Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-16-2022.pdf
PDF · 96.8 KB
Case nature
Subarea
15Co/16/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: doc. A.. E. H., J.., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. Y. XXXX/X, XXX XX B., zast. Mgr. Adriánom Iványim, advokátom, Hodská 2359/64, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Slovenská legálna metrológia, n.o., so sídlom Hviezdoslavova 1124/31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 954 521, o určenie neplatnosti rozhodnutia správnej rady, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/78/2021-64 zo dňa 02.12.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd rozhodne, že riaditeľom žalovaného je do právoplatného skončenia veci samej doc. A.. E. H., J.. a členmi dozornej rady žalovaného sú do právoplatného skončenia vo veci samej A.. A. M., A.. G. D., A.. H. Z.. Podaním zo dňa 29.11.2021 žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zmenil tak, že sa domáhal rozhodnutia, ktorým súd rozhodne, že riaditeľom žalovaného je do právoplatného skončenia vo veci samej doc. A.. E. H., J.. 2. Okresný súd právne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) upravujúcich neodkladné opatrenie. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, že je daná právomoc súdu rozhodovať vo veci samej. V predmetnom konaní sa jedná o spor vyplývajúci z vnútorných vzťahov medzi členmi neziskovej organizácie a neziskovou organizáciou. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru súdu podať žalobu na určenie neplatnosti rozhodnutia správnej rady neziskovej organizácie by bolo možné len vtedy, ak by osobitný predpis, v tomto prípade zák. č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, obsahoval ustanovenie, ktoré by podanie takejto žaloby umožňovalo. Nakoľko predmetný právny predpis takéto ustanovenie neobsahuje, nie je možné podať žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP. Vzhľadom na to, že zmena riaditeľa ako aj členov dozornej rady podlieha zápisu do registra v zmysle § 11 zák. č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, pričom podľa § 11 ods. 6 na konanie a rozhodovanie o registrácii sa vzťahujú ustanovenia všeobecných právnych predpisov o správnom konaní, má žalobca možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku, resp. podaním správnej žaloby. Ako vyplýva zo žalobcom predložených listín, registrový úrad - Okresný úrad Banská Bystrica sa v súčasnej dobe zápisom zmeny štatútu a vykonania zmeny zapisovaných skutočností, t.j. zápisom dotknutých členov neziskovej organizácie do príslušného registra zaoberá a vo veci koná.
3. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť okresný súd mal za to, že žaloba žalobcu, ktorou sa tento domáha neplatnosti rozhodnutia správnej rady neziskovej organizácie je neprípustná, s poukazom na § 137 písm. d) CSP a takémuto nároku nemožno poskytnúť ochranu ani prostredníctvom neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 4. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Podľa názoru žalobcu okresný súd žalovaný nárok žalobcu absolútne nesprávne právne posúdil a len z toho dôvodu dospel k záveru, že nie je daná právomoc Okresného súdu Banská Bystrica ako súdu všeobecného v civilnom konaní. Ďalej uviedol, že v rámci registrového konania, registrový orgán neskúma zákonnosť a postupnosť pri prijímaní jednotlivých rozhodnutí registrovaných subjektov o skutočnostiach, ktoré sú predmetom registrácie, ale sa zameriava iba na kontrolu toho, či boli splnené formálne predpoklady prijatých rozhodnutí registrovaných subjektov a rozhodnutím prijaté skutočnosti zaregistruje aj v takom prípade, ak by boli nezákonné. Na posúdenie toho, či dané rozhodnutie, v tomto prípade rozhodnutie správnej rady žalovaného bolo prijaté zákonne alebo nie, je príslušným orgánom súd. Okresný súd sa mýli aj v tom, že v takomto prípade je potrebné podať správnu žalobu v zmysle zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na ustanovenia Správneho súdneho poriadku § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 4, § 6 ods. 1, 2. Podľa názoru žalobcu Slovenská legálna metrológia, n. o., v žalobou uvedenom prípade nerozhodovala v oblasti verejnej správy a nie je ani orgánom verejnej správy tak, ako je orgán verejnej správy definovaný v SSP a nejedná sa ani o jedno z konaní uvedených v § 6 ods. 2 SSP. Z daného jednoznačne vyplýva, že na žalobou uvedenú situáciu, právnu skutočnosť, nie je možné aplikovať ustanovenia SSP. Ďalej žalobca poukázal na čl. 1, § 2 a § 3 CSP, kedy je daná právomoc súdu, a ktoré súkromno-právne spory a súkromno-právne veci prejednávajú súdy. Žalobca uviedol, že žalobou uplatnený nárok je nárokom súkromno-právnym a keďže sa nejedná o verejno-právny vzťah, tak sa musí jednať výlučne a jednoznačne o vzťah súkromno-právny, a teda charakter sporu je súkromno-právny. Právomoc civilných súdov rozhodovať vo veciach je daná okrem obchodných spoločností aj v prípadoch iných inštitucionálnych združení a spolkov, ako sú občianske združenia, komposesoráty, poľovné spolky, vrátane neziskových organizácií, ktoré nie sú súčasťou verejnej správy, a teda ich rozhodnutie preto nie je možné preskúmavať v intenciách SSP. Dôvod, pre ktorý Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol neexistuje a okresný súd daný nárok žalobcu o vydanie neodkladného opatrenia nedôvodne vôbec ani len neposúdil. Žalobca do pozornosti odvolacieho súdu dal tiež to, že žalobca ešte dňa 29.11.2021 podal návrh na zmenu žaloby o neplatnosť rozhodnutia správnej rady spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorú skutočnosť okresný súd v uznesení neuvádza. Zároveň poukázal aj na ďalšie uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 11C/78/2021-56 zo dňa 15.12.2021 o zamietnutí nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý nezamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nedostatku právomoci všeobecného súdu v civilnom konaní, ale posudzoval podanú žalobu, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po vecnej a právnej stránke, v rámci civilného konania, a na základe takto posúdeného stavu dospel k svojmu rozhodnutiu. Odlišne otázku právomoci posúdil okresný súd aj v konaní vedenom pod č.k. 7C/81/2021. Na základe uvedených skutočností žalobca mal za to, že podané odvolanie je dôvodné a navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a žalobcom uplatnenému nároku na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu. 5. Okresný súd odvolanie žalobcu žalovanému nedoručoval, vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP), a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu, nakoľko považoval výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, za vecne správny. 9. Odvolateľ v podanom odvolaní odvolacie dôvody s poukazom na ust. § 365 ods. 1 CSP síce presne nešpecifikoval, avšak z obsahu jeho odvolania možno vyvodiť, že namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktoré videl v tom, že okresný súd dospel k záveru o absencii právomoci okresného súdu na rozhodovanie o takomto konaní, ako aj spochybnil názor súdu ohľadne toho, že žalobca má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku, resp. podaním správnej žaloby. 10. Odvolaciemu súdu z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenia nevyplýva, že by tento svoje rozhodnutie založil na konštatovaní nedostatku právomoci o žalobe konať a
rozhodnúť. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posudzoval z hľadísk ustanovených Civilným sporovým poriadkom za použitia konkrétnych ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenia. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, že je daná právomoc súdu rozhodovať vo veci samej“, nemožno z tejto vety okresného súdu vyvodiť to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu nedostatku právomoci všeobecného súdu. Pokiaľ by okresný súd totiž došiel k záveru, že nie je daná právomoc okresného súdu, vo svojom rozhodnutí by to musel jednoznačne vyjadriť, pričom právnym dôsledkom pri skúmaní právomoci a zistení, že spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu je zastavenie konania v zmysle § 9 CSP, nie zamietnutie návrhu. 11. Z odôvodnenia okresného súdu jednoznačne vyplýva, že posudzoval návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci svojej právomoci ako všeobecný súd, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, keďže o návrhu vecne rozhodol. 12. Dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola skutočnosť, že súd prvej inštancie podanú žalobu vo veci samej posudzoval v zmysle ust.§ 137 písm. d) CSP. 13. Okresný súd vychádzal z návrhu žalobcu na zmenu žaloby o neplatnosť rozhodnutia správnej rady spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 29.11.2021, čo aj konštatoval vo svojom rozhodnutí, aj keď v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameral na obsah žaloby zo dňa 08.11.2021, ktorým sa žalobca vo veci samej domáhal rozhodnutia v znení, že „rozhodnutia správnej rady žalovaného prijaté dňa 04.11.2021, ktorými bol zmenený štatút žalovaného odvolaní členovia dozornej rady žalovaného vymenovaní noví členovia dozornej rady žalovaného, odvolaný riaditeľ žalovaného a vymenovaný nový riaditeľ žalovaného sú neplatné“, a nie práve zmenou petitu na základe zmeny žaloby zo dňa 29.11.2021, ktorým sa žalobca vo veci samej domáhal rozhodnutia v znení „rozhodnutia správnej rady žalovaného prijaté dňa 16.11.2021, ktorými bol zmenený štatút žalovaného odvolaný riaditeľ žalovaného a vymenovaný nový riaditeľ žalovaného sú neplatné“. Tento nedostatok okresného súdu, že v odvolaní nepoukázal aj na zmenu žaloby a zmenený petit, však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia , ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa zmeny návrhu zo dňa 29.11.2021 (konštatované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pod bodom 1.). 14. Žalobca sa vo veci samej domáhal neplatnosti právneho úkonu, a to neplatnosti rozhodnutí správnej rady žalovaného prijaté dňa 16.11.2021. 15. Právne úkony (a teda aj rozhodnutia) ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Právne pomery, ktorých obsahom sú práva a povinnosti z nich vyplývajúce, vznikajú a zanikajú na základe právnych skutočností. Právnymi skutočnosťami sú také právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik právnych pomerov. Právnymi skutočnosťami sú aj prejavy vôle vo vzťahoch upravených verejným právom (napr. volebné právo), ako aj skutočnosti, ktoré sú prejavom autoritatívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy. Subjektívnou právnou skutočnosťou je právny (alebo protiprávny) úkon, ako výsledok správania fyzickej alebo právnickej osoby. 16. Pokiaľ je žaloba koncipovaná ako žaloba o neplatnosť právneho úkonu (v tomto konkrétnom prípade neplatnosť rozhodnutí správnej rady žalovaného prijaté dňa 16.11.2021) ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti. 17. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 18. Pôvodná právna úprava zakotvená ešte v Občianskom súdnom poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť alebo neprípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Civilný sporový poriadok však v § 137 zakotvuje pozitívno-právne členenie súkromných žalôb na viaceré druhy a jedným z druhov je tak žaloba na určenie právnej skutočnosti, ktorá je však determinovaná úpravou v osobitnom predpise. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, a preto takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z týchto dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu, najmä z hmotného práva. Pokiaľ žalobný návrh znie na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, takýto návrh je potrebné považovať za vadný, pretože takúto žalobu zákon nepripúšťa. 19. Okresný súd správne poukázal na ustanovenie § 137 písm. d) CSP, ako aj na skutočnosť, že osobitný predpis v tomto prípade zákon č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, neobsahuje ustanovenie, ktoré by podanie
takejto žaloby umožňovalo. Uvedený zákon totiž možnosť posudzovania platnosti, resp. neplatnosti rozhodnutia správnej rady neustanovuje. 20. Pokiaľ súd prvej inštancie zistil neprípustnosť podanej žaloby na určenie neplatnosti právnej skutočnosti, správne uviedol, že takúto žalobu nie je možné podať a preto nie je možné žalobcovi poskytnúť ani dočasnú ochranu formou neodkladného opatrenia v rámci konania o takejto žalobe. Závery okresného súdu tak nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. 21. Pokiaľ okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že žalobca má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku, resp. podaním správnej žaloby, odvolací súd uvádza, že rozhodnutia prijaté správnou radou sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií na príslušnom registrovom úrade, do registra neziskových organizácií, najmä pokiaľ ide o identifikačné údaje o fyzickej osobe, ktorá je štatutárom neziskovej organizácie. V zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 346/2018 Z.z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriaďuje sa register, ktorý je informačným systémom verejnej správy. Správcom a prevádzkovateľom registra je Ministerstvo vnútra SR (ďalej len „ministerstvo vnútra“). Registrový úrad je orgánom verejnej správy, ktorý koná vo veciach zápisu do registra, čo vyplýva aj z ust. § 4 ods. 2 zák. č. 346/2018 Z.z. Na konanie a rozhodovanie o registrácii sa tak vzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov o správnom konaní, ak zák. č. 213/1997 Z.z. neustanovuje inak (§ 11 ods. 6 zák. č. 213/1997 Z.z.). Rozhodnutie o registrácii vykonané registrovým úradom je tak rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré by malo podliehať súdnemu prieskumu jeho zákonnosti podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Ochrana práv žalobcu tak nie je ohrozená. K ohrozeniu jeho práv totiž môže dôjsť až potom, čo rozhodnutie správnej rady žalovaného bude zaregistrované na príslušnom registrovom úrade. Následne sa však žalobca môže domáhať ochrany svojich práv v zmysle správnych predpisov. 22. K odvolaniu žalobcu odvolací súd ešte uvádza, že vo vzťahu k obchodným spoločnostiam, na ktoré v odvolaní žalobca poukazoval, osobitný zákon, a to Obchodný zákonník podanie žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti (prípadne družstva) výslovne pripúšťa (napr. ustanovenie § 13, § 183 a § 242 Obchodného zákonníka). Ide tak o odlišnú právnu situáciu. Taktiež je nepochybné, že na žalobou uplatnený nárok nie je možné aplikovať ustanovenia Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z.). 23. Pokiaľ žalobca v odvolaní tiež poukazoval na ďalšie rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, najmä č.k. 11C/78/2021-56 zo dňa 15.12.2021, správne žalobca poukázal na to, že okresný súd v tomto rozhodnutí nenamietol svoju právomoc, čo však nespochybnil okresný súd ani vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 9C/78/2021, kde len konštatoval, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, že je daná právomoc súdu rozhodovať vo veci samej a ďalej sa vecou zaoberal, vecne rozhodol (nezastavil konanie pre nedostatok právomoci). Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval aj na konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 7C/80/2021, uznesením okresného súdu č.k. 7C/81/2021-71 zo dňa 9. decembra 2021 bol taktiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý z rovnakých dôvodov o nemožnosti účinne podať žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP. 24. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, a preto napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. O náhrade trov konania spojených s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rámci rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP). 26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.