Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-163-2018.pdf
PDF · 93.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/163/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. W. XXX, XXX XX B. W., o zaplatenie 784,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24Csp/23/2017-40 zo dňa 01.08.2018, jednomyseľne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 577,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 06.06.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 47,32%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 497 a § 499 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 559 ods. 1 a 2 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“).
3. V odôvodnení uviedol, že v predmetnom spore ide o spotrebiteľský právny vzťah a žaloba žalobcu je dôvodná len v časti. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nie je zmluvou revolvingového typu. V predmetnej právnej veci ide o klasickú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky v určitej výške a dlžník sa zaviazal ich do určitej doby vrátiť bez toho, aby sa automaticky poskytol ďalší úver, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že úver mal byť splatený v 42 mesačných splátkach do 01.07.2018. Dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v zmluve neuviedol predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, keďže úver žalovanému poskytol bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, ani neskúmal schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver. Žalobca ako veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti skúmať schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver, preto je potrebné tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nebol ani oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Na základe uvedeného potom, keď žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 630 eur a žalovaný mu vrátil 52,50 eura, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
577,50 eura, preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti (úroky a poplatky) súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobcovi taktiež priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 06.06.2018, teda odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do vlastných rúk a v ostávajúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
4. O náhrade trov sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 784,14 eur (100%), súd jeho žalobe vyhovel v časti 577,50 eur (73,66%), v tomto rozsahu bol žalobca úspešný. V rozsahu zvyšných 26,34% bol úspešný žalovaný. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 47,32%. V tomto rozsahu má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto sporu. O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere, čo v stručnosti znamená automatický obnovovaný úver. Je pravdou, že v predmetnom prípade k poskytnutiu úveru nedošlo, avšak táto okolnosť automatický neznamená ten predpoklad, že zmluvný vzťah nie je možné posudzovať ako revolvingový úver. Žalovaný predpoklady poskytnutia revolvingu, na ktorých sa zmluvné strany dohodli, nesplnil - táto okolnosť teda bola predpokladom neposkytnutia ďalších peňažných prostriedkov, čo však nemožno stotožňovať so záverom o tom, že úverová zmluva nie je revolvingovým úverom. Namietal, že súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi vyjadriť k otázke posúdenia bonity žiadateľa o úver. Poprel závery súdu, že pri poskytnutí úveru neskúmal bonitu žiadateľa o úver, nakoľko v prípade uzatvorenia zmluvného vzťahu, žalobca zisťoval skutočnosti tykajúce sa priemerného mesačného príjmu, výšku výdavkov a výšku voľných zdrojov. Na základe toho potom bola výsledkom tzv. analýza bonity určená priemerná suma voľných zdrojov žiadateľa o uver. Na základe dostupných údajov od dlžníka bolo objektívne možné skonštatovať, že mohol z takejto sumy splácať splátky úveru týkajúce sa úveru. Uviedol, že k odvolaniu priložil dokument Hodnotenie dlžníka. Vo vzťahu k podstatnej náležitosti, ktorou je uvedenie predpokladov použitých pri výpočte RPMN úveru uviedol, že spôsob určenia RPMN bol žalobcom vymedzený z obsahu 3.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Zároveň bol žalovaný písomne informovaný aj v období zavedenia zmluvných vzťahov prostredníctvom formulára Štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch, ktorý obsahoval aj reprezentatívny príklad výpočtu RPMN. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v uvedenej časti vyhovie a žalovaného zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom rozsahu.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
8. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že právny vzťah žalobcu a žalovaného založený Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 17.12.2014 č. č. XXXXXXXXXX je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zák. č. 129/20100 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZoSÚ).
9. Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalovaným ako dlžníkom podpísaná dňa 15.12.2014 a žalobcom ako veriteľom dňa 17.12.2014, v podstate zahŕňa vždy dve zmluvy, jednak zmluvu o úvere, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver do sumy 630 eur a žalovaný sa čerpaný úver zaviazal splácať v 42-splátkach po 34,44 eura (vrátane poplatku za poskytnutie služby odkladu splátok). Potom je tu ešte popri tzv. klasickom úvere, aj ďalšia zmluva
o revolvingovom úvere, podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo výške ďalších 630 eur, za splnenia dojednaných podmienok. Z dokazovania vykonaného v spore súdom prvej inštancie potom vyplýva, že medzi stranami sporu došlo len k poskytnutiu a čerpaniu tzv. klasického úveru a nie ďalších revolvingových úverov.
10. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Ďalej sa v spise nachádza Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 17.12. 2014.
11. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy (17.12.2014), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (17.12.2014), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
13. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (17.12.2014), spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
14. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy (17.12.2014) ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
15. Súd prvej inštancie uviedol, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie predpokladov potrebných na výpočet RPMN. K údaju o RPMN odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.
16. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. Tento údaj v iných dokladoch by súd akceptoval len v prípade, ak by dlžník na túto skutočnosť bol upozornený priamo v zmluve odkazom na príslušnú listinu. V zmluve však žiadny takýto odkaz nie je. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g) cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. Takýto záver odvolací súd považuje za vecne správny a súladný s ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ.
17. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že žalovaný bol písomné informovaný o spôsobe určenia RPMN, a to prostredníctvom formulára Štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch, ktorý obsahoval aj reprezentatívny príklad výpočtu RPMN, odvolací súd k tomu uvádza, že uvedený dokument v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil.
18. Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanému, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
19. Súd prvej inštancie aplikoval aj ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ a bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru videl aj v hrubom porušení povinnosti poskytovateľa úveru podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Súd je ex offo povinný zmluvný vzťah majúci charakter spotrebiteľského vzťahu posudzovať z hľadiska noriem na ochranu spotrebiteľa; je povinný ex offo skúmať, či niektorá zo zmluvných podmienok nemá charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, na neprospech spotrebiteľa. Smernica Rady 92/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 7 ods.1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Ak teda súd prvej inštancie predloženú spotrebiteľskú zmluvu takejto súdnej kontrole podrobil, jeho postup je plne zákonný. Ustanovenia ZoSÚ nemožno vykladať inak ako ustanovenia na ochranu spotrebiteľa tým, že definujú práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia. Predmetný zákon v ustanovení § 11 definuje, kedy je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Dôvodom takéhoto záveru (o bezúročnosti a bezpoplatkovosti) je aj hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, splnenie tejto povinnosti preukazuje dodávateľ, ktorého zaťažuje v tomto smere dôkazné bremeno. Z obsahu spisu pred rozhodnutím súdu prvej inštancie splnenie tejto povinnosti - posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nevyplýva. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania aplikoval aj ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.
20. Žalobca síce tvrdil, že svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ splnil, splnenie tejto povinnosti ničím nepreukázal. Aj keď v odvolaní tvrdí, že v prílohe odvolania takéto konkrétne dokumenty predkladá (hodnotenia dlžníka), žiadnu listinu v odvolacom konaní nepredložil, resp. uvedená skutočnosť zo spisu nevyplýva. Neobstojí ani argument, že súd prvej inštancie žalobcovi neumožnil predložiť dôkaz o splnení uvedenej povinnosti; v žalobe absentuje skutkové tvrdenie (o splnení povinnosti) a dôkaz skutkového tvrdenia. Dôkazné bremeno bolo v tomto smere na strane žalobcu ako dodávateľa. Neunesenie dôkazného bremena nemožno považovať za vadu podania, v prípade ktorej by bol súd povinný vyzvať na odstránenie, resp. doplnenie podania.
21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).