Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: Prima banky Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. R., M.. X.X.XXXX, Q. R. XXX, s adresou na doručovanie: B. R. C. X, o zaplatenie 767,07 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.11.2017 č.k. 6Csp/152/2017-71 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 767,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 28 % ročne zo žalovanej sumy od 28.6.2017 do zaplatenia. Tohto nároku sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu zriadil a viedol účet s konkrétnym číslom a za poskytovanie produktov a služieb vyplývajúcich z uvedenej zmluvy bol žalobca oprávnený účtovať na ťarchu žalovaného poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Mal za to, že povinnosťou žalovaného bolo mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Mal za to, že žalovaný uvedenú povinnosť porušil, keďže sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnal.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom mal za preukázané, že účastníci uzavreli dňa X.XX.XXXX Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, v mene euro. Zároveň uzavreli aj zmluvu o vydaní o používaní platobnej karty Maestro. Podľa výpisov z účtu č. 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 za obdobie 30.5.2015 - 31.12.2015, č 1 až 12 za obdobie od 1.1.2016 do 30.12.2016 a č. 1 až 6 za obdobie od 31.12.2016 do 27.6.2017 bol pri predchádzajúcom výpise zo dňa 29.5.2015 zostatok -202,23 eur a nový - posledný zostatok na účte žalovaného ku dňu 27.6.2017 predstavoval sumu -767,07 eur, ktorá bola prevedená na vnútorný pohľadávkový účet žalobcu. V uvedených obdobiach boli podľa výpisov žalobcu vykonané na účte žalovaného výlučne debetné operácie, pričom debetné položky pozostávali: z poplatku a mesačného poplatku za kartu Maestro vo výške 0,60 eur, upomienku za prečerpanie účtu vo výške 15,00 eur, úroky vo výške 5,06 eur , 5,95 eur, 6,83 eur, 7,25 eur, 7,91 eur, 8,05 eur, 8,78 eur, 9,23 eur, 9,06 eur, 10,14 eur, 10,27 eur, 11,08 eur, 11,21 eur, 12,11 eur, 12,63 eur, 12,74 eur, 13,71 eur, 13,81 eur, 14,84 eur, 15,42 eur, 14,45 eur, 16,57 eur, 16,50 eur, 17,55 eur, poplatku za zrušenie vo výške 1,50 eur, mesačného poplatku vedenie účtu v sume 3,90 eur, príplatku za vedenie účtu postihnutého exekúciou v sume 5,- eur, oznámenie o nevykonanej platbe vo výške 1,- eur, vo výške 1,- eur, výzva za prečerpanie účtu vo výške 30,- eur. Na základe toho s poukazom na ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ako aj § 708 ods. 1,2 a § 710 Obchodného zákonníka uzavrel, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu a ani na ich výšku. Konštatoval, že ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach a Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaný mal reálnu možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech, ako spotrebiteľa. Mal za to, že zmluva vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Všeobecné obchodné podmienky sú určené pre neurčitý počet klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb a tieto majú iba podporný a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní konkrétnej zmluvy. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka vzťahu, ktorým je spotrebiteľ. Za účelom vyrovnania tejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán súd prvej inštancie vyhodnotil, že od žalovaného ako spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dohodnuté v zmluve. Mal za to, že žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie, ktoré by žalovaného zaväzovalo k povinnosti platiť úroky. Poukázal na to, že samotný zmluvný úrok predstavuje odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, mal však za to, že žalobca žalovanému žiadne peňažné prostriedky neposkytol, ani nevykonával príkazy žalovaného na platby, na ktoré by na účte nemal dostatok peňažných prostriedkov. Naopak na jeho ťarchu účtoval iba rôzne, prevažne sankčné poplatky.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. teda na tvrdení, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré neboli zmluvne dojednané. S poukazom na ust. § 31 ods. 2 a ods. 4 zákona o platobných službách mal za to, že zákon výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byt' individuálne dojednané. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016 a má za to, že v zmysle záverov tohto rozhodnutia sa má čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Z uvedeného vyvodzuje, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byt' obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Má za to, že uvedený rozsudok sa analogicky týka aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Z uvedeného vyvodzuje, že nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného. Vo vzťahu k záveru súdu, že žalobca nepreukázal povinnosť žalovaného platiť z prekročenej čiastky úrok uviedol, že v zmysle § 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. S poukazom na znenie svojich Všeobecných obchodných podmienok uviedol, že v zmysle bodu 3.4 banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi bankou a klientom. Zo zmluvy o bežnom účte vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa bežný účet, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených. V zmysle bodu 3.8 klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Ďalej poukázal na to, že nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak takéto prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. v rozsahu žalobcom uvedených odvolacích námietok a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie zákonným postupom vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a to oboznámením sa s tými dôkazmi, ktoré žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil, takto vykonané dôkazy aj zákonným spôsobom vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 C.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

8. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento spochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu, z ktorého by vyplývala oprávnenosť ním uplatneného nároku. Žalobca v žalobe označil ako právny základ jeho nároku zmluvu č. XXXXXXXXXX na základe ktorej viedol pre žalovaného osobný účet. Na preukázanie tohto tvrdenia označil ako dôkaz Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb uzavretú medzi účastníkmi dňa X.XX.XXXX. Tak ako to súd prvej inštancie správne konštatoval z obsahu tejto zmluvy vyplýva iba zmluvné dojednanie účastníkov o tom, že žalobca žalovanému zriadi osobný účet, na ktorý mu vydá platobnú kartu. Ďalej sa dohodli na poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a služby SMS notifikácie. Z obsahu takto formulovanej zmluvy teda nevyplýva tvrdenie žalobcu o tom, že so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania z obsahu ktorého by žalovanému vyplývala povinnosť platiť žalobcovi zmluvné úroky v konkrétnej výške, prípadne uhrádzať ďalšie poplatky, ktoré sú súčasťou žaloby. Z obsahu žaloby navyše ani nevyplýva, aby žalovanému bola za konkrétne obdobie poskytnutá takáto služba teda, aby žalovaný konkrétne dohodnutú sumu peňažných prostriedkov čerpal a túto žalobcovi následne v dohodnutej lehote neuhradil. Pokiaľ teda žalobca takúto službu žalovanému neposkytoval nemá právny základ ani jeho nárok na zaplatenie tzv. zmluvných úrokov, ktoré predstavujú odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru, prípadne ďalších poplatkov. Odvolací súd sa zhoduje aj so záverom súdu prvej inštancie v tom, že Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov žalobcu nemožno bez ďalšieho považovať za súčasť zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca v konaní nepreukázal, aby tieto boli so žalovaným individuálne prejednané.

9. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, v ktorej žalobca ako službu poskytovanú žalovanému označil aj tzv. nepovolené prečerpanie. Toto v zmysle bodu 3.12 Všeobecných podmienok je charakterizované ako automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta. Z uvedeného je zrejmé, že takto označené tzv. nepovolené prečerpanie nepredstavuje službu žalobcu poskytovanú žalovanému ako spotrebiteľovi a sám žalobca ho označil ako porušenie zmluvných povinností. Za takejto situácie nemôže byť oprávneným jeho nárok na úhradu tzv. zmluvných úrokov predstavujúcich odmenu za poskytnutie úveru. Žalobca v konaní ani nepreukázal, aby za označené obdobie, za ktoré si uplatňuje svoj peňažný nárok, žalovaný čerpal akékoľvek peňažné prostriedky. Zo samotných výpisov z účtov, ktoré žalobca v konaní označil ako dôkaz nevyplýva za celé označené obdobie pohyb na účte predstavujúci poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako úver. Na správnosti takéhoto záveru nemení nič ani samotný obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca odkazuje v odvolaní. Jeho obsah totiž nemení nič na správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným.

10. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., vrátane správneho výroku o trovách konania.

11. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešnému žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).