Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/78/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanej E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom X., D. XXXX/ X, o zaplatenie 258,34 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15Csp/54/2017-51 z 29.12.2017 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 212,- € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 4.10.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 33,09 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7,94 € od 5.8.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 25,15 € od 4.9.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 258,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7,94 € od 5.8.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,40 € od 4.9.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 212 € od 4.10.2014 do zaplatenia na tom skutkovom základe že od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu") na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 nadobudol pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov, v ktorej sa jej strany dohodli, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Súd zdôraznil, že žalobca si v konaní uplatňuje výlučne nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby.

3. Súd vychádzajúc z listín predložených žalobcom zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 16.12.2013 uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý program služieb MI NEOB3. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal žalovanej dodať objednané hlasové a dátové služby a žalovaná sa zaviazala hradiť mesačné vyúčtované platby. Toho istého dňa uzatvorili aj dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, podľa ktorého žalovanej bolo dodané koncové zariadenie LEADTEK USB MODEM NEW a bola dohodnutá kúpa PC/notebooku periférne zariadenie, kde v časti informácia o PC/NB bol uvedený typ Notebook Standard- Acer Aspire E1 za kúpnu cena 319 €, výška akontácie 1 € a výška pravidelnej mesačnej splátky kúpnej ceny 13,25 €, počet mesačných splátok 24. Z tabuľky č. 1 dodatku vyplýva doba viazanosti 24 mesiacov. Ďalej súd konštatoval, že žalovanej faktúrou č. 7406848533 splatnou 4.8.2014 za obdobie od 15.6.2014 do 14.7.2014 právny predchodca žalobcu fakturoval za poskytnuté služby 25,99 €, z ktorej si v tomto konaní uplatnil sumu 7,94 €, faktúrou č. 7407820241 splatnou 3.9.2014 za obdobie od 15.7.2014 do 14.8.2014 vyfakturoval za služby 44,95 €, z ktorej si uplatnil sumu 38,40 € a faktúrou č. 7408783072 splatnou 3.10.2014 za obdobie od 15.8.2014 do 14.9.2014 si vyfakturoval sumu 212 €.

4. Súd uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola platne uzavretá spotrebiteľská zmluva, keď právny predchodca žalobcu bol oprávnenou osobou na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb a žalovaná je fyzickou osobou - nepodnikateľkou, ktorá sa rozhodla využívať služby poskytované právnym predchodcom žalobcu mimo svojej zárobkovej činnosti, teda ako spotrebiteľka, ktorá sa zaviazala platiť za vybrané služby poskytované dodávateľom (právnym predchodcom žalobcu) ním fakturované sumy. Za dôvodnú preto súd považoval žalobu v časti o zaplatenie faktúr súvisiacich s poskytovaním konkrétnych služieb, a to faktúru č. 7406848533 25,99 €, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 7,94 € a faktúru č. 7407820241 vystavenú na sumu 44,95 €, z ktorej si žalobca uplatnil iba sumu 38,40 €, pričom súd mu priznal sumu 25,15 €, bez poplatku za prerušenie služby- neplatenie, vyúčtovanú v predmetnej faktúre, ktorú súd považoval za neodôvodnenú a za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom dojednať. Súd uviedol, že žalobca nepreukázal, že súčasťou zmluvy bolo dojednanie o týchto poplatkoch v prípade, ak došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, pričom je povinnosťou dodávateľa v spore so spotrebiteľom preukazovať, že zmluvné podmienky so spotrebiteľom vyjednával individuálne a sú výsledkom ich dojednania. Pokiaľ dodávateľ individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno a takto uplatnený nárok nemôže pred súdom obstáť. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za prerušenie služby zamietol. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal dôvodnosť a ani výšku nároku v časti uplatňovanej splátky zariadenia faktúrou č. 7408783072 vo výške 212 €, keď žalobca v žalobe tvrdil, že si uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Žalobca nepreukázal výšku uplatňovanej splátky zariadenia, nakoľko v dodatku k zmluve bola uvedená kúpna cena zariadenia Notebook Standard- Acer Aspire E1, ktorú bola žalovaná povinná splácať 24 mesiacov po 13,25 € s akontáciou 1 € a žalobcom fakturovaná splátka za zariadenie bola vo výške 212 €. Súd mal preto za to, že žalobca v časti splátky zariadenia vo výške 212 € neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

5. Právne súd zistený skutkový stav posudzoval podľa § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a, ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, § 54 ods. 1 písm. a/, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 8, § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 290, § 295 CSP, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.

6. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že napriek tomu, že ako úspešnejšej strane jej vzniklo právo na náhradu trov konania, žiadne trovy jej preukázateľne v konaní nevznikli.

7. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 212 € s prísl. (aj keď žalobca uviedol, že napáda celý výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, jeho odvolacie námietky smerovali len proti zamietnutiu nároku v sume 212 € s prísl.) a v súvisiacom výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch tak, že žalobe vyhovie aj v rozsahu požadovaného zaplatenia sumy 212 € s prísl. a prizná mu trovy celého konania, resp. že odvolací súd zruší rozsudok v napadnutých výrokoch a v rozsahu zrušenia vráti vec súd prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (t.j. odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, d/, b/ a h/ . Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu podľa odvolateľa spočíva najmä v nepodloženom a neodôvodnenom zamietnutí žalobného nároku pri neexistujúcej a neuvedenej právnej úprave, v porušení ustanovení o skutkových tvrdeniach strán, o nespornom tvrdení žalobcu, o zjavne nedôvodnej žalobe, o neúplnom podaní a v tom, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zopakoval skutočnosti uvedené v žalobe a zdôraznil, že žalovaná nepoprela jeho skutkové tvrdenia o tom, že je veriteľom uplatňovanej pohľadávky postúpenej mu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Citoval ust. § 151 ods. 1 a argumentoval, že v dôsledku nepopretia jeho skutkových tvrdení protistranou je daná nespornosť skutkového tvrdenia o tom, že je veriteľom uplatňovanej pohľadávky a súd mal postupovať len tak, že z tejto musel vychádzať. Pokiaľ žalobca a aj súd evidoval časť uplatneného nároku ako splátku zariadenia, k tomu dôvodil, že toto vnímal tak, že žalovanej bola poskytnutá služba - možnosť získania zariadenia na splátky, ktorú žalovaná aj využila. Zamietnutie časti žalobného nároku s tým, že súd by túto službu právneho predchodcu žalobcu označil inak, nemá oporu v platnom právnom poriadku, kedy je ničím neodôvodnený formálny a rigidný postup súdu odporujúci CSP. Pokiaľ súdu vadilo označenie tejto položky pojmom služba, kedy sa súd nestotožnil so slovným vyjadrením žalobcu, mal súd na toto žalobcu upozorniť a to osobitne na ust. § 129 a § 138 vzhľadom na to, že spor bol rozhodnutý bez nariadenia pojednávania, čo vylúčilo možnosť žalobcu na takúto nepredvídanú úvahu, či postoj súdu, náležite reagovať. Poukázal na to, že jeho právny predchodca žalovanej vystavil za poskytnuté služby faktúry č. 7406848533 a 7407820241, súčasťou ktorých bolo aj vyúčtovanie splátok ceny koncového zariadenia. K úhrade týchto faktúr žalovanou nedošlo, preto nárok na zaplatenie kúpnej ceny koncového zariadenia v splátkach zanikol (poukázal na uzavretú zmluvu) a právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. 7408783072 na sumu 212 €, teda na zvyšnú časť kúpnej ceny koncového zariadenia, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť naraz. Namietal porušenie ust. 129 o odstraňovaní vád podania osobitne vzhľadom na to, že súd nenariadil vo veci pojednávanie a žalobca tak nemal možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, že súd nepovažuje za službu to, čo žalobca považoval za službu. V tejto súvislosti preto namietal žalobca, že rozhodnutie súdu bolo preňho nepredvídateľné. Osobitne vytkol súdu, že vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania - jednou z podmienok rozhodnutia bez nariadenia pojednávania je nespornosť skutkových tvrdení strán. Pri takejto nespornosti (o tom, že žalobca je veriteľom pohľadávky uplatňovanej v konaní) súd nárok žalobcu na zaplatenie 212 € s prísl. nemohol zamietnuť. Mal za to, že z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, na čom je vlastne založené a z čoho pri ňom súd vychádzal, ako i to, prečo súd postupoval tak, ako postupoval, prečo opomenul ustanovenia§ 151 ods. 1, § 129, § 138 a § 297 písm. b/ CSP. V tejto súvislosti (s právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia) citoval viaceré rozhodnutia, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/191/2010, 2 M Cdo 7/2009, 2 Cdo 238/2008, 7 Cdo 201/2014, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07, sp. zn. III. ÚS 311/07, sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. II. ÚS 410/06, sp. zn. IV. ÚS 296/09 ako aj zo Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 37/1985 a odcitoval tiež ust. § 220 ods. 1 CSP. Z uvedených rozhodnutí podľa jeho názoru možno vyvodiť, že „vyrovnať sa“ s argumentom účastníka konania, znamená uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd odmietne nejaký argument účastníka konania, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť, resp. aspoň spochybniť alebo vysvetliť, prečo tento argument považuje za irelevantný. Argumenty súd uvedené pre odmietnutie argumentov účastníka konania musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne, aby naozaj smerovali k vyvráteniu alebo spochybneniu argumentov účastníka konania.

8. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 7.2.2019 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Žalobca nenapadol rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe v časti vyhovené a v časti o zamietnutí žaloby na zaplatenie poplatku za prerušenie služby, preto rozsudok v tejto (odvolaním nenapadnutej) časti nadobudol právoplatnosť (§ 380 ods. 1 a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vec bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 CSP.

12. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 €.

13. Ako vyplýva z cit. zákonného ustanovenia, ktoré na daný prípad aplikoval aj súd prvej inštancie, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v prípade, ak sú zároveň splnené podmienky spočívajúce v tom, že vo veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 €.

14. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že pokiaľ súd prvej inštancie zvolil daný procesný postup, jedným z jeho predpokladov (okrem otázky jednoduchého právneho posúdenia a hodnoty sporu) bolo, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Na rozdiel od súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a vyplývajúce z ním predložených listinných dokladov boli jednoznačné a tieto neboli zo strany žalovanej popreté, pretože sa k žalobe nevyjadrila a teda skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnila (§ 151 ods. 1 . Ak mal súd za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno ohľadom nároku na zaplatenie sumy 212 €, z čoho vyplýva, že považoval nárok žalobcu za sporný a nepreukázaný, nebol na mieste jeho postup podľa § 177 ods. 2 písm. a/ a súd mal nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom mohol odstrániť (údajné) nejasnosti žaloby ohľadne tvrdení žalobcu o opodstatnenosti jeho nároku aj v časti o zaplatenie 212 €.

15. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe dôkazov produkovaných žalobcom (pri nečinnosti žalovanej) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na rozdiel od súdu prvej inštancie má za to, že právny základ i výška nároku na zaplatenie 212 € s prísl. boli jednoznačne dané a preukázané, čo vyplýva zo žaloby a z listinných dôkazov predložených žalobcom, a preto v súlade s ust. § 388 zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe o zaplatenie sumy 212 € s prísl. vyhovel.

16. Odvolací súd o trovách celého konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Žalobca mal v konaní len nepatrný neúspech (v sume 19,80 €), preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 .

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.