Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-45-2018.pdf
PDF · 154.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: J. U. F., M.. X. X. XXXX, Q. Š. XX, XXX XX Y., zastúpená splnomocneným zástupcom Občianskym združením Centrum správnej pomoci, IČO: 51847124, so sídlom Tomášikova 3, 040 01 Košice -Sever, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o ochrane práv spotrebiteľa a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 18. 4. 2008 bezdôvodné obohatenie vo výške 809,90 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 39,90 %, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28. 9. 2018 domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.695,03 eur a náhrady trov konania.
2. V odôvodnení žaloby uviedla, že medzi pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a. s. a žalobkyňou bola uzavretá dňa 18. 4. 2008 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 7.574,65 eur (228.194,- Sk), pričom predmetná zmluva bola vopred právnym predchodcom žalovaného pripravená v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní bola použitá predtlačená formulárová zmluva, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia, v dôsledku čoho bola ona, ako spotrebiteľ, nútená podpísať celý obsah zmluvy jedným podpisom.
3. Žalobkyňa má zato, že boli porušené jej spotrebiteľské práva, nakoľko veriteľ použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky, resp. táto neobsahuje povinné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy. Predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov z uvedených dôvodov:
3.1. V zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, takže ide o klamanie spotrebiteľa a podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona ide o nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa pri použití kalkulačky na výpočet RPMN dostupnej na www.fininfo.sk zistila, že reálna výška RPMN pri konkrétnej výške úveru, aký jej bol poskytnutý, v tam uvedených mesačných splátkach má byť vo výške 51,74 %, teda nie 40,54 %,
ako veriteľ uviedol v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa štatistík NBS bola v apríli 2008 RPMN vo výške 14,74 %.
3.2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že úroková sadzba pre úvery so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov bola podľa štatistík NBS v apríli 2008 vo výške 15,99 %. Žalobca vo formulári o zmluvných podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza ročnú úrokovú sadzbu vo výške 24,25 %, ktorá je uvedená aj v Zmluve o zabezpečení. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhuje, aby súd podrobil tento údaj, ako aj celú spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole.
3.3. Ako ďalší dôvod na vyrieknutie bezúročnosti a bezpoplatkovosti pôžičky žalobkyňa uviedla ten, že v Zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o konečnej splatnosti úveru. Zmluva uvádza len údaj o počte mesačných splátok a výške mesačných splátok a výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé, akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky. V tejto súvislosti žalobkyňa v odôvodnení žaloby poukázala na jednotlivé rozhodnutia súdov SR, ktoré sa touto problematikou zaoberali, napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010 a podobne. Do pozornosti súdu dala rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 25. 11. 2011 a zo dňa 15. 3. 2011 sp. zn. P/0331/07/11 a P/0436/07/11, podľa ktorého bola uložená spoločnosti Consumer Finance Holding pokuta vo výške 40.000,- eur pre porušenie povinnosti voči spotrebiteľom. S poukazom na ustanovenie § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za použitia ustanovení § 3 ods. 5 a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. navrhovala, aby súd po podrobení súdnej kontrole predmetnej spotrebiteľskej zmluvy jej návrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel.
4. Predložila súdu okrem iných dôkazných listín aj ňou vypracovaný výpočet a prehľad splátok podľa splátkového kalendára, ktoré žalobkyňa veriteľovi za jednotlivé obdobia uhrádzala, a to za obdobie od 3.5.2008 do 3.6. 2017. Uviedla, že k podaniu žaloby uhradila veriteľovi sumu 9.934,72 eur. Reálna výška úveru bola vo výške 7.574,65 eur, v konaní sa domáha zaplatenia rozdielu týchto súm ako vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.695,03 eur.
5. Žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Argumentoval, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky náležitosti, aké boli vyžadované ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 228.194,- Sk, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10.091,- Sk, v celkovom počte 48 splátok splatných od 03.05.2008. V zmluve je ďalej uvedené, že úroková sadzba je vo výške 24,25 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru je v sume 1.190- Sk, ročná percentuálna miera nákladov je vo výške 40,54 %. Žalovaný má na základe uvedeného za to, že žalobca bol ako spotrebiteľ v zmysle požiadavky ZoSÚ zrozumiteľne informovaný o tom kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, ktoré vyplývajú zo zmluvy. Vzhľadom k tomu, že zmluva jasne, určito a zrozumiteľne uvádza výšku poskytnutého úveru, počet a výšku splátok, ako aj splatnosť úveru, výšku úrokovej sadzby, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú výšku spojenú s úverom, predmetný úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
6. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje členenie každej jednej splátky z pohľadu jej vnútornej skladby, teda koľko z tej- ktorej splátky pripadá na istinu, úroky a poplatky, potom je potrebné uviesť, že takýto právny názor je prekonaný nie len eurokonformným výkladom (v súlade s Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS) ale aj aktuálnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky.
7. Ďalej, k tvrdeniu žalobcu, že ročná percentuálna miera nákladov nie je v zmluve uvedená správne žalovaný uvádza, že v zmysle vyššie citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch je RPMN sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak preto žalobca odvodzuje výšku ročnej percentuálnej miery nákladov od presne nešpecifikovaného výpočtu, uvedeného na webe www.fininfo.sk, potom je tento výpočet nepreskúmateľný. Ročná percentuálna miera nákladov bola právnym predchodcom žalovaného vypočítané v súlade s požiadavkou ZoSÚ podľa prílohy č. 1 k tomuto zákonu, pričom v danom prípade na základe tohto výpočtu
predstavuje ročná percentuálna miera nákladov hodnotu 40,54 %. V prípade, ak akýkoľvek iný zdroj uvádza inú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, potom zrejme neaplikuje na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov vzorec, uvedený v prílohe č. 1 ZoSÚ, ktorý je jediným zákonným vzorocom na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (a teda jediným „správnym“ vzorcom na jej výpočet). Žalovaný preto rozporuje tvrdenie žalobcu o tom, že ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve uvedená nesprávne.
8. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že v obdobnej veci rozhodoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý vo svojom rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci C- 42/15 v súvislosti s uvedením náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v zmluve o spotrebiteľskom úvere judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t. j. napríklad neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu a frekvencie splátok, ako aj neuvedenie prípadnej existencie notárskych poplatkov, požadovaných záruk a poistenia. Súdny dvor Európskej únie v predmetnom rozhodnutí ďalej judikoval, že za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky. Na základe uvedeného sa žalovaný nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že úver poskytnutý na základe zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi tak nikdy nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
9. Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalovaný ďalej uvádza, že žalobca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy dňa 25.11.2013 uznal čo do právneho dôvodu a výšky. Na základe takto prejavenej vôle žalobcu došlo k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že dlh v čase uznania (t. j. dňa 25.11.2013) trval. K tejto argumentácii žalovaný predložil súdu dôkaz - Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.11.2013, ktorú predložil na prvom pojednávaní spolu s písomným vyjadrením k žalobe.
10. S poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný na prvom pojednávaní vzniesol námietku premlčania s tvrdením, že právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané s prihliadnutím na dátum podania žaloby 28. 9. 2018. Nakoľko toto právo sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, preto žalovaný má zato, že akékoľvek plnenie žalobkyne poskytnuté pred 28. 9. 2016 na účet subjektu, ktorý sa mal na jej úkor obohatiť, je premlčané. Žalovaný uviedol, že po 28. 9. 2016 prijal od žalobkyne titulom jej dlhu finančné plnenie v celkovej výške 800,- eur. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Prevedeným dokazovaním, za použitia dôkazných listín predložených žalobkyňou, a to Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení pod č. XXXXXXXXX zo dňa 18. 4. 2008, formuláru o zmluvných podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18. 4. 2008, kúpnej zmluvy uzavretej medzi Auto Centrom AAA Auto, a. s. a žalobkyňou zo dňa 18. 4. 2008, protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla s príslušenstvom ku kúpnej zmluve, daňového dokladu vystaveného dodávateľom o predaji nákladného automobilu - faktúry na sumu 268.464,- Sk, oznámenia o začatí výkonu záložného práva, vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky zo dňa 3. 2. 2010, oznámenia o výbere Stáleho rozhodcovského súdu, oznámenia o doručení Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 18. 11. 2013 (dôkazné listiny predložené žalobkyňou) a na základe dôkazu predloženého žalovaným - Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25. 11. 2013, súd zistil tento skutkový stav:
12. Dňa 18. 4. 2008 uzavrela žalobkyňa, ako fyzická osoba, so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. spotrebiteľskú zmluvu a Zmluvu o zabezpečení, na základe ktorej sprostredkovateľ - spoločnosť Auto Centrum AAA Auto, a. s., ako predávajúci, poskytol žalovanej motorové vozidlo typu Volkswagen T4, ev. č. Q. XXX M., bielej farby, pri dohodnutej kúpnej cene 268.464,- Sk, s tým, že vlastnícke právo k predmetu financovania nadobudne klient úplným zaplatením kúpnej ceny. Žalobkyni bol teda poskytnutý na účel kúpy motorového vozidla úver v sume 228.194,- Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10.091,- Sk, v celkovom počte 48 splátok
splatných od 03.05.2008. V zmluve je ďalej uvedené, že úroková sadzba je vo výške 24,25 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru je v sume 1.190- Sk, ročná percentuálna miera nákladov je vo výške 40,54 %. Súčasťou predmetnej spotrebiteľskej zmluvy bola Zmluva o zabezpečení, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k predmetu financovania v zmysle § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa spoločných ustanovení v jej texte je dohoda o platbách, faktúrach. Údaje o výške úveru, RPMN a ročná úroková sadzba a poplatok za poskytnutie úveru sú uvedené vo Formulári o zmluvných podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18. 4. 2008. O prevzatí predmetného vozidla žalobkyňou svedčí Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla s príslušenstvom.
13. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou Auto Centrum AAA Auto, a. s. dňa 18. 4. 2008 kúpnu zmluvu ako fyzická osoba. Predmetné motorové vozidlo si zakúpila pre súkromné účely, využívala ho pri stavbe rodinného domu v čase, keď už bola rozvedená, takže bola výlučnou nadobúdateľkou predmetného motorového vozidla, ktoré si zakúpila tzv. na leasing. V čase podpisovania zmluvy ako bežný spotrebiteľ text zmluvy nerozporovala. Neskôr začala mať finančné problémy. Došlo k omeškaniu jednotlivých splátok, preto žalovaný pristúpil k zosplatneniu pôžičky a následne došlo aj k odobratiu motorového vozidla.
14. Z dôkazných listín predložených žalobkyňou súd vzal za preukázané, že dňa 1. 1. 2008 došlo k zrušeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. bez likvidácie formou jej rozdelenia a následne zlúčenia so spoločnosťou VÚB, a. s. Bratislava a spoločnosťou VÚB Leasing, a. s. so sídlom v Bratislave, ako nástupníckymi spoločnosťami. Dňa 18. 11. 2013 bolo žalobkyni listom oznámené, že spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. odkúpila pohľadávku od spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., takže žalobkyňa správne ako pasívne legitimovaný subjekt označila túto spoločnosť.
15. Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že po podpísaní predmetných zmlúv a po prevzatí motorového vozidla prvý krát nezaplatila včas splátku za mesiac august 2008. K ďalšiemu omeškaniu došlo v mesiaci február a marec 2009. Nakoľko sa dostala do finančných problémov, dlh nesplácala aj v nasledujúcom období od mája 2009 až do augusta 2010, potom, čo 16. apríla 2010 zaplatila 1.350,- eur. Písomným oznámením zo dňa 3. 2. 2010 obdržala od spoločnosti Consumer Finance Holding oznámenie o okamžitej splatnosti pôžičky, kedy bola vyzvaná k úhrade dlžnej sumy vo výške 9.840,29 eur, ktorú sumu mala zaplatiť v lehote 5 dní. Žalobkyňa v tejto lehote jednorazovo dlžnú sumu veriteľovi nezaplatila. Následne dňa 18. 11. 2013 podpísala Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, ako veriteľom, a pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a. s.
16. Podľa oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 2. 2. 2010, ktoré bolo firmou Consumer Finance Holding doručené žalobkyni, Consumer Finance Holding oznámil žalobkyni, že po vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky a márnym uplynutím dodatočnej lehoty na zaplatenie dlžných súm sa rozviazali účinky tejto zmluvy a celá pôžička sa stala splatnou. Dňa 29. 1. 2010 predmetné vozidlo bolo odobrané a uvedeným dňom sa začal výkon záložného práva v zmysle Záložnej zmluvy pod č. XXXXXXXXX. Dôkazy o tom, za akú cenu bolo motorové vozidlo spoločnosťou odpredané a či táto suma bola odpočítaná od dlžnej sumy, ktorú mala žalobkyňa splácať, ani jedna strana sporu nepredložila. Strany sporu tieto skutočnosti nerozporovali, preto súd v konaní sa týmito dôkazmi nezaoberal. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa predložila súdu prehľad splátok, ktoré uhrádzala pôvodnej spoločnosti a následne po uznaní dlhu žalovanému, ako ďalšiemu veriteľovi, ktorý prehľad žalovaná nerozporovala a súdu nepredložila žiaden listinný dôkaz, ktorý by výpočet konečného dlhu rozporoval. V konaní teda tieto skutočnosti neboli sporné. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní však namietala nesprávny matematický výpočet výšky žalovanej sumy, ktorá nekorešponduje tej sume, ktorú vypočítala žalobkyňa. Žalobkyňa po tejto námietke upravila po zrealizovaní kontrolného výpočtu celkovú sumu zaplatených splátok na 10.269,68 eur. Po odpočítaní reálnej výšky úveru 7.574,65 eur od tejto sumy je rozdiel 2.695,03 eur, ktorej vydania ako bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. Súd po realizácii kontroly výpočtu zistil, že tento je správny, teda že ku dňu 3. 5. 2017 uhradila žalobkyňa 10.269,68 eur.
17. Nakoľko žalovaná rozporovala tvrdenie žalobkyne, že predmetná pôžička, resp. úver, je bezúročná a bez poplatkov a že je teda v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. platným
a účinným v čase uzavretia zmluvy, súd sa týmito rozpormi v konaní zaoberal, teda podrobil predmetnú spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
27. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere k 18. 4. 2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
29. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ až m/ zákona č. 258/2001 Z. z. platného a účinného platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
32. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
33. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
34. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
36. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že predmetná spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bez poplatkov z nasledujúcich dôvodov:
37. Medzi žalobkyňou, ako dlžníčkou, a právnym predchodcom žalovaného, ako veriteľom, bola dňa 18. 4. 2008 uzatvorená v zastúpení sprostredkovateľa spoločnosti Auto Centrum AAA Auto zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov na financovanie časti kúpnej ceny motorového vozidla Volkswagen T4 Transporter 2.5 KR, ev. č. Q. XXX M. vo výške 228.194,- Sk, čo v prepočte činí 7.574,65 eur, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalovaného, ktorej obsah nemala žalobkyňa možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzatvorila žalobkyňa ako fyzická osoba, teda nepodnikateľka. Zmluva obsahuje pomerne dlhý text s množstvom odbornej právnej terminológie. Predmetná zmluva je absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Keďže ide aj o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou úpravou, a to zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy v spojení s úpravou uvedenou v § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, súd v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa na tieto vzťahy aplikoval právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku a v citovanom zákone.
38. Ako už bolo vyššie uvedené, sporné bolo tvrdenie žalobkyne, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona č. 258/2001 Z. z. platného a účinného ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Súd preto podrobil predmetnú spotrebiteľskú zmluvu preskúmaniu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
39. Po preskúmaní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu v zmysle vyššie citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky zákonne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov banky vo výške 40,54 %. Tento údaj je odlišný od údaju, ktorý žalobkyňa získala prepočtom za použitia interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN z Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR. Po vložení údajov z predmetnej zmluvy výpočet RPMN je vo výške 55,28 % pre daný úver. Žalobkyňa má teda za to, že právny predchodca žalovaného uviedol nižšiu RPMN, čo je v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, čo treba posudzovať ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože neboli mu dané k dispozícií správne informácie.
40. Súd pri posudzovaní správnosti údaju o RPMN v predmetnej spotrebiteľskej zmluve nevychádzal striktne z kontroly, ktorú uvádza právna zástupkyňa žalobkyne pri použití interaktívnej kalkulačky. Má však zato, že RPMN má byť bankou uvedená presne a určito, nakoľko táto predstavuje celkové náklady spojené s úverom, a teda do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov spojených s úverom a pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov. Vzhľadom k tomu ročnú percentuálnu mieru nákladov tak, ako je uvedená v zmluve uzavretej medzi účastníkmi nie je možné rešpektovať. Súd zistil, že nesprávny výpočet RPMN žalovaným spočíval v tom, že do konečného výpočtu neboli započítané všetky zákonom určené údaje pre výpočet RPMN. Takýto výpočet RPMN nie je v súlade ani so smernicou 2008/48/ES z 23. 4. 2008, v ktorej sa vyslovene uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa zahŕňajú všetky náklady súvisiace so Zmluvou o úvere. Súd teda v závere konštatuje, že v Zmluve uvedený údaj o hodnote RPMN je nesprávny, žalobkyňa, ako spotrebiteľ, bola uvedená do omylu a vyvolalo to u nej domnienku výhodnosti úveru, čím bolo narušené ekonomické správanie spotrebiteľa. Súd má zato, že žalovaný zámerne uviedol do zmluvy nižšiu výšku RPMN v porovnaní s jej skutočnou hodnotou vypočítanou podľa výšky úveru a hlavne podľa počtu a výšky splátok. Zákonodarca jednoznačne stanovil povinnosť subjektu poskytujúceho spotrebiteľský úver uviesť v zmluve presný údaj o hodnote RPMN, pričom na túto povinnosť poukazujú opakovane súdy SR v rámci svojich rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané, že v predmetnej Zmluve absentuje správny údaj o hodnote RPMN, a preto predmetný spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.
41. Súd má zato, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj z ďalšieho dôvodu, a to nesprávne uvedenej výšky ročnej úrokovej sadzby, ktorá je v predmetnej Zmluve vyčíslená na 24,25 % ročne. Právna
zástupkyňa žalobkyne predložila súdu ňou zrealizovaný výpočet ročnej úrokovej sadzby, ktorý pri zohľadnení jednotlivých splátok a úrokov predmetného úveru je vo výške 43,43 %.
42. Pri posudzovaní, resp. kontrole správnosti údaju ročnej úrokovej sadzby v uvedenej zmluve právnym predchodcom žalovaného, súd vychádzal z priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uvedených Národnou bankou Slovenska v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Vzal za preukázané, že výška ročnej úrokovej sadzby, ktorá je uvedená v Zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miere úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej Zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci apríl 2008 vo výške 13,81 %. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba 24,25 %, čo nie je v súlade s § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, teda v tejto časti je Zmluva neplatná. Keďže dohodnutá výška úrokovej sadzby je žalovaným uvedená nesprávne, v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa bola uvedená nižšia úroková sadzba, čím bol spotrebiteľ uvedený do omylu, jedná sa o klamlivý údaj, ktorý spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, v tejto časti je predmetná spotrebiteľská zmluva v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. h/ zákona č. 258/2001 Z. z.
43. Čo sa týka ďalšieho tvrdenia žalobkyne, a to, že predmetný spotrebiteľský úver je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. platného a účinného ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, teda že v Zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto súd poukazuje na Rozsudok Súdneho tvora (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/2015, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m/, článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vo veci Home Credit Slovakia, a.s., a B. Q., ktorým sú slovenské súdy viazané.
44. Z uvedeného rozsudku možno zhrnúť, že Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.
45. Súd má za to, že Zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške (334,96 eur), počte (48 mesačných splátok) a termíne (k 3. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou k 3. 5. 2008) jednotlivých splátok. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že vyššie uvedenú zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa.
46. Aj keď žalobkyňa v odôvodnení žaloby neuvádzala ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej Zmluvy a to, že nie je v nej uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, na prvom pojednávaní túto skutočnosť uviedla jej právna zástupkyňa. Súd z obsahu Zmluvy zistil, že správne, ako uvádza žalujúca strana, v Zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Ďalej súd zistil, že v texte zmluvy nie je vôbec uvedený údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, takže Zmluva je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g/ (konečná splatnosť úveru) a písm. k/ (priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver), pre tieto ďalšie neuvedené zákonom stanovené povinné údaje je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.
DOHODA O UZNANÍ DLHU
47. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť s tvrdením, že predmetný spotrebiteľský úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov z vyššie uvedených dôvodov. Argumentoval dôvodmi (bod 5. až 8. tohto rozsudku), pre ktoré nemožno považovať žalobkyňou uvádzané argumentácie za dôvodné. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola tá skutočnosť, že žalobkyňa dňa 25. 11. 2013 podpísala Dohodu o uznaní dlhu, v predmetnej dohode uvedeného vo výške 6.489,60 eur. Uzavretím tohto
právneho úkonu zo strany žalobkyne došlo k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že dlh v čase uznania, teda dňa 25. 11. 2013, trval.
48. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
49. Právna zástupkyňa žalobkyne k uvedenému prejavu vôle - Dohode o uznaní dlhu uviedla, že táto je neúčinná, nakoľko v čase jej podpisu žalobkyňa uznala už premlčaný dlh, o čom ona nemohla mať vedomosť. Súd dokazovaním zistil, že k mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalovaného, teda veriteľa, došlo vyhlásením zo dňa 3. 2. 2010. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach bola uzavretá medzi veriteľom - spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s označením pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a. s. a medzi dlžníčkou - žalobkyňou dňa 18. 11. 2013, teda dlh bol uznaný už ako premlčaný (podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka 3-ročná premlčacia lehota). Súd z výpovede žalobkyne a predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že táto v predmetnej Zmluve vystupovala ako spotrebiteľka, vzal za preukázané, že táto nemohla mať vedomosť, že uznáva už premlčaný dlh, aj napriek tomu, že v bode II. predmetnej Dohody je v pripravenej formulárovej zmluve uvedené, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalobkyňa nemá právnické vzdelanie a aj z obsahu samotnej žaloby je možné vyvodiť, že nemá vedomosť, aké nároky, v akom čase sa považujú za premlčané. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa uznala premlčaný dlh, nevedela o jeho premlčaní, a preto Dohoda o uznaní dlhu nemá taký právny následok, aký by mal vyplývať z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, teda nepredpokladá sa, že dlh v čase jeho uznania trval. Uvedené teda nebráni tomu, aby sa žalobkyňa mohla úspešne domáhať od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia.
50. V závere súd považuje za potrebné uviesť, že nebolo možné vyhovieť návrhu právnej zástupkyne žalobkyne rozhodnúť v merite veci rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovení § 273 C.s.p. z dôvodu, že žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril v súdom určenej lehote.
51. Podľa § 273 prvá veta písm. a/ C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
52. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
53. Súd k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie na návrh žalobkyne by mohol pristúpiť len z dôvodu, ktorý je uvedený v § 274 písm. a/, b/, ktorý v danom prípade nebol naplnený. Žalovaný sa na pojednávanie zastúpený právnou zástupkyňou dostavil riadne a včas, kedy sa k žalobe písomne aj ústne vyjadril. Rozsudkom pre zmeškanie pre nevyjadrenie sa k žalobe včas mohol súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, avšak len v prípade, ak by žaloba bola nesporná, čo v danom prípade zo žalobkyňou predložených dokladov jednoznačne nevyplývalo.
54. Na základe vyššie uvedeného súd v závere vzal za preukázané, že predmetný úver je z dôvodu nesprávne uvedenej výšky ročnej úrokovej sadzby a neuvedenia údaju o konečnej splatnosti úveru bezúročný a bez poplatkov, preto žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, ktorá bola podaná dôvodne, súd priznal žalobkyni nepremlčanú časť žalovanej sumy vo výške 809,90 eur. V prevyšujúcej časti (teda v časti o zaplatenie sumy) 1.885,13 eur súd žalobu zamietol ako premlčaný nárok.
PREMLČANIE
55. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
56. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
57. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie a na doterajšiu súdnu prax súvisiacu s výkladom týchto zákonných ustanovení ustálil, že vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny.
58. Podľa dôkazných listín predložených žalobkyňou - aktuálneho stavu pôžičky - prehľadu uhrádzania jednotlivých splátok (č. l. 23 až 25 spisu) za obdobie od 3. 5. 2008 do 3. 5. 2017, súd vzal za preukázané, že žalobkyňa veriteľovi uhradila z požičanej sumy celkove na istine a úrokoch sumu 10.269,68 eur. Žalobkyni bola predmetnou zmluvou poskytnutá pôžička vo výške 7.574,65 eur. Žalobkyňa teda nad istinu preplatila sumu 2.695,03 eur, čo predstavuje rozdiel uhradenej sumy po odpočte istiny.
59. V súvislosti s výkladom § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na daný skutkový stav a na riešenie otázky plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, súd poukazuje na obsah odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/169/2017 zo dňa 10. 1. 2018. V odôvodnení uvedeného uznesenia sa okrem iného uvádza nasledovné:
60. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia (napríklad o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok), nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné [odvolací súd v súvislosti s tým poukázal na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 67/2011]. Rozhodujúcim pritom je, že zákon č. 258/2001 Z.z. priamo ustanovuje, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. I keď je v danom prípade žalobkyňou spotrebiteľka práva neznalá, bolo by neprimeranou ochranou jej práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý na deň, kedy sa od svojho právneho poradcu dozvedela, že žalovaná sa na jej úkor obohatila. V závere súd konštatuje, že subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula v danom prípade ešte pred podaním žaloby.
61. Obdobne súd vyriešil otázku premlčania v daných sporoch v rozhodnutí sp. zn. sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorom pripomenul, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd tu konštatoval, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto
sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
62. Pre účely preskúmavaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorej uviedol, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“.
63. K obdobným právnym záverom dospel najvyšší súd tiež v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 121/2009, v ktorom uviedol, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ (poznámka dovolacieho súdu: teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie).
64. Vzhľadom na vyššie citované odôvodnenia uznesení Najvyššieho súdu, a predovšetkým vzhľadom na zistenie skutkového stavu a na správanie žalobkyne ako spotrebiteľa a oprávneného v žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd v závere má zato, že žalovanou vznesená námietka premlčania v konaní je čiastočne dôvodná. Nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu námietku premlčania, nemožno ani v prípade spotrebiteľa pripustiť odlišnú interpretáciu ustanovení zákona o plynutí subjektívnej premlčacej doby, v ktorej sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.
65. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti žalobkyne o tom, že žalovanému uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny, je významné, kedy žalobkyňa preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jej známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Žalobkyňa ako dlžník sa teda musela dozvedieť o tom, že platí veriteľovi - žalovanému nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradila splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatila. V danom prípade prvá platba nad rámec poskytnutej istiny bola uhradená dňa 3. 3. 2014, kedy zaplatením ďalšej splátky vo výške 100,- eur bola spolu uhradená istina 7.629,68 eur, teda už pri tejto splátke bola zaplatená žalobkyňou suma nad rámec poskytnutej istiny pôžičky vo výške 7.574,63 eur, teda od tohto okamihu dochádzalo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Od uvedeného dátumu začala plynúť 2- ročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žaloba bola podaná dňa 28. 9. 2018, žalobkyňa má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia len od dňa 28. 9. 2016. Žalovaným vznesená námietka premlčania, v ktorej uviedol, že akékoľvek plnenie žalobkyne poskytnuté pred 28. 9. 2016 na účet veriteľa, je dôvodná, súd teda priznal žalobkyni vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 809,90 eur (8 splátok po 100,- eur za obdobie od 3. 10. 2016 do 3. 6. 2017 a 9,90 eur za obdobie od 28. 9. 2016 do 30. 9. 2016). V prevyšujúcej časti, teda v časti splátok uhrádzaných za obdobie od 3. 4. 2014 do 3. 9. 2016 súd žalobu zamietol ako premlčaný nárok.
66. Objektívna 3-ročná premlčacia doba začala žalobkyni, ako oprávnenému na vydanie bezdôvodného obohatenia, plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia žalovaným, t. j. dňom 3. 4. 2014 (splátka nad istinu úveru). V danom prípade teda k čiastočnému premlčaniu nároku došlo u jednotlivo uhrádzaných splátok za obdobie od 3. 4. 2014 do 3. 9. 2015, tak v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe, a zároveň aj v 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe.
67. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania sumy 2.695,03 eur. Úspešná bola v časti o zaplatenie sumy 809,90 eur, teda mala úspech len v rozsahu 30,05 %. Žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie 1.885,13 eur, teda v rozsahu 69,95 %, v tomto rozsahu bol úspešný žalovaný. Rozdiel úspechu a neúspechu činí 39,90 %. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalovanému ním požadovanú náhradu trov konania, nakoľko u žalobkyne nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ju k náhrade trov konania voči žalovanému nemal zaviazať (žalobkyňa nepredložila relevantné dôkazy preukazujúce jej majetkové, zárobkové a sociálne pomery, jej prípadnú insolventnosť a podobne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.