Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/107/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci obžalovaného W.. C. I., L.. XX.XX.XXXX E. Š., P. J. P., V. A. XXXX/X, P..Č.. Š., L.Ž. XXX, na slobode, trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 13. februára 2019 t a k t o

rozhodol:

Obžalovaný: W.. C. I., L.. XX.XX.XXXX E. Š., P. J. P., V. A. XXXX/X, P..Č.. Š., L.Á. XXX, na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 18.12.2016 v čase asi o 18.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. D., ev. č. N.-XXXDK, po diaľnici D1 smerom od Ž. na J., pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, viedol vozidlo v čase, kedy jeho schopnosť viesť vozidlo bola znížená únavou, nakrátko zaspal, pričom v k. o. Y. asi v km 101,28 v pravom priebežnom jazdnom pruhu na súvislé mokrej vozovke nereagoval na polohu pred ním jazdiaceho osobného motorového vozidla zn. Š. D., ev. č. G.-XXXCS, ktoré viedla poškodená vodička N. G., jazdiaca v tom čase v pravom priebežnom jazdnom pruhu tým istým smerom, a pravou prednou časťou svojho vozidla zn. Š. D., ev. č. N.-XXXDK narazil do ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla zn. Š. D., ev. č. G.-XXXCS, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho vozidlo zn. Š. D., ev. č. G.-XXXCS zišlo mimo vozovku vpravo, kde po viacnásobnom prevrátení vozidla narazilo do kovového oplotenia diaľnice a zostalo prevrátené na streche, pri ktorej dopravnej nehode poškodená N. G. utrpela ľahké zranenia: vykĺbenie v akromioklavikulárnom skĺbení vľavo stupňa Tossy III, zlomeninu III. a IV. rebra vľavo, zmliaždenie tváre vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali 2 operačné zákroky a hospitalizáciu v nemocnici celkovo 7 dní, dobu liečenia najmenej 232 dní, práceneschopnosť najmenej 289 dní, a ktoré zranenia ju obmedzovali v bežnom spôsobe jej života po dobu 42 dní, z toho 5 dní závažne,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e

Podľa 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú N. G., L.. XX.XX.XXXX E. W., P. J. G., A.. K. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 13.12.2017 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 132/17/3304-17 zo dňa 12.12.2017, na obvineného C.. C. I., L.. XX.XX.XXXX E. Š.S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Dňa 11.04.2018 súd vo veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/107/2017-221, proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor obvinený.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 13.02.2019 za účasti obžalovaného a jeho obhajcu a zistil nasledovné:

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný C. I. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 132/17/3304-17 zo dňa 12.12.2017 doručenej súdu dňa 13.12.2017, právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného C. I. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval a osobne sa ospravedlnil prítomnej poškodenej N. G.. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora a poškodenej v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a rozhodnutia o náhrade škody. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní boli uplatnené nároky na náhradu škody poškodenou N. G., L.. XX.XX.XXXX E. W., P. J. G., A.. K. XXX/XX, pričom poškodená do dňa vyhlásenia rozsudku výšku škody nešpecifikovala.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vo veci jednalo o nedbanlivostný trestný čin, kedy obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil povinnosť uloženú mu podľa zákona. Zavinenie obžalovaného bolo nedbanlivostné v zmysle § 16 Trestného zákona. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Tento záujem bol konaním obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a spáchal ho tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 158 Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 158 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora, po vyjadrení poškodenej a po vyjadrení obhajcu obžalovaného I. prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste, jeho druhu a výmere a čo do výroku o náhrade škody podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, a to výsluchom obžalovaného C.. C. I., oboznámením sa s evidenčnou kartou obžalovaného, oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného I., lustrácie v evidencii priestupkov obžalovaného, správy Mestského úradu Mesta D., oboznámením lustrácie Sociálnej poisťovne, oboznámením sa so správou zamestnávateľa obžalovaného.

Z výpovede obžalovaného C. I. vyplýva, že žiada, aby mu súd neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Vodičské oprávnenie ho živí a potrebuje ho na prácu ako aj pre to, že denne vozí deti do školy. Jeho deti nie sú zdravotne postihnuté, sú vo veku sedem a deväť rokov. Do školy chodia jeho deti do P., je to 25 km. Manželka robí v J., skoro ráno chodí do práce, poobede deti vyzdvihne z práce. Manželka chodí do práce autom, má vodičské oprávnenie. Nevie si predstaviť, že by prišiel o vodičské oprávnenie. Keby prišiel o vodičské oprávnenie, mohol by prísť o prácu. V jednej práci má 1500 eur v hrubom, v druhej práci má príjem 720 eur v hrubom.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného C. I. vyplynulo, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov a z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný C. I. sa dopustil trinástich priestupkov na úseku cestnej premávky, za čo mu boli uložené pokuty. Zadržania vodičského preukazu ani trestné činy nemá evidované.

Zo správy aktuálneho zamestnávateľa obžalovaného spoločnosti S. D..O..M.., D. D. J., T. XX, W. XX XXX XXX vyplýva, že obžalovaný je u nich zamestnaný od 01.06.2010 na pozícii organizačno - realizačný pracovník, ktorej pracovná náplň je organizácia a riadenie projektov a obchodnej činnosti spoločnosti. Pracovné povinnosti si obžalovaný plní zodpovedne, s výkonom jeho činnosti bezprostredne súvisí oprávnenie viesť motorové vozidlo, v prípade ak by obžalovaný stratil vodičské oprávnenie, bude nútený rozviazať s ním pracovný pomer.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného C. I. existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím odpadla povinnosť súdu vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie vo vzťahu k výroku o vine) postupom podľa § 257 Trestného poriadku. Na strane priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.

ustanovuje v § 158 za prečin ublíženia na zdraví trest odňatia slobody až na jeden rok.

Pri rozhodovaní o výmere trestu sudca tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Pri úvahách o výške trestu zohľadnil súd najmä existenciu a prevahu dvoch poľahčujúcich okolností u obžalovaného. Súd v danom prípade považoval trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní dvanásť mesiacov na ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa za dostatočný, a to najmä s poukazom, že obžalovaný vedie riadny život, je zamestnaný. Na základe týchto úvah mal súd za to, že dvojmesačný podmienečný trest odňatia slobody za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona je dostatočný pre obžalovaného vzhľadom na jeho prevýchovu. Tento zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchaného

trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v dolnej výmere dvadsaťštyri mesiacov, nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu ublíženia na zdraví v súvislosti s touto činnosťou, kedy sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, viedol vozidlo v čase, kedy jeho schopnosť viesť vozidlo bola znížená únavou, načo nakrátko zaspal a spôsobil poškodenej N. G. zranenia špecifikované v obžalobe. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní nezistil také mimoriadne okolnosti prípadu, pre ktoré by upustil od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Skutočnosť, že obžalovaný je zamestnaný a jeho práca je spojená s činnosťou vedenia motorového vozidla, ako aj to, že denne vozí deti do školy, nepovažuje súd za mimoriadne okolnosti prípadu. Zároveň súd poukazuje na fakt, že obžalovaný sa vzhľadom na svoj vek a odborné skúsenosti môže zamestnať aj v inej práci. Jeho deti ani manželka nie sú zdravotne postihnuté tak, že by boli v pohybe odkázané na odvoz autom obžalovaným. Manželka má vodičské oprávnenie a jazdí autom. Trest zákazu činnosti v trvaní dvadsaťštyri mesiacov pritom nie je voči obžalovanému neprimerane prísny. Súd pritom poukazuje aj na to, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal priestupkov na úseku cestnej premávky, dopustil sa trinástich priestupkov, pričom podľa evidenčnej karty vodiča v dvoch prípadoch aj závažnejších priestupkov, a to dňa 05.11.2015 a 06.06.2011. Priestupkov sa celkovo dopúšťal od roku 2008 do roku 2016.

Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, teda bol riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škody poškodenou N. G., L.. XX.XX.XXXX E. W., P. J. G., A.. K. XXX/XX, ktorá však výšku škody nešpecifikovala, preto ju súd v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (§ 309 ods. 1 Tr. por.).