Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CbPv-17-2015.pdf
PDF · 100.78 KB
No categories available
16CbPv/17/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v spore žalobcu H-D U.S.A., LLC so sídlom 3700 West Juneuau Avenue, 53208 Milwaukee, Wisconsin, Spojené štáty americké, zastúpeného JUDr. Andreou Kůs Považanovou, advokátkou, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, proti žalovanému Habanero Steak Pub, s.r.o. so sídlom Jánošovská 5400, Vrútky, IČO: 45 494 193, zastúpenému JUDr. Ivetou Ďurčatovou, advokátkou, so sídlom Kollárova 35, 036 01 Martin, o náhradu škody za neoprávnené používanie ochranných známok, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti zaplatenia náhrady škody za obdobie od 02. 04. 2010 do 31. 08. 2010 z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- 2% z obratu žalovaného za obdobie od 01. 09. 2010 do 31. 12. 2010,
- 2 % z obratu žalovaného za roky 2011, 2012, 2013 a 2 % z obratu žalovaného za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 03. 2014, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť znaleckej organizácii JHS s. r. o. znaleckú odmenu priznanú uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv/17/2015 - 113 zo dňa 18. 07. 2017 vo výške 4 074,43 eura.
V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť znaleckej organizácii JHS s. r. o. odmenu vo výške 100% za ďalšie úkony znaleckej činnosti v konaní v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka o ich výške.
VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka o ich výške.
VII. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 20% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konaní vedenom tunajším súdom po sp. zn. 16CbPv/13/2013 domáhal ochrany práv z ochranných známok HARLEY DAVIDSON a v tejto súvislosti podaním zo dňa 01. 09. 2014 (odoslaným faxom 01. 09. 2014, následne doplneným originálom doručeným súdu 05. 09. 2014) rozšíril žalobu aj o nárok na náhradu škody vzniknutej neoprávneným používaním jeho ochranných známok. Uviedol, že záväzkový vzťah z náhrady škody spôsobenej zásahom do práv k ochrannej známke sa týka podnikateľskej činnosti oboch strán sporu, preto sa naň použije úprava Obchodného zákonníka, ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný používal pri svojej podnikateľskej činnosti označenia obsahujúce slovne prvky „HARLEY“, „HARLEY-DAVIDSON“, „HARLEY DAVIDSON“ a obrazové prvky štítu a orla v takej podobe, ktorá je typická pre ochranné známky žalobcu, čím žalobcovi vznikla škoda, výšku ktorej určil ako licenčný poplatok za používanie ochranných známok. Žalobca súdu predložil znalecký posudok vypracovaný P.. Petrom Kardošom (ďalej len „znalecky posudok P.. E.“), podľa ktorého licenčný poplatok za používanie ochranných známok žalobcu predstavuje 5,590 % z celkového obratu žalovaného.
2. Uznesením č. k. 16CbPv/13/2013 - 684 zo dňa 14. 10. 2015 súd vylúčil na samostatné konanie nárok žalobcu proti žalovanému na náhradu škody za neoprávnené používanie ochranných známok za obdobie od 02. 04. 2010 do 31. 03. 2014 vo výške 101 987 eur vrátane úrokov z omeškania.
3. Žalovaný vyjadril nesúhlasil s výškou licenčného poplatku (náhrady škody) podľa znaleckého posudku P.. E.. Uviedol, že znalecký posudok nezodpovedá reálnemu stavu, bol vyhotovený len na základe podkladov, ktoré znalcovi poskytol žalobca. Preto navrhol, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, s čím žalobca súhlasil.
4. Súd uznesením č. k. 16CbPv/17/2015 - 52 zo dňa 10. 06. 2016 nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciu JHS s. r. o., znalecký posudok (ďalej len „znalecký posudok JHS s. r. o.“) bol súdu predložený 14. 07. 2017 a znalecká organizácia v ňom stanovila výšku licenčného poplatku za používanie ochranných známok „HARLEY-DAVIDSON“ v období 02. 04. 2010 až 31. 03. 2014 na sumu 90 631 eur (5% z tržieb žalovaného). Žalovaný vyjadril nesúhlas aj s týmto znaleckým posudkom, pričom namietol, že pri stanovení znaleckého posudku nebolo zohľadnené, že žalobca je známy najmä ako výrobca motocyklov a v rámci svojho podnikania neposkytuje reštauračné služby (čo sú služby, ktoré poskytoval v súvislosti s namietanými označeniami žalovaný), preto mal byť licenčný poplatok určený najviac vo výške 1% z tržieb žalovaného (ako priemerná, nie zvýšená sadzba licenčného poplatku). Žalobca súhlasil so závermi znaleckého posudku s dôrazom na to, že ochranné známky žalobcu požívajú na Slovensku dobré meno.
5. Žalovaný podaním doručeným súdu 16. 11. 2017 predložil súdu súkromný znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku s.r.o. (ďalej len „znalecký posudok VÚRHP s. r. o.“), v ktorom hodnota používaných nehmotných aktív (ochranných známok) bola určená vo výške 8 662 eur. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhol, aby bol vykonaný výsluch a konfrontácia znalcov zo znaleckej organizácie JHS s. r. o. a VÚRHP s. r. o. Žalobca namietol, že znalecký posudok VÚRHP s.r.o. sa týka stanovenia hodnoty podniku žalovaného, netýka sa predmetu sporu, preto je v konaní nepoužiteľný, navyše namietol, že tento znalecký ústav nie je oprávnený poskytovať znalecké posudky týkajúce sa duševného vlastníctva. Ku Doplneniu znaleckého posudku VÚRHP s. r. o., na ktorom už participoval aj znalec z odboru Priemyselné vlastníctvo žalobca uviedol, že znalecký ústav vybral z príslušnej databázy licenčných zmlúv na porovnanie len 5 zmlúv, čo je nedostatočné. Žalovaný súhlasil so závermi Doplnenia znaleckého posudku VÚRHP s. r. o., hoci poukázal (rovnako ako znalecká organizácia) na skutočnosť, že stanovená výška licenčného poplatku je o 11 504 eur vyššia ako je majetkový prospech dosiahnutý prevádzkovaním spoločnosti za hodnotené obdobie. Keďže hodnota podniku bola stanovená na 24 748 eur, primeraná náhrada škody by podľa žalovaného bola v rozsahu 15 až 20% hodnoty podniku, t. j. suma medzi 3 712,20 eura - 4 949,60 eura.
6. Žalovaný v podaní doručenom súdu 18. 04. 2017 vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu za obdobie od 02. 04. 2010 do 04. 09. 2010 s odôvodnením, že pôvodná žaloba o ochranu práv z ochranných známok bola rozšírená o náhradu škody až podaním doručeným súdu 05. 09. 2014, preto náhrada škody za obdobie 02. 04. 2010 až 04. 09. 2010 bola uplatnená po uplynutí premlčacej doby, ktorá je v obchodnom práve štyri roky.
7. Podaním doručeným súdu dňa 05. 02. 2019 vzal žalobca žalobu späť v nároku na náhradu škody za obdobie od 02. 04. 2010 do 31. 08. 2010, t. j. vo výške 9 170 eur a navrhol, aby súd konanie v predmetnej časti zastavil. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, pričom poukázal na už uplatnenú námietku premlčania.
8. Podľa § 144 až 146 ods. 1 prvá veta CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
9. Podľa § 53 Obchodného zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
10. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
11. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
12. Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
13. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným používaním ochranných známok žalobcu žalovaným. Pokiaľ ide o výšku škody, žalobca si škodu uplatnil ako (ušlý) licenčný poplatok za používanie jeho ochranných známok, ktorý by mu žalovaný bol býval platil, keby mal uzatvorenú licenčnú zmluvu.
16. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov strán a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, výsluchom znalcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, pričom zistil pre rozhodnutie významné nasledovné skutočnosti.
17. Žalobca je majiteľom viacerých ochranných známok HARLEY DAVIDSON (slovných i obrazových ochranných známok), ktoré platia na území Slovenska. Tieto ochranné známky sú síce primárne zapísané pre motorové vozidlá a pod., ide však nesporne o ochranné známky s dobrým menom, v prípade ktorých sa ich majiteľ môže dovolávať ochrany pre neoprávneným zásahom do práv z ochrannej známky bez ohľadu na zhodnosť či podobnosť tovarov alebo služieb.
18. Žalovaný bol ako obchodná spoločnosť do obchodného registra zapísaný dňa 02. 04. 2010 pod obchodným menom Harley Davidson Steak Pub, s. r. o., ktoré od 22. 05. 2014 zmenil na súčasné obchodné meno (Habanero Steak Pub s. r. o.). Predmetom jeho činnosti je prevádzkovanie reštaurácie nachádzajúcej sa vo Vrútkach, ktorá do roku 2014 niesla označenie Harley Davidson Steak Pub, toto označenie bolo následne nahradené označením Habenero Steak Pub.
19. Konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému vedené vo veci ochrany práv z ochranných známok tunajším súdom pod sp. zn. 16CbPv/13/2013 bolo v časti zastavené a v časti strany uzavreli súdny zmier, z ktorého je nepochybné, že žalovaný uznal neoprávnený zásah do práv žalobcu z ochranných známok používaním označení Harley Davidson - táto skutočnosť medzi stranami sporná nie je. Spornou je výška škody, ktorú možno odôvodnene požadovať od žalovaného za takéto konanie. Pokiaľ ide o obdobie, za ktoré žalobca požaduje náhradu škody, žalobca uviedol, že náhradu požaduje od 02. 04. 2010 (odo dňa kedy bol žalovaný pod obchodným menom Harley Davidson Steak Pub s. r. o. zapísaný do obchodného registra) do 31. 03. 2014. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania za obdobie od 02. 04. 2010 do 04. 09. 2010, na ktorú súd musí prihliadať, preto súd náhradu škody priznal len za obdobie od 01. 09. 2010 (kedy bolo rozšírenie žaloby doručené súdu faxom) do 31. 03. 2014, t. j. štyri roky spätne odo dňa rozšírenia pôvodnej žaloby o ochranu práv z ochranných známok aj o nárok na náhradu škody. V danom prípade ide medzi stranami ide o obchodnoprávny vzťah, preto súd, pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby ako aj ďalšie právne inštitúty, aplikoval Obchodný zákonník.
20. Používaním predmetu práva duševného vlastníctva (v tomto prípade ochranných známok) bez súhlasu oprávneného subjektu a bez uzavretia licenčnej zmluvy, dochádza k bezdôvodnému obohateniu toho, kto za využívanie či používanie predmetu práva duševného vlastníctva nezaplatil. Škoda, ktorú si uplatnil žalobca predstavuje jeho ušlý zisk, t. j. licenčný poplatok, ktorý by bol žalovaný žalobcovi platil za používanie jeho ochranných známok, keby mal so žalobcom uzavretú licenčnú zmluvu. V prípade nehmotných statkov ku skutočnej škode (pri ktorej sa majetok poškodeného preukázateľne zmenší) dochádza skôr výnimočne a do úvahy prichádza predovšetkým ušlý zisk a bezdôvodné obohatenie. V zmysle ustanovenia § 442a Občianskeho zákonníka, ak škodu nemožno určiť inak, výška náhrady škody pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, sa určí najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takejto licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Štandardne sa pritom priemerná výška licenčného poplatku pohybuje na úrovni 1% tržieb, pričom existujú faktory zvyšujúce túto úroveň a zároveň aj redukujúce faktory (pozri znalecký posudok JHS s. r. o., strana 19).
21. V konaní boli predložené tri znalecké posudky - znalecký posudok P.. E. predložený žalobcom, znalecký posudok VÚRHP s. r. o. predložený žalovaným (vrátane jeho doplnenia) a znalecký posudok znaleckej organizácie JHS s. r. o., vypracovanie ktorého nariadil súd. Vzhľadom na námietku žalobcu, že Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku s. r. o. nie je oprávnený na vykonávanie znaleckej činnosti v oblasti duševného vlastníctva, si súd vyžiadal stanovisko od Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorého uvedený znalecký ústav je oprávnený na vypracovanie znaleckého posudku v tomto odbore za podmienky prizvania znalca zapísaného v zozname znalcov v odbore Priemyselné vlastníctvo. Na doplnení znaleckého posudku VÚRHP s. r. o., ktorý bol súdu predložený 04. 05. 2018, sa podieľal aj P.. B. D., ako znalec zapísaný v odbore Priemyselné vlastníctvo, preto súd tento znalecký posudok v konaní nevylúčil ako neprijateľný. V doplnení znaleckého posudku VÚRHP s. r. o. uviedol, že licenčný poplatok za používanie ochranných známok žalobcu predstavuje 2% z ročných tržieb spoločnosti žalovaného z poskytovania reštauračných služieb, t. j. za obdobie 02. 04. 2010 až 31. 03. 2014 sumu 36 252 eur. Podľa doplnenia znaleckého posudku bol postup stanovenia primeranej výšky licenčného poplatku nasledovný: znalecká organizácia najprv vyhľadala licenčné zmluvy, kde bol v postavení poskytovateľa licencie žalobca (takéto zmluvy však v prehliadaných databázach neboli nájdené), následne bolo uskutočnené vyhľadávanie v databázach s ďalšími vyhľadávacími kritériami, a to oblasťou „NACE rev. 2: 56.1. Restaurants“ (reštaurácie) a druhom ochrany „Type od IP: Trademark“ (ochranná známka). Bolo zistené, že licenčné poplatky sa pohybovali v intervale min. 1,5% max. 3% s mediánom na úrovni 2% z ročných tržieb prijímateľa licencie, ktorý bol následne aj použitý pre stanovenie finálneho licenčného poplatku.
22. S prihliadnutím na skutkové okolnosti prípadu sa súd pri stanovení výšky škody (ušlého zisku) stotožnil so závermi znaleckého posudku Výskumného ústavu riadenia hodnoty podniku s. r. o., konkrétne „Doplnenia“ znaleckého posudku zo dňa 27. 04. 2018, v ktorom bol licenčný poplatok stanovený vo výške 2% z ročných tržieb žalovaného. Takto určená výška licenčného poplatku sa súdu javí ako najprimeranejšia so zohľadnením skutočnosti, že výška licenčných poplatok začína priemerne na 1% z tržieb a v závislosti od známosti a hodnoty ochranných známok, resp. odvetvia, v ktorom sa používajú, môže byť vyššia. Zo sumy náhrady škody súd žalobcovi nepriznal požadovaný úrok z omeškania späťne (pred rozhodnutím súdu), lebo zastáva názor, že samotný nárok (pohľadávka) vznikol až jeho momentom priznania súdom, t. j. úrok z omeškania žalobcom patrí až pre prípadné omeškania žalovaného s plnením podľa rozsudku.
23. Ostatné znalecké posudky (znalecký posudok JHS s. r. o. a znalecký posudok P.. E.) síce obdobne ako posudok VÚRHP s. r. o. vychádzali z metódy licenčnej analógie, t. j. zisťovania výšky licenčných poplatkov v príslušnom odvetví, avšak podľa názoru súdu primerane nezohľadnili skutkové okolnosti prípadu - lokálne pôsobenie žalovaného a rozsah jeho obchodnej činnosti, oblasť jeho pôsobenia (reštauračné služby) odlišujúcu sa od hlavnej oblasti pôsobenia žalobcu, ochranné známky ktorého sú známe predovšetkým pre motocykle a ich príslušenstvo ako aj skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby upustil od používania označení zasahujúcich do práv žalobcu. So zohľadnením uvedených skutočností sa súdu javí zjavne neprimerané stanoviť licenčný poplatok v rozmedzí 5 až 5,59% z tržieb žalovaného (t. j. náhrady škody v intervale 90 631 eur až 101 987 eur). Súd týmto nespochybňuje dobré meno ochranných známok žalobcu HARLEY DAVIDSON, ani skutočnosť, že ochranné známky s dobrým menom požívajú v podstate neobmedzenú ochranu pokiaľ ide o rozsah tovarov a služieb. Žalobcom požadovaná náhrada škody vo výške 101 987 eur by však s prihliadnutím na rozsah pôsobenia žalovaného podľa názoru súdu nezodpovedala zásadám poctivého obchodného styku, v nadväznosti na čo súd poukazuje na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
24. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu škody vo výške 2% z obratu žalovaného za obdobie od 05. 09. 2010 do 31. 03. 2014.
25. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, možno uviesť, že zásadu úspechu o veci trba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Vzhľadom na skutočnosť, že finálne ustálenie výšky škody v konaní nastalo až na základe podaného znaleckého posudku, skutočnosť, že súd žalobcovi priznal nižšiu ako požadovanú sumu (2% z tržieb oproti 5,59% z tržieb) neznamená neúspech žalobcu čo do základu sporu. Žalobca pri uplatnení nároku na náhradu škody vo výške 101 987 eur vychádzal zo súkromného znaleckého posudku, v ktorom bola výška licenčného poplatku určená ako 5,59% z tržieb žalovaného. Súd v konaní zohľadňoval tri znalecké posudky, pričom za najobjektívnejšiu výšku licenčného poplatku považuje v tomto prípade 2% z tržieb žalovaného. Preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania od neúspešného žalovaného. Súd však zároveň žalobcu zaviazal na náhradu 20% trov konania žalovaného, pretože bezprostredne v čase pred rozhodnutím súdu vzal žalobca žalobcu v časti späť - v časti nároku na náhradu škody za obdobie od 02. 04. 2010 do 31. 08. 2010, ktoré sa v podstate zhoduje s obdobím, za ktoré žalovaný vzniesol námietku premlčania. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému (R 11/1998). Žalobca požadoval náhradu škody celkovo za obdobie 48 mesiacov, späťvzatie žaloby sa týkalo 5 mesiacov, úspech žalobcu (vyjadrený v rozsahu času dôvodne uplatnenej náhrady škody) je teda 89,58%, úspech žalovaného 10,42%, t. j. súd žalobcu zaviazal na náhradu 20% trov konania žalovaného (v rozsahu jeho úspechu vo veci). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. Súd zároveň žalovanému (ktorý navrhol znalecké dokazovanie) uložil povinnosť zaplatiť znaleckej organizácii JHS s. r. o. súdom už priznanú odmenu za znalecký posudok vo výške 4 074,43 eura ako aj odmenu za ďalšie úkony znaleckej činnosti vykonané v konaní po predložení znaleckého posudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v troch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.