Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2P/68/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: X. V.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. XXX a N. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Am Q. XX - H./s.c. XXXXX, P., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Otec maloletého O. V., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na maloleté dieťa zvýšeným výživným vo výške 150,- Eur mesačne od 14.11.2017 vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na účet matky maloletého dieťaťa vedený v H. H. a.s., pobočka Ružomberok, č. ú.: IBAN H XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX/XXXX.

Zameškané zvýšené výživné, ktoré vzniklo otcovi maloletého dieťaťa od 14.11.2017 do vyhlásenia rozsudku vo výške 420,- Eur súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 20,- Eur mesačne na účet matky maloletého dieťaťa pod sankciou straty výhody splátok až do úplného zaplatenia nedoplatku, prvá splátka počnúc právoplatnosť výroku tohto rozsudku.

Súd návrh matky vo zvyšnej časti zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3P/39/2011-113 zo dňa 10.01.2012 vo výroku o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným vo výške 150,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci na účet matky vedený v H. H. a.s. s tým, že súd rozhodne o zameškanom výživnom za obdobie od 01.01.2011 do podania návrhu vo výške 4100,- Eur, ktoré povolí otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 120,- Eur mesačne spolu s bežným výživným na účet matky pod sankciou straty výhody splátok až do úplného zaplatenia nedoplatku.

2. Matka návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3P/39/2011 zo dňa 10.01.2012 bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa vo výške 120,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na účet matky. Od právoplatnosti posledného rozhodnutia uplynulo 5 rokov a za túto dobu sa podstatne zmenili pomery. V čase podania návrhu maloleté dieťa navštevovalo posledný ročník základnej školy a pripravovalo sa na štúdium na strednú školu. Malo bežné výdavky na školské pomôcky, potreby, venovalo sa futbalu a florbalu. Futbal trénuje v Černovej, kde náklady na cestovné na športovú obuv za sezónu predstavujú 90,- Eur a florbalový krúžok, kde náklady na športovú výstroj a športovú obuv za rok predstavujú okolo 40,- Eur. Matka uviedla, že žije v spoločnej domácnosti spolu so svojím partnerom, pričom mesačné výdavky na bývanie sú 200,- Eur, okrem toho cestuje do práce každý deň a cestovné náklady sú 80,- Eur mesačne. Maloletému dieťaťu platí poistku mesačne 19,90,- Eur a sporí mu na stavebnom sporení po 16,- Eur mesačne. Od posledného určenia výživného je maloleté dieťa staršie o 5 rokov, jeho potreby na stravu, oblečenie, obuv a záľuby sú podstatne vyššie. Na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 01.08.2011 jej bolo priznané náhradné výživné na maloleté dieťa naposledy vyplácané vo výške 38,50,- Eur mesačne. Rozhodnutím toho istého úradu zo dňa 15.08.2017 jej zanikol nárok na náhradné výživné z dôvodu, že jej priemerný mesačný príjem za posledných 6 mesiacov presiahol 2,2 násobok životného minima t. j. jej príjem je o 5,50,- Eur vyšší na mesiac a pre toto jej zanikol nárok na náhradné výživné. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/129/2012 bol otec uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy, čím jej spôsobil dlh vo výške 4940,- Eur, pričom po čiastočnom uhradení predstavoval nedoplatok sumu 4320,- Eur. Ku dňu podania návrhu bol dlh vo výške 8420,- Eur. Tento dlh vznikol z toho dôvodu, že otec neakceptoval rozhodnutie súdu, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 120,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci na účet matky, avšak do dňa podania návrhu jej uhrádzal len výživné vo výške 70,- Eur. Z tohto dôvodu preto navrhla, aby súd zaviazal otca splácať zameškané výživné vo vyšších splátkach, nakoľko otec nebude schopný túto sumu uhradiť do plnoletosti maloletého dieťaťa.

3. Vzhľadom ku skutočnosti, že otca maloletého dieťaťa sa nepodarilo predvolať na pojednávanie súd cestou dožiadaného príslušného nemeckého justičného orgánu, súd požiadal dožiadaním o vypočutie otca. Otec maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi pred súdom v Acherne uviedol, že je ochotný platiť 30,- Eur mesačne naviac, viac je však ťažko možné. Možno by mohol platiť aj o 50,- Eur viac, nakoľko predpokladal, že musí platiť len 70,- Eur mesačne, čo aj doposiaľ robil. Takto ho vždy upozorňoval Spolkový justičný úrad v Bonne, že musí platiť 70,- Eur mesačne. Navrhol, že bude platiť 120,- Eur mesačne, pričom ohľadom nedoplatku by si vedel predstaviť platiť 20,- Eur v mesačných splátkach. Možno by vedel platiť aj 30,- Eur na vzniknutý nedoplatok, to by však bolo maximum. Nepoberá žiadne dávky, jeho výdavky predstavujú 800,- Eur na nájom, pričom zvyšok jeho príjmov ide na náklady na bežný život. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, lebo obidve jeho deti sú už veľké. U zamestnávateľa Pack & Clean poberá mesačnú odmenu za prácu vo výške 1469,- Eur v hrubom, čo zodpovedá čistému zárobku 1087,27,- Eur. Z toho mu strhávajú vecný príjem za osobné motorové vozidlo vo výške 279,- Eur, takže mesačne na výplatu mu zostáva suma vo výške 808,27,- Eur. Ďalej dosahuje ďalší zárobok za vedľajšiu činnosť, a to upratovanie budov vo výške 200,- Eur mesačne. Ďalší hodnotný majetok nemá. Jeho majetkové pomery sa od rozhodnutia v roku 2012 nezmenili, sú rovnaké. Dlhy má vo výške 250 000,- Eur. Ďalej doplnil, že sa môže stať, že dostáva tringelty mesačne od 30,- Eur do 60,- Eur mesačne, to je však nepravidelné. Býva spolu so svojou manželkou, pričom všetko čo platia, platia spolu. Na nájomné spolu s kúrením, ktoré predstavuje sumu 1030,- Eur platí 800,- Eur, pričom zvyšok platí manželka. Dodal, že spolupracuje, dá všetko čo môže, len aby výživné vyrovnal. Ak by malo byť zvýšenie výživného na 120,- Eur mesačne, radšej by ponúknutých 20,- Eur platil na požadované zvýšené výživné a nie na nedoplatok. Na záver svojho výsluchu doplnil, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti z dôvodu, že nemá možnosť dostaviť sa na Slovensko, nakoľko sú s tým spojené náklady. Otec bol ďalej poučený o tom, že si môže zvoliť advokáta alebo inú fyzickú osobu, aby ho zastupovala a môže doručovať listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak otec si túto povinnosť nesplnil a do dňa konania pojednávania žiadne listinné dôkazy súdu nepredložil.

4. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2019 matka vo svojej výpovedi uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanom návrhu, uviedla, že v súčasnej dobe dieťa študuje na Strednom odbornom učilišti spojárskom v Banskej Bystrici, kde má zvýšené náklady spojené so štúdiom. Matka mu platí internát a stravu 65,- Eur mesačne, okrem toho navštevuje aj futbalovú klub a florbalový krúžok, pričom každý štvrtok chodí domov do Osady a z Liptovskej Osady znova cestuje do Ružomberka s čím sú spojené zvýšené cestovné náklady. Situácia ohľadom otca sa nezmenila, otec sa vôbec o maloleté dieťa nezaujíma, prispieva sumou iba 70,- Eur mesačne, pričom zo zápisnice o výsluchu vyplynulo, že nevedel o tom, že má platiť 120,- Eur mesačne, čo je však nezmysel, pretože je zrejmé, že mu bol rozsudok tunajšieho súdu, ktorý bol preložený v roku 2012 zaslaný. Na otca podala aj trestné oznámenie, ktoré je v štádiu riešenia, pričom sa snaží aj o vymoženie zameškaného výživného cez Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže v Bratislave.

5. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka sa pripojila v plnom rozsahu k návrhu matky, nakoľko bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu vo výške vyživovacej povinnosti došlo k zmenám, dieťa je vekovo staršie, navštevuje strednú školu, venuje sa športu a suma, ktorú žiada matka, nie je vôbec vysoká. Práve naopak, je to veľmi nízka suma, pričom v jej silách a možnostiach otca, aby takéto výživné platil.

6. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav. Naposledy bolo rozhodované o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3P/39/2011-113 zo dňa 10.01.2012, na základe ktorého bola otcovi uložená povinnosť prispievať zvýšeným výživným na maloleté dieťa od 01.10.2011 vo výške 95,- Eur mesačne a od 01.12.2011 sumou 120,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet matky, pričom bolo rozhodnuté aj o zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.10.2011 do vyhlásenia rozsudku v sume 100,- Eur, ktoré zameškané výživné mu súd povolil v pravidelných mesačných splátkach splácať vo výške 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným na účet matky pod sankciou straty výhody splátok. Týmto sa zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4P/110/2005 vo výroku o výživnom na maloleté dieťa. Predmetný rozsudok tunajšieho súdu nadobudol právoplatnosť dňom 10.03.2012 a vykonateľnosť dňom 23.02.2012. V čase posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti predstavoval čistý priemerný mesačný príjem matky 360,22,- Eur, pričom otec bol tak isto vypočutý pred dožiadaným súdom v Nemecku, kde uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, nakoľko to nemôže zaplatiť. Od roku 2003 do roku 2006 poberal dávky v nezamestnanosti a v roku 2011 bol zamestnaný od apríla do septembra. V tom čase pracoval iba na čiastočný úväzok a mal vo výhľade prácu za 400,- Eur vo firme LUK. V tom čase u neho bývala dcéra vo veku 19 rokov spolu s manželkou, manželka vtedy zarábala asi 400,- Eur v čistom. V októbri 2011 zarobil v čistom 420,- Eur a do budúcnosti mal zarábať 800,- Eur v čistom, pričom ďalšie zdroje príjmu ani majetok nemal. V tom čase mal otec okrem vyživovacej povinnosti na maloletého O. aj vyživovaciu povinnosť k dcére. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8T/129/2012-403 zo dňa 13.05.2013 vyplynulo, že otec maloletého dieťaťa bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov podmienečne, pričom výkon trestu mu bol odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Matka maloletého dieťaťa v čase podania návrhu bývala v podnájme v rodinnom dome v Liptovskej Osade, kde mesačne platila nájomné 200,- Eur, bola zamestnankyňou spoločnosti Bourbon AP Dolný Kubín, pričom jej čistý priemerný mesačný príjem predstavoval okolo 560,- Eur mesačne. Pracovný pomer mala dohodnutý na dobu určitú 30.11.2018. Maloleté dieťa bolo v čase podania návrhu žiakom základnej školy, pričom v súčasnej dobe je študentom Stredného odborného učilišťa spojárskeho v Banskej Bystrici - Kremnička.

7. Súd skôr, ako sa začal zaoberať návrhom matky skúmal, či je v danom prípade daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, pričom zistil, že je daná právomoc súdu na prejednanie tejto veci s poukazom na Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ustanovenie II., čl. 5, bod 2 v zmysle ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu výživou oprávnenej osoby (maloletý Leon Žúbor). Pokiaľ sa týka rozhodného práva s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Z. z. je rozhodným právom právo Slovenskej republiky, nakoľko maloleté dieťa má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Súd teda aplikoval na uvedenú vec právny poriadok Slovenskej republiky.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je v celom rozsahu dôvodný. Súd zistil, že od posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj jeho otca. V čase posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu dieťa navštevovalo 3. ročník základnej školy, pričom v súčasnej dobe je študentom Stredného odborného učilišťa spojárskeho v Banskej Bystrici. Dieťa je vekovo staršie, nakoľko od posledného rozhodnutia uplynulo takmer 7 rokov, a teda podstatným spôsobom sa zvýšili nároky na výdavky maloletého dieťaťa. Zmenila sa aj situácia na strane matky, kedy v čase posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti mala príjem u spoločnosti Vladimír Zelník vo výške 360,22,- Eur mesačne, podľa posledného potvrdenia od posledného zamestnávateľa mala matka čistý príjem 560,- Eur mesačne. Podstatne sa však zmenila situácia na strane otca, ktorý v čase posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti bol od apríla 2011 do septembra 2011 nezamestnaný, od októbra 2011 pracoval na čiastočný úväzok a od novembra 2011 mal mať prácu vo firme LUK, kde sa mal jeho celkový príjem pohybovať vo výške 800,- Eur v čistom. V tom čase mal otec ešte vyživovaciu povinnosť k svojej dcére, pričom v čase posledného rozhodovania súdu táto vyživovacia povinnosť zanikla. Otec má už iba jedinú vyživovaciu povinnosť voči maloletému Leonovi Žúborovi, pričom je v jeho silách, aby prispieval zvýšeným výživným na maloletého vo výške 150,- Eur mesačne. Nárast o 30,- Eur mesačne je veľmi malý vzhľadom na uplynutú dobu a potreby maloletého dieťaťa. Otec uviedol vo svojom výsluchu pred dožiadaným súdom v Nemeckej spolkovej republike, že má zárobok aj za vedľajšiu činnosť, a to upratovanie vo výške 200,- Eur mesačne, jeho príjem sa oproti poslednému rozhodnutiu zvýšil, pričom zanikla aj vyživovacia povinnosť na jeho dcéru. Uviedol, že má dlhy vo výške 250 000,- Eur, avšak nešpecifikoval z akého titulu vznikli tieto dlhy a ohľadom tejto skutočnosti nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy. Súd je toho názoru, že je v silách otca, aby prispieval na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným vo výške 30,- Eur mesačne, pričom podľa tvrdenia matky otec doposiaľ posiela sumu iba 70,-Eur mesačne. Otec bol aj odsúdený tunajším súdom za prečin zanedbania povinnej výživy, a to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 8T/129/2012-403 zo dňa 13.05.2013. Je teda zrejmé, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní, pričom podľa názoru súdu je v jeho silách, aby prispieval na výživu maloletého syna a zaplatil aj zameškané výživné. Pokiaľ otec uviedol, že býva v spoločnom byte spolu s manželkou a on prispieva sumou 800,- Eur mesačne a zvyšok prispieva manželka, súd zohľadnil tento výdavok iba v jednej polovici vzhľadom k tomu, že ak obývajú byt obidvaja manželia, otec je povinný prispievať iba polovičnou sumou a zvyšok môže použiť pre potreby maloletého dieťaťa, nakoľko výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami. Súd ďalej zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec nie je s maloletým dlhodobo v kontakte, nejaví o neho záujem a ani o jeho výchovu a na výživu prispieva len minimálnym výživným. Nakoľko súd zistil, že došlo od posledného rozhodnutia súdu k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 150,- Eur mesačne od podania návrhu, teda od 14.11.2017 vždy do každého 15. dňa v mesiaci na účet matky.

17. Súd zároveň rozhodol aj o zameškanom výživnom, ktoré vzniklo otcovi maloletého dieťaťa od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku vo výške 420,- Eur mesačne, teda za obdobie od novembra 2017 až do januára 2019, nakoľko výživné za mesiac február 2019 ešte nebolo v čase rozhodovania súdu splatné, pričom súd povolil otcovi splácať zameškané výživné v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod sankciou straty výhody splátok až do úplného zaplatenia nedoplatku s tým, že prvá splátka je splatná počnúc právoplatnosť výroku tohto rozsudku. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že samotný otec sa v zápisnici vo svojom výsluchu vyjadril, že je ochotný platiť 30,- Eur naviac a dodal, že dostáva niekedy v práci tringelty od 30,- Eur do 60,- Eur mesačne, hoci nie pravidelne. Aj tento príjem môže postačiť na úhradu zameškaného výživného.

18. Pokiaľ sa matka domáhala, aby súd zaviazal otca maloletého dieťaťa zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 01.01.2011 až do rozhodnutia súdu o jej návrhu, súd návrh matky v tejto časti ako nedôvodný zamietol, nakoľko súd priznal výživné len odo dňa podania návrhu. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Sú však v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby priznal výživné spätne 3 roky odo dňa podania návrhu matkou. Matka neuviedla súdu žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by nemohla podať návrh na zvýšenie výživného skôr, a teda súd priznal matke zvýšené výživné len odo dňa podania návrhu na tunajší súd, teda od 14.11.2017. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3P/39/2011-113 zo dňa 10.01.2012 v časti o určenie výšky vyživovacej povinnosti osobe voči maloletému dieťaťu.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.