Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-162-2018.pdf
PDF · 86.99 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/162/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariány Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu, J. T., bytom H. XX, XXX XX H., občan SR, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému LEYA s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 080 01 Prešov, IČO: 45 444 854, právne zastúpenému advokátskou spoločnosťou JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., Hlavná 6, Košice, IČO: 36 858 967, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 20C/261/2015-219 z o dňa 11.mája.2018, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku II.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 48.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 24.425 eur od 29.7.2014 do zaplatenia, vo výške 8.05% ročne zo sumy 23.575 eur od 13.5.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným po právoplatnosti tohto rozsudku.“
1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §451 ods. 1, 2, §456, §100 ods. 1až 3 a §107 ods. 1,2 OZ. Poukázal na to, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia obžalovaného. Žalovaný vzniesol námietku premlčania tohto nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Súd pri premlčaní na vydanie bezdôvodného obohatenia konštatoval, že u bezdôvodného obohatenia je stanovená premlčacia doba subjektívna a objektívna. Subjektívna doba je dvojročná a začne plynúť od okamihu, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Prihliadajúc na názor vyslovený odvolacím súdom v skoršom rozhodnutí dospel k záveru, že o bezdôvodnom obohatení sa žalobca dozvedel až po porade s advokátom 14.júla.2014. Žalobu podal žalobca na súde 14.08.2014 teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ išlo o objektívnu premlčaciu dobu k úhrade sumy 50 000 Eur došlo dňa 27.06.2012 a žaloba bola podaná dňa 14.08.2014 teda neuplynula ani trojročná premlčacia doba. Následne sa zaoberal vecnou stránkou nároku. V konaní bolo nesporné, že D. A. poskytol žalobcovi pôžičku dňa 04.04. 2012 vo výške 62 500 Eur a dňa 03.05.2012 sumu 12 720 Eur. Žalovaný poskytol žalobcovi dňa 15.06.2012 pôžičku vo výške 1 000 Eur a dňa 19.06.2012 rovnako sumu 1 000 Eur. Ďalej dňa 28.06.2012 poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 42 500 Eur. Podľa príjmových pokladničných dokladoch žalovaný prevzal od žalobcu dňa 27.06.2012 sumu 50 000 Eur a 15.08.2012 sumu 43 775 Eur ako vrátenie pôžičky. Žalobca žiadal od žalovaného vydať 48 000 Eur, ktorý predstavoval rozdiel medzi vrátenou sumou 50 000 Eur a skutočným dokladom o pôžičke od žalovaného vo výške dvakrát 1 000 Eur, raz 15.06.2012 a raz 19.06.2012. Suma 50 000 Eur mala byť vrátením pôžičky fyzickej osobe D. A.. V tomto prípade sa stotožnil súd s vyjadrením žalobcu, že túto predmetnú sumu chcel vrátiť D. A., ako pôžičku ktorú mu poskytol a nemal v úmysle vracať pôžičku žalovaného. Táto skutočnosť vyplýva nepochybne aj s toho, že 27.06.2012 žalobca u žalovaného nemal pôžičku prevyšujúcu sumu 2 000 Eur. Žalovaný mu sumu 42 500 Eur požičal až ďalší deň teda 28.06.2012. Ak teda žalovaný prevzal od žalobcu sumu 50 000 Eur vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je treba vrátiť. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca vrátil časť pôžička D. A. prostredníctvom žalovaného, keď tento bol oprávnený preberať platby za osobu D. A.. Toto súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú obranu. Na príjmových pokladničných dokladoch, ako príjmateľ je jasne uvedená spoločnosť LEYA s.r.o.. Nevyplýva z tohto dokladu, aby žalovaný preberal platbu pre D. A.. V danom prípade je teda nelogické, aby D. A. zvolil takýto postup, keďže v tom čase bol konateľom žalovaného a na pokladničnom doklade je sám aj podpísaný, v časti schválil. Nepochybne potom z vyjadrenia právneho zástupcu D. A. vyplýva, že suma 50 000 eur bola príjmom žalovaného. Okrem toho svedok H. B. pri svojom výsluchu uviedol, že pokiaľ sa jednalo o firmu tak dal hore pečiatku firmy a pokiaľ sa jednalo o fyzickú osobu, tak iba písmom hore vypísal jeho meno. Taktiež uviedol, že D. A. mu povedal čo má na pokladničný doklad vypísať. Sám potvrdil, že na predmetnom pokladničnom doklade je jeho podpis. Ak by sa teda malo jednať o príjem D. A. ako fyzickej osoby vypísal by na príjmový pokladničný doklad jeho meno, tak ako napr. výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 04.04.2012 resp. 03.05.2012. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke s dňa 30.08.2012, ani z tejto zmluvy nevyplýva, aby sumu 50 000 Eur prevzal žalovaný za D. A.. Tvrdená sumarizácia poskytnutých a vrátených peňazí z tejto zmluvy nevyplýva. V tejto zmluve sa spomína iba pôžička so dňa 04.04.2012 vo výške 62 500 Eur a zostatok ku dňu 30.08.2012 v sume 25 945 Eur. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby konal za D. A. a preto súd vychádzal z toho, že prevzal 50 000 Eur od žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že dňa 27.06.2012 prevzal od žalobcu sumu 50 000 Eur, pričom v tom čase žalobca mal u žalovaného dlh len vo výške 2 000 Eur. Preto potom suma 48 000 Eur bola prevzatá bez právneho dôvodu a tak na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný vydať. Vyhovel žalobe a zaviazal ho zaplatiť sumu 48 000 Eur s príslušenstvom teda, priznal aj úrok s omeškania. Vychádzal z toho, že prvú výzvu na vydanie sumy 24 425 Eur doručil žalovanému žalobca dňa 15.07.2014 a dal lehotu 7 dní na vrátenie tejto sumy. Tak sa dostal do omeškania žalovaný dňom 29.07.2014. Pretože dňa 21.07.2014 bolo preukázane, že výzva bola žalovanému doručená, ďalším dňom sa dostal už do omeškania po uplynutí lehoty 7 dní na plnenie. Vo zvyšnej časti sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby a preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania od 13.05.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že nárok je neopodstatnený a neuznáva ho v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca si nesprávne vykladá znenie listu právneho zástupcu D. A. z 21.07.2014. Obsahom uvedeného listu bolo bližšie objasnenie poskytnutých a prijatých platieb osobou D. A. z titulu poskytnutej pôžičky a prijatia, vrátenia pôžičky zo strany žalobcu s vyčíslením zostávajúcej celkovej sumy, ktorú je žalobca povinný zaplatiť D. A. titulom nevrátenej časti pôžičky. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný ho neupozornil, že mu vydáva doklad o prijatí za žalovaného a žalobca nemal vôľu vrátiť pôžičku, ktorú poskytol žalovaný, pretože v čase vrátenia pôžičky voči spoločnosti LEYA, s.r.o. nemal záväzok, považuje žalovaný len za účelové tvrdenie. Zároveň vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že žaloba bola podaná po lehote, keďže dňa 27.06.2012 mu začala plynúť táto dvojročná premlčacia dohoda. Doklad bol jasne vystavený, žalobca je spôsobilý na právne úkony a preto podal žalobu po lehote dvoch rokov. Navrhol zrušiť rozhodnutie rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec resp. zmeniť a žalobu zamietnuť.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že trvá na svojom stanovisku. Považuje rozsudok za správny a žiadal ho potvrdiť.
4. K tomuto stanovisku žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktoré opäť poukázal na to, že je zrejme, kedy sa dozvedel žalobca o tom komu plnil pôžičky a žalobu uplatnil po lehote dvoch rokov. Vie čítať, písať a vlastnoručne aj toto podpísal.
5. Žalobca zotrval na svojom stanovisku a argumentoch aj podaním zo dňa 04.12.2018.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutia ako aj konanie ktorému predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. §378, §379, §380 CSP bez nariadenia pojednávania ( a contrario §385 ods.1 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
7. Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
9. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
10. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
11. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že sumu 50.000,- eur doniesol D. A. do kancelárie dňa 27.6.2012. On mu k tomu vystavil príjmový doklad a tento aj odovzdal. D. A. mu povedal, že koná za spoločnosť LEYA s.r.o.. Nikdy sa nebavili o tom, že to berie ako fyzická osoba. Vždy to bolo za firmu. Nikdy sa nepozastavil nad tým, že na pečiatke je spoločnosť LEYA s.r.o.. Taktiež uviedol, že od D. A. si nikdy nepožičal, vždy to bolo od žalovaného.
12. D. A. pri svojom výsluchu uviedol, že v marci, alebo apríli, roku 2012 ho požiadal žalobca o poskytnutie pôžičky a to ako fyzickú osobu. Prvý krát mu požičal 62.500 eur, potom 12.720 eur. Potom, čo žalobca vrátil 50.000 eur a to 27.6.2012, nasledujúci deň, mu opäť požičal 42.500 eur. Žalobca niečo splatil a opäť sa mu požičalo. Dňa 30.8.2012 bola vykonaná sumarizácia poskytnutých a vrátených peňazí. Následne si ešte žalobca požičal 16.000 eur. Všetky pôžičky boli medzi ním a žalobcom. Tieto boli vyplácané v jeho kancelárii. Žalobca vedel kto mu požičiava a ak by to boli peniaze od spoločnosti Leya s.r.o., tak by mu tie peniaze vydávali zamestnanci spoločnosti. Ak by finančné prostriedky poskytla spoločnosť Leya, tak by sa so žalobcom robil pohovor. Musel by dať aj nejaké zabezpečenie.
13. Svedok H. B. pri svojom výsluchu uviedol, že u žalovaného pracoval od 2008 do marca 2016 ako administratívny pracovník, kde vypisoval zmluvy, preberal poštu pracoval aj s peniazmi do výšky 5.000,- eur až 10.000,- eur. Pokiaľ ide o doklady tak D. A. mu povedal čo má na pokladničný doklad vypísať a tak to vypísal. Pokiaľ sa jednalo o firmu, tak dal hore pečiatku firmy a pokiaľ sa jednalo o fyzickú osobu, tak iba písmom hore vypísal jeho meno. Ak sa stala chyba a sa na to prišlo vo firme, tak sa urobil nový doklad a starý sa skartoval. Pokiaľ ide o pôžičky žalobcu, tak tento všetky svoje pôžičky riešil s D. A. a podľa svedka žalobca so žalovaným nemal nič spoločné. Doklad zo dňa 27.6.2012 vypísal avšak nevedel, z akého dôvodu je tam pečiatka žalovaného.
14. Podľa výdavkový pokladničných dokladoch D. A. poskytol žalobcovi pôžičku dňa 4.4.2012 vo výške 62.500,- eur a dňa 3.5.2012 vo výške 12.720,- eur..
15. Podľa výdavkový pokladničných dokladoch žalovaný poskytol žalobcovi dňa 15.6.2012 pôžičku vo výške 1.000,- eur, dňa 19.6.2012 vo výške 1.000,- eur a dňa 28.6.2012 vo výške 42.500,- eur.
16. Podľa príjmových pokladničných dokladoch žalovaný prevzal od žalobcu dňa 27.6.2012 sumu 50.000,- eur a dňa 15.8.2012 vo výške 43.775,- eur na účel vrátenie pôžičky.
17. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 30.8.2012 medzi D. A. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom ku dňu 30.8.2012 úplne zaniká doterajší záväzok dlžníka vo výške 25.945,- eur, ako aj záväzok zaplatiť poskytnutých 16.000,- eur a nahrádzajú sa novým záväzkom dlžníka zaplatiť veriteľovi sumu 41.945,- eur.
18. Z rozsiahleho dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným, ale aj žalobcom a D. A. dochádzalo opakovane k pôžičkám finančných prostriedkov v rôznych sumách a v rôznych dátumoch splatnosti. Za tejto situácie možno súhlasiť s obranou žalobcu, že splátky pôžičky boli z jeho strany realizované rovnako v jednotlivých prípadoch žalovanému resp. D. A.. Preto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na podrobné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
19. Naviac odvolací súd uvádza, že predovšetkým poskytovateľ pôžičiek ( veriteľ ) a z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu je známe, že žalovaný vystupuje opakovane v pozícii veriteľa, má postupovať s odbornou starostlivosťou pri vyhotovení všetkých písomnosti. Obrana žalovaného neobstojí, pretože práve jeho postup pri prevzatí vrátenej pôžičky spôsobil u žalobcu stav právnej neistoty.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. §387 ods. 1, 2 CSP.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa zásady úspechu. Keďže v odvolacom konaní mal úspech žalobca priznal nim nárok na náhradu podľa §396 ods. 1 a §255 ods.1 CSP v rozsahu 100%.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).