Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cbi/5/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci žalobcu Y. W. Y. A. Z., V..Z.., Z. Z. X.. XX. V. X/A, XXX XX N., L.P.: XX XXX XXX, proti žalovanému JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, značka správcu S 1680, správca konkurznej podstaty úpadcu G., V..Z.. ". G., Z. Z. A. Y. XX, XXX XX N. N., L.: XX XXX XXX, v konaní o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 12.04.2016 domáhal určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate tak, že súd uznáva právny dôvod a výšku pohľadávky žalobcu uplatnenú u správcu konkurznej podstaty JUDr. Jaroslava Jakubča, so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením pod sp.zn. 2K/12/2015 zo dňa 05.05.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 88/2015 dňa 12.05.2015 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu G., V..Z.. ". G., Z. Z. A. Y. XX, XXX XX N. N., L.: XX XXX XXX (ďalej len "úpadca"). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica v konaní pod sp.zn. 2K/12/2015 zo dňa 07.10.2015, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 196/2015 dňa 13.10.2015 bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený JUDr. Jaroslav Jakubčo, so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len "správca"). Žalobca si v predmetnom konkurznom konaní uplatnil pohľadávku proti podstate v sume 397,80 Eur, ktorá vyplýva z poskytnutia služby za vedenie zoznamu akcionárov, teda právnym titulom pohľadávky je zmluva s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov. Prihlásená pohľadávka pozostáva z nezaplatenej istiny v sume 397,80 Eur. Podaním zo dňa 22.03.2016 správca konkurznej podstaty poprel poradie pohľadávky žalobcu v sume 397,80 Eur z dôvodu, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii obsahuje v ust. § 87 ods. 2 taxatívny výpočet druhovo určených nárokov, ktoré je možné považovať za pohľadávky proti podstate. Akcie úpadcu neboli zaradené do súpisu konkurznej podstaty, preto poplatky spojené s vedením ich evidencie nie je možné považovať za pohľadávku súvisiacu so správou majetku patriaceho do konkurznej podstaty podľa § 87 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu začatia konania (ďalej len "ZKR"). Plnenie, ktoré boli a budú na základe predmetnej zmluvy poskytované zo strany veriteľa, nie sú pre správu a speňaženie konkurznej podstaty potrebné, neboli zo strany správcu ani vyžiadané, pričom ich prípadná úhrada zo strany správcu by mohla byť v rozpore s pravidlami podľa § 86 ods. 1 ZKR. Ako dôkaz na preukázanie týchto skutočností žalobca priložil k žalobe kópiu faktúry č. 2015126501 a zmluvu medzi žalobcom a úpadcom o vedení zoznamu akcionárov. Žalobca s poukazom na ust. § 87 ods. 8 má za to, že z predloženej faktúry vyplýva, že uplatnená pohľadávka je oprávnená a má byť uznaná ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 ZKR. Žalobca uviedol, že faktúra bola vystavená na základe tej skutočnosti, že žalovaný uzatvoril s úpadcom dňa 10.11.2010 Zmluvu s emitentom

listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žalobca evidoval vo svojej evidencii úpadcovi ako emitentovi zoznam akcionárov listinných akcií na meno. V zmysle tejto zmluvy sa úpadca zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok za vedenie zoznamu akcionárov, a to za každý aj začatý rok, v ktorom žalobca viedol zoznam akcionárov, a to na základe faktúry, pričom suma poplatku vychádza zo základnej sadzby uvedenej v cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. Cenník bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a jeho kompletné znenie za jednotlivé roky je zverejnené na webovej stránke žalobcu www.cdcp.sk. Na základe uvedených skutočností žalobca fakturoval úpadcovi poplatok za vedenie zoznamu akcionárov v súlade s cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúry, a to za rok 2015 faktúrou č. 2015126501 splatnou dňa 31.01.2016 na sumu 397,80 Eur. Tieto skutočnosti žalobca preukazuje kópiou faktúry a kópiou výňatku z cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. ktoré priložil k žalobe. Nakoľko úpadca túto faktúru ku dňu podania žaloby neuhradil, s poukazom na ust. § 156 ods. 6 Zákona č. 513/1991 Z.z. (ďalej len "ObZ"), na článok II. zmluvy, § 67 ods. 1 písm. a/, § 68, § 73 ods. 1, § 87 ods. 1 a § 87 ods. 2 písm. e/ má žalobca za to, že mu vznikla voči úpadcovi pohľadávka proti podstate, nakoľko úpadca je aj naďalej povinný mať vedený zoznam akcionárov u žalobcu a v tejto súvislosti uhrádzať poplatky vyplývajúce z článku IV. zmluvy recipročne je žalobca povinný viesť emitentovi zoznam akcionárov na meno na základe zmluvy. Z článku II. zmluvy vyplýva, že žalobca bol povinný zaevidovať zoznam akcionárov úpadcu ako emitenta na základe údajov uvedených v prílohe č. 1 zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú a nebola ukončená výpoveďou podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka (položka CD 107 cenníka) alebo zmluvou s emitentom listinných akcií na meno o zrušení registrácie zoznamu akcionárov a ukončení vedenia zoznamu akcionárov (položka CD 31 cenníka). K žalobe žalobca priložil aj kópiu uplatnenia pohľadávky u správcu konkurznej podstaty úpadcu zo dňa 18.03.2016 a oznámenie o popretí pohľadávky a výzvu na podanie žaloby zo dňa 22.03.2016.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe o určenie popretej pohľadávky uviedol, že uplatnená pohľadávka vznikla z titulu poskytnutia služby, ktorou bolo vedenie zoznamu akcionárov za rok 2015. Z uvedeného vyplýva, že časť z uplatneného nároku súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu. Zároveň uviedol, že celý uplatnený nárok nie je nijako vecne spojený so správou a speňažovaním konkurznej podstaty. Akcie úpadcu neboli zaradené do súpisu konkurznej podstaty, preto poplatky spojené s vedením ich evidencií nie je možné považovať za pohľadávku súvisiacu so správou majetku patriaceho do konkurznej podstaty v zmysle § 87 ods. 2 písm. e/ ZKR. Žalovaný zastáva názor, že plnenia, ktoré boli a budú na základe predmetnej zmluvy poskytované zo strany žalobcu, nie sú pre správu a speňaženie konkurznej podstaty potrebné a neboli zo strany správcu ani vyžiadané, pričom ich prípadná úhrada zo strany správcu by mohla byť v rozpore s pravidlami podľa § 86 ods. 1 ZKR. S poukazom na ust. § 86 a § 91 žalovaný uviedol, že správou a speňažovaním majetku je súhrn činností správcu a poverených tretích osôb, ktoré sú vykonávané v časovom období po vyhlásení konkurzu. Pohľadávka, ktorá vznikla z titulu poplatku za vedenie zoznamu akcionárov sa týka vnútorného života spoločnosti úpadcu, ktorý pokračuje aj po vyhlásení konkurzu a prebieha relatívne nezávisle na konkurzu a mimo pôsobnosti správcu. Podľa názoru žalovaného zaradenie určitého nároku medzi pohľadávky proti podstate predstavuje osobitné zvýhodnenie takéhoto nároku, ktoré zasahuje do rovnosti v postavení konkurzných veriteľov. Takýto zásah do princípu rovnosti konkurzných veriteľov môže byť odôvodnený len tým, že takáto prednostná úhrada určitých druhov nároku je nevyhnutne potrebná pre dosiahnutie účelu konkurzu, prípadne iných osobitne významných účelov reprezentovaných ostatnými druhmi prednostných nárokov. S ohľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

3. Dňa 26.09.2016 bolo žalobcovi doručené uznesenie č.k. 28Cbi/5/2016-35 zo dňa 09.09.2016, ktorým súd umožnil žalobcovi, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného podľa ust. § 167 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a zároveň mu poslal výzvu podľa § 90 ods. 1 CSP, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy si zvolil advokáta, nakoľko z výpisu z obchodného registra nevyplýva, že by členovia štatutárneho orgánu mali vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa a rovnako to nevyplýva ani z predloženého poverenia zo dňa 23.07.2015. Dňa 12.10.2016 žalobca doručil súdu odpoveď na výzvu podľa § 90 ods. 1 a priložil poverenie uvedené zamestnancovi dňa 11.10.2016 spolu s diplomom preukazujúcim, že poverený zamestnanec má vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa. Podaním zo dňa 11.02.2019 žalobca ospravedlnil neúčasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní a vo svojom vyjadrení uviedol, že v konaní uviedol všetky jemu známe a podstatné rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, poprel

skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré nepovažoval za správne a uviedol vlastné tvrdenia o popretých predmetných skutkových tvrdeniach. V konaní predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii a na ktoré odkazoval vo svojich tvrdeniach a vyjadreniach. Zároveň požiadal súd, aby na pojednávaní rozhodol v jeho neprítomnosti.

4. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol na pojednávaní dňa 13.02.2019 v neprítomnosti žalobcu. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, zdôraznil, že akcie neboli zahrnuté do súpisu konkurznej podstaty, a preto uplatnená pohľadávka nesúvisí so správou a speňažovaním majetku úpadcu, na základe čoho nemožno túto pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. V ostatnej časti zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, na doplnenie ktorých ešte uviedol, že poprel poradie pohľadávky a žalobca žaluje o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to cenníkom Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. účinného odo dňa 01.10.2015 zo dňa 25.09.2015 v časti bodu 3.5 až 4.2, oznámením o popretí pohľadávky a výzvou na podanie žaloby zo dňa 22.03.2016 doručenými žalobcovi dňa 24.03.2016, uplatnením pohľadávky u správcu konkurznej podstaty úpadcu odoslaním žalobcovi dňa 18.03.2015, zmluvou s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov uzavretou medzi Centrálnych depozitárom cenných papierov SR, a.s. Bratislava a spoločnosťou KOVOD, a.s., Banská Bystrica zo dňa 10.11.2010, faktúrou č. 2015126501 zo dňa 31.12.2015, splatnou dňa 31.01.2016, predmetom ktorej je poskytnutie služby pod kódom CD-109-vedenie zoznamu akcionárov za kalendárny rok v sume 397,80 Eur, písomnými podaniami strán sporu, ktoré sú obsahom spisu, a to žalobou zo dňa 08.04.2016 doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.04.2016 s prílohami, vyjadrením žalovaného zo dňa 06.05.2016 doručeným súdu dňa 09.05.2016 a vyjadrením žalobcu zo dňa 11.10.2016 doručeným Okresnému súdu dňa 12.10.2016 a zo dňa 07.02.2019 doručeným súdu dňa 11.02.2019.

6. V priebehu konania mal súd za nesporné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp.zn. 2K/12/2015 zo dňa 05.05.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Toto rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 88/2015 dňa 12.05.2015. Žalovaný bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2K/12/2015 zo dňa 07.10.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 196/2015 dňa 13.10.2015. Dňa 10.11.2010 žalobca uzavrel s úpadcom Zmluvu s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov, predmetom ktorej je: a/ registrácia a ďalšie vedenie zákonom ustanoveného zoznamu akcionárov listinných akcií na meno v evidencii centrálneho depozitára, b/ zápis v zozname akcionárov týkajúcich sa zmien akcionárov, c/ zápis zmien týkajúcich sa akcionára v zozname akcionárov - túto službu vykonáva centrálny depozitár bezodplatne.

7. Táto zmluva sa vzťahuje na emisiu listinných akcií na meno emitenta kmeňové, menovitá hodnota jednej akcie je 331,94 Eur v počte 100 ks, počet akcionárov vlastniacich akcie tejto emisie dvaja, výška základného imania 33 194 Eur, dátum vydania tejto emisie: (tu chýba údaj), číslo emisie pridelené centrálnym depozitárom LP 0001007377. Podľa článku 2 tejto zmluvy centrálny depozitár bol povinný zaevidovať emitentovi predložený zoznam akcionárov do 60 dní odo dňa uhradenia preddavku uvedeného v článku 4 ods. 1 zmluvy a emitent bol povinný odovzdať centrálnemu depozitárovi pri podpise zmluvy zoznam akcionárov v rozsahu a náležitosťami ustanovenými v Obchodnom zákonníka a Zákone č. 566/2001 Zb. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších právnych predpisov a dohodnutými v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Centrálny depozitár bol na základe týchto skutočností povinný zaevidovať zoznam akcionárov na základe údajov uvedených v prílohe č. 1 k zmluve. Z predloženej faktúry mal súd za preukázané, že dňa 31.12.2015 žalobca vystavil úpadcovi faktúru, za vedenie zoznamu akcionárov za kalendárny rok 2015 v sume 397,80 Eur. Ďalej mal súd za preukázané, že podaním zo dňa 18.03.2016 si žalobca uplatnil u žalovaného ako u správcu konkurznej podstaty úpadcu pohľadávku v sume 397,80 Eur titulom neuhradenej faktúry na základe zmluvy s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov a dňa 24.03.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného ako správcu o popretí pohľadávky a výzva na podanie žaloby, v ktorej žalovaný poprel poradie pohľadávky v sume 397,80 Eur s odôvodnením, že nejde o pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 ZKR, v ktorom je upravený taxatívny výpočet druhovo určených nárokov, ktoré

je možné považovať za pohľadávky proti podstate. Nakoľko akcie úpadcu neboli zaradené do súpisu konkurznej podstaty, poplatky spojené s vedením ich evidencie nie je možné považovať za pohľadávku súvisiacu so správou majetku patriaceho do konkurznej podstaty v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. e/ ZKR, a preto by uplatnená pohľadávka mohla byť nezabezpečenou pohľadávkou, ktorú je možné uplatniť na predpísanom tlačive podľa § 28 ods. 1 až 3 ZKR.

8. Podľa § 206f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov aktuálnom znení, konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017.

9. Podľa § 206d citovaného zákona, konania začaté pred 1. februárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. januára 2017.

10. Podľa § 206e ods. 1 a 2 citovaného zákona, ustanovenia § 134 ods. 1 a § 154 ods. 1 písm. g) a h) sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2017, ak do 31. decembra 2016 nebol súdu predložený návrh na potvrdenie plánu. Na plán dlžníka schválený podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2016 sa vzťahuje ustanovenie § 155a v znení účinnom do 31. decembra 2016.

11. Podľa § 206c ods. 1 citovaného zákona, konania začaté pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.

12. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že na toto konanie je potrebné aplikovať zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len "ZKR").

13. Podľa § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

14. Podľa § 87 ods. 2 ZKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),

k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

15. Podľa § 87 ods. 8 ZKR, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

16. Z predložených listín mal súd za preukázané, že oznámenie o popretí pohľadávky a výzva na podanie žaloby bola žalobcovi doručená dňa 24.03.2016. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 12.04.2016 súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná v zákonnej 15-dňovej lehote. Lehota vyplývajúca z ust. § 87 ods. 8 je prekluzívnou lehotou, čo znamená, že ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal v konkurze neprihliada. Správca v oznámení o popretí pohľadávky a výzve na podanie žaloby v poučení uviedol, že žaloba musí byť podaná voči správcovi do 15 dní od doručenia výzvy, inak sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada. Nakoľko správca žalobcu riadne poučil o právnych následkoch nepodania žaloby, nastal následok predpokladaný zákonom v ust. § 87 ods. 8 uplynutím 15 dňovej lehoty, teda dňa 08.04.2016 uplynula lehota na podanie žaloby, čo má za následok zákonom predpokladanú skutočnosť, že na pohľadávku proti podstate v rozsahu popretom správcom sa neprihliada. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že správca poprel poradie pohľadávky proti podstate, pričom žalobca nesprávne žaloval právny dôvod a výšku pohľadávky. Aj napriek skutočnosti, že zákon v ust. § 87 ods. 8 nerieši situáciu, keď správca neuzná poradie pohľadávky proti podstate, veriteľ je povinný uplatniť si žalobou určenie poradia pohľadávky proti podstate, nie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate.

17. Spornou otázkou v tomto konaní bola otázka, či pohľadávka uplatnená z titulu poplatku za vedenie akcií je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 ZKR. Ustanovenie § 87 ods. 2 obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok, ktoré sú pohľadávkami proti podstate. Žalobcom uplatnený nárok tento subsumoval pod § 87 ods. 2 písm. e/ ako náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí. Súd zastáva názor, že nejde o pohľadávky zo zmlúv uzavretých správcom, nakoľko z predloženej zmluvy je jednoznačne zrejmé, že zmluvu uzatvoril úpadca so žalobcom ešte pred vyhlásením konkurzu. Rovnako nemôže ísť ani o náklad, ktorý vznikol v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, nakoľko v priebehu konania žalobca ničím nepreukázal, že by správca prevádzkoval počas konkurzu podnik úpadcu. Podľa názoru súdu nejde ani o náklad súvisiaci so správou konkurznej podstaty, nakoľko pod náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty možno zahrnúť náklady, ktoré boli vynaložené správcom v súvislosti so správou majetku konkurznej podstaty, ktorú zabezpečoval správca ako je napríklad platba za energie, prípadne stráženie majetku a pod. V danom prípade súd zastáva názor, že žalobou uplatnená pohľadávka jednoznačne nie je nákladom konkurzu a nijako s nákladmi konkurzu nesúvisí. Kritériom definovania pohľadávok proti podstate je skutočnosť, že pohľadávky sú svojou podstatou nákladom konkurzu, nakoľko sa priamym spôsobom neviaže na majetok patriaci do konkurznej podstaty úpadcu, a preto by nemali zaťažovať správu. Podstatou pohľadávok proti podstate je, že tieto sa uspokojujú zásadne z výnosov získaných zo speňaženia majetku konkurznej podstaty. Žalobcom uplatnená pohľadávka by jednoznačne vznikla, aj keby nebol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a nesplnením povinnosti v zmysle ust. § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka účinného od 01.07.2015 sa majetok konkurznej podstaty nijak neznehodnotí. Tiež treba poukázať na to, že zoznam akcionárov je neverejná listina identifikujúca osoby oprávnené vykonávať práva akcionárov voči spoločnosti, predovšetkým práva na dividendu, práva účasti na valnom zhromaždení spoločnosti a pod..., čo nijako nesúvisí s konkurzným konaním vedeným na majetok spoločnosti. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že okrem tohto, že žaloba žalobcu bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty a popretý veriteľ nežaloval určenie

poradia jeho pohľadávky, ktoré poprel správca, ale podal žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky, ktoré správca nepoprel, jeho žaloba nie je dôvodná, pretože ním uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Súd nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a za použitia zásady úspechu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica (§ 357 písm. a/ a m/ .

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa § 365 ods. 2 CSP, proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.