Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/167/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. S., o zaplatenie 588 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Csp/20/2018- 41 zo dňa 26.07.2018, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300 eur od 21.03.2016 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 2 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ), § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1,2,3 a 5, § 54 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa žalovaná zaviazala vrátiť úver vo výške 300 eur a zaplatiť odplatu vo výške 288 eur, pričom RPMN bola v zmluve dohodnutá vo výške 28 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 14,15 %. Dohodou o plnení v splátkach uzavretou v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, sa zmluvné strany dohodli na zmene zmluvy tak, že žalovaná uhradí celkovú čiastku 588 eur v 12 mesačných splátkach po 49 eur, pričom výška RPMN je 300,29 % a priemerná výška RPMN je 14,15 %. V prípade, že by splácanie úveru v mesačných splátkach bolo priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, výška RPMN by bola 300,29 %, čo je zásadný rozdiel oproti údaju v zmluve (28 %). Neuvedením mesačných splátok do zmluvy, ale do osobitnej dohody, žalobca dosiahol, že údaj o RPMN daného úveru bol značne nižší. Súd prvej inštancie mal na základe uvedeného za to, že žalobca zvoleným postupom dosiahol to, že v zmluve je uvedená nižšia výška RPMN, ako tá, za akú bol faktický úver poskytnutý. Žalobca takýmto spôsobom vedome uviedol v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa. Uvedenie nižšej RPMN v zmluve mohlo mať značný vplyv na rozhodnutie žalovanej - spotrebiteľa zmluvu so žalobcom uzavrieť. Neuvedenie údaju o RPMN, resp. uvedenie nesprávnej výšky RPMN má za následok, že úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd prvej inštancie považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu (úrok vo výške 68 % p. a.) prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami (pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v marci 2015 činil úrok 12,33 % p. a.). Vzhľadom na uvedený záver preto súd prvej inštancie považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka. Pôvodný žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 300 eur, pričom žalovaná na poskytnutý úver neuhradila žiadnu sumu. Keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov vo výške 300 a v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 300 eur, čo predstavuje úspech 51 % a neúspech 49 %, čo predstavuje úspech žalovanej a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 2 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Žalobca podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Uviedol, že v danom prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom úverového podvodu v zmysle ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona a nie nárok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o úvere. Poukázal na to, že Okresný súd Vranov nad Topľou trestným rozkazom č. k. 13T/167/2016-87 zo dňa 16.11.2016 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.12.2016. Civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencie škody. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať v rozsudku výškou náhrady škody a nie náležitosťami uzavretej zmluvy o úvere. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS v Banskej Bystrici č. k. 15Co/187/2017-88 zo dňa 04.10.2017, rozsudok KS v Žiline č. k. 11Co/108/2017-63 zo dňa 12.09.2017, rozsudok OS Galanta č. k. 17C/277/2016-36 zo dňa 13.04.2017 a rozsudok OS Pezinok č. k. 9C/128/2016-53 zo dňa 25.01.2017. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody v zmysle ust. § 387 ods. 2 odkazuje.

8. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom úverového podvodu v zmysle ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona a nie nároku vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy o úvere odvolací súd uvádza, že rozhodnutie v trestnom konaní v časti nároku na náhradu škody, nezaložilo nárok samotný, od ktorého by mohol poškodený - žalobca odvíjať svoje právo na plnenie. Civilnoprávne konanie je v danom prípade viazané uvedeným výrokom trestného rozsudku v kontexte spáchaného trestného činu a tým, kto ho spáchal v rozsahu miery, do ktorej sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Znaky trestného činu sú uvedené jednak vo všeobecnej časti Trestného zákona a jednak v jeho osobitnej časti. Civilnoprávny súd je viazaný závermi trestného súdu o tom, kto škodu spôsobil, komu bola spôsobená a že škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom, majúcim znaky trestného činu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/41/2011 zo dňa 17.5.2012 v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/2011-55 zo dňa 23.11.2011). Nárok na náhradu škody je následne preskúmavaný civilnoprávnym súdom postupom podľa Civilného sporového poriadku v zmysle uvedených zásad civilného práva hmotného (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/30/2018 zo dňa 13.11.2018).

9. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanej žalobcom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 20.03.2015.

10. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), absencia ktorej náležitosti má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie celkových nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho

- konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho.

11. Odvolací súd považuje uzavretie osobitnej dohody o splátkach úveru za obchádzania ZoSÚ s cieľom vyhnúť sa kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca v zmluve o spotrebiteľskom úvere z 20.03.2015 uviedol výšku ročnej percentuálnej miery nákladov 28 %, ale v dohode o plnení splátkach z toho istého dňa, ktorá mení zmluvu o spotrebiteľskom úvere v spôsobe splatenia, je už výška ročnej percentuálnej miery nákladov určená na 300,29 %. Počet a výška splátok má vplyv na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Takéto konanie žalobcu vyhodnotila Národná banka Slovenska vykonávajúca dohľad nad subjektmi finančného trhu v oblasti bankovníctva ako nekalú obchodnú praktiku a rozhodnutím o predbežnom opatrení zo 07.06.2016 sp. zn. GÚV-709/2016 bola spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., uložená povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne, alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a dohoda o splátkach toho istého úveru. Odvolací súd má za to, že spôsob, akým žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dohodu o plnení v splátkach je klamlivou obchodnou praktikou v zmysle ustanovenia § 8 ods. 3, 4 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým a nevhodným spôsobom poskytol žalovanej ako spotrebiteľovi informáciu o RPMN.

12. Nesprávne, zavádzajúce uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je bezo sporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá § 11 ods. 1 písm. b)ZoSÚ. Povinnosťou žalobcu vystupujúcemu v postavení dodávateľa bolo postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, a teda uviesť údaj o RPMN zodpovedajúci skutočnosti už v samotnej zmluve o úvere (teda zohľadňujúci všetky náklady s poskytnutím tohto úveru spojené a zohľadňujúci plnenie dlhu v splátkach), keďže dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom profesionálom so skúsenosťami a výrazne lepšími poznatkami v oblasti, v rámci ktorej vyvíja podnikateľskú činnosť. ZoSÚ ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia tejto faktickej nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel čo najlepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Bez toho, aby boli v zmluve uvedené objektívne údaje umožňujúce spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými rôznymi dodávateľmi a posudzovať výhodnosť podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver poskytnutý, nedochádza k naplneniu cieľa zákona o spotrebiteľských úveroch. S ohľadom na ust. § 11 je preto opodstatnené vyhodnotiť úver poskytnutý žalobcovi ako bezúročný a bez poplatkov.

13. Taktiež je správny záver súdu prvej inštancie, že zmluvné dojednanie o výške úroku odporuje ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka.

14. Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska vyplynulo, že v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi sporovými stranami bola priemerná výška úroku pri úveroch s dobou splatnosti od 1 roka do 5 rokov poskytovanými komerčnými bankami vo výške 12,33 % ročne. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie takto poskytnutej istiny. V danom prípade v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka aj v prípade, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy.

15. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere, sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podľa názoru súdu podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvykle určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným najmä bankami pri poskytovaní úverov.

16. V prejednávanej veci mal odvolací súd za preukázane, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej zmluve túto obvyklú mieru podstatným spôsobom prevyšujú, keďže boli dojednané vo výške 5,5 násobku priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu pod sp. zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.09.2013, v ktorom dospel k záveru, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu. Na základe vyššie uvedených skutočností preto možno jednoznačne konštatovať, že výška úrokovej sadzby prejednávanej zmluvy podstatným spôsobom prevyšuje obvyklú mieru úrokov z úverov poskytovaných komerčnými bankami v čase jej uzatvorenia, keďže je o viac ako 500 % vyššia ako priemerná výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch pri dobe ich splatnosti do 1 roka a teda ide o zmluvné dojednanie odporujúce ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka.

17. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

18. Na základe uvedených skutočností preto má žalobca nárok iba na zaplatenie nesplatenej istiny úveru spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 300 eur s 5 % úrokom z omeškania od 21.03.2016 do zaplatenia. A preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .