Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-22-2018.pdf
PDF · 122.58 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vladimíra Gurku a prísediacich sudcov Kataríny Eleniukovej a JUDr. Jána Pivovarníka na hlavnom pojednávaní dňa 13.2.2019 v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obž. C. V. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd obžalovaného C. V., nar. XX.X.XXXX v D. P., trvale bytom T. XXX, okres D. P.,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa č. Pv 339/17/7710-16 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že „dňa 7.10.2017 okolo 18:30 hod. v predajni suvenírov „Rabštin suveníry“, ktorá sa nachádza v Lesníckom sedle v katastrálnom území obce E. B., okres Stará Ľubovňa, donútil k pohlavnému styku W. Y., nar. XX.X.XXXX, tak, že ju objal, stiahol na podlahu, kde ju priľahol a aj napriek tomu, že poškodená sa aktívne snažila odtlačiť ho a opakovane žiadala, aby od svojho konania upustil, že si s ním nepraje pohlavný styk, nasilu jej stiahol nohavice a nohavičky vykonal s ňou súlož, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia“,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného C. V. obžalobu pre skutok, ktorý je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a ktorý bol kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.
2. Súd po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej W. Y., svedkov C.. G. C., X. L., S. V., W.. G. C., výsluchom znalkyne PhDr. Antónie Solárovej, PhD., znaleckými posudkami znalkyne z odvetvia psychológie PhDr. Antónie Solárovej, PhD. č. 54/2017 a 55/2017, znalca z odvetvia psychiatria JUDr. MUDr. Jána Uhrína č. 2/2018 a Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach č. PPZ-KEU-KE-EXP-2017/2715, znaleckými doložkami k vyššie uvedeným znaleckým posudkom, zápisnicou o konfrontácii, záznamom z čl. 229, zápisnicou o vydaní veci, fotodokumentáciami vo vyšetrovacom spise zápisnicou o ohliadke miesta činu, zápisnicou o vyšetrovacom pokuse a prehraním záznamu z vyšetrovacieho pokusu, uzneseniami o vrátení veci obžalovanému a poškodenej, zápismi o dychových skúškach obžalovaného a poškodenej, zápisnicami o ohliadke tela obžalovaného a poškodenej, správami o povesti, trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/8/2014 zo dňa 10.2.2014, uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/8/2014 zo dňa 30.11.2016, lustráciami v databáze súdov, v GP SR, odpisom z registra trestov, v registri priestupkov a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, dospel k nasledovným záverom:
3. Obžalovaný počas prípravného konania, ako aj v konaní súdom popieral spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní opakovane potvrdil, že s poškodenou mal dňa 7.10.2017 pohlavný styk, ktorý však bol dobrovoľný a poškodená sa mu nebránila. Podrobne popísal celý priebeh skutku s tým, že v ten deň, t.j. 7.10.2017, došiel na chatu v Lesníckom sedle, a to po telefonáte s poškodenou, ktorá ho zavolala, že môže prísť na kávu. V tom čase sa na mieste nachádzala poškodená, jej šéf W.. C. a jeho sestra a nejakí ďalší ľudia. W.. C. a jeho sestra rezali nejaké drevo, neskôr si prisadli k stolu, kde sedel a ku ktorému prichádzala aj poškodená, ktorá odchádzala do chaty počítať peniaze. Dal si kávu a nealkoholické pivo, pričom na poškodenej už v čase jeho príchodu bolo vidieť, že má vypité. Poškodená ho už vtedy začala stískať, na čo jej povedal, nech prestane, že tu má bývalého priateľa a jeho sestru. Po odchode W.. C. a jeho sestry sedel vonku, poškodená počítala v chate peniaze. Po čase prišla zase vonku, doniesla sebe alkoholické pivo a jemu nealkoholické pivo. Vypili pivá, zafajčili si a poškodená sa vrátila zase do chaty. Potom prišla vonku a povedala mu, nech ide do vnútra. Tam si poškodená zasa dala pivo a on som si dal nealko. Poškodená počítala peniaze a keď prišiel k nej, ona sa otočila a začali sa bozkávať. Potom chcel ísť preč, ale poškodená mu povedala, aby nechodil, že niečo bude, že keď ľudia o nich už rozprávajú, nech je to aspoň pravda. Ostal preto a sadol si na sud od piva, resp. na bedničky od piva. Keď poškodená dopočítala peniaze, prišla k nemu a začali sa bozkávať a hladkať navzájom. Potom sa postavili a poškodená si sadla na stoličku, ktorá bola v rohu ako je mrazák na nanuky, sama si vyhrnula veci, ktoré mala na sebe, rozopla podprsenku, a on ju začal hladkať po prsiach a bozkávať ju. Keďže vonku ešte boli autá a ľudia a v chate sa svietilo, poškodená sa postavila, išla ku dverám, vybrala kľúče z vonkajšej strany a zvnútra chatu zamkla, potom prišla ku svetlu, ktoré vypla a znova si sadla na stoličku ako predtým a pokračovali ďalej. Navzájom sme sa zvalili na zem. Ona si sadla, dala si vetrovku dole a dala si ju sama pod hlavu. Nohy mala pokrčené, rozopla si nohavice a sama si do pol stehien stiahla nohavice aj nohavičky. Kázala mu, aby jej dal dole nohavice aj nohavičky z jej ľavej nohy, načo jej stiahol nohavice aj nohavičky z tejto nohy. Vzápätí sa poškodená posadila, rozopla mu nohavice a stiahla mu nohavice aj trenírky po kolená, začala ho hladkať po pohlavnom úde a prišlo k pohlavnému styku. Poškodená ani pol slova nepovedala o tom, aby ju nechal, alebo že by to nechcela. Po celú dobu, keď sa milovali, sa bozkávali a hladkali. Po styku ho poprosila, aby jej podal servítky a povedala mu aj, kde sú. Poškodená poutierala seba, potom aj jeho. Poobliekali sa, pričom sa aj postojačky bozkávali. Poškodená si otvorila ďalšie alkoholické pivo, on si dal nealko pivo. Asi po 5 - 10 minútach mu zavolala jeho mama, že kde je, pretože mal ísť s chlapcami k mame na večeru o 19.00 hod. Povedal jej, že je hore pri W. a že príde za 10 - 15 minút. Potom prišli k dverám, poškodená ich odomkla, vyšli von, obidvaja fajčili, pričom dopili pivá. Poškodená mu stále hovorila, nech sa rozvedie so ženou. Keď ešte stáli vonku pred chatkou, volal mu kolega I. Y. z T., pretože sa mu pokazilo auto a chcel ísť na nákup do Starej Ľubovne. Poškodená potom ešte pozbierala fľaše, plechovky a ponosila si do auta, čo potrebovala. Sadla si do auta ona aj on. Potom ho ešte poškodená poprosila, aby išiel skontrolovať, či chata je zamknutá. Vyšiel z auta, skontroloval chatu, ktorá bola zamknutá a prišiel ku autu poškodenej, na ktorom boli otvorené dvere a povedal jej, že chata je v poriadku. Na to ho poškodená chytila za bundu, zľahka ho potiahla k sebe a zasa sme sa bozkávali. Keďže už potreboval ísť, povedal jej, že dnes bolo dosť, sú aj iné dni. O 19.20 hod. bol už doma. Prišiel k mame na večeru, najedol sa, potom išiel s kolegom odviezť mäso pre psov a následne mu volal W.. C., ktorý mu povedal, že sa mu poškodená posťažovala, že ju znásilnil. Bolo mu to divné, lebo keď sa lúčili, tak mu poškodená prízvukovala, aby sa o tom nikto nedozvedel a ani kvôli manželke nechcel, aby sa o tom niekto dozvedel. Preto W.. C. povedal, aby sa do toho nemontoval. Políciu podľa tvrdení poškodenej volal W.. C.. Potom ešte išiel s kolegom I. Y. na nákup do Kauflandu, po návrate s ním domov vypili jedno 1,5 litrové pivo, umyl sa a šiel spať. V noci po neho prišli policajti, pričom im rovno povedal, že s poškodenou mal pohlavný styk.
4. Na položené otázky potvrdil, že s poškodenou mal dobrý vzťah, pomáhali si navzájom, či on jej alebo ona jemu, či už s deťmi alebo s dobytkom a aj s inými vecami, videl, že to vie aj s deťmi. K rozporom v jeho výpovediach zotrval na tom, že svetlo zhasla poškodená, ktorá aj predtým zamykala dvere, že počas milovania už poškodená vetrovku nemala, lebo jej ju dal pod hlavu, aby nebúchala hlavou do regálu s medmi, že poškodená si sama stiahla nohavice aj nohavičky do pol stehien, odkiaľ jej z ľavej nohy stiahol tieto on, ako aj že pri poslednom pive jej hovoril, nech už ho nepije, ale poškodená je dospelá a vie čo má robiť.
5. Poškodená W. Y. na hlavnom pojednávaní takisto popísala celý skutok. Trvala na tom, že nešlo o dobrovoľný pohlavný styk. Obžalovaného volala na kávu, pretože spolu volali deň predtým, ale vtedy išla po priateľa do Popradu, preto povedala obžalovanému, že niekedy inokedy. Keď obžalovaný prišiel hore, bol tam aj jej vedúci spolu so svojou sestrou a s jedným jej dieťaťom a urobili si kávu. Ona si robila svoju robotu, sem tam odbehla, sem tam sedela. Vedúci so sestrou skladali drevo, pričom po telefonáte, že druhé dieťa sestry vedúceho doma plače, obaja odišli, pričom sa dohodli, že poškodená zbalí veci, spočíta kasu, pozamyká a príde dole k vedúcemu. Obžalovaný sedel vonku za stolom. Medzitým odniesla svoj telefón do auta. Krátko po odchode vedúceho vošiel obžalovaný do chaty, kde ona som bola pri pulte a počítala peniaze. Obžalovaný prišiel ku nej zozadu a začal ju obchytkávať, načo mu povedala, aby prestal a odstrkávala ho od seba. Stále to opakoval. Nemohla dopočítať ani kasu, lebo ju stále otravoval. Potom si sadol na stoličku medzi kávovarom a pokladňou a ona si sadla na druhú stoličku medzi pokladňou a mrazákom a chcela vyčísliť tržbu. Ako si sadla na stoličku, obžalovaný si ku nej kľakol a povedal jej, že i tak raz bude jeho. Potom ju začal hladkať a keď dopočítala peniaze, začal ju bozkať a znova išiel ku nej, pričom ho odtláčala rukami a hovorila mu, nech prestane. V chate sa už potom svietilo, keďže vonku sa už stmievalo. Povedala obžalovanému, že idú domov. Išla zhasnúť svetlo, t.j. lampičku na mrazáku, obžalovaný išiel predo ňou, zhasla a v tom obžalovaný zavrel dvere, ktoré boli dovtedy otvorené, otočil sa ku nej, chytil ju spredu za ruky a položil ju na zem k poličke, kde boli uložené medy, pričom ju stočil doprava. Keď ju položil na zem, priľahol ju a začal ju obchytkávať a bozkávať. Pravú ruku i pravú nohu mala pritlačenú ku stene, ľavú ruku mala priľahnutú, ktorú si chcela uvoľniť. V tom ju obžalovaný začal zobliekať, dal jej dole nohavičky a nohavice. Kričala, aby prestal. Potom do nej obžalovaný vnikol a cítila, že je mokrá. Nevie ani, ako do nej obžalovaný vnikol. Keď bolo po všetkom, postavila sa, poutierala sa servítkou, obliekla sa a povedala obžalovanému, že jej to nemal spraviť, cítila sa strašne špinavá, klepala sa. Potom si vyzliekla vetrovku, ktorú si prevesila na stoličku, zobrala psa, zamkla chatu a sadla si do auta. Potom ešte obžalovaný prišiel k autu, niečo jej povedal, ale nepamätá si čo. Ešte predtým s niekým telefonoval, ale nevie s kým. Odišla prvá, obžalovaný šiel za ňou. Prišla k vedúcemu odovzdať mu tržbu a on sa jej hneď spýtal, čo jej je, pretože videl, že sa asi niečo stalo. Potom jej hovoril, že jej 3x volal a nedvíhala mu. Na otázku vedúceho, čo sa stalo, najskôr odpovedala, že nič, lebo mu to nechcela povedať, ale videl, že je uplakaná a celá sa klepala, preto na druhú otázku vedúcemu povedala, že ju V. znásilnil. Na to vedúci zavolal obžalovanému, ktorý mu povedal, že poškodenej nič nespravil, že vypil kávu a išiel domov. Následne vedúci zavolal políciu. Bola veľmi smädná, preto som u vedúceho vypila jedno 12 ° pivo a jeden štamperlík s jeho sestrou. Potom ju sestra vedúceho upokojovala. Následne bola na výsluchu a na vyšetrení.
6. Na položené otázky uviedla, že obžalovaný na jej výzvy, aby prestal, nereagoval, prichádzal zozadu, dvíhal jej oblečenie, pričom jej vyhrnul aj podprsenku. V čase skutku mala oblečené elasťáky, nohavičky, tričko, podprsenku, sveter, vestu a hrubú vetrovku, ktorá väčšinou bola hore na chate. Poprela, že by v ten deň pila nejaké alkoholické nápoje, keď prišla hore, tak si dala 2 nealkoholické pivá Radler a medzitým kávu. Políciu nevolala priamo ona, lebo bola v šoku a ani ju to nenapadlo. Poprela, že by sa voči nej obžalovaný správal niekedy násilne. Počas skutku boli dvere do chaty zavreté a boli odomknuté, pretože sa zasekuje zámok. Počas skutku sa jej nepodarilo uvoľniť ani jednu ruku, hovorila však obžalovanému, aby prestal. Nevedela sa vyjadriť, či ani na chvíľu nepovolilo zovretie obžalovaného, kde boli kľúče od chaty, či v súvislosti s kľúčmi niečo hovorila obžalovanému, kedy jej obžalovaný rozopol podprsenku, ani k rozporom v jej výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedla, že najskôr obžalovaného odtláčala a potom jej ruky ostali vedľa tela. Uviedla, že ani nevie, ako do nej obžalovaný vnikol, iba potom cítila, že je mokrá, nevie ani to, v akej polohe mala nohy. Zároveň na ďalšie otázky popísala, ako ju obžalovaný priľahol, a to tak, že mal na nej pod prsiami položenú ruku od lakťa až po koniec ruky. Obžalovaný mal ruku kolmo zohnutú. Po skutku obžalovaný odišiel von z chaty, ona sa zatiaľ poutierala, zamkla chatu, nasadla do auta a potom k nej ešte prišiel obžalovaný, ktorý jej dal ešte pusu a potom išla preč. Psychiatrickú pomoc vyhľadala sama.
7. Svedkovia W.. G. C., X. L. a C.. G. C. sa na hlavnom pojednávaní vyjadrovali k tomu ako vyzerala poškodená po skutku, či už bezprostredne po príchode k W.. C., resp. po návrate z výsluchu z polície. Svedok W.. C. uviedol, že poškodená už v telefóne bola veľmi rozrušená, bola úplne iná, ako ju pozná. Po príchode mu poškodená povedala, že ju obžalovaný znásilnil. Opýtal sa jej na to asi päťkrát, keďže nejde o bežnú vec. Následne volal obžalovanému a potom políciu. Komunikácia s poškodenou bola prerušovaná, nesúvislá. Poškodená mu hovorila, že ju obžalovaný nechcel pustiť von, že ju pritlačil a zvalil na zem, dal jej dole jednu nohavicu. Uviedol, že jeho sestra u neho doma zapínala poškodenej podprsenku. Poškodená si u neho dala pohárik alebo dva a nejaké pivo. Nevšimol si, že by niekto z prítomných hore na chate požíval alkohol. K zamykaniu dverí na chate uviedol, že aj keď vymenil zámok, zamyká sa ťažšie a je potrebné ho dobre našteľovať. Najlepšie je, keď ho zamyká niekto, kto to už pozná. Svedkyňa X. L. uviedla, že na chatu prišli asi o 17.00 hod, po 10-15 minútach prišiel obžalovaný. Keď skončili rezanie dreva, odišli, pričom po príchode poškodenej k jej bratovi W.. C. si všimla, že poškodená bola úplne iná, bola na tom psychicky dosť zle. Poškodená dookola popisovala, že ju obžalovaný znásilnil, že to do nej pustil, že sa to nemalo stať. Poškodená ju poprosila, aby jej zapla podprsenku. Nevšimla si hore na chate ani vzájomnú náklonnosť medzi obžalovaným a poškodenou, ani že by poškodená pila alkoholické nápoje, ani nejaké známky fyzického poškodenia na tele poškodenej po jej príchode k jej bratovi. S poškodenou vypila u brata nejaký čistý alkohol a pivo. Svedok C.. G. C. uviedol, že poškodená po príchode z polície bola uplakaná. Keď sa trochu ukľudnila, povedala mu, že ju obžalovaný znásilnil, že sa nedokázala brániť, lebo bol ťažký a agresívny. Spomínala, že ju hodil na zem, tak ju priľahol a ona ostala ako stuhnutá, nemala silu sa brániť. Traumu o poškodenej vníma doposiaľ, poškodená o tom nechce rozprávať, trocha sa to už ukľudnilo, ale asi 2-3 mesiace to bolo intenzívne. Prvý intímny styk s poškodenou po skutku mali asi po 4 mesiacoch.
8. Svedkyňa S. V. sa vyjadrila k vzťahu medzi obžalovaným (jej synom) a poškodenou, ktorý bol dobrý a podľa nej mala poškodená záujem o jej syna, o čom sa spolu rozprávali. Takisto sa vyjadrila okolnostiam príchodu obžalovaného k nej na večeru dňa 7.10.2017, kedy prišla domov asi okolo 18.20 hod. z oslavy jej vnuka. Potom volala synovi, kde je, nech príde na večeru aj s jej vnukmi. Syn po príchode k nej nemal žiadne škrabance, správal sa normálne, najedol sa, porozprávali sa a odišiel. Ráno jej volal vnuk, že jej syna odviedla polícia, na čo kontaktovala poškodenú, ktorá je najskôr nezdvíhala telefón a potom sa jej ozvala s tým, že bola v kostole a že ju obžalovaný znásilnil. Bola rozrušená, preto po krátkej dobe telefonát zrušila. Pri odstraňovaní rozporov uviedla, že synovi volala o 19.20 hod. ako to uviedla v prípravnom konaní.
9. Znalkyňa PhDr. Antónia Solárová, PhD. na hlavnom pojednávaní trvala na záveroch svojich znaleckých posudkov, z ktorých podstatné závery týkajúce sa osobnosti obžalovaného a poškodenej, ako aj ohľadne všeobecnej a špecifickej vierohodnosti obžalovaného a poškodenej uviedla aj na hlavnom pojednávaní. K vierohodnosti obžalovaného a poškodenej uviedla, že pokiaľ ide o všeobecnú vierohodnosť oboch menovaných, obaja sa snažia javiť v lepšom svetle, teda všeobecná vierohodnosť je u oboch znížená (u poškodenej jednak z dôvodu mentálnej výbavy, ale najmä z dôvodu osobnostnej výbavy; u obžalovaného sa na všeobecnej vierohodnosti pozitívne podieľa jeho mentálna výbava, ale negatívne najmä jeho osobnostná výbava), ale pri špecifickej vierohodnosti obžalovaného bola preukázaná celkovo vyššia miera špecifickej vierohodnosti, kým u poškodenej zistila znalkyňa celkovo nižšiu mieru špecifickej vierohodnosti. Pri tomto závere (vychádzajú z jej znaleckých posudkov) znalkyňa vychádzala z toho, že u obžalovaného pri posúdení špecifickej vierohodnosti znalkyňa zistila prítomnosť logickej štruktúry, prirodzenosť, spontánnosť a plynulosť produkcie, dobrú vzájomnú časovú a dejovú sukcesiu, potrebnú a očakávanú zhodu medzi jeho verbálnou a neverbálnou komunikáciou a naopak nezistila u obžalovaného tendenciu vedome, účelovo verbalizovať, ani pamäťové medzery. Na druhej strane vo vyjadreniach poškodenej znalkyni absentovala logická štruktúra, zistila neprirodzenosť produkcie, iba relatívnu časovú a dejovú sukcesiu, nejasné, nedostatočne psychologicky zrozumiteľné zakotvenie v kontexte, teda jej vyjadrenia sú v rozpore s tým, čo podľa poškodenej predchádzalo vyšetrovanej udalosti a jej následnému správaniu. Znalkyni pri vyšetrení poškodenej absentovala aj väčšinová zhoda medzi jej verbálnou a neverbálnou komunikáciou a evidovala vyššiu ostražitosť pri vyjadrovaní poškodenej a enormnú kontrolu rečového prejavu poškodenej. Znalkyňa u poškodenej identifikovala aj vyššie riziko tzv. krivej výpovede. Ak by sa skutok stal tak, ako ho popisovala poškodená, podľa jej názoru obrana poškodenej by podľa odbornej literatúry bola hodnotená skôr ako pasívna a zodpovedajúca situácii, keď obeť je vystavená ohrozeniu života. Z vyjadrení poškodenej na vyšetrení nezistila, že by obžalovaný mal byť voči poškodenej agresívny, a to ani v minulosti, ani pri skutku. Z reakcií poškodenej po čine sa uvedené správanie poškodenej podľa znalkyne skôr vymyká obvyklým normám správania sa a prežívania znásilnených obetí. Takisto sa znalkyňa vyjadrila k obvyklému správaniu obetí znásilnenia, ktoré má zväčša 3 fázy a tieto môžu trvať aj roky. Znásilnenie patrí medzi najviac traumatizujúce skúsenosti v živote obetí. Zároveň sa vyjadrila k okolnostiam, ktoré v správaní poškodenej po skutku považuje za atypické, ako napr. že poškodená bola schopná plniť si svoje pracovné povinnosti (odniesť finančnú hotovosť), schopnosť opustiť miesto činu bez toho, aby kontaktovala pomoc, zúčastniť sa konfrontácie s obžalovaným, žiť sexuálne po asi 2-3 týždňoch od skutku (vychádzajúc z vyjadrení poškodenej pri vyšetrení), ako aj, že odbornú pomoc vyhľadala skôr na základe podnetu jej splnomocnenca, než na základe vlastnej potreby a aj to iba jednorázovo.
10. Znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrín vo svojom znaleckom posudku na obžalovaného nezistil prítomnosť duševnej poruchy ani sexuálnej deviácie, pričom po vyšetrení obžalovaného skonštatoval, že tento vie správne vyhodnotiť vábenie a erotické stimuly od ženy.
11. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že sú dané dôvody na rozhodnutie podľa § 285 písm. a) Tr. zákona.
12. V danom prípade obvinenie obžalovaného vychádzalo predovšetkým z výpovede poškodenej, ktorá mala byť následne podporená ďalšími dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní, najmä vyšetrovacím pokusom. Proti sebe stáli dve rozdielne výpovede obžalovaného a poškodenej, ktorí jediní boli priamo pri pohlavnom styku (pričom nebolo sporné, či k pohlavnému styku došlo, rozpor medzi výpoveďami uvedených strán bol v tom, či pri pohlavnom styku bolo použité násilie, resp. či tento bol vykonaný proti vôli poškodenej). Kým obžalovaný spáchanie predmetného skutku počas celého trestného stíhanie popieral, svedkyňa poškodená trvala v priebehu celého konania na tom, že k pohlavnému styku došlo proti jej vôli. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že spáchanie skutku obžalovaným spochybňujú viaceré okolnosti prípadu, ktoré sú popísané nižšie v jednotlivých bodoch.
13. Rozpory vo výpovediach obžalovaného a poškodenej o priebehu skutku a spôsobe reakcie na ne. Vo výpovediach obžalovaného aj poškodenej sa vyskytli určité rozpory medzi ich výpoveďami z prípravného konania a ich výpoveďami na hlavnom pojednávaní o priebehu pohlavného styku medzi nimi a okolnostiach im predchádzajúcim. V tomto smere je potrebné uviesť, že obžalovaný sa ku všetkým rozporom jasne a bez nejakého dlhého rozmýšľania vyjadril, pričom tieto sa netýkali okolností, ktoré by boli pre posúdenie skutku najpodstatnejšie (ako napr. či mala poškodená na sebe vetrovku v čase skutku alebo nie alebo či vyzliekol nohavice a nohavičky poškodenej iba on sám, ale si ich poškodená stiahla do polky stehien a až odtiaľ jej ich stiahol z ľavej nohy). Naopak poškodená na vyjadrenie sa k rozporom v jej výpovediach, resp. na otázky, ktoré smerovali k vysvetleniu niektorých okolností skutku, reagovala dosť podráždene a nervózne (čo sa stupňovalo s odstraňujúcimi sa rozpormi a otázkami), pričom veľká časť týchto odpovedí skončila pri tom, že si na to nepamätá, resp. sa k rozporom nevie vyjadriť (ako napr. ako mala ruky pri skutku, keďže v prípravnom konaní uviedla viacero alternatív, ako ich mala po tom, ako ju obžalovaný mal položiť na zem, ako sa bránila, v akej polohe mala nohy, kedy a ako jej bola rozopnutá podprsenka, k tomu, kto zavrel, príp. zamkol dvere, a pod.). Súdu je zrejmé, že určité okolnosti skutku si obe strany nemusia úplne presne pamätať najmä pre odstup času, na druhej strane sa vzhľadom na druh a povahu skutku (znásilnenie), ktorý ako uviedla znalkyňa je jedným z najtraumatizujúcejších zážitkov v živote obetí javí, že by si ho poškodená mohla zafixovať presnejšie, minimálne pokiaľ ide o jej obranu (najmä rukami). Skutočnosti, ku ktorým sa poškodená nevyjadrila, resp. vyjadrila iba útržkovito, sú podstatnejšie pre rozhodnutie vo veci, pričom z jej správania počas odpovedí na niektoré otázky súd pozoroval väčšiu ostražitosť pri vyjadrovaní sa, ako to popísala a pozorovala aj znalkyňa PhDr. Antónia Solárová, PhD. pri vyšetrení poškodenej pre účely vyhotovenia znaleckého posudku na poškodenú.
14. Závery znaleckých posudkov. Zo záverov znaleckých posudkov PhDr. Antónie Solárovej, PhD. vyplýva vyššia špecifická vierohodnosť obžalovaného, kým u obžalovanej je táto vierohodnosť nižšia (vychádzajúc z dôvodov uvedených bližšie v bode 9 tohto odôvodnenia). Znalkyňa pritom u poškodenej vzhľadom na charakter ich dlhodobého vzťahu sýteného aj sexuálnym záujmom (čo bolo vzájomné, aj keď medzi nimi podľa tvrdení obžalovaného aj poškodenej nikdy nedošlo k pohlavnému ani inému sexuálnemu styku) nevylúčila ani sklony ku tzv. krivej výpovedi poškodenej. Znalkyňa pritom konštatovala, že u poškodenej sú preukázané znaky akcentovanej osobnosti v smere histriónskej osobnosti (ktorá sa prejavuje sebadramatizáciou, teatrálnosťou a prehnaným prejavovaním emócií - pozn. súdu). Aj keď tieto znaky zatiaľ nedosahujú znaky závažnejšej osobnostnej patológie, je zrejmé, že poškodená dokáže udalosti zdramatizovať a takpovediac „nafúknuť“. Podobne znalkyňa pri vyšetrení poškodenej pozorovala u nej agravačné tendencie, teda tendencie k zveličeniu. Na druhej strane u obžalovaného boli síce zistené sklony k afektívnemu - agresívnemu konaniu vo všeobecnosti, vo vzťahu k poškodenej však nebolo vykonaným dokazovaním preukázaný žiaden ani náznak násilia zo strany obžalovaného. Samotná poškodená sa pri popise skutku u znalkyne PhDr. A. Solárovej, PhD. vyjadrila, že obžalovaný ju „jemnučko položil na zem“ (str. 31 znaleckého posudku č. 55/2017). Menovaná znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že obrana poškodenej (za predpokladu, že by ku skutku došlo tak, ako to popisovala poškodená) by podľa odbornej literatúry bola hodnotená skôr ako pasívna a zodpovedajúca situácii, keď obeť je vystavená ohrozeniu života, pričom takéto ohrozenie života nebolo preukázané. Znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrín vo svojom znaleckom posudku na obžalovaného skonštatoval, že obžalovaný vie správne vyhodnotiť vábenie a erotické stimuly od ženy, pričom pri vyšetrení nepozoroval pokusy o úmyselné manipulovanie vyšetrenia. Závery týchto znaleckých posudkov teda vyznievajú viac v prospech obžalovaného a nasvedčujú viac hodnovernosti výpovedí obžalovaného ako poškodenej.
15. Žiadne zranenia ani stopy po fyzickom zápase. V noci po skutku, teda v krátkom časovom intervale po skutku, sa obžalovaný aj poškodená zúčastnili prehliadky tela. Ani na jednom tele neboli zistené žiadne zranenia, ani stopy po fyzickom zápase. Ak mal obžalovaný držať poškodenú na zemi tak, ako to popisovala poškodená, teda mal mať ruku zohnutú v lakti kolmo, pričom ju mal držať časťou ruky od lakťa do po koniec ruky, teda až po palce, pričom mal byť opretý o poškodenú popod jej prsia, teda na jej hrudníku, je vzhľadom na fyzické parametre obžalovaného a poškodenej vysoko nepravdepodobné, že by sa na tele poškodenej, minimálne v oblasti hrudníka, nenašla žiadna (ani najmenšia) známka po fyzickom poškodení tela poškodenej (aspoň modrina alebo odrenina). Obžalovaný by sa pritom pri spôsobe držania poškodenej, ako to popisovala poškodená, musel o ňu opierať podstatnou časťou svojej váhy, najmä pri zobliekaní nohavíc a nohavičiek z ľavej nohy poškodenej iba jednou jeho rukou a následne pri svojom vyzliekaní hrubších nohavíc, hrubších teplákov pod nohavicami a trenírok (takisto iba jednou svojou rukou, keďže po tvrdenia poškodenej ju obžalovaný celý čas držal druhou rukou). Poškodená takisto nemala žiadne poranenia ani v oblasti genitálií. Ak mienila svoj odpor proti pohlavnému styku skutočne vážne, táto okolnosť takisto vyznieva značne nevieryhodne. Z tohto pohľadu podobne nevieryhodne pôsobia vyjadrenia poškodenej, že ani nevie, ako do nej obžalovaný vnikol, pretože takáto situácia je príznačná skôr pre dobrovoľný pohlavný styk, ktorý chcú obaja zúčastnení.
16. Neštandardné správanie poškodenej po skutku. Poškodená podľa svojich tvrdení na hlavnom pojednávaní, ako aj podľa jej tvrdení pri vyšetrení vyššie uvedenou znalkyňou z odvetvia psychológia, bola schopná po skutku odísť samostatne z miesta činu v podstate spolu s obžalovaným (krátko pred ním), zvládla si dať dole vetrovku, ktorú nechávala na chate, zamknúť chatu, peniaze odniesť vedúcemu, hneď na druhý deň po skutku sa postavila v konfrontácii zoči voči obžalovanému, ktorého viackrát oslovila menom, odbornú pomoc (psychiatra) vyhľadala skôr na odporúčanie svojho splnomocnenca, ako na základe vlastnej potreby (viď strana 21 znaleckého posudku PhDr. A. Solárovej č. 55/2017), aj to len jednorázovo, pričom tabletky v čase vyšetrenia (16.11.2017, teda niečo viac ako mesiac po skutku) už nebrala, po skutku nechcela mať s priateľom pohlavný styk, ale v čase vyšetrenia u znalkyne uvádzala, že je to už dobré a že ju to držalo asi 3 týždne. Uvedené správanie poškodenej nezodpovedá správaniu obete znásilnenia, pričom poškodená sa už krátko po skutku (vychádzajúc z jej vyjadrení pri vyšetrení znalkyňou cca do jedného mesiaca) zaradila späť do normálneho života bez nejakých vážnejších obmedzení. Podobne jej vyjadrenie na hlavnom pojednávaní, že pri odchode z miesta činu k nej ešte prišiel obžalovaný a pobozkal ju, je absolútne v rozpore s očakávaným správaním obete znásilnenia, u ktorej by bolo možné očakávať buď vyčkanie, kým páchateľ odíde preč z miesta činu, alebo odchod obete čím skôr. Aj toto vyjadrenie poškodenej naznačuje skôr pravdivosti výpovede obžalovaného ohľadne popisu okolností, ako odchádzali z miesta činu.
17. K vyšetrovaciemu pokusu súd považuje za potrebné uviesť, že týmto malo byť preukázané, že je možné vyzliecť nohavičky a nohavice z jednej nohy tak, ako to popisovala poškodená. Je pravdou, že pri vyšetrovacom pokuse sa podarilo nohavičky a nohavice vyzliecť, ale je potrebné zohľadniť skutočnosť, že vyšetrovací pokus sa vykonával na figuríne, ktorá ležala nehybne a ktorá je vyhotovená z plastu, ktorý je hladší, ako ľudská koža. Z tohto pokusu pritom možno vyvodiť, že aj vyzliekanie nehybnej figuríny nebolo jednoduché, pričom ak by namiesto figuríny bola reálna osoba, ktorá má v pláne sa reálne brániť, mala by takáto osoba dostatok času brániť sa minimálne nohami (ak by už aj ruky mala priľahnuté) a aspoň kopnúť páchateľa. Poškodená sa pritom vôbec nevyjadrila k tomu, ako sa mal vyzliecť obžalovaný, ktorý mal oblečené hrubšie nohavice, tepláky a trenírky a ako mal popritom držať poškodenú tak, že jej nespôsobil žiadne zranenia.
18. Takisto nemožno pri posudzovaní hodnovernosti výpovedí obžalovaného a poškodenej (okrem ich prejavu a správania sa pri ich výpovediach) opomenúť fakt, že poškodená priznala požitie alkoholu iba u svojho vedúceho, a to jeden pohárik pálenky a jedno 12-stupňové pivo, a to v čase okolo 20.00 hod., ale ešte dňa 8.10.2017 o 00:50 hod. jej bola nameraná hodnota 0,17 mg/l alkoholu v krvi, čo predstavuje asi 0,35 promile alkoholu v krvi. Takéto množstvo alkoholu v krvi poškodenej po takmer 5 hodinách, od kedy mala vypiť ňou tvrdené množstvo alkoholu u svojho vedúceho, takisto nasvedčuje skôr pravdivosti výpovede obžalovaného, že poškodená vypila nejaké alkoholické nápoje (pivá) už aj počas toho, ako bola na chate. Aj znalkyňa PhDr. A. Solárová v znaleckom posudku na poškodenú skonštatovala (v odpovedi na 5. otázku), že u poškodenej ide o osobnosť diskrétne so znakmi nadužívania psychoaktívnych látok (možno alkoholu), čo takisto nepriamo podporuje tvrdenia obžalovaného o užívaní alkoholu poškodenou v inkriminovaný deň. Vo všeobecnosti je pritom známe, že vplyvom alkoholu sa u ľudí znižujú bariéry a zábrany aj ku skutkom a reakciám, ktoré im v triezvom stave nie sú vlastné.
19. V danom prípade teda nebol proti obžalovanému predložený žiaden priamy dôkaz preukazujúci jeho vinu. Vo výpovedi poškodenej, ktorá jediná bola na mieste skutku s obžalovaným, sa vyskytli podstatné rozpory, najmä pokiaľ ide o spôsob jej obrany, ktorú by obžalovaný mohol vyhodnotiť ako vážne mienený odpor poškodenej proti pohlavnému styku. Poškodená tieto rozpory nedokázala odstrániť. Z ďalších vykonaných nepriamych dôkazov podľa názoru súdu nevyplýva jediný možný záver, že sa skutok stal, napĺňa všetky znaky trestného činu znásilnenia, spáchal ho obžalovaný a je za neho trestne zodpovedný. Naopak z vyššie uvedených okolností prípadu a záverov vyvodených z vykonaného dokazovania, ako sú popísané vyššie, je zrejmé, že v danej veci existujú závažné pochybnosti, že sa skutok stal tak, ako ho popísala poškodená a ako sa kládol obžalovanému za vinu. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené v bodoch 13-18 sa vyjadrenia obžalovaného javili podstatne hodnovernejšie ako vyjadrenia poškodenej. V tejto súvislosti súd dodáva, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné vykladať tieto v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani prípadný vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok rozsudku.
20. Súd preto dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci je potrebné aplikovať zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ktorej aplikácia prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne posúdenie stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.
21. Súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov a dôkazov, ktoré strany navrhli, nemôže spoľahlivo, teda bez rozumných a dôvodných pochybností, uzavrieť, že skutok uvedený v odvolaním napadnutom rozsudku sa stal. S poukazom na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie súd preto rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.