Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-122-2021.pdf
PDF · 98.81 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/122/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: K. D., nar. X. E. XXXX, trvalo bytom K. XXX, o zaplatenie 210,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica z 30. augusta 2021 č. k. 9C/42/2020-35, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 210,08 eur spolu s príslušenstvom vo výške 2,05 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 121 ods. 3, § 489, § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov); § 9 ods. 7 písm. b/, § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“); § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z. v znení neskorších predpisov. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.10.2020 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 210,08 eur a nákladov konania vo výške 2,05 eur titulom nároku na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi, ktorá bola poistencovi poskytnutá preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. V žalobe uviedol, že žalovaný je jeho poistencom. Z oznámenia vystaveného lekárom Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica sa žalobca dozvedel o tom, že žalovanému bola dňa 10.1.2020 poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s užitím návykovej látky. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žalobcovi vyúčtoval náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 210,08 eur. Žalobca následne listom z 29.6.2020 vyzval žalovaného na ich náhradu. Žalovaný výzvu neprevzal, táto bola vrátená žalobcovi dňa 30.7.2020. Žalovaný nereagoval ani na upomienky. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 2,05 eur. Vo veci bol dňa 10.11.2020 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením. V odpore uviedol, že je evidovaný na úrade práce, poistné je preto za neho povinný platiť štát. Namietal nesprávne označenie žalobcu ako štátu v žalobe. Napokon uviedol, že bol napadnutý úderom do hlavy. Platobný rozkaz bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.12.2020 zrušený.
Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, podľa ktorého dňa 10.1.2020 bola žalovanému poskytnutá ambulantná zdravotná starostlivosť v súvislosti s užitím návykovej látky. Jednalo sa o povrchové poranenie vlasatej kože hlavy v dôsledku pádu v ebriete (opitosti). Z oznámenia ošetrujúceho lekára je zrejmé, že žalovaný alkohol priznal. Za uvedenú starostlivosť boli vyúčtované náklady v celkovej výške 210,08 eur, pozostávajúce z nákladov za špecializovanú službu prvej pomoci vo výške 64,22 eur a spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vo výške 145,86 eur, celkovo teda 210,08 eur. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku užitia návykovej látky v uvedenej výške plus nákladov vynaložených na poštovné vo výške 2,05 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 29.6.2020, zásielka však nebola žalovaným v odbernej lehote vyzdvihnutá. Dňa 30.7.2020 bola zásielka vrátená. Následne bola žalovanému zaslaná upomienka zo dňa 30.9.2020, k úhrade požadovanej sumy napriek tomu do dnešného dňa neprišlo. Mal za preukázané, že žalobca uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti náklady za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola žalovanému poskytnutá v dôsledku užitia alkoholu, a to vo výške 210,08 eur. V takom prípade žalobcovi zo zákona patrí nárok na úhradu nákladov voči poistencovi a poistenec je povinný náklady uhradiť. Žalovaný napriek výzve náklady neuhradil, neurobil tak ani na základe následne zaslanej upomienky. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom jeho evidencie na úrade práce a povinnosti štátu v takom prípade platiť za neho poistné, súd uviedol, že v danom prípade sa nejedná o zaplatenie poistného, ale o náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Ako neopodstatnenú vyhodnotil tiež námietku ohľadom nesprávneho označenia žalobcu, keďže žalobcom v danom prípade nie je štát, ale zdravotná poisťovňa, ktorej poistencom je žalovaný a je označená správne. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že úraz hlavy nastal v dôsledku napadnutia inou osobou, súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, navyše, pri ošetrení lekárom dňa 10.1.2020 sám priznal, že požil alkohol. Z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a nárok na zaplatenie sumy 210,08 eur žalobcovi priznal. Žalobca požadoval tiež náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2,05 eur, spočívajúce v zaplatenom poštovnom, predstavujúce v zmysle zákona príslušenstvo pohľadávky. Zaslanie výzvy žalovanému bolo preukázané, preto súd vyhovel žalobe aj v časti požadovaného príslušenstva. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne plným úspechom žalobcu vo veci s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na zastavenie konania, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Uviedol, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov) a rozsudok napáda pre jeho nezákonnosť/neprávoplatnosť. Citoval čl. 3 ods. 1, čl. 16 ods. 2 a 3, § 64, § 161 ods. 1až 3, § 162 ods. 2, § 177 ods. 1, § 188 ods. 1, § 215 ods. 2, § 219 ods. 1, § 257, § 267 ods. 3, § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, čl. 16 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR; čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a slobôd, niektoré ustanovenia citoval len čiastočne. Uviedol, že žiada o rozhodnutie o trovách konania, nakoľko nebol zaplatený súdny poplatok, citoval § 10 ods. 1. z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a § 257 CSP. Dôvodil, že napadnutý rozsudok je vydaný v rozpore zo zákonom - § 39 O.z.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej a právnej správnosti potvrdiť. Dôvodil, že z odvolania nie je zrejmé v čom vidí žalovaný nezákonnosť rozhodnutia, neuvádza v čom považuje rozhodnutie prípadne postup súdu za nesprávny, žalovaný neurčil čoho sa domáha, odvolanie je zmätočné a účelové. Žalobca sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom, súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:
5. Odvolací súd prioritne zdôrazňuje, že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie posudzoval takmer výlučne z hľadiska odvolacieho dôvodu označeného odvolateľom. V štandardnom sporovom konaní zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom spore žalovaného). Odvolací súd nemôže v sporovom/ / kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Žalovaný v posudzovanom prípade neuviedol absolútne žiadne konkrétne skutkové, či právne dôvody, ktoré by mohli (čo i len teoreticky) spochybniť závery súdu prvej inštancie. Vymedzenie odvolacieho dôvodu spôsobom citovaným v 2. bode odôvodnenia tohto rozsudku odvolacieho súdu je maximálne všeobecné, účelové a v konečnom dôsledku popierajúce zákonom definovaný charakter sporového konania. Pri akceptácii takéhoto prístupu by fakticky odvolací súd z úradnej povinnosti vykonával prieskum napadnutého rozhodnutia (a konania mu predchádzajúceho) bez ohľadu na (úplnú) pasivitu odvolateľa. Uvedené by bolo v rozpore nielen so základnými princípmi sporového konania, ale predovšetkým by priamo odporovalo ústavnej zásade rovnosti strán sporu. S určitým zjednodušením, ale presne zodpovedajúcim spôsobu uplatňovania práva odvolateľom, na vecný odvolací prieskum by stačilo strane uviesť „podávam odvolanie, lebo nesúhlasím s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadam jeho rozhodnutie preskúmať“. Nevyhnutnosť neprípustnosti daného nazerania (odvolateľom minimálne naznačovaného) je úplne zrejmá. Z rozoberaných aspektov je zjavné, že v odvolaní žalovaného absentuje akákoľvek úvaha/ protiargumentácia ohľadne individuálne konštatovaných vecných dôvodov, ktoré súd prvej inštancie viedli k vyhoveniu žalobe. Inými slovami, odvolateľ (žalovaný) úplne rezignoval na relevantnú reakciu na nosné dôvody/závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Dôsledky takéhoto postupu idú výlučne na ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia. Neprichádzalo do úvahy vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Jednak uvedené výslovne vyplýva z § 373 ods. 1 veta posledná CSP, a jednak odvolanie žalovaného odvolací dôvod obsahovalo, ale bol nenáležitý, všeobecný, nekonkretizovaný vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno považovať za opodstatnené. V odvolaní neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie. Všetky relevantné skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal.
Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu, a je presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd mal rovnako ako súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti náklady za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola žalovanému poskytnutá v dôsledku užitia alkoholu, a to vo výške 210,08 eur, v ktorom prípade žalobcovi zo zákona (§ 9 ods. 7 písm. b/ a § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o zdravotnom poistení) patrí nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi a poistenec je povinný náklady uhradiť, k čomu však žalovaný napriek výzve žalobcu nepristúpil, žaloba tak bola podaná dôvodne a preto pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel, je napadnutý rozsudok vecne správny. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho, od rozhodnutia vo veci samej závislého, odvolaním žalovaného nespochybneného, výroku rozsudku o náhrade trov prvoinštančného konania. Za spochybnenie výroku o náhrade trov konania nebolo možné považovať holú citáciu § 257 CSP v odvolaní, bez akéhokoľvek tvrdenia o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré teda žalovaný ani netvrdil a ani odvolací súd nevidel v predmetnom spore žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).
6. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaný), keď odvolací súd nevidel v predmetnom spore žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).
7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)