Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cr-2-2017.pdf
PDF · 104.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: M. Š., G.. XX.XX.XXXX, E. O. L. XXX/X, XXX XX Š. M., právne zastúpená: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 01442/17 zo dňa 10.08.2017,
II. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 31.10.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 01442/17 z 10.08.2017 a zároveň navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania. V rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že citovaný rozhodcovský súd vydal dňa 10.08.2017 rozsudok, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 29.08.2017, ktorým ju zaviazal na zaplatenie sumy 1.167,10 EUR, úroku z omeškania vo výške 318,72 EUR, úroku z omeškania v sadzbe 8,25 % ročne zo sumy 1.167,10 EUR od 20.12.2016 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 257,75 EUR. V žalobe bolo citované ustanovenie § 45 ods. 1 písmeno e), g), i), j), k), l) zákona č. 335/2014 Z.z. a bolo uvedené že ak by aj bolo pripustené, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie bolo zavedené pre zrovnoprávnenie pôvodne bezvýchodiskovej situácie žalovaných spotrebiteľov, tak rozhodca rezignoval na svoju úlohu byť minimálne nestranný a zároveň evidentne použil vzor rozhodcovského rozsudku, ktorým vyhovoval žalobám ešte za účinnosti zákona č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovská zmluva je listina, ktorá je zrejme len súčasťou dohody o uznaní, pretože tak to prezentuje rozhodca. Preto je rozhodcovská zmluva neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ. Podpísanie splátkového kalendára, ktorého súčasťou je aj uznanie dlhu, navyše premlčaného, ako tvrdí rozhodca, bolo súdnou praxou vyriešené inak, ako v tejto veci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8MCdo 1/2014, z 30.03.2015). Rozhodcovský súd je orgánom rozhodujúcim o nároku vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto mal použiť § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. spolu s § 54 ods. 1 OZ. Samotnú úverovú zmluvu uzavretú s právnym predchodcom žalobcu, žiadnemu posúdeniu nepodrobil. Zastávanie tejto pozície, je pre rozhodcu zrejme viac hobby, než seriózna práca.
2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 11.12.2017 k žalobe uviedol, že nie sú s plnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že má za preukázané, že žalobca ako dlžník uzavrel s právnym predchodcom žalovaného dňa 05.11.2017 „žiadosť o aktiváciu karty T-MOBILE“, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 21.000,- Sk, ktorý sa dlžník zaviazal čerpať a vrátiť v zmysle dohodnutých podmienok. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný so žalobcom mimosúdne rokovania ohľadne postupného uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota dlžníka (žalobcu) predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný (veriteľ) nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania a žalobca (dlžník) predmetnú pohľadávku čo do dôvodu a výšky uznával, poskytol mu žalovaný ešte možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach podľa uváženia žalobcu a poštovou prepravou mu zaslal na podpis dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „dohoda“) spolu so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou a dotazníkom. Dňa 10.09.2015 žalobca všetky uvedené dokumenty vyplnil a podpísal. Žalobca splátky v zmysle dohody, rovnako ako podmienky dohodnuté v pôvodnej zmluve opätovne porušil, nakoľko nepravidelne uhradil iba prvých 13 splátok v dohodnutej výške 20 EUR a následne vykonal už len dve úhrady po 10 EUR, a to dňa 23.11.2016 a 19.12.2016. Iné úhrady žalobca k dlžnej sume nevykonal. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že i ústupky voči dlžníkovi (žalobcovi) musia mať svoje medze a nie je možné v rámci mimosúdneho riešenia pohľadávky neustále odkladať splatnosť existujúceho záväzku najmä v prípade, ak dlžník prejaví snahu uhradiť svoj dlh, ktorý sa záväzne uzná a následne dohodu poruší bez riadneho splnenia dohody a splátok. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou zo dňa 10.09.2015 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), v ktorej sa žalobca so žalovaným dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45 744 971, ktorý bol do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zapísaný dňa 25.05.2015 a rozhoduje spotrebiteľské spory na základe povolenia č. SRS006. Žalobca mal možnosť výberu podpisu a nebol ničím nútený, podpis rozhodcovskej zmluvy alebo dohody nebol podmienený podpisom iných dokladov, napr. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Rovnako podpis dohody nebol podmienený podpisom rozhodcovskej zmluvy, každý z dokumentov bol na samostatnom liste, zreteľne označený názvom, ktorý ozrejmuje obsah toho, ktorého dokumentu. Žalovaný uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je koncipované ako konanie na prípravu excesov, ktoré vznikajú v priebehu rozhodcovského konania a ktoré mal právo a možnosť namietať už v priebehu rozhodcovského konania, ale na jeho iniciovanie by mali existovať dôvody predpokladané zákonom. Povinnosťou žalobcu, ktorý je riadne právne zastúpený je nielen tieto dôvod konštatovať, ale ich naplnenie aj náležite preukázať. Žalovaný zastáva názor, že preukázanie dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku nespĺňa opis dojmov a uvádzanie účelových a nepreukázaných tvrdení, ako to urobil žalobca v podanej žalobe. V zmysle uvedeného, žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou, nakoľko má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
3. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že úver spočiatku spolu s manželom splácali, ale neskôr manžel prišiel o prácu, preto ho prestali splácať. Následne od veriteľa chodili rôzne listy, telefonáty, a keďže už chcela mať pokoj, zavolala tam a dohodli sa na splátkach 20 EUR, resp. 30 EUR s tým, že im pošlú papiere, ktoré majú podpísať a následne vrátiť. Žalobkyňa zvýraznila, že veriteľovi volala výlučne iba z toho dôvodu, aby mohla dlh uhrádzať v splátkach, ktorý aj následne splácala a neskôr sa opäť dostali do finančných problémov, a preto dlh prestali splácať. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, žalobkyňa uviedla, že potom, čo jej došli listiny od žalovaného, mala síce priestor poradiť sa s niekým, ale nemala peniaze dokonca ani na telefonáty, pričom aj keď volala veriteľovi, tak musela dlho čakať na prepojenie, peniaze jej to sťahovalo a už vôbec nemala peniaze na nejakého právnika. V tom čase mala viac dlhov, preto nad tým nejako nerozmýšľala, papiere podpísala, keďže žiadala iba splátkový kalendár, nič iné a vôbec si nemyslela, že to môže mať aj nejaké iné následky. Taktiež uviedla, že nevedela z čoho pozostáva suma uvedená v uznaní dlhu vo výške 2.189 EUR.
4. Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 23.08.2015, ktorú súdu zaslal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž vyplýva: 2. Základné ustanovenia 2.1 Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská arbitrážna a.s., so sídlom Krížna 2, 811 07 Bratislava, IČO: 47 245 484, alebo b) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, alebo c) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36 577 928 (ďalej ako „Stály rozhodcovský súd“ v príslušnom gramatickom tvare). 2.2 Rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom podľa bodu 2.1. tejto zmluvy, vedené podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania, za použitia príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. 2. Rozhodujúcim právom sa na účely tejto zmluvy rozumie právny poriadok Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, za použitia zásad podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. 3. Predmet zmluvy: 3.1 Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov).
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 46 ods. 1 cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2014/335/20170101>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa § 46 ods. 2 cit. zákona, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 46 ods. 3 cit. zákona, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Podľa § 47 ods. 2 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu dňa 05.11.2017 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je tzv. štandardnou alebo formulárovou zmluvou v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Keďže súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú, aplikoval na ňu, ako aj na rozhodcovskú zmluvu príslušné zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Dňa 23.08.2015 strany sporu uzavreli rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej všetky spory, ktoré vznikli z dohody o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v splátkach, budú riešené rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tomto súde, resp. pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu podľa príslušného právneho predpisu. Rozhodcovská zmluva dojednaná medzi stranami sporu predstavuje samostatnú listinu podpísanú obidvoma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma vyžadovaná zákonom.
8. V súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že sa jedná o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale v prípade, ak by podľa uvedenej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predložil žalovaný žalobkyni a táto nemohla byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť a dopĺňali sa do nej iba podpis, dátum a miesto podpisu. Veriteľ teda môže na základe takto sformulovanej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, a tak vylúčiť z prejednania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíva výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve veriteľ. Práve veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej forme aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, pričom v tomto prípade dokonca nerozhodoval ani jeden zo súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve, pričom žalovaný túto skutočnosť súdu žiadnym spôsobom neozrejmil. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neplatnú.
9. Na základe uvedených skutočností sa preto, podľa názoru súdu, napriek tomu, že predmetná rozhodcovská zmluva má povahu samostatnej zmluvy, nejednalo o zmluvu individuálne dojednanú nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť. Keďže ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, čo má za následok, že rozhodcovský súd ani nemal právomoc rozhodovať o nároku žalovaného, ktorý si uplatnil voči žalobkyni v rozhodcovskom konaní, preto sa v danom prípade ani nemôže jednať o prekážku rozhodnutej veci (res iudicata).
10. Navyše súd poukazuje na to, že úverová zmluva dojednaná stranami sporu neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z., čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a veriteľ mal nárok iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru, teda rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené (§ 45 ods. 1 písm. j) a zároveň je naplnené ustanovenie § 45 ods. 1 písm. i), teda že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Právny zástupca žalobkyne v rámci záverečného prednesu uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade nie sú splnené ustanovenia § 45 ods. 1 písmeno e), g), l) a i). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, aké náležitosti absentujú v rozhodcovskej zmluve, ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa v danom prípade jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda o neplatnú rozhodcovskú zmluvu (§ 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z.). Čo sa týka ustanovenia § 45 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, tak súd má za to, že v konaní nebol správne zistený skutkový stav, pričom rozhodcovský súd v podstate iba mechanicky prebral skutočnosti uvedené v samotnej žalobe a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s obsahovými náležitosťami zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., a taktiež z tohto rozsudku nemožno zistiť, akým konkrétnym a spôsobom súd dospel k rozhodnutiu vo veci samej, akým spôsobom zohľadnil jednotlivé platby žalobkyne, resp. vôbec nevysvetlil, čo predstavuje vo výroku priznanú sumu, vrátane príslušenstva. Keďže rozhodcovský súd na danú vec neaplikoval zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom ako už súd v tejto veci konštatoval, zmluva neobsahuje RPMN a z toho dôvodu je bezúročná a bez poplatkov, z tohto dôvodu možno tiež uzavrieť, že rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písmena l) cit. zákona).
11. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, preto súd žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobkyni, ktorá bola úspešná priznal voči neúspešnému žalovanému, nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).