Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-7T/153/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Lucia Bašistová v trestnej veci obžalovaného Š. T. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 13. februára 2019 takto

rozhodol:

Š. T., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom Q., Ž. XXX/XX, okres V., t. č. Ú. T.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

dňa 19.08.2018 v čase okolo 15.30 hod. v obci Q., okres V. bez predchádzajúceho súhlasu domácich osôb vošiel s drevenou palicou cez zatvorené neuzamknuté dvere do rodinného domu číslo 332/32 na ulici Železničnej, a to tak, že nohou vykopol vchodové dvere do uvedeného domu, následne vošiel dnu, kde vnútri domu palicou fyzicky napadol v tom čase sa nachádzajúcich Y. T., nar. X.X.XXXX, N. T., nar. XX.XX.XXXX a M. T., nar. X.X.XXXX, pričom vedel, že N. T. a M. T. nedosiahli 18 rok svojho veku, spôsobil M. T. ľahké poranenie, a to pomliaždenie hrudníka a Y. T. ľahké poranenie, a to pomliaždenie hrudníka a udretie pravého lakťa a majiteľovi domu Y. T., nar. XX.X.XXXX, rozbitím okna škodu vo výške 3,- Eura, a tohto skutku sa dopustil po tom ako už bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/216/2014 zo dňa 14.8.2014, právoplatný dňa 14.8.2014 odsúdený za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a vlámaním a voči chránenej osobe - dieťaťu,

č í m s p á c h a l

zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov a 7 (siedmich) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest prepadnutia veci a to dvoch častí drevenej guľatej palice o dĺžke 1 ks 37 cm a 1 ks o dĺžke 50 cm, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 7.12.2018 obžalobu na obvineného Š. T. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a na svoju obranu uviedol, že dňa 18.8.2018 po návrate z dediny z nákupu zistil, že jeho otec si požičal peniaze od Y. T., to ho nahnevalo a keď potom prišiel domov otec spolu s Y. T., N. T. a M. T., kričal na neho, že prečo si kúpil víno a nie deťom jedlo a dal otcovi jednu facku. Na to sa ho opýtal Y. T., prečo otca udrel, povedal mu, aby sa do toho nestaral, vtedy zobral Y. T. palicu a udrel ho do tváre do oblasti hornej pery, na to ho on udrel tiež s palicou, ktorú odhodil ku dverám, nebola zlomená. Potom prišli policajti, s ktorými odišiel, dostal pokutu 30,- eur. Keď sa vrátil z polície, videl ako všetci traja T. Y.Á., N. E. M. tancujú pred domom, nebil sa s nimi, N. mu povedal, aby nešiel do Popradu, že na neho zavolali políciu, šiel potom domov a poslal za nimi mamu, aby zistila, prečo privolali policajtov. Po príchode z polície teda už v kontakte s T. nebol. Do domu T. v ten deň nevošiel, nevykopol im dvere, o rozbitom okne na ich dome sa dozvedel až na polícii. Ku zraneniam Y. T. E. M. T. uviedol, že tieto si spôsobili deň predtým, keď sa bili so susedom. V ten deň vypil jedno čučo. Dovtedy mali s rodinou T. dobré vzťahy.

V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že dňa 19.8.2018 bol poobede doma, keď vyšiel von, opýtal sa N. T., čo sa stalo. On mu povedal, že už je neskoro, že už na neho zavolali policajtov. Potom mu N. povedal, aby šli spolu ďalej piť. Tak pil spolu s Y., M. E. N. T.. Pili u nich doma. Potom sa medzi sebou pohádali, on bol opitý, nikoho neudrel, ani nevošiel do žiadneho domu. Mal v ruke palicu, ale nikoho ňou neudrel, palica sa zlomila napoly, keď sa pohádali. Všetko je to výmysel. Potom prišli policajti. Obžalovaný pri konfrontácii so Y. T. uviedol, že Y. T. udrel palicou po ruke, okno nerozbil, ani do domu nevošiel. Spolu pili, pohádali sa.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovaného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní ohľadne zlámania palice, súd postupoval v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania, po jej prečítaní obžalovaný zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania, pričom zmenu výpovede odôvodnil tým, že on tak v prípravnom konaní nevypovedal.

Svedok poškodený Y. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň nebol doma, bol v Kežmarku, domov sa vrátil okolo 16 tej hodiny, okno na jeho dome nerozbil obžalovaný. Od matky obžalovaného Y. T. vie, že okno rozbil jej druhý syn Y. T., brat obžalovaného, že jej syn teraz sedí zadarmo. Povedal mu to neskôr aj Y. T.. Z toho dôvodu si náhradu škody neuplatňuje. Keď sa v ten deň vrátil z Kežmarku, doma sa nachádzali jeho deti syn Y. a dcéra E.. Synovia M.Á. E. N. doma neboli. Od syna Y. sa dozvedel, že okno rozbil obžalovaný, ale jeho syn bol vtedy opitý. O zraneniach synov Y. E. M. nemal vedomosť. Syn N. mu povedal, že Y. provokoval obžalovaného, keď spolu pili. Neporiadok v dome urobil jeho syn Y..

Svedok poškodený v prípravnom konaní uviedol, že dňa 19.8.2018 nebol doma, domov sa vrátil okolo 17.00 hod., kedy mu povedali, že u nich v dome bol Š. T., ktorý bez jeho súhlasu vošiel do domu a napadol jeho synov. V dome bol veľký neporiadok, všetko bolo porozhadzované. Na dome bolo rozbité okno. Ako k tomu došlo, sa vyjadriť nevedel, pretože nebol doma.. Škoda mu vznikla na rozbitom okne vo výške 35,- eur. K tomu čo sa stalo, sa budú vedieť vyjadriť jeho synovia Y., M. E. N.. M. E. Y. boli obžalovaným poranení ľahko.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul svedka Y. T. Y.., ktorý vypovedal, že nie je pravda, čo sa kladie obžalovanému za vinu, vonku bola bitka, obžalovaný do ich domu nevošiel. Okno rozbil jeho brat Y.. V

tom čase bol spolu s bratmi N. E. M. pred domom, kde sedeli a pili víno, netancovali. Potom prišli hore policajti. Obžalovaný ho v ten deň neudrel. Nijaký konflikt s obžalovaným nemali. Nebil sa s ním, nemal žiadne zranenie. V ten deň nebol u lekára. Ku dvom kusom zlomenej palice, ktorú policajti zaistili, sa vyjadriť nevedel. Otcovi o rozbitom okne na ich dome nič nehovoril, otec sa ho na to nepýtal, okno rozbil Y. T. kameňom zvonku, nevie prečo to urobil. Trestné oznámenie podal na obžalovaného, lebo bol opitý, ale potom mu Y. povedal, že okno rozbil on, aj ho pri tom videl.

V prípravnom konaní svedok uviedol, že dňa 19.8.2018 bol poobede doma spolu s bratom N., počúval pesničky. Dvere na dome boli zatvorené. V čase okolo 15.30 hod. počul, ako niekto vykopol dvere na ich dome, videl, že je to Š. T., ktorý vošiel dnu do domu, bez jeho súhlasu, bol opitý, v ruke mal drevenú palicu a tou ich bil hlava nehlava. Jeho udrel palicou viackrát, mal poranený lakeť a bolel ho hrudník. Š. T. palicou rozbil okno na ich dome. Nevie, prečo k nim prišiel, možno preto, že vystrájal celý deň a boli za ním už aj policajti.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, súd postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Tr. poriadku tento rozpor odstránil, kedy svedok zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania s tým, že čo uviedol v prípravnom konaní, nebola pravda, rovnako tak súd odstraňoval aj rozpory vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a pri jeho konfrontácii s obžalovaným rovnakým procesným postupom, kedy opätovne svedok zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania a ako dôvod zmeny výpovede uviedol, že pri konfrontácii bol opitý.

Svedok M. T. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že bol vtedy doma s bratom N., nikto iný už doma nebol. Keď vyšiel von, strhala sa bitka medzi ním a bratom obžalovaného Y., potom prišiel obžalovaný, ktorý bránil svojho brata. Brat N. ostal dnu. Bili sa rukami, nemal žiadne zranenia. Otec nebol doma. Obžalovaný potom odišiel spolu s bratom preč, on išiel ku babke. V ten deň išiel k lekárovi, lebo ho bolelo brucho, nevedel z čoho. Nemal vedomosť o tom, kde sa v tom čase nachádzala jeho brat Y.. V ten deň obžalovaný ich dome nebol. Obžalovaný počas bitky nemal v ruke žiaden predmet. Ich dom nebol poškodený. Obžalovaný ho neudrel, nemal poranený hrudník. Nie je pravda, aby lekárovi vravel, že ho niekto udrel. Na dome mali rozbité okno, okno sa rozbilo s palicou.

V prípravnom konaní svedok vypovedal, že dňa 19.8.2018 boli doma spolu s bratom Y. E. N., otec Y. T. doma nebol, matka bola v tom čase v base. Okolo 15.30 hod. boli doma, počúvali cigánske pesničky, zrazu počul, ako niekto na ich dome vykopol dvere, tieto boli zatvorené, keď sa dvere otvorili, videl že je to jeho bratranec Š. T., ktorý mal v ruke drevenú palicu, vošiel bez ich povolenia do domu a začal ich všetkých biť. Jeho udrel palicou asi päťkrát po rebrách, Š. rozbil palicou okno na ich dome. Prišli policajti a zobrali obžalovaného. Bol u doktora na vyšetrení, lebo ho boleli rebrá.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, súd postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku, kedy svedok zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a ako dôvod zmeny výpovede uviedol, že zabudol, ako to bolo, už prešlo veľa času, vzápätí vypovedal, že videl, ako obžalovaný vykopol dvere na ich dome, ako vošiel do ich domu s palicou v ruke, že s obžalovaným v ten deň víno nepil, ani nebol v ten deň u nich v dome.

Svedok N. T. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a vypovedal, že v ten deň bol doma spolu s bratom M. a Y., pozerali televízor, Potom prišiel do ich domu Y. T., brat obžalovaného, ktorý najprv rozbil okno, potom vošiel dnu, provokoval, chceli aby odišiel preč, potom šiel spolu s bratmi von a Y. utiekol. Vonku sa bil jeho brat Y. s obžalovaným Š., bol tam prítomný Y., M. aj on. Obžalovaný, ani ostatní nemali v ruke žiaden predmet, obžalovaný do ich domu nevošiel, nerozbil im okno na dome.

Svedok v prípravnom konaní uviedol, že dňa 19.8.2018 v čase okolo 15.30 hod. bol doma spolu s bratmi Y. E. M.. Dvere na dome mali zatvorené, zrazu počul, ako niekto vykopol dvere na ich dome, do domu vošiel Š. T., v ruke mal drevenú palicu a ňou začal biť bratov M.E. E. Y.. Jeho neudrel ani raz. Kričal na Š., aby z domu odišiel preč, no on ho nepočúvala. S drevenou palicou rozbil okno na ich dome. Odišiel až po nejakom čase. Oni ostali doma, až kým neprišli policajti. Nevedel uviesť, prečo obžalovaný vošiel do ich domu, už v ten deň vystrájal.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní súd tieto odstraňoval postupom podľa § 264 ds. 1, 2 Trestného poriadku, kedy svedok zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania s tým, že vtedy klamal, lebo ho Y. provokoval.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu Y. T. - matku obžalovaného, ktorá zotrvala na výpovedi z prípravného konania a uviedla že v deň incidentu boli všetci traja T. M., Y.Á., N. opití, všetci traja boli pred ich domom, jej syn Š. bol vonku pri nich, dostal facku od N. T., na čo jej syn Š. povedal, že on sa biť nechce, že sú rodina, bola celý čas pri nich. Potom N. zadarmo zavolal policajtov na jej syna Š.. Keď prišiel syn Y. zo školy domov, povedal, že ide rozbiť T. okno, lebo jeho brat dostal od N. facku.

Svedkyňa sa v prípravnom konaní ku skutku vyjadriť nevedela, nič nevidela, od Y. T. býva asi 3 metre (poznámka vyšetrovateľa, že išlo o vzdialenosť asi 50 m). Jej syn Š. doposiaľ nemal žiadne problémy s Y. T.. Okno rozbil jej druhý syn Y.. Ten sa bil so všetkými troma T.I., Y., M. E. N..

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkyne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní súd tento rozpor odstránil postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku, kedy svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi hlavného pojednávania.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok Y. T. ku skutku uviedol, že obžalovaný jeho brat Š. okno nerozbil. Okno rozbil on kameňom, ktorý chcel hodiť do steny, ale trafil do okna. Jeho brat Š. v dome Y. T. nebol, bol vonku pred jeho domom spolu s Y., N. a M. T.I., kde sa všetci bili. On sa s nimi nebil, len sa pozeral. Keď rozbil okno, šiel s bratom Štefanom domov, potom tam prišli policajti, ktorým povedal, že okno rozbil on, nechceli ho počúvať, povedali mu že má málo rokov. Š. nevykopol dvere na dome Y. T., nemal v ruke drevenú palicu, túto mal v ruke Y. T. alebo on sám, už teraz nevie. Na otázku, prečo rozbil okno na dome poškodeného, uviedol, že chcel trafiť kameňom N..

Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa N. T. - družka obžalovaného uviedla, že v ten deň sa bil Š. spolu s M., N. a Y. T.. Medzi sebou si dávali facky. Š. bol sám, oni boli na neho traja, bili sa vonku na ceste. Š. nevykopol dvere na dome Y. T., okno na ich dome rozbil Y. T., ktorý bol prítomný pri bitke. Okno rozbil počas bitky. Zobral kameň, išiel k ich domu a rozbil okno, videla to na vlastné oči. Policajtov privolala rómska hliadka. T. v ten deň u nich doma neboli. Keď sa bili T. s obžalovaným na ceste, ona stála pri nich.

Súd so súhlasom prokurátora, obhajcu a obžalovaného prečítal v zmysle§ 268 ods. 2 Trestného poriadku znalecký posudok vypracovaný Y.. E. C., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá vyšetrením duševného stavu obžalovaného dospela k nasledovným záverom: klinickým vyšetrením znalec nezistil u obžalovaného prítomnosť duševnej choroby, obžalovaný nemá porušené vnímanie, jeho myslenie je v kontakte s realitou, je schopný pamätať si a reprodukovať udalosti. Uvažovanie je rigidné, úsudok je defektný, ale postačuje na orientáciu v realite. Osobnosť obžalovaného je retardovaná, afektivita je slabo brzdená racionálnymi mechanizmami, je impulzívny, zvýšene dráždivý, so sklonom k explozivite a afektívnym rapom, ktoré sú potencované použitím alkoholu. Prítomnosť iných duševných porúch, resp. chorôb znalec nezistil. V čase spáchania trestného činu bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. V čase spáchania skutku išlo obžalovaného o stredne ťažkú opilosť. Na základe tejto opilosti bola v čase spáchania trestného činu schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a schopnosť ovládať svoje konanie znížená nepodstatnou mierou. Znaleckým vyšetrením a štúdiom vyšetrovacieho spisu znalec zistil u obžalovaného frekventovanejšie užívanie alkoholu s poklesom tolerancie, toto užívanie nedosahuje kritéria závislosti a znalec ho hodnotí ako škodlivé užívanie. Obžalovaný chápe pojem viny a trestu, chápe následky pri porušení zákona, chápe zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotne sa zúčastňovať úkonov trestného konania. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode znalec nepovažuje za nebezpečný pre spoločnosť, znalec nenavrhol uloženie ochranného liečenia.

Súd so súhlasom prokurátora, obhajcu a obžalovaného prečítal na hlavnom pojednávaní závery znaleckého posudku postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku vypracovaného znalkyňou T.. E. L., znalkyňou z odboru klinickej psychológie, ktorá znaleckým dokazovaním dospela k nasledovným záverom: Úroveň intelektových a pamäťových schopností osobnosti obžalovaného je v hornom pásme ľahkej duševnej zaostalosti. Týmto je potvrdená prítomnosť mentálneho defektu na podklade organickej

alterácie. Z forenzne-psychologického hľadiska sú realitné funkcie u osobnosti však postačujúce, teda vo všeobecnosti postačujúco dobre vníma realitu. Vyšetrením bola u obžalovaného preukázaná ľahko duševné zaostala osobnosť ešte v procese maturácie, disharmonicky sa vyvíjajúca a s poruchami správania. Aktuálne preukázané je nadužívanie psychoaktívnej látky alkoholu u obžalovaného pri poruchách správania. Z hľadiska afektivity je preukázaný plytký emocionálny život u nezrelej osobnosti, jej vzťah k situáciám je intenzívnejší, afektívnejší, preukázaná vyššia úzkosť, silná vnútorná neistota. Zároveň významné zvýšené sú jej agresívne tendencie, ukazovatele prežívania intenzívnych afektov a vnútorných napätí. Ide o osobnosť s narušenou sociabilitou, so zábranami, skôr ambivalentným vzťahom k druhým, s mnohými ťažkosťami s okolím, ktorá je skôr egoisticky orientovaná. Jej predsa vytvorené vzťahy sú povrchné a plytké. Enormne je prítomný výskyt znakov svedčiacich pre konflikty s okolím. V životnom štýle prevládajú nepravidelností, dôraz kladie zvyčajne na momenty vlastného záujmu, zaujíma nereálne postoje vo vzťahu k medziľudským väzbám, k povinnostiam, aj k právam. Najmä v životne nekritických, záťažových situáciách sú u nej vysoko pravdepodobné regresné prejavy, teatrálne prejavy, možné sú jej demonštratívne suicidálne proklamácie ako ich agresivita priamo v konaní smerom navonok. Osobnosť nie je dostatočne citlivá voči morálnym problémom, preukázané je jej unikanie pred zodpovednosťou. Vyšetrované konanie obvineného pravdepodobne nebolo patologicky motivované. Primárne možno u obvineného identifikovať agresívny motív konania s potrebou ventilácie ním prežívaného napätia navonok. Znaleckým vyšetrovaním boli preukázané znaky skôr negatívnej prognózy pre resocializáciu u obvineného. Aktuálne je identifikovaná zvýšená pravdepodobnosť budúceho zlyhania obdobnej kriminálnej povahy.

Súd so súhlasom prokurátora, obhajcu, obžalovaného prečítal výpoveď svedkyne N. T. z prípravného konania, ktorá po zákonom poučení uviedla, že obžalovaný jej brat Š. nič neurobil, ona to videla. V ten deň, keď zobrali jej brata do basy, bola doma. Na otázku, či sa v ten deň niekto bil, odpovedala, že nevie, nepamätá si, Š. nič neurobil, Y. T. E. N. T. začali, v ten deň sa nikto nebil.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s lekárskymi správami zo dňa 19. 8.2018, vypracovanými Y.. R. Y., chirurgom Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, z ktorých mal zistené, že v daný deň v čase o 20.41 hod. bol na vyšetrení M. T., nar. X.X.XXXX, ktorý uviedol, že bol zbitý, na okolnosti úrazu si pamätá, v bezvedomí nebol, nezvracal, bol udretý rukou, jedná sa o ľahký úraz, s diagnózou pomliaždenie hrudníka. V uvedený deň v čase o 20.31 hod. bol na lekárskom ošetrení aj Y. T., nar. X.X.XXXX, ktorý udal, že bol zbitý drevenou latou, na okolnosti úrazu si pamätá, v bezvedomí nebol, udáva bolestivosť v oblasti pravého lakťa a pravej strany hrudníka. Diagnóza pomliaždenie hrudníka.

Súd sa oboznámil aj s fotodokumentáciou miesta činu, a to rodinného domu na ulici Železničnej č.332/32 v obci Q., s potvrdením o zaistení veci a to dvoch častí drevenej guľatej palice o dĺžke jedného kusu 37 cm a jedného kusu o dĺžke 50 cm, vec zaistená osobe Y. T., nar. X.X.XXXX v V. dňa 19.8.2018 o 18.40 hod., so záznamom o dychovej skúške vykonanej u obvineného Š. T. dňa 19.8.2018 v čase o 15.43.17 hod. s nameranou hodnotou alkoholu v krvi 0,54 mg/L a záznamom o dychovej skúške vykonanej u obvineného Š. T. dňa 19.8.2018 v čase 21.26.03 hod. z nameranou hodnotou alkoholu v krvi 0,07 mg/L. Súd sa rovnako tak oboznámil aj s odborným vyjadrením ohľadne vyčíslenia škody, táto bola vyčíslená na sumu 3,- eurá.

Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi a to v rozsahu, ako je uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel, na hlavnom pojednávaní opísal prvotný incident, ktorý sa odohral dňa 19.8.2018 v čase o 13.30 hod. medzi ním a jeho otcom, ktorého fyzicky napadol a následne incident, ktorý sa odohral medzi ním a Y. T. Y.., ktorý sa zastal jeho otca, oba incidenty boli vyhodnotené ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, o čom svedčia aj záznamy v priestupkovom registri, za ktoré bol obžalovaný postihnutý pokutou vo výške 30,- eur v každom konaní. Obžalovaný zároveň uviedol, že po návrate z polície už v kontakte s T. nebol, videl ich, ako tancujú pred domom, nebil sa s nimi, do ich domu nevošiel, ani nerozbil okno na ich dome. N. T. mu povedal, že na neho privolali políciu, nevedel prečo, preto poslal za nimi svoju mamu, aby to zistila. Súd obrane

obžalovaného neuveril, táto bola vyvrátená výpoveďami svedkov Y. T., M. T., N. T. z prípravného konania, ktorí boli priamymi svedkami incidentu a ktorí zhodne opísali okolnosti, za ktorých došlo k jeho spáchaniu. V súlade s ich výpoveďami vyznel aj obsah trestného oznámenia podaného Y. T. Y.. bezprostredne po skutku t.j. dňa 19.8.2018 o 16.45 hod. Zhodne uviedli, že v deň incidentu boli všetci traja doma, v tom im vykopol dvere na dome obžalovaný, vošiel do domu s palicou a začal ich biť, palicou im rozbil okno na dome, bol opitý, spôsobil pri tom zranenia M. T. E. Y. T., ktorí v ten deň boli na lekárskom ošetrení. Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedení svedkovia na hlavnom pojednávaní svoje výpovede zmenili v prospech obžalovaného, sa súd zaoberal jednak dôvodmi, ktoré ich viedli k zmene výpovede a v kontexte s inými dôkazmi, hlavne výpoveďami ďalších svedkov, aj vierohodnosťou ich výpovedí. V danom je potrebné poukázať predovšetkým na tú skutočnosť, že všetci traja svedkovia Y., M. E. N. T. ako priami svedkovia incidentu na hlavnom pojednávaní na rozdiel od svojich výpovedí z prípravného konania zhodne popierali, aby sa trestnej činnosti dopustil obžalovaný s tým, že on do ich domu nevošiel, svedkovia Y. T. E. N. T. uviedli, že okno na ich dome rozbil Y. T. brat obžalovaného, svedok N. T., že Y. T. vošiel do ich domu, provokoval ich. Zmenu svojich výpovedí odôvodnil každý z nich odlišne, kým Y. T. ako dôvod prečo zmenil svoju výpoveď uviedol, že vtedy bol opitý a preto nevypovedal pravdu, rovnako tak bol opitý aj pri konfrontácii, svedok N. T., ako dôvod zmenenej výpovede uviedol, že vtedy klamal, lebo ho Y. provokoval, pričom svedok M. T. zmenu výpovede odôvodnil tak, že už prešiel dlhší čas a zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a následne aj na hlavnom pojednávaní usvedčil zo spáchania skutku obžalovaného. Súd ďalej poukazuje na odlišné verzie týchto svedkov na hlavnom pojednávaní, kým v prípravnom konaní boli ich výpovede konzistentné pokiaľ šlo o miesto, čas, spôsob spáchania skutku ako aj osobu, ktorá ho mala spáchať, na hlavnom pojednávaní boli ich výpovede nelogické, zmätočné, nejednotné, jednoznačne zamerané na vyvinenie obžalovaného. V prípravnom konaní ani jeden z týchto svedkov neuviedol vo svojich výpovediach osobu Y. T., ktorá by mala byť prítomná pri skutku, resp. sa ho mala dopustiť, pričom na hlavnom pojednávaní na ňu poukázal každý z vyššie uvedených svedkov. Je preto nelogické, aby osobu v danom prípade Y. T. - brata obžalovaného, ktorý podľa vyjadrenia svedkov Y. T. a N. T. vošiel do ich domu a rozbil na ich dome okno, ani jeden z nich neuviedol v rámci svojej prvotnej výpovede v prípravnom konaní a už vôbec nie pri podaní trestného oznámenia. Z daného je možné predpokladať, že k danej verzii skutku boli svedkovia navedení matkou obžalovaného, ktorá ako to uviedol aj sám poškodený bola za ním a povedala mu, že jej syn Š. sedí v base zadarmo, lebo okno rozbil jej druhý syn Y. a na hlavnom pojednávaní všetci svedkovi vo svojich výpovediach vrátane troch priamych svedkov synov poškodeného zakomponovali do skutkového deja osobu Y. T.. Daný predpoklad súdu umocňuje aj fakt, že Y. T. vo svojich výpovediach vôbec neuvádzal obžalovaný, v rámci svojej obrany ho ani raz nespomenul.

K záveru, že výpovede daných svedkov na hlavnom pojednávaní sú nevierohodné, viedli súd aj rozpory nielen medzi výpoveďami týchto svedkov navzájom, ale aj medzi ich výpoveďami a výpoveďami svedka Y. T. ako aj samotného obžalovaného, kedy mal opäť každý z nich inú verziu spáchania skutku. Svedok Y. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku sedel pred domom spolu s bratmi, netancovali, pili víno, s obžalovaným sa nebil, svedok Y. T. uviedol, že jeho brat Štefan bol vonku pred domom T., kde sa bil s Y., N., M., okno rozbil preto, lebo netrafil do steny a v závere výpovede uviedol, že chcel trafiť N.. Svedok N. T. zase uviedol, že v ten deň bol doma spolu so svojimi bratmi, keď do ich domu vošiel Y. T., ktorý im najprv rozbil okno. V rozpore s tými výpoveďami sú výpovede aj ďalších na hlavnom pojednávaní vypočutých svedkov. Svedkyňa Y. T. matka obžalovaného vypovedala, že všetci traja T. sa nachádzali pred ich domom, N. dal jej synovi Š. facku, ten sa odmietol biť, že sú rodina. Keď sa vrátil jej syn Y. zo školy, povedal, že ide rozbiť okno T., lebo N. dal facku jeho bratovi. Ani táto výpoveď nemá oporu v iných svedeckých výpovediach, dokonca je v rozpore aj s jej výpoveďou z prípravného konania, ako aj s výpoveďou obžalovaného, svedka Y. T. jej syna aj svedkov T. Y., M. E. N..

Vyššie uvedené skutočnosti preto viedli súd k záveru, že zmenené výpovede svedkov Y. T., M. T., N. T. na hlavnom pojednávaní sú nevierohodné, účelovo zmenené v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Rovnako tak súd vyhodnotil aj výpovede svedka poškodeného Y. T., ktorý nebol priamym svedkom incidentu, o okolnostiach ako k nemu došlo sa dozvedel priamo od svojich troch synov bezprostredne po tom, ako sa vrátil domov. V tomto súd poukazuje na skutočnosť, že výpoveď poškodeného z prípravného konania korešponduje s výpoveďou jeho synov z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že okno rozbil brat obžalovaného, povedala mu to jeho matka a on jej uveril. Svedkyňa N. T. sa bližšie ku skutku vyjadriť nevedela, vedela však, že obžalovaný jej brat nič neurobil. Ako nelogickú a účelovú vyhodnotil súd aj výpoveď družky obžalovaného N. T., ktorá uviedla, že okno rozbil Y. T., ktorý bol prítomný pri bitke bratov T. a jej druha

Š., ona bola pri nich po celý čas. Opäť súd poukazuje na rozpory medzi výpoveďou svedkyne a vyššie uvedených svedkov a obžalovaného, ani jeden z nich vo svojich výpovediach neuviedol, že aj táto svedkyňa by mala byť prítomná pri incidente.

Ďalším dôvodom, prečo súd považoval prvotné výpovede svedkov Y. T., M. T. E. N. T. za pravdivé, bola skutočnosť, že tieto korešpondujú s lekárskymi správami, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v deň incidentu boli obaja bratia T. Y. E. M. na lekárskom ošetrení v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpeli pri útoku obžalovaného v ich dome a korešpondujú aj so záznamami v priestupkovom registri.

V neposlednom rade súd poukazuje aj na závery znaleckých posudkov, kedy znalkyňa T., E. L. znaleckým vyšetrením štruktúry osobnosti obžalovaného dospela k záveru, že z hľadiska afektivity je preukázaný plytký emocionálny život u nezrelej osobnosti, jej vzťah k situáciám je intenzívnejší, afektívnejší, preukázaná vyššia úzkosť, silná vnútorná neistota. Zároveň významné zvýšené sú jej agresívne tendencie, ukazovatele prežívania intenzívnych afektov a vnútorných napätí. Ide o osobnosť s narušenou sociabilitou, so zábranami, skôr ambivalentným vzťahom k druhým, s mnohými ťažkosťami s okolím, ktorá je skôr egoisticky orientovaná. Jej predsa vytvorené vzťahy sú povrchné a plytké. Enormne je prítomný výskyt znakov svedčiacich pre konflikty s okolím. Znaleckým vyšetrovaním boli preukázané znaky skôr negatívnej prognózy pre resocializáciu u obvineného.

Súd návrhy obžalovaného a obhajcu na doplnenie dokazovania uvedené v zápisniciach z hlavných pojednávaní odmietol postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu, že šlo o dôkazy nepodstatné pre rozhodnutie veci.

Na základe takto vykonané dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný Š. T. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené v obžalobe.

Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a vlámaním a na chránenej osobe - dieťati.

Z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje základná skutková podstata zavinenie úmyselné. Podľa § 15 Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Objektom trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona je domová slobody. V zmysle článku 21 Ústavy SR je obydlie každého nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva, teda bez súhlasu oprávneného užívateľa. Ustanovenie § 194 Trestného zákona tak chráni oprávneného užívateľa domu alebo bytu, ktorým nemusí byť vlastník, a to proti komukoľvek.

Za neoprávnené vniknutie je potrebné považovať každé nežiaduce bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do obydlia, ktorým sa zasahuje do domovej slobody. Pojem „dom iného„ teda zahŕňa bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú povala, uzavretý dvor a priľahlá oplotená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú, ako aj ohradené priľahlé hospodárske priestory a budovy.

Závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona je spáchanie trestného činu so zbraňou a vlámaním. Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona je trestný čin spáchaný so zbraňou, ak páchateľ použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu, alebo ju má na taký účel pri sebe, zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vynikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.

Chránenou osobou v zmysle § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona je dieťa, teda v zmysle § 127 ods. 1 Trestného zákona osoba mladšia ako 18 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.

V súlade s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T 216/2014, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné, súd o túto okolnosť doplnil skutkovú vetu rozsudku.

Konania, tak ako je opísané v skutkovej vete rozsudku sa obžalovaný dopustil v úmysle priamom podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.

Z miesta bydliska je obžalovaný Š. T. hodnotený negatívne, podľa správy Obecného úradu v Q. obžalovaný žil do augusta 2018 v spoločnej domácnosti so svojou družkou a maloletou dcérou. Obžalovaný bol do času, kedy bol vzatý do väzby nezamestnaný, vyznačoval sa spoločenským, no konfliktným vystupovaním. Požívanie alkoholu bolo súčasťou jeho životného štýlu. Pre svoju výbušnú povahu so sklonmi k agresívnemu správaniu mal narušené vzťahy s rodinnými príslušníkmi aj susedmi, do diania v obci sa nijako nezapájal.

V evidencii priestupkov má obžalovaný doposiaľ 13 záznamov, naposledy pre priestupky zo dňa 19.8.2018 proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorých sa jedného dopustil voči svojmu otcovi Š. T. a to tak, že ho fyzicky napadol a druhého sa dopustil voči Y. T., ktorého rovnako tak fyzicky napadol. Aj vo všetkých ostatných prípadoch s výnimkou jedného, kedy bol uznaný vinným z priestupku proti majetku, bol uznaný vinným z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, pričom sa v šiestich prípadoch dopustil priestupku fyzickým napadnutím svojho otca.

V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na kriminálnu minulosť obžalovaného, z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T 216/2014 zo dňa 14.8.2014, právoplatným dňa 14.8.2014, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonaný dňa 22.2.2017. Predmetný spis súd oboznámil aj na hlavnom pojednávaní. V predchádzajúcich dvoch prípadoch bol obžalovaný odsúdený za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a to rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 159/2011 zo dňa 29.11.2011 a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6T 112/2012 zo dňa 19.10.2012, kedy mu bol v oboch prípadoch uložený podmienečný trest odňatia slobody a rovnako tak v oboch prípadoch mu bol uložený trest odpustený na základe amnestie, v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, čo však neznamená, že sa uvedenej trestnej činnosti nedopustil. U obžalovaného teda nejde o jeho prvé protiprávne konanie, ktorého sa mal dopustiť a ani posledné odsúdenie obžalovaného na nepodmienečný trest odňatia slobody mu nezabránilo v páchaní ďalšej násilnej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil v relatívne krátkom čase po výkone trestu.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V tomto prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, bola však zistená jedna priťažujúca okolnosť a to predchádzajúce odsúdenie obžalovaného ( § 37 písm. m/ Tr. zákona ). Vzhľadom k tomu, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, súd aj túto okolnosť vyhodnotil pri výmere trestu a to v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona, kedy sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby zvyšuje o jednu polovicu, v takom prípade sa ustanovenie ods. 4 nepoužije.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri zločine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona je tri až osem rokov, pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje na päť rokov a šesť mesiacov. Súd mal za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačí uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov a siedmich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, keďže obžalovaný bol v posledných rokoch vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd zároveň rozhodol o prepadnutí veci v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a to dvoch častí drevenej guľatej palice o dĺžke 1 ks 37 cm a 1 ks o dĺžke 50 cm, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a vlámaním a voči chránenej osobe - dieťaťu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.