Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-47-2018.pdf
PDF · 96.53 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava dieťa matky: D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X/A, Bratislava, zastúpená splnomocnenom: ADRA Slovensko, o.z. so sídlom Sabinovská 8, Bratislava a otca: O. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti manželom: Š. S., nar. XX.XX.XXXX a B. S., nar. XX.XX.XXXX obaja bytom Z. XX, Bratislava o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky k maloletému O. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 100 € mesačne od 27.03.2018, vždy k 15. dňu v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, počnúc doručením tohto rozsudku.
II. Zročné výživné za obdobie od 27.03.2018 do 31.01.2019 v sume 759 € je matka povinná zaplatiť na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava do 60 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.
III. V časti o zročné výživné za obdobie od roku 2013 do 27.03.2018 súd konanie zastavuje.
IV. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.12.2006, č.k. XXP/XXX/XXXX- XX v časti o výživnom.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Navrhovateľ, ako osoba, ktorej bol maloletý O. P., nar. XX.XX.XXXX zverený do náhradnej osobnej starostlivosti sa návrhom podaným na súd dňa 27.03.2018 domáhal aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky z pôvodne stanovenej sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 157,50 € mesačne s povinnosťou uhradiť zmeškané výživné za obdobie od roku 2013. V návrhu uviedol, že maloletý O. bol jemu a jeho manželke B. S. zverený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XX do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd uložil matke povinnosť platiť na O. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Od uvedenej doby si matka napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu svoju vyživovaciu povinnosť neplnila, preto bol navrhovateľ nútený podať návrh na výkon rozhodnutia. Matka sa s maloletým nestretáva, žiadnym spôsobom sa nepodieľa na jeho výchove, neposiela mu žiadne darčeky pri príležitosti sviatkov. O. je žiakom základnej školy, je reprezentantom futbalového klubu, s čím vznikajú zvýšené výdaje na zakúpenie oblečenia, sústredenie, športovú výbavu.
2/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, splnomocneného zástupcu matky, kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o zárobkových pomeroch matky, spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/ XXXX ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
3/ Maloletý O. P. sa narodil zo vzťahu svojich rodičov D. P., nar. XX.XX.XXXX a O. S., nar. XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa dňa XX.XX.XXXX zomrel.
4/ Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/.- XX zo dňa 07.12.2006 bol maloletý O. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti manželom B. S., nar. XX.XX.XXXX a Š. S., nar. XX.XX.XXXX. Matka bola zaviazaná povinnosťou platiť na svojho syna výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplatné dieťa spolu s povinnosťou zaplatiť aj zročné výživné.
5/ Z obsahu úmrtného listu vystaveného matričným úradom Bratislava- Vrakuňa súd zistil, že vo zväzku X, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX je zapísané úmrtie otca dieťaťa - O. S., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
6/ Matka D. P. má ďalšie tri deti: D. P., nar. XX.XX.XXXX, L. S., nar. XX.XX.XXXX a maloletého A. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je v jej starostlivosti. Matka bola zamestnaná v období od 01.03.2016 do 30.04.2017 v obchodnej spoločnosti MEDUSA GROUP s.r.o., kde jej priemerný čistý príjem predstavoval cca 410 €. Od 01.06.2017 pracuje ako upratovačka v obchodnej spoločnosti B. S..X..F.. s čistým mesačným príjmom 560 €.
7/ Navrhovateľ sa na pojednávaní súdu pridržiaval písomne podaného návrhu, ku ktorému sa pripojil aj poverený zástupca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Navrhovateľ vyčíslil mesačné výdaje na maloletého O. nasledovne: hygienické potreby - 40 €, lieky - 10 €, strava - 100 €, oblečenie - 40 €, športové potreby - 60 €, cestovné MHD- 20 €, školské pomôcky - 15 €. Spolu 315 mesačne.
3
27P/47/2018
8/ Splnomocnený zástupca matky na pojednávaní súdu ako aj vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 21.11.2018, doplnenom podaním doručeným súdu dňa 12. 02.2019 uviedol, že matka si je plne vedomá svojej vyživovacej povinností, ktorú si aj riadne plní prostredníctvom exekúcie. Rovnako si uvedomuje zvýšené výdaje, ktoré vznikajú v súvislosti s O., avšak navrhovateľom navrhované výživné považuje za neprimerané s poukazom na ustanovenie § 62 Zákona o rodine teda vzhľadom na svoje možnosti a majetkové pomery. Súhlasila so zvýšením výživného na sumu 50 €, maximálne 80 € mesačne. Poukázala na to, že v súčasnosti pracuje v obchodnej spoločnosti B. S..X..F.. ako upratovačka s priemerným čistým mesačným príjmom 542 €, iný zdroj príjmu nemá. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ani žiadneho iného štátneho príspevku, okrem rodičovského prídavku na syna A. vo výške 23,68 €. Nevlastní žiaden majetok. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosti k maloletému A. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Syn je žiakom 8. ročníka základnej školy s integračným plánom z dôvodu ADHD, trpí tiež anémiou. A. sa zúčastňuje aj na mimoškolských aktivitách, aktívne športuje, pričom náklady na jeho mimoškolské aktivity predstavujú 160 € ročne, t.j. cca 13 € mesačne. Mesačné náklady na jeho stravu, ošatenie, školu predstavujú 150 € mesačne. Na výchovu a starostlivosť o maloletého A. je matka sama, nikto jej finančne nepomáha. Matka žije spolu s maloletým A. u krstnej matky maloletého, ktorej na bývanie prispieva sumou 95 € mesačne a na vedenie spoločnej domácnosti sumou 30 € mesačne. Matkine náklady na stravu, ošatenie a hygienické potreby predstavujú ďalších 150 € mesačne. Matka má evidovaný jeden spotrebiteľský úver v S. S., W..S.. v celkovej výške 12 000 €, ktorý spláca v pravidelných mesačných splátkach po 27,15 €.
9/ Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostni súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, plnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodičia maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovaní výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 4 27P/47/2018
10/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11/ V prejednávanom prípade je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného v roku 2007 došlo k zmene pomerov na strane maloletého O., ktorý v tom čase bol dieťaťom predškolského veku, ako aj z dôvodu zvýšeniu životných nákladov všeobecne. V súčasnej dobe má maloletý 16 rokov, je na druhom stupni základnej školy a má aj športové mimoškolské aktivity. Matka v čase poslednej úpravy výživného bola zaviazaná povinnosťou platiť na syna výživné v minimálnej miere z dôvodu, že v tom čase bola nezamestnaná. Od uvedenej doby došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá má riadne zamestnanie ako upratovačka v obchodnej spoločnosti B. S..X..F.. s priemerným čistým mesačný príjmom 542 €. Matka má v starostlivosti syna A., nar. XX.XX.XXXX, vo vzťahu ku ktorému vyčíslila mesačné výdaje spolu v sume 163 € a nevyhnutné náklady pre seba sumou 150 €, na nájom 95 €, na vedenie spoločnej domácnosti 30 €, splátky spotrebného úveru 27,15 €. Na výživu maloletého O. však bola ochotná platiť výživné maximálne vo výške 80 € mesačne. Osobám, ktorým bol maloletý O. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti sa však od roku 2007 viacnásobne zvýšili výdaje spojené s návštevou základnej školy maloletým ako aj z dôvodu jeho mimoškolských aktivít, platia poplatky na ZRPŠ, obedy, výlety, poplatky za jeho členstvo vo futbalovom klube. Matka pritom za obdobie 11 rokov platila minimálne výživné, ktoré nemohlo pokryť ani najzákladnejšie potreby dieťaťa, preto celú starostlivosť o dieťa po finančnej stránke museli 5 27P/47/2018
zastrešovať osoby, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka sa okrem minimálneho výživného, ktoré najskôr ani vôbec neplatila a muselo dôjsť k exekúcii, nepodieľala a ani v súčasnosti sa vôbec nepodieľa na výchove a starostlivosti o O., so synom sa nestretáva, nekontaktuje ho, neposiela mu darčeky pri príležitosti jeho sviatkov. Práve rodinní príslušníci dopĺňali doposiaľ zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj tým, že sa o maloletého jednak osobne starali a dobrovoľne si plnili vyživovaciu povinnosť, zvýšenú okrem iných aj z dôvodu pribúdajúceho veku O. a tým aj zmenou jeho záujmov ako aj zvyšovaním cien vo všeobecnosti. Je zarážajúce, že matka sama vidí aké finančné prostriedky musí vynakladať na maloletého A. a na syna O., ktorý je o dva roky starší, je podľa vlastného vyjadrenia ochotná a schopná platiť výživné v maximálnej výške 80 €. Je na matke, aby si prípadne našla brigádu aby mohla zodpovedne pristupovať k svojim rodičovským povinnostiam aj voči maloletému O..
12/ Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté). Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
13/ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
6
27P/47/2018
V časti o zaplatenie zročného výživného za obdobie od roku 2013 do 27.03.2018 súd konanie podľa § 29 CMP zastavil, vzhľadom na to, že navrhovateľ na pojednávaní súdu konanom dňa 13.02.2019 vzal návrh v tejto časti späť.
14/ Vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby 16-ročného dieťaťa a poslednú úpravu výživného, ktorá bola pred 11 rokmi dospel súd k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach matky je platiť výživné vo výške 100 euro mesačne. V prevyšujúcej časti výšky výživného súd návrh navrhovateľa zamietol.
15/ Zročné výživné, ktoré potom matke vzniklo za obdobie od podania návrhu na súd, t.j. od 27.03.2018 do posledného dňa v mesiaci predchádzajúceho rozhodnutiu súdu, t.j. do 31.01.2019 v sume 759 € ako rozdielu medzi doposiaľ plateným výživným a výživným zvýšeným, po započítaní realizovaných platieb, súd povolil matke zaplatiť v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozsudku.
16/ Vzhľadom na zmenu právnej úpravy týkajúcu sa inštitútu náhradnej osobnej starostlivosti a platobného miesta výživného (§ 45 ods. 8 Zákona o rodine), ktorá nadobudla účinnosť od 01.07.2017, súd uložil matke povinnosť poukazovať výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.
17/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 7
27P/47/2018
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).