Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-253-2018.pdf
PDF · 109.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/253/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpeného P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX proti žalovanému COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve- d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, na území Slovenskej republiky konajúceho prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Einsteinova ulica 11/3677, IČO: 50 595 628, zastúpenému URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o primerané finančné zadosťučinenie, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 4Csp/26/2018-75 zo dňa 30. augusta 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 543,58 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 543,58 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 543,58 eur a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur, keď uviedol, že so žalovaným uzatvorili zmluvu o úvere na nákup tovaru a zmluvu o bezúčelovom úvere - spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je však v rozpore so zákonom, keď v nej absentujú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je podľa § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona úver na jej základe žalobcovi poskytnutý bezúročný a bez poplatkov. Požadovaná suma 543,58 eur je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, ktoré vzniklo preplatením istiny úveru zo strany žalobcu. Uplatnenie finančného zadosťučinenia odôvodnil žalobca s poukazom na zákon č. 270/2007 Z.z., keď pri jednaní a uzatváraní úverovej zmluvy použil žalovaný nekalé obchodné praktiky a konal v rozpore s dobrými mravmi. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že medzi stranami bola uzatvorená formulárová Zmluva o úvere na nákup tovaru a Zmluva o bezúčelovom úvere č. 90019132. Žalobca je v zmluve identifikovaný svojím menom, priezviskom rodným číslom, dátumom narodenia, adresou bydliska. V zmluve sú tiež uvedené údaje žalobcu o jeho spôsobe bývania, o zamestnaní (starobný dôchodca), o čistom príjme (400 eur mesačne), rodinnom stave, mesačných nákladoch. Predtlač zmluvy obsahuje tiež časť s názvom: POISTENIE. Pod týmto nadpisom sa uvádza, že klient môže pristúpiť k poisteniu schopnosť splácať úver za podmienok Zmluvy o skupinovom poistení a VPP dohodnutých medzi veriteľom ako poistníkom a tam uvedenými poisťovňami. Pri voľbe „Áno“, „Nie“ pri texte „Súhlasím s poistením“ je zaškrtnutá možnosť „Nie“. Predtlač zmluvy obsahuje tiež časť
s názvom: DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY. Žalobca svojím podpisom vyslovil súhlas s dohodou o zrážkach zo mzdy. V predmetnej zmluve sa uvádza disponibilný úverový limit klienta vo výške 1.500 eur, predmet nákupu: magnetoterapia, celková kúpna cena: 1.330 eur, čiastka čerpania úveru: 1330 eur, počet mesačných splátok: 48, mesačná splátka: 41,40 eur, celková čiastka splatná klientom: 1.987,20 eur, ročná úroková sadzba: 22,90 eur, RPMN:22,90 %, splatnosť 1. splátky: 15.2.2014, splatnosť ďalších splátok: k 15. dňu v mesiaci, priemerná hodnota RPMN: 45,94%. Žalobca vykonal na Zmluve na jej prednej strane celkom 4 podpisy, a to zvlášť pri Zmluve o úvere na nákup tovaru, zvlášť pri Zmluve o bezúčelovom úvere, zvlášť pri súhlase so spracovaním osobných údajov a zvlášť pri súhlase s dohodou o zrážkach zo mzdy. Z originálu predmetnej zmluvy vyplýva, že jej spojenou súčasťou sú Informácie pre potenciálneho klienta alebo klienta, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti COFIDIS, a.s. pre spotrebiteľský úver. V Štandardných európskych informáciách sú uvedené tieto údaje: druh spotrebiteľského úveru: revolvingový úveru, pri prvom čerpaní je úver účelovo určený na nákup tovaru u obchodníka (zmluva o úvere na nákup tovaru), ďalej maximálny úverový limit: 5.000 eur, disponibilný úverový limit: 5.000 eur, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere: doba neurčitá, ďalej výška, počet splátok, splatnosť splátok úveru zahŕňajúcich istinu, úrok a prípadné poplatky k 15. dňu v mesiaci, ďalej celková čiastka, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť: 1.987,20 eur, názov tovaru a jeho cena zhodne so zmluvou. Z článku 4.1. (Splácanie úveru) VOP vyplýva, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere a týmito VOP, predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky úveru v dohodnutej výške a termínoch splatnosti, inak môže veriteľ v súlade s článkom 7. VOP zmluvu o úvere vypovedať. Vo VOP v článku 4.3. sa uvádza, že splátky úveru sú splatné k 15. dňu mesiaca, za ktorý sa splátka úveru platí. V článku 7. (Skončenie zmluvy o úvere) v bode 7.1. sa uvádza, že zmluva o úvere sa uzatvára na dobu neurčitú. Žalovaný preukázal ústrižkami šekových poukážok úhrady vo výške spolu 1.873,58 eur. Žalovaný vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 421,39 eur, žalovaný na jeho výzvu reagoval listom zo dňa 28.12.2017 záporne. Predžalobnou výzvou zo dňa 5.2.2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu 421,39 eur, žalovaný opäť na túto výzvu reagoval listom zo dňa 15.2.2018 záporne. List zo dňa 28.1.2014 obsahuje oznámenie žalovaného o znížení výšky zmluvnej pokuty. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 3, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 5, § 107, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že po zhodnotení výsledkov dokazovania sú dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len v časti, a to o zaplatenie 543,58 eur. Právny vzťah žalobcu a žalovaného založený predmetnou zmluvou o úvere na nákup tovaru a zmluvou o bezúčelovom úvere uzatvorenou zmluvnými stranami dňa 14.1.2014 je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Súd ďalej uzavrel, že v danom prípade ide aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd vzhľadom aj na tvrdenie žalobcu, že v predmetnej zmluve absentujú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ich absencia by mala za následok, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový) a vzhľadom na iný názor žalovaného na toto tvrdenie, súd skúmal, či tvrdenie žalobcu zodpovedá obsahu predmetnej zmluvy. Tu zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z./. Tento nie je v predmetnej zmluve vyslovene uvedený. V zmluve je síce uvedená splatnosť prvej splátky dňom 15.2.2014, počet splátok 48, splatnosť ďalších splátok k 15. dňu v mesiaci, ale tieto údaje nemôžu nahrádzať údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý má byť uvedený určite a zrozumiteľne. Ďalej súd zistil, že nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená správna výška RPMN, a že táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Podľa zdroja z (<https://openiazoch.zoznam.sk/ hotovostne-pozicky/kalkulacka>) je výška RPMN 23,51%, a nie 22,9%. Z oboch týchto dôvodov je tak predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd uviedol, že v predmetnej zmluve bola dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 22,90% ročne. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.330 eur, pričom celková čiastka, ktorá mala byť splatená žalobcom, bola vo výške 1.987,20 eur, čo predstavuje navýšenie v porovnaní s výškou úveru o 49,41 %. Dojednaný úrok vo výške 22,90% ročne presahuje úroky poskytované bankami pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom období. Právny predpis neustanovuje, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. To však neznamená, že by výška úrokov nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Súd skúmal, či dohodnutá výška úroku nie je neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi prestavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej a také konanie veriteľa, ktorý sa pri úvere uspokojí bez
ohľadu na to, v akej situácii sa dlžník nachádza, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom, aby boli poskytované neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v čase jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Zo zdroja www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> súd zistil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy - dňa 14.1.2014, t.j. v januári 2014 bola priemerná úroková miera u spotrebiteľských úverov pre domácnosti poskytnutých na obdobie od 1 do 5 rokov 12,91 % ročne a v rovnakom období pri nových obchodoch 11,71 % ročne. Z tohto vyplýva, že v zmluve uvedená úroková sadzba presahuje priemernú úrokovú mieru pri poskytovaní spotrebiteľských úverov peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy takmer jednonásobne, preto podľa názoru súdu postup žalovaného treba považovať za konanie s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútnou neplatnosťou v časti dojednaného úroku. Na absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti. Za stavu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, je žalovaný povinný v zmysle § 451 ods. 2 (majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu), tiež § 457 Občianskeho zákonníka (majetkový prospech získaný z plnenia z neplatnej zmluvy) vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je povinným, teda zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom, v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. V tomto prípade získané bezdôvodné obohatenie malo spočívať v peniazoch. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenie súdu (vyplývajúce z tvrdenia žalobcu i z prehľadu platieb doloženého žalobcom), že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.330 eur a žalobca uhradil žalovanému spolu 1.873,58 eur (žalovaný výšku úhrady nenamietal), t.j. viac ako mal, a na vyššie uvedené odôvodnenie tohto záveru (súd považuje predmetnú zmluvu za neplatnú podľa § 39 a § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, resp. za zmluvu neobsahujúcu všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., čo má za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov), má súd za preukázané, že na úkor žalobcu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Ak sa teda žalovaný bezdôvodne obohatil, potom je povinný vydať ho žalobcovi ako osobe, na úkor ktorej toto bezdôvodné obohatenie získal. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.330 eur. Žalobca uhradil žalovanému sumu 1.873,58 eur. Rozdielom vyplatených peňažných prostriedkov a vykonaných platieb žalobcom je suma 543,58 eur. Žalobca má teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 543,58 eur, ktorého nároku sa v tomto konaní domáha. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok vo výške 543,58 eur. Žalovaný v konaní vzniesol proti uplatnenému nároku žalobcu vo výške 543,58 eur námietku premlčania. Túto súd posúdil ako nedôvodnú. Žalobca si žalobou uplatňoval nárok pozostávajúci z platieb, ktoré vykonal v období od 14.2.2014 do 14.1.2018. Z prehľadu platieb predloženého žalobcom (nenamietaného žalovaným) vyplýva, že žalobca uhrádzal splátky úveru vo vyššie uvedenom období tak, že sumu 1.330 eur (istinu) uhradil v poradí 32. splátkou dňa 14.9.2016 (vo výške 1.303,36 eur) a sčasti v poradí 33. splátkou dňa 14.10.2016 vo výške 26,64 eur (ako rozdielu medzi sumami 1.330 eur a 1.303,36 eur), pri pravidelných mesačných splátkach po 40,73 eur. Premlčacia doba pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je upravená v § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia doba) a tak, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (objektívna premlčacia doba). Subjektívna premlčacia doba pri absolútne neplatnom právnom úkone začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné obohatenie bolo získané a kto ho získal. To platí aj pre prípad plnenia žalovaného bez právneho dôvodu žalobcovi. Žalobca sa dozvedel (mohol dozvedieť) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil nie skôr, ako došlo k jeho plneniu nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov, t.j. tu dňa 14.10.2016, kedy nad sumu 1.330 eur uhradil 14,09 eur a následne po 14.11.2016 do 14.1.2018 zvyšok do sumy 1.873,58 eur. S poukazom na podanie žaloby v tejto veci dňa 21.3.2018 subjektívna premlčacia doba v prípade nielen úhrady dňa 14.10.2016, ale aj ďalších (neskorších úhrad) v období od 14.11.2016 do 14.1.2018 neuplynula, preto uplatnené právo žalobcu nie je premlčané. Ak dňom 14.10.2016 došlo k bezdôvodnému obohateniu, od tohto dňa začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá do podania žaloby (dňa 21.3.2018) neuplynula. Objektívna premlčacia doba v prípade ďalších (neskorších) úhrad žalobcom začala plynúť úhradou každej ďalšej splátky, ktorá do podania žaloby rovnako neuplynula. Žalobcom uplatnený nárok vo výške 543,58 eur
tak nie je premlčaný. Pokiaľ ide o žalobu v časti o zaplatenie finančného zadosťučinia vo výške 200 eur, túto súd zamietol z toho dôvodu, že spotrebiteľ je oprávnený žiadať primerané zadosťučinenie až potom, ako na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej príslušnými právnymi predpismi. Pod uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa treba rozumieť konkrétne žalovateľné právo, teda nárok, ktorý vyplýva z porušenia práv určených na ochranu spotrebiteľov, resp. z porušenia povinností určených na ochranu spotrebiteľov dodávateľmi. Jazykovým a systematickým výkladom § 3 ods. 5 možno dospieť k záveru, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ, ktorý úspešne uplatní porušenie práva. Teda spotrebiteľ musí byť žalobcom a musí uspieť. Podmienkou nároku na finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie práva (nároku) spotrebiteľom, ktoré vyplýva z právoplatného rozhodnutia. Až vtedy (na základe právoplatného rozhodnutia) možno uvažovať o tom, že spotrebiteľ svoje právo uplatnil úspešne. Na strane žalobcu tak nedošlo k splneniu základného predpokladu vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., na to že by žalobca v postavení spotrebiteľa svoje porušené právo uplatnil na súde a v tomto konaní bol aj úspešný. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP. V spore pomerne úspešnejší žalobca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a súd preto rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
2. Proti tomuto rozsudku do výroku I., ktorým mu bolo uložené žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 543,58 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, a do výroku III. o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalovaný. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon č. 129/2010 Z.z. nestanovuje akým konkrétnym spôsobom tento údaj uviesť. Podľa neho je dôležité, aby tento údaj bol pre spotrebiteľa z údajov obsiahnutých v zmluve určiteľný. V danom prípade z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 41,40 eur splatných vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 15.02.2014. Z týchto údajov zmluvy mal žalovaný možnosť nepochybne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru určiť. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN úveru v neprospech spotrebiteľa, ani s týmto žalovaný nesúhlasí. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých výpočtov k tomuto záveru súd prvej inštancie dospel. Tento záver tak nevychádza z objektívne zisteného stavu veci. Pokiaľ súd vykonal prepočet RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky, takýto dôkaz nemožno považovať za relevantný a hodnoverný, pretože takéto kalkulačky poskytujú len orientačný výpočet, ktorý môže byť aj chybný. Z týchto dôvodov má žalovaný za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil obsah predmetnej úverovej zmluvy a nesprávne usúdil, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi je bez úročný a bez poplatkov. Žalovaný sa tiež nestotožňuje s posúdením ním vznesenej námietky premlčania práva žalobcu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu začala objektívna premlčacia doba plynúť práve od okamihu uzavretia právneho úkonu, resp. od okamihu, kedy sa mal žalovaný prvýkrát obohatiť. Z tohto dôvodu je právo žalobcu premlčané a súd ho nemal žalobcovi priznať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda nesprávne, nespravodlivé a nezákonné a žalovaný navrhol, aby ho odvolací súd v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a jemu prizná náhradu trov konania, prípade aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 543,58 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie ako aj rozhodnutia o náhrade trov
konania, v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:
6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie na tom právnom závere, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzatvorili neobsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver na jej základe poskytnutý žalobkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov a suma 543,58 eur, o ktorú žalobca istinu čerpaného úveru žalovanému preplatil je bezdôvodným obohatením, ktoré musí žalovaný žalobcovi vydať. Tieto závery súd prvej inštancie považuje odvolací súd po preskúmaní veci za správne. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí okrem iného obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. f)/. Pre prípad absencie týchto náležitostí, zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a)/. 7. Zmluva o úvere, ktoré strany uzatvorili, údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že takýto údaj môže žalobca určiť z iných údajov zmluvy, konkrétne z počtu, periodicity a dátumu prvej splátky úveru, odvolací súd s tým nesúhlasí. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon teda striktne, jasne, zrozumiteľne a bez pochýb vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o termíne konečnej splatnosť spotrebiteľského úveru, nie údaje, z ktorých sa dá tento vypočítať. Nie je prípustné, aby si spotrebiteľ musel údaj o termíne konečnej splatnosti úveru sám odvodzovať od iných zmluvných údajov. Takýto postup by neslúžil ochrane spotrebiteľa, pre ktorú zákon náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovil. 8. Súd prvej inštancie preto správne, v súlade s vykonaným dokazovaním, uzavrel, že zmluva o úvere uzatvorené stranami sporu neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Túto skutočnosť potom súd prvej inštancie správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru čerpaného žalobcom od žalovaného a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 543,58 eur, o ktorú žalobca istinu čerpaného úveru žalovanému preplatil a ktorá je bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcu a preto mu ho musí vydať. 9. Na základe uvedeného záveru sa odvolací súd už nezaoberal ďalšou odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorej je nesprávny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj dôsledkom nesprávne, v neprospech spotrebiteľa uvedeného údaja o RPMN spotrebiteľského úveru. 10. Pokiaľ ide o posúdenie námietky premlčania uplatneného práva žalobcu súdom prvej inštancie, ktoré posúdenie žalovaný tiež vo svojom odvolaní namieta, aj tu sa odvolací súd zhoduje so závermi súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 12. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 13. Ako vyplýva z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v premlčacej dobe, ktorá je tak subjektívna /viazaná na vedomosť oprávneného o bezdôvodnom obohatení a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil - § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ ako aj objektívna /viazaná na objektívny okamih vzniku bezdôvodného obohatenia - § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba a ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia / práve uplynutie objektívnej premlčacej doby namieta žalovaný/ je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, teda okamihom splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Nepostačuje, ako uvádza žalovaný, že strany uzatvorili neplatnú zmluvu alebo zmluvu, na základe ktorej poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový. Až plnením, ktoré prijme veriteľ na základe takejto neplatnej zmluvy alebo plnením nad rámec istiny čerpaného úveru /v prípade
bezúročného a bezpoplatkového spotrebiteľského úveru/ vzniká bezdôvodné obohatenie a začína plynúť objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na jeho vydanie. Závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku tomuto názoru odvolacieho súdu plne korešpondujú a preto považuje odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti za správne. 14. Nakoniec odvolací súd preskúmal aj odvolaním žalovaného napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie správne vychádza z pomeru úspechu strán v spore a je správne po vecnej i právnej stránke odôvodnené. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania. Keďže mu však preukázane v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).