Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6T/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 13. februára 2019, takto

rozhodol:

Obžalovaný

H. B., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., B. XXXX/X

sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v období od 01.07.2014 do 20.03.2016, v R. a na iných miestach, kde sa zdržiaval, si ako otec mal. R. B., nar. XX.XX.XXXX úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť a ani nevyvíjal žiadnu snahu na jej plnenie, hoci mu v tom nebránili objektívne skutočnosti, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a bola mu deklarovaná rozsudkom Okresného súdu v Skalici pod číslom 5P/82/2012-30 zo dňa 18.12.2012, právoplatným dňa 27.02.2013, ktorým súd uložil otcovi povinnosť platiť na výživu mal. R. B. sumu 50,- eur mesačne s účinnosťou od 27.09.2012, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky K.C.V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., P. XX, čím za uvedené obdobie spôsobil dlh vo výške 800,- eur,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Súd podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/88/2016 zo dňa 27.02.2017, právoplatný dňa 27.02.2017 za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

odôvodnenie:

Prokurátor podal dňa 27.02.2017 Okresnému súdu Skalica obžalobu na obžalovaného pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výpoveďou svedkyne - poškodenej, listinnými dôkazmi zabezpečenými do konania, pričom zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný sa napriek viacnásobným predvolaniam na pojednávania súdu nedostavoval, súd preto po splnení zákonných podmienok v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Obžalovaný v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 14.2.2017 uviedol, že si je vedomý skutku, za ktorý je trestne stíhaný. Celkovo dlží na výživnom sumu 1000,- eur. Občas prispel na výživu bez dokladu, kupoval dcére darčeky, stretával sa s ňou.

Svedkyňa - poškodená Renata Hladká na hlavnom pojednávaní uviedla, že spočiatku sa obžalovaný o dcéru zaujímal, navštevoval ju, priniesol aj nejaké peniaze, postupom času však začal hrať automaty, stávkoval, odišla do azylového domu aj s dcérou, kde bývali asi pol roka, potom si vybavila bývanie v slobodárni v R. a zamestnala sa v zariadení pre seniorov v H. P.. Obžalovaný prestal platiť výživné na dcéru, ťahalo sa to dlho, preto podala trestné oznámenie. Dcéra v rozhodnom období navštevovala MŠ na Z.. R. v R., za MŠ platila cca 70 eur mesačne, s nákladmi jej pomáhal najstarší syn H.. Na dcéru sú bežné výdaje súvisiace s oblečením, stravovaním, hygienou, zdravotný stav má dobrý. Obžalovaný pracuje, jedná sa o nejaké stavebné práce. Po prepustení z VTOS sa začal o dcéru zaujímať, aj ju pravidelne navštevoval, chodil cca každý druhý víkend, aj ju zobral zahrať sa do Maxu, kúpil jej niečo. Obžalovaný dlží výživné za obdobie od 01.07.2014 do 20.03.2016, v tomto období nezaplatil ani jeden mesiac, ale v 12/2018 poslal sumu 200 eur, teda dlh na výživnom za uvedené obdobie je vo výške 800 eur. Sumu 200 eur zaplatil v hotovosti proti podpisu. Od 2/2018, čo bol prepustený z VTOS, výživné má uhradené.

Listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Skalici pod číslom 5P/82/2012-30 zo dňa 18.12.2012, právoplatným dňa 27.02.2013 mal súd preukázané, že uložil obžalovanému povinnosť platiť na výživu mal. R. sumu 50,- eur mesačne s účinnosťou od 27.09.2012, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa.

Obžalovaný bol od 21.03.2016 do 21.02.2018 vo výkone trestu odňatia slobody.

Správou ÚPSVaR Senica bolo preukázané, že obžalovaný v inkriminovanom období nebol poberateľom sociálnych dávok a hmotnej núdzi. Nebol vedený ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Správou Sociálnej poisťovne pobočka Senica mal súd preukázané, že obžalovaný nepoberal nemocenské dávky.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože bolo preukázané že obžalovaný úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Úmyselné zavinenie bolo preukázané tým, že obžalovaný hoci vedel o tom, že má vyživovaciu povinnosť na mal., túto zákonnú povinnosť si vedome neplnil. Obžalovaný je zdravý, nemá žiadne pracovné obmedzenia, je schopný práce. Je zrejmé, že je v schopnostiach a možnostiach obžalovaného si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorú si neplnil.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia a vypočítaný dlh na výživnom súd vychádzal z horeuvedených a preukázaných skutočností, ako aj zhodných tvrdení obžalovaného i poškodenej, že obžalovaný od 01.07.2014 až do 20.03.2016 (deň pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody) neplatil žiadne výživné, teda za uvedené obdobie dlh na výživnom činil sumu 1000,- eur (50 eur x 20 mesiacov). Obžalovaný zaplatil poškodenej v decembri 2018 sumu 200,- eur, teda dlh zostal vo výške 800,- eur.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Podľa názoru súdu obžalovaný svojím konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/88/2016 zo dňa 27.02.2017, právoplatný dňa 27.02.2017 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace nepodmienečne. Skutku sa dopustil v období od 27.11.2015 do 21.03.2016.

Z jednotlivých skutkov obžalovaného ako aj z vyššie uvedeného rozsudku je zrejmé, že obžalovaný spáchal trestný čin skôr, ako bol Okresným súdom Skalica pod sp.zn 6T/88/2016 vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 44 Tr. zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Skalica pod sp.zn 6T/88/2016 prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, popr. upustenie od uloženia súhrnného trestu, nakoľko skutkov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia sa dopustil skôr ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok vo veci Okresného súdu Skalica pod sp.zn 6T/88/2016 za iný jeho trestný čin. Súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace nepodmienečne, uložený mu skorším rozsudkom Okresného súdu Skalica sp.zn. 6T/88/2016 za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).