Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-57-2018.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/57/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 442 151, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, proti žalovanej: Ľ. G., V.. L., J.. XX.XX.XXXX, J.Á. N. XX/XXXX, XXX XX L., občianka SR, o zaplatenie 213,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 213,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 213,61 Eur od 06.05.2017 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 02.03.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 213,61 Eur a náhrady trov konania a to na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste J. XX, L.. Žalovaná ku dňu podania žaloby pohľadávku žalobcu neuhradila ani na základe zaslanej výzvy. Dňa 26.11.2018 doručil žalobca súdu stanovisko, v ktorom uviedol, že nárok predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom. Pri výpočte škody (47,61 Eur) žalobca postupoval v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Súčasťou škody je i zisťovací poplatok (náklady) vo výške 166 Eur.
2. K žalobe priložil žalobca listinu - Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. J. XXXXXX zo dňa 10.04.2017 (ďalej len ako „Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny“); list žalobcu žalovanej zo dňa 19.04.2017, označený ako“ Neoprávnený odber“; faktúru žalobcu č. 4545386001 na sumu 213,61 Eur, splatnú 05.05.2017 a rozpis fakturácie; fotodokumentáciu z miesta neoprávneného odberu a Upomienku - pokus o zmier zo dňa 31.05.2017. K stanovisku dňa 26.11.2018 priložil žalobca Cenník nákladov spojených so zisťovaním a s odstránením NO elektriny - rok 2017. Na výzvu súdu žalobca dňa 11.02.2019 doručil súdu Oznámenie o fiktívnej sadzbe odvodu z dodanej elektriny k 01.07.2016; Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.0013/2016/E z 27.11.2015 a Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.0009/2018/E z 30.11.2017.
3. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len ako „CSP“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
4. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
5. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Podľa § 116 ods. 3 CSP, ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
7. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
8. Žalovanej sa zásielku obsahujúcu platobný rozkaz, žalobu spolu s jej prílohami, poučeniami a uznesením tunajšieho súdu, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe, na adrese jej trvalého pobytu nepodarilo doručiť. Predmetnú zásielku sa súdu nepodarilo žalovanej doručiť ani prostredníctvom bývalého zamestnávateľa žalovanej ani prostredníctvom policajného zboru SR. Súd preto následne v zmysle § 116 ods. 2 CSP doručoval žalovanej žalobu zverejnením na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 28.11.2018 a následne súd predvolanie na pojednávanie (neúspešne) doručoval na adresu trvalého pobytu žalovanej v zmysle § 116 ods. 3 CSP.
9. Dňa 13.02.2019 sa vo veci konalo pojednávanie a to v neprítomnosti žalovanej. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že spoločnosti žalobcu vznikla neoprávneným odberom na ulici J. XX I. L., č. odberného miesta: XXXXXXX škoda, pričom 10.04.2017 zamestnanci žalobcu zistili, že napriek predchádzajúcemu odpojeniu predmetného odberného miesta, bolo znovu toto odberné miesto napojené, a to neoprávnene, bez zmluvy, pričom zistili, že neoprávneným odberateľom je dcéra zomrelej predchádzajúcej účastníčky, ktorá sa v byte zdržovala. Žalobca mal informácie aj o tom, že túto dcéru sa prenajímateľ snažil z bytu vypratať. Škoda a náklady vzniknuté so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu boli vyčíslené v zmysle platných právnych predpisov, pričom odkázal na svoje podanie zo dňa 21.11.2018. Žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
10. Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o energetike“) v znení účinnom do 30.06.2018, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
11. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o energetike v znení účinnom do 30.06.2018, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny :
a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny..
12. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike v znení účinnom do 30.06.2018, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
13. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) Zákona o energetike v znení účinnom do 30.06.2018, Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.
14. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (Vyhláška MH SR), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
15. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky MH SR, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1)
16. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky MH SR, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
17. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky MH SR, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
18. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie Vlády SR), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
21. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
22. Podľa § 186 ods. 1 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Protokolom o zistení neoprávneného odberu elektriny; listom žalobcu žalovanej zo dňa 19.04.2017, označeným ako“ Neoprávnený odber“; faktúrou žalobcu č. 4545386001 na sumu 213,61 Eur; rozpisom fakturácie; fotodokumentáciou z miesta neoprávneného odberu; Upomienkou - pokus o zmier zo dňa 31.05.2017; Cenníkom nákladov spojených so zisťovaním a s odstránením NO elektriny - rok 2017; Oznámením o fiktívnej sadzbe odvodu z dodanej elektriny k 01.07.2016; Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.0013/2016/ E z 27.11.2015 a Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.0009/2018/E z 30.11.2017; odpoveďou Advokátskej kancelárie Tomáša Kohúta s.r.o. a Zápisnicou zo dňa 13.12.2018 z vykonania exekúcie vyprataním bytu č. XX na X. p. domu na J. Č.. XX I. L. (ďalej spolu aj len ako „Listinné dôkazy“).
27. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo (i) skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovanou účinne popreté a v zmysle § 151 ods. 1 CSP sa tak považujú za nesporné (sporné skutkové tvrdenia tak medzi stranami sporu neboli) a (ii) z Listinných dôkazov.
28. Z listinného dôkazu - Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny - a z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že pracovníci žalobcu dňa 10.04.2017 na J. XX I. L., č. odberného miesta: XXXXXXX zistili, že napriek predchádzajúcemu odpojeniu predmetného odberného miesta dňa 19.07.2016, bolo znovu toto odberné miesto napojené, a to neoprávnene, bez zmluvy- pôvodne bolo predmetné miesto zazmluvnené na matku žalovanej, ktorá však 31.08.2016 zomrela. Byt užívala zomrelá aj s dcérou (žalovanou). Súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že na tunajšom súde prebiehalo voči žalovanej a jej matke konanie o vypratanie predmetného bytu na J. XX I. L. (sp.zn. 18C/182/2014). Z listinného dôkazu Zápisnica z vykonanie exekúcie vyprataním bytu EX 017 EX 130/17 A zo dňa 18.12.2018, súdneho exekútora Z.. M. U. vyplýva, že dňa 13.12.2018 (teda až po zistení neoprávneného odberu dňa 10.04.2017) bola žalovaná z predmetného bytu vyprataná.
29. Po vykonanom dokazovaní a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záverom, že (i) osobou, ktorá neoprávnene odoberala elektrickú energiu bola žalovaná a preto je v tomto spore pasívne vecne legitimovanou v zmysle § 46 ods. 2 Zákona o energetike; že (ii) žalobca správne a v súlade s platnými právnymi predpismi vypočítal výšku škody, že (iii) mu nepochybne vznikli aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu elektrickej energie, že (iv) žalobca vyzval žalovanú na úhradu predmetnej škody a nákladov a že (v) sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením, preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú na úhradu vzniknutej škody a nákladov, ako aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej miere od prvého dňa omeškania žalovanej v zmysle vystavenej faktúry žalobcu (výrok I.).
30. Keďže mal žalobca plný úspech v spore, súd súčasne v zmysle § 255 a 262 ods. 1 CSP zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcovi v miere 100 % (výrok II.), pričom o konkrétnej výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.