutočnení akcie vozidlo vráti. Predtým, než žalovaný vrátil vozidlo žalobcovi, došlo k dopravnej nehode, túto nehodu spôsobil žalovaný práve, keď viedol predmetné motorové vozidlo. V súvislosti s dopravnou nehodou došlo k vzniku škody na vozidle žalobcu, zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu na vozidle bola v konaní pred súdom prvej inštancie náležite preukázaná, boli naplnené všetky zákonné náležitosti potrebné na vyvodenie zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, z ktorých vyplýva povinnosť žalovaného na jej náhradu. Za potrebné považoval uviesť, že žalovaný si vypožičal vozidlo žalobcu v minulosti viackrát za účelom, aby sa dopravil na miesto akcií, kde zabezpečoval hudobnú produkciu. To znamená, že takýto spôsob bol medzi účastníkmi konania zaužívaný. To, či žalobca mal vedomosť o schopnostiach žalovaného viesť motorové vozidlo, nie je v danom prípade relevantné. Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia, preto námietka žalovaného smerujúca k spoluúčasti žalobcu na vzniknutej škode je bezpredmetná. Pokiaľ ide o výšku škody, za potrebné považoval vychádzať zo skutočnosti, že sa jedná o používané motorové vozidlo a je potrebné vychádzať zo všeobecnej ceny veci v čase vzniku udalosti, ktorá mala za následok vznik škody. Výška škody bola ustálená na základe znaleckých posudkov č. 81/2015, č. 80/2016, vypracovaných znalcom Ing. K. Gondžárom. Predmetné posudky dôkladne špecifikujú vzniknutú škodu aktuálnymi a zákonnými postupmi pre odbor doprava - cestné odvetvie, nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel. Vzhľadom na poškodenie vozidla s porovnaním nákladov na ich odstránenie a reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla pred jeho poškodením je nutné konštatovať, že došlo k totálnemu zničeniu vozidla. Pri oprave vozidla je namieste rátať s cenou nových náhradných dielov, ktoré by sa použili pri oprave poškodeného vozidla. V predmetnom prípade boli náklady na opravu poškodeného vozidla vyššie ako jeho všeobecná hodnota pred poškodením, z tohto dôvodu sa jedná o totálnu škodu. Nemôžu obstáť ani námietky žalovaného, že znalec pojal do posudku aj mimoriadnu výbavu vozidla (LPG systém, ochranné fólie), nakoľko predmetná výbava bola v čase vzniku škody na vozidle nainštalovaná, bola súčasťou vozidla. Žiadal preto rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom odvolacom návrhu a na dôvodoch podaného odvolania.
6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zotrval na obsahu predchádzajúceho vyjadrenia. Za irelevantnú označil hypotézu o tom, či žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o schopnostiach žalovaného viesť dané motorové vozidlo, nakoľko žalovaný bol držiteľom vodičského oprávnenia a už v minulosti viackrát žalobca vypožičal motorové vozidlo žalovanému. Išlo medzi stranami sporu o zaužívanú prax. Pokiaľ namieta výšku spôsobenej škody na predmetnom motorovom vozidle, opätovne poukázal na to, že táto bola ustálená znaleckým dokazovaním, pričom v plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku zo strany okresného súdu.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
9. Odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ zodpovednosť za škodu žalovaného ustálil podľa § 421 OZ, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že od žalobcu prevzal motorové vozidlo za účelom odohratia akcie vo Svederníku i s naloženou aparatúrou s tým, že motorové vozidlo žalobcovi vráti po ukončení akcie, teda po splnení prevzatého záväzku, na ktorom sa so žalobcom dohodol. Pokiaľ i v konaní žalovaný namietal, že ku škode na motorovom vozidle došlo pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre resp. z poverenia žalobcu, teda za túto škodu nezodpovedá sám, ale za ňu zodpovedá žalobca, za ktorého činnosť vykonával, netvrdil, ani nepreukázal, že by odmenu, ktorú za odohratie akcie vo Svederníku obdržal, vyplatil žalobcovi, prípadne, že by táto bola organizátorom akcie uhradená v prospech žalobcu. Z vykonaného dokazovania iba vyplýva, že žalovaný odohral, akciu vo Svederníku namiesto žalobcu, za týmto účelom prevzal od žalobcu jeho motorové vozidlo s naloženou aparatúrou s tým, že po ukončení akcie motorové vozidlo žalobcovi vráti. K spôsobeniu škody teda nedošlo pri vykonávaní činnosti, ktorú žalovaný vykonával pre alebo z poverenia, na príkaz žalobcu, ale v súvislosti s vykonaním činnosti, na ktorej sa dobrovoľne so žalobcom dohodol, že ju namiesto žalobcu vykoná. Naviac, motorové vozidlo žalobcovi nevrátil po ukončení akcie, ktorou ho mal žalobca ako tvrdí, poveriť a za tým účelom mu motorové vozidlo zveriť, ale až nasledujúci deň. K dopravnej nehode a poškodeniu vozidla žalobcu došlo cestou z miesta bydliska žalovaného, síce, za účelom odovzdania vozidla žalobcovi, ale keď mamu viezol do potravín, teda mimo trasy, na ktorú podľa obrany žalovaného mu mal žalobca vozidlo zveriť.
10. Pokiaľ sa týkalo námietok žalovaného vo vzťahu k ustáleniu výšky spôsobenej škody, v tomto smere prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie a svoje závery ohľadne ustálenia výšky spôsobenej škody podrobne, logicky vysvetlil. Námietky žalovaného ostali iba v rovine tvrdenia bez toho, aby predložil súdu jediný dôkaz, ktorým by závery znaleckého dokazovania vykonaného Ing. Gondžárom vyvrátil, respektíve spochybnil. Pokiaľ i po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty predložil fotografie o tom, že žalobca uviedol motorové vozidlo do pôvodného stavu a nevyradil ho z evidencie motorových vozidiel, je potrebné uviesť, že na takto uplatnené skutočnosti odvolací súd prihliadnuť nemohol. Odvolateľ uplynutím lehoty na podanie odvolania stráca možnosť nielen rozširovať rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale i odvolacie dôvody a dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Za potrebné však v súvislosti s podaním žalovaného odvolací súd považoval dodať, že pre záver o totálnej škode nie je rozhodujúce, či sa vec dá alebo nedá opraviť, ale to, že náklady na opravu veci sú vyššie ako jej skutočná hodnota.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia, ako i tej skutočnosti, že v podanom odvolaní žalovaný neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd vo svojom rozhodnutí ohľadne výšky spôsobenej škody nevysporiadal, nepovažoval odvolací súd za potrebné opakovať odôvodnenie rozhodnutia zo strany okresného súdu a sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu.
13. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania, je potrebné uviesť, že sám svojím správaním pred podaním žaloby na súd zavinil vznik sporu, nakoľko nevyvinul žiadnu snahu dohodnúť sa so žalobcom na spôsobe náhrady škody, na spôsobe uspokojenia jeho nárokov. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné hodnotiť iba majetkové, zárobkové pomery žalovaného ako strany sporu, ale i jeho správanie pred a po začatí konania, keď nepreukázal ani minimálnu snahu škodu vzniknutú žalobcovi nahradiť a návrh na uvedenie veci do pôvodného stavu vzniesol až v záverečnom prednese. O takýto spôsob náhrady škody sa mohol pokúsiť nielen v rámci mimosúdneho vysporiadania nároku žalobcu, ale i v priebehu celého konania. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a preto sa nielen stotožnil s postupom okresného súdu, ale žalobcovi ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal i nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)