Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/7/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobkyne: V. T., bytom K., A. XXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Čverčkom, AK Košice, Čajakova 5, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 12. 2015 č.: OPS/BEZ/2015/4941, O-546/2015, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015 č.: OPS/BEZ/2015/4941, O-546/2015 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 11. 09. 2015 č. k.: P:21/2015-R, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) uložená pokuta vo výške 6 000 eur pre porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o nelegálnom zamestnávaní), ktoré spočívalo v tom, že žalobkyňa ako fyzická osoba podnikateľ V. T.á - FLEMA dňa 11. 11. 2014 o 10:05 hod. využívala závislú prácu fyzických osôb W. S., Ľ. B.-H. a W. B., ktorí pre zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce na stavenisku „Polyfunkčná budova, Kellerova 8, Bardejov“, mala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, a to dohodami o vykonaní práce zo dňa 11. 11. 2014 nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu - zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia na základe žalobcom podaného odvolania dospel k záveru, že skutok, uvedený vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa sta tak, ako to inšpektorát práce konštatoval a preto uloženie pokuty považoval za dôvodné. Uviedol, že u účastníka konania bola vykonaná inšpekcia práce so začiatkom dňa 11. 11. 2014 o 10:05 hod. na stavenisku „Polyfunkčná budova, Kellerova 8, Bardejov“, pri ktorej bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Inšpektorát práce konštatoval, že účastník konania - žalobkyňa využíval v čase inšpekcie závislú prácu fyzických osôb W. S., Ľ. B.-H. a W. B., ktorí pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu na základe písomne uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, avšak prihlásil ich do registra fyzických osôb - zamestnancov, vedeného Sociálnou poisťovňou až po začatí výkonu činnosti. Poukázal na to, že z účastníkom predložených dohôd o vykonaní práce a registračných listov FO bolo jednoznačne zistené, že zamestnanci začali s výkonom pracovnej činnosti

najneskôr dňa 11. 11. 2014 o 10:05 hod. a do registra poistencov boli prihlásení v uvedený deň v čase o 11:07:52 hod., 11:10:02 hod. a 11:12:18 hod., t. j. do registra Sociálne poisťovne neboli prihlásení včas. Uvedené vyplýva aj zo zoznamu kontrolovaných osôb, spísaného inšpektormi práce v uvedený deň v čase začatia výkonu inšpekcie práce. Žalovaný zároveň uviedol, že v záujme náležitého zistenia všetkých skutočností dôležitých pre výkon inšpekcie práce bola dňa 11. 11. 2014 spísaná zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku s W. S., ktorý uviedol, že práce pre žalobkyňu vykonáva od uvedeného dňa cca od 08:00 hod. na základe podpísanej dohody o vykonaní práce, odmenu má dohodnutú 1.80 eur na hodinu a vykonáva pomocné práce na stavbe, ukladanie polystyrénu na podlahu.

3. Žalovaný poukázal na to, že oznamovacia povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa voči Sociálnej poisťovni je stanovená v § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva povinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca na nemocenské a dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z podkladov rozhodnutia jednoznačne vyplýva záver o tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Odstránenie protiprávneho stavu , t.j. dodatočné (oneskorené) prihlásenie zamestnancov do registra poistencov nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, pretože účastník konania tým len splnil svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z platnej právnej úpravy. Podľa jeho názoru inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam i správnemu právnemu posúdeniu veci. Zistené porušenie povinnosti patrí medzi správne delikty zamestnávateľa, postihované bez ohľadu na zavinenie, t. j. ide o objektívnu zodpovednosť. Účastník konania aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenia, pričom v danom prípade tento na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny relevantný dôkaz a s jeho argumentáciou sa vysporiadal v rozhodnutí už správny orgán prvého stupňa.

4. Žalovaný sa zaoberal aj argumentáciou účastníka konania, spochybňujúcou jeho pasívnu legitimáciu, ktorú však vyhodnotil ako neopodstatnenú. V tejto súvislosti poukázal na to, že v predmetnej veci bolo vydané rozhodnutie, ktorým bola pokuta uložená žalobkyni ako podnikateľskému subjektu, pričom až v priebehu odvolacieho konania sa správny orgán prvého stupňa dozvedel o tom, že táto ukončila svoju činnosť ku dňu 14. 05. 2014. Preto bolo uvedené rozhodnutie odvolacím orgánom zrušené a následne bolo vydané rozhodnutie, ktoré tvorí predmet tohto odvolacieho konania. Zrušením pôvodného rozhodnutia zanikla žalobkyni povinnosť pokutu uloženú týmto rozhodnutím zaplatiť, preto inšpektorát práce podľa názoru žalovaného postupoval správne, ak vydal nové rozhodnutie, ktorým predmetnú pokutu uložil žalobkyni ako fyzickej osobe.

5. V súvislosti s výškou ukladanej pokuty odvolací správny orgán konštatoval, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite odôvodnená, a to čo do dôvodu aj výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií vyplývajúcich z ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Preto uložená sankcia sa javí ako primeraná a uložená na možnej spodnej hranici zákonnej sadzby, ktorá plní preventívnu a výchovnú funkciu a zároveň aj funkciu represívnu so zámerom odradiť účastníka konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Správny orgán nemá žiadnu zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, keďže povinnosť jej uloženia vyplýva inšpekčnému orgánu priamo zo zákona o inšpekcii práce. Vychádzajúc z uvedeného považoval argumentáciu žalobcu aj v tejto súvislosti za nedôvodnú.

6. Včas podanou žalobou zo dňa 26. 01. 2016, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 28. 01. 2016, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považovala za nezákonné z dôvodov, uvedených v § 191 ods. 1 písm. a) až e) SSP.

7. V žalobe uviedla, že povinnosťou správneho orgánu je presne a úplne zistiť skutkový stav veci, t. j. vykonať všetky šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Tieto musia byť vyvodené z vykonaného prešetrenia a zodpovedať skutočnému stavu, nesmú byť nepresne interpretované ani skreslené. Inšpektorát práce však takto nepostupoval, okrem registra Sociálnej

poisťovne a podania vysvetlenia jedným zamestnancom W. S. si tento nezadovážil ďalšie pre posúdenie veci relevantné dôkazy, nevypočul žalobkyňu, ani ďalšie kontrolované osoby, preto jeho rozhodnutie považuje žalobkyňa za a predčasné, vydané na základe neúplného a nepresne zisteného skutkového stavu. Vadnosť konania videla žalobkyňa predovšetkým v tom, že do podania žaloby správny orgán nevypočul žalobkyňu, t. j. konal v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku ale hlavne so zákonom o priestupkoch, na ktorý sa odvoláva zákon o inšpekcii práce pod čiarou znenia právnej normy(§7 ods. 3 písm. j). Neboli vypočuté ani ďalšie kontrolované osoby, pričom W. S. nebol náležite poučený o možnosti odoprieť výpoveď. Menovaný však podal výpoveď iba za seba, nie aj za ostatné osoby. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej sa pri správnom trestaní analogicky aplikujú trestnoprávne princípy a správne delikty podliehajú podobnému režimu ako postih za trestné činy, z čoho vyplývajú záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému, ako aj princíp právnej istoty, zaručený v čl. I Ústavy SR. Konštatovala, že správne orgány vychádzali striktne z gramatického výkladu § 3 ods. 2 Správneho poriadku, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobkyne a nekonfrontovali kvalitu svojich zistení s kvalitou a následkami takéhoto konania. Podľa jej názoru bolo ich povinnosťou zisťovať začiatok výkonu činnosti každého zamestnanca, nielen W. S.. Javí sa jej nepostačujúci len výpis z registra Sociálnej poisťovne a dohody o vykonaní práce. Uviedla, že skutočnosť, že neboli vypočutí Ľ. B.-H. P. W. B., ešte neodôvodňuje uloženie pokuty aj za týchto zamestnancov, čo malo vplyv na nezákonnosť rozhodnutia. Zvlášť keď títo zamestnanci ešte nezačali s výkonom závislej práce pre zamestnávateľa. Správne orgány nezisťovali, či títo zamestnanci neabsolvovali školenia BOZP, ktoré sú nevyhnutným predpokladom nástupu každého zamestnanca v súlade s § 147 Zákonníka práce. Za vnútorne rozporné a neurčité považovala aj odôvodnenie rozhodnutia, keď správne orgány neopierajú úvahy, ktorými boli vedené pri hodnotení dôkazov o vykonaný postup dokazovania, toto neobsahuje hodnotenie dôkazov samostatne a v ich vzájomnej súvislosti. Uvedené zakladá arbitrárnosť a protizákonnosť rozhodnutia.

8. V písomnom podaní zo dňa 17. 02. 2016 žalobkyňa poukázala na dohody o vykonaní práce W. S., Ľ. B.Á.-H. P. W. B. zo dňa 11. 11.2014 s tým, že tieto boli podpísané v Košiciach v uvedený deň ráno, takže je zjavné, že menovaní nemohlo vykonávať prácu na uvedenom pracovisku v čase výkonu inšpekcie, kde pokračovalo ich školenie BOZP. Uvedené malo potvrdzovať vyjadrenie W. S., ktorý uviedol, že pracuje od uvedeného dňa od 08:00 hod., takže správne orgány nedôsledne zistili skutkový stav, keďže všetci zamestnanci boli ešte o 08:00 hod. v Košiciach a podpisovali dohody.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 10. 03. 2016 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že tieto rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého bol vyvodený aj správny právny záver. Uviedol, že v správnom konaní bolo dostatočne preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k spáchaniu predmetného správneho deliktu tak, ako bol špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach. Konštatoval, že v čase vzniku skutku boli naplnené všetky znaky správneho deliktu, spočívajúceho v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Zo živnostenského registra vyplýva, že v čase výkonu inšpekcie práce bola žalobkyňa fyzickou osobou podnikateľom, ktorý využíval závislú prácu uvedených fyzických osôb, ako to vyplýva zo zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 11. 11. 2014 a registračnými listami uvedených fyzických osôb. Skutočnosť, že žalobkyňa mala s uvedenými osobami založený pracovnoprávny vzťah vyplýva z predložených dohôd o vykonaní práce. Overovaním záznamov v registri poistencov Sociálnej poisťovne bolo zistené, že prihlasovaciu povinnosť vo vzťahu k uvedeným osobám si žalobkyňa splnila až po vykonaní inšpekcie práce na pracovisku žalobkyne, ktorá bola začatá v uvedený deň o 10:05 hod. Poukázal na to, že fyzická osoba počas vykonávania podnikania i po jeho ukončení zodpovedá za záväzky, vzniknuté z podnikania celým svojim majetkom a analogicky zodpovedá aj za správne delikty, ktoré spáchala počas svojho podnikania. Vzhľadom na uvedené bola žalobkyňa legitímnym účastníkom konania. Inšpektorát práce zrušil pôvodné rozhodnutia autoremedúrou, pretože až dodatočne mu bola poskytnutá informácia o tom, že žalobkyňa ukončila svoju podnikateľskú činnosť 14. 05. 2014, ktorá skutočnosť mu v čase vydania pôvodného rozhodnutia známa nebola. Žalovaný zdôraznil, že z podkladov rozhodnutia nepochybne vyplýva, že kontrolované fyzické osoby v čase výkonu inšpekcie práce reálne vykonávali pre žalobkyňu závislú prácu - pomocné stavebné práce na uvedenom stavenisku, konkrétne pri vynášaní polystyrénu na poschodia a jeho ukladaní na podlahu. Tieto boli zákonným spôsobom identifikované. Uvedené je zaznamenané v zozname kontrolovaných osôb zo dňa 11. 11. 2014. Konštatoval, že neabsolvovanie školenia BOZP je možné považovať za porušenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa, čo však nebolo predmetom tohto konania. Nemôže mať za následok liberáciu, t. j. vyvinenie sa zo správneho deliktu. Stotožnil sa s názorom správneho orgánu prvého stupňa,

že v danom prípade povaha prejednávanej veci nevyžadovala vykonanie výsluchu žalobkyne a Ľ. B.- H. P. W. B.. W. S. bol počas výkonu inšpekcie práce vypočutý v súlade s platnými právnymi predpismi a bol o svojich právach náležite poučený, poučeniu porozumel a informácie poskytol dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku. V danom prípade nebolo účelné nariadenie ústneho pojednávania, keďže správne orgány považovali skutkový stav za dostatočne zistený a preukázaný a nariadenie pojednávania by neprispelo k jeho objasneniu. Žalobkyni neboli upreté žiadne jej procesné práva, boli dodržané základné zásady konania, pretože účastníčka konania bola informovaná o obvineniach voči nej oznámením o začatí konania, ktorým bola zároveň vyzvaná na vyjadrenie sa k veci, predloženie alebo doplnenie dôkazov. Mala teda dostatočný priestor na prípravu, mala možnosť sa vyjadriť, prípadne vzniesť námietky ku skutočnostiam, zisteným inšpekciou práce aj pri prerokovaní protokolu z vykonanej inšpekcie práce. Žalovaný zdôraznil, že predmetné oprávnenie inšpektorátu práce nevyplýva zo zákona o priestupkoch, ale z § 7 ods. 3 písm. i) zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19 (za správne delikty), § 20 a podľa osobitného predpisu. Medzi kompetencie inšpektorátu práce patrí aj rozhodovanie o uložení pokuty za priestupky (§ 7 ods. 3 písm. j/; § 38 zák. č. 462/2007 Z. z.), ide však o iné oprávnenie, ktoré nemožno zamieňať s rozhodovaním o sankcionovaní za správne delikty. Do úvahy neprichádza ani analogická aplikácia zákona o priestupkoch na trestanie správnych deliktov, pretože obsahuje samostatnú úpravu inštitútu ústneho pojednávania, preto sa tu analógia javí ako nadbytočná a právne neupotrebiteľná. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok zo dňa 05. 04. 2015 sp. zn. 10Sžso/28/2014, z ktorého uvedené vyplýva. Zdôraznil, že administratívnoprávna zodpovednosť má úplne odlišný charakter ako zodpovednosť trestnoprávna alebo občianskoprávna, pretože ide o zodpovednosť objektívnu. Žalovaný dospel k záveru, že vo vzťahu žalobkyne ku kontrolovaným osobám boli preukázané všetky atribúty závislej práce. Konštatoval, že postup oboch správnych orgánov v priebehu celého konania bol v súlade so správnym poriadkom a právnymi predpismi platnými a účinnými na území SR, tieto s námietkami žalobkyne náležite vysporiadali, k jej vyjadreniam zaujali v oboch rozhodnutiach relevantné stanovisko a pri rozhodovaní zohľadnili všetky vykonané dôkazy, či už v prospech alebo neprospech žalobkyne. Konali bez dôvodných pochybností, v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu a v rozsahu potrebnom na riadne a spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci. Rovnako pri ukladaní pokuty a určení jej výšky vychádzali zo zákona o inšpekcii práce i z ustálenej judikatúry.

10. V replike zo dňa 06. 09. 2018 žalobca zotrval na svojom stanovisku obsiahnutom v podanej žalobe a citujúc ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, keďže uvedení zamestnanci ešte nenastúpili do práce, takže nemohlo dôjsť k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, žiadal žalobe v zmysle žalobného petitu vyhovieť.

11. Dňa 29. 10. 2018 žalobkyňou doručené pracovné náplne menových zamestnancov s tým, že tieto opomenula pripojiť k žalobe.

12. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

13. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 11. 11. 2014 u zamestnávateľa a 17. 11. 2014, 08. 12. 2014 a 28. 01. 2015 na inšpektoráte práce bola vykonaná inšpekcia práce, o výsledku ktorej bol dňa 28. 01. 2015 pod č.: IPV-24-49-1.2/P-A24.A28-15 vyhotovený protokol. Výkon inšpekcie bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14. Z citovaného protokolu vyplýva, že v uvedený dňa 11. 11. 2014 v čase o 10:05 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu - stavenisku „Polyfunkčná budova, Kellerova 8, Bardejov“, pri ktorej bolo zistené, že žalobkyňa porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v uvedený deň v čase o 10:05 hod. využívala závislú prácu fyzických osôb W. S., Ľ. B.-H. P. W. B., ktoré pre ňu vykonávali pomocné stavebné práce (konkrétne vynášali polystyrén na poschodia a ukladali ho na podlahu), mala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, a to dohodami o vykonaní práce zo dňa 11. 11. 2014 a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo

je v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolou bolo zistené, že fyzická osoba W. S. bol prihlásený do registra sociálnej poisťovne v uvedený deň o 11.12 hod., fyzická osoba Ľ. B.-H. bol prihlásený do registra sociálnej poisťovne o 11.10 hod. a fyzická osoba W. B. o 11.07 hod. Uvedené bolo zistené z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou poisťovňou. Protokol bol so žalobkyňou prerokovaný a tejto doručený dňa 28. 01. 2015. Žalobkyňa v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že protokol berie na vedomie.

15. Súčasťou administratívneho spisu je zoznam kontrolovaných osôb, z ktorého vyplýva, že dňa 11. 11. 2014 v čase o 10:05 hod. sa na pracovisku „Polyfunkčná budova, Kellerova 8, Bardejov“, kontrolovaného subjektu - žalobkyne nachádzali A. W., A. B.-H., W. S., Ľ. B.-H. a W. B., pričom pri mene každého z nich sú uvedené identifikačné čísla poistenca, bydlisko, popis vykonávanej práce, druh pracovného pomeru, pričom kontrolované osoby správnosť týchto údajov potvrdili vlastnoručnými podpismi.

16. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej dňa 11. 11. 2014 o 11:10 hod. s W. S. vyplýva, že menovaný pre žalobkyňu vykonáva práce v uvedený deň od cca 8:00 hod. základe podpísanej dohody, vykonáva pomocné práce na stavbe - ukladanie polystyrénu na podlahu, odmenu má dohodnutú 1,80 eur na hodinu.

17. Súčasťou administratívneho spisu sú dohody o pracovnej činnosti uzavreté žalobkyňou ako fyzickou osobou podnikateľom s obchodným názvom T.á V. - FLEMA s uvedenými osobami, všetkými dňa 11. 11. 2014 s tým, že pracovno-právny vzťah začína 11. 11. 2014. Druh práce v nich charakterizovaný nie je.

18. V administratívnom spise sa nachádzajú aj registračné listy fyzických osôb W. S., Ľ. B.-H. P. W. B., z ktorých vyplýva čas ich prihlásenia do registra poistencov tak, ako bol premietnutý v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa.

19. Žalobkyňa ako prílohy žaloby predložila rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 27. 05. 2015 č. k.: P: 21/2015-R, S/2015/258/9171/15, ktorým bola žalobkyni ako účastníčke konania označenej V. T.á - FLEMA, uložená pokuta vo výške 6 000 eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a to za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozhodnutím toho istého správneho orgánu zo dňa 01. 07. 2015 č. k.: P: 21/2015-Ra, S/2015/258/11017/15, bolo v rámci autoremedúry na základe žalobkyňou podaného odvolania zrušené vyššie citované rozhodnutie, keďže po jeho vydaní bolo zistené, že žalobkyňa ukončila svoju podnikateľskú činnosť dňa 14. 05. 2015, kedy stratila status zamestnávateľa, vzhľadom na ktorú skutočnosť považoval uloženie pokuty za predmetný správny delikt žalobkyni ako podnikateľskému subjektu označenému obchodným menom, za nesprávne.

20. Následne oznámením zo dňa 02. 07. 2015 bola žalobkyňa upovedomená o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so špecifikáciou predmetného správneho deliktu. Zároveň bola poučená o možnosti v lehote 7 dní od doručenia tohto oznámenia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu zisťovania a možnosti podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov. Oznámenie jej bolo doručené dňa 20. 07. 2015.

21. V písomnom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 27. 07. 2015 žalobkyňa ako účastníčka správneho konania uviedla, že oznámenie považuje za nezákonné. S poukazom na oddiel 3 § 14 zákona č. 71/1967 Zb. uviedla, že sa domnieva, že nie je legitímnym účastníkom správneho konania a navrhla konanie zastaviť.

22. Inšpektor Ing. Miroslav Špak vo svojom stanovisku zo dňa 06. 08. 2015 k vyjadreniu žalobkyne o začatí správneho konania zotrval na svojom stanovisku prezentovanom v protokole o výkone inšpekcie zo dňa 28. 01. 2015 s tým, že kontrolovaný subjekt v čase výkonu inšpekcie práce mal vydané platné živnostenské oprávnenie, mal založené pracovnoprávne vzťahy s 3 fyzickými osobami a nesplnil si vo

vzťahu k nim povinnosť, vyplývajúcu mu zo zákona o sociálnom poistení z čoho vyplýva porušenie § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.

23. Dňa 11. 09. 2015 pod č. k.: P: 21/2015-R, S/2015/258/14841/15 vydal Inšpektorát práce Prešov rozhodnutie, ktorým žalobkyni uložil pokutu vo výške 6 000 eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a to za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

24. Na základe žalobkyňou podaného odvolania zo dňa 30. 09. 2015, žalovaný správny orgán vydal rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní.

25. Zo žalobcom v priebehu súdneho konania predložených obsahovo totožných kópií pracovných náplní W. S.C., Ľ. B.-H. P. W. B. zo dňa 11. 11. 2014 vyplýva, že tieto okrem špecifikácie pracovnej náplne obsahujú aj ustanovenia o pracovnej dobe (od 12 -16 hod.) a ustanovenie o absolvovaní vstupného BOZP školenia v rozsahu 4 hodín. Uvedené doklady nie sú súčasťou administratívneho spisu.

26. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie dňa 13. 02. 2019, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom tento svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 11. 02. 2019 s poukazom na plnenie neodkladných pracovných úloh s tým, že zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. O odročenie pojednávania nežiadal. Preto súd v súlade s ustanovením § 114 SSP pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

27. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe z dôvodov, uvedených v jej písomnom vyhotovení. Poukázal na to, že žalovaný v písomnom vyjadrení nereagoval adekvátne na žalobkyňou v žalobe vznesené námietky, nezaujal stanovisko k uskutočneniu školení BOZP, v dôsledku čoho menované fyzické osoby začali s výkonom práce až od 1:00 hod a nezaujal stanovisko ani k predloženým pracovným náplniam. Preto má za to, že žaloba bola podaná dôvodne.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

29. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

30. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu

31. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

32. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2

000 eur do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

33. Podľa ods. 6 cit. zák. ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a/ prvého bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia a ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

34. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov () správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

35. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

36. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jej odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa spáchala predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného.

37. Námietku žalobkyne, že v danom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, keď správne orgány vychádzali iba z výsluchu jednej fyzickej osoby a údajov získaných z registra Sociálnej poisťovne považoval súd za neopodstatnenú. Správne orgány pri posudzovaní tejto vychádzali aj z iných dôkazov (zoznam kontrolovaných osôb, dohody o vykonaní práce, vyjadrenie žalobkyne k oznámeniu o začatí správneho konania), ktoré v kontexte s uvedenými dôkazmi preukazujú spáchanie predmetného správneho deliktu žalobkyňou.

38. Pracovné náplne W. S., Ľ. B.-H. P. W. B. zo dňa 11. 11. 2014, z ktorých malo vyplývať, že menovaní zamestnanci mali najprv absolvovať vstupné školenie BOZP v rozsahu cca 4 hodín a až potom mali vykonávať prácu, boli žalobkyňou predložené až ako príloha podania zo dňa 29. 10. 2018, pričom v administratívnom spise, ktorý je riadne žurnalizovaný, sa tieto listiny nenachádzajú a v konaní nebol predložený žiadny dôkaz o tom, žeby ich žalobkyňa v priebehu správneho konania správnym orgánom predložila. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Vychádzajúc z uvedeného považoval správny súd tieto dôkazy za irelevantné a účelovo predložené. Správne orgány sa nimi nemohli zaoberať a zaujať k nim stanovisko.

39. Za účelové považoval správny súd aj tvrdenie žalobkyne, že uvedené osoby v čase výkonu inšpekcie nemohli vykonávať prácu, keďže ešte o 08:00 hod. podpisovali dohody v Košiciach, keďže v tejto súvislosti žiadne relevantné dôkazy predložené neboli. Nebolo preukázané ani to, že menované fyzické osoby v uvedenom čase pred výkonom práce absolvovali školenia BOZP. Táto obrana žalobkyne bola použitá až v priebehu súdneho konania, v priebehu správneho konania, ani v podanom odvolaní žalobkyňa tieto argumenty nepoužila, bránila sa v podstate iba tým, že nie je legitímnou účastníčkou konania.

40. O tom, že kontrolované fyzické osoby už v čase výkonu inšpekcie práce vykonávali prácu na pracovisku „Polyfunkčná budova, Kellerova 8, Bardejov“ svedčí zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaná dňa 11. 11. 2014 o 11:10 hod. s W. S., ako aj zoznam kontrolovaných osôb, z ktorého vyplývajú skutočnosti tak, ako už boli vyššie uvedené, vlastnoručne podpísaný uvedenými osobami, vzhľadom na ktorú skutočnosť aj podľa názoru správneho súdu nebolo nutné vypočúvať všetky fyzické osoby, nachádzajúce sa na predmetnom pracovisku.

41. Žalobkyni bol v priebehu správneho konania poskytnutý dostatočný časový priestor na jej obranu i predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Táto mala možnosť vyjadriť sa podrobne a konkrétne k protokolu o výsledkoch inšpekcie, ktorý s ňou bol prerokovaný dňa 28. 01. 2015, ako aj k oznámeniu o začatí správneho konania, pričom toto svoje právo využila a vo vyjadrení namietala iba svoju pasívnu legitimáciu. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo potrebné vo veci ani nariadiť ústne pojednávanie, ktorú skutočnosť vzhľadom na uvedené nemožno považovať za odporujúcu judikatúre ESĽP, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie neprispelo k ďalšiemu objasneniu skutkového stavu.

42. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení so zákonom o inšpekcii práce vymedzuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania na princípe objektívnej zodpovednosti, bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje povinnosť každé zistené protiprávne konanie sankcionovať bez možnosti zohľadnenia materiálneho korektívu správneho deliktu. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, pri posudzovaní zisteného porušenia právnych povinností sú právne bezvýznamné okolnosti, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo vrátane zavinenia. Uvedené môže mať vplyv iba na výšku uloženej sankcie.

43. Zákonodarca v snahe naplniť cieľ zákona, ktorým je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale chrániť najmä fyzické osoby, pre ktoré ich nelegálne zamestnávanie predstavuje sociálnu neistotu upravil skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania bez výhrad v tom zmysle, že povinnosťou zamestnávateľa je prihlásiť zamestnancov do registra sociálnej poisťovne predtým, ako začnú prácu vykonávať, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Podľa názoru správneho súdu výklad a uplatňovanie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a ďalších súvisiacich predpisov dotknutých orgánov verejnej správy koreluje s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.

44. Žalobkyni bola za správny delikt nelegálneho zamestnávania uložená pokuta vo výške 6 000 eur. Podľa názoru správneho súdu výška pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená blízko dolnej hranice stanovenej sadzby je primeraná, odráža mieru porušenia povinnosti žalobkyne a následkov, ktoré z tohto porušenia vyplynuli a nemožno ju považovať za neprimerane vysokú ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za likvidačnú. Zároveň spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa na dodržiavanie povinností.

45. Podľa názoru správneho súdu správny orgán prvého stupňa a následne i žalovaný pri jej ukladaní zohľadnil všetky zákonom stanovené kritériá, ktoré má na mysli ust. § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z. pre určovanie výšky pokuty, ako aj účel, ktorý má sankcia na úseku všeobecnej i generálnej prevencie splniť. Pri jej ukladaní zohľadnil, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je závažným porušením povinností s prihliadnutím na závažnosť sociálnych dopadov na zamestnancov a prihliadol na to, že toto protiprávne konanie trvalo iba krátky čas, že išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania a predmetný nedostatok bol po kontrole bezodkladne odstránený. Úvahy správneho orgánu o výške pokuty sú racionálne, ucelené a v súlade so zásadami logiky. Správny orgán nevybočil z medzí správneho uváženia, ani ho nezneužil. Vychádzajúc z uvedeného zohľadnil preventívnu úlohu postihu, ktorá nespočíva len v jeho účinku voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností; a tento účinok potom môže vyvolať len postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť znateľný v majetkovej sfére delikventa, teda výška uloženej sankcie nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel.

46. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.

47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)