Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-32-2020.pdf
PDF · 239.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v právnej veci žalobcu: BAUMANN Nitra s.r.o, Šenkovská 189, Lehota, IČO: 47 240 768, zastúpeného: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 27. 02. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102906612/2019 zo dňa 17. 12. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015 bola u žalobcu vykonaná na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 14. 11. 2017. Daňová kontrola bola zahájená dňa 14. 12. 2017 spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní, kedy žalobca predložil správcovi dane i žiadané účtovné doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2015.
2. Kontrolou účtovných dokladov správca dane zistil, že žalobca si zaúčtoval do daňových nákladov na účet 518 - Ostatné služby, na základe dodávateľských faktúr č. 2015002 zo dňa 08. 02. 2015 sumu 3.864,- eur. č. 2015003 zo dňa 08. 02. 2015 sumu 3.704,- eur, č. 2015004 zo dňa 08. 02. 2015 sumu 3.384,- eur, č. 2015010 zo dňa 31. 03. 2015 sumu 3.950,- eur, č. 2015011 zo dňa 31. 03. 2015 sumu 3.825,- eur, č. 2015012 zo dňa 27. 03. 2015 sumu 4.140,- eur, č. 2015013 zo dňa 28. 03. 2015 sumu 4.032,- eur, č. 2015014 zo dňa 29. 03. 2015 sumu 1.536,- eur, č. 2015016 zo dňa 30. 03. 2015 v sumu 4.095,- eur, č. 2015067 zo dňa 07. 04. 2015 sumu 4.134,- eur, č. 2015069 zo dňa 14. 04. 2015 sumu 4.145,40 eur, č. 2015073 zo dňa 20. 04. 2015 sumu 3.812,20 eur, č. 2015077 zo dňa 29. 04. 2015 sumu 4.067,- eur, č. 2015094 zo dňa 28. 05. 2015 sumu 4.144,- eur, č. 2015104 zo dňa 24. 06. 2015 sumu 3.780,- eur, č. 2015105 zo dňa 29. 06. 2015 sumu 4.125,- eur, č. 2015131 zo dňa 02. 07. 2015 sumu 4.130,- eur, č. 2015132 zo dňa 08. 07. 2015 sumu 3.976,- eur, č.2015133 zo dňa 15. 07. 2015 sumu 4.109,- eur, č. 2015134 zo dňa 27. 07. 2015 sumu 2.240,- eur, č. 2015135 zo dňa 11. 07. 2015 sumu 4.095,- eur, č. 2015136 zo dňa 26. 07. 2015 sumu 2.765,- eur, č. 2015141 zo dňa 07. 08. 2015 sumu 3. 997,- eur, č. 2015142 zo dňa 13. 08. 2015 sumu 4.060,- eur, č. 2015143 zo dňa 21. 08. 2015 sumu 4.130,- eur, č. 2015144 zo dňa 28. 08. 2015 sumu 1.470,- eur. č. 2015170 zo dňa 02. 09. 2015 sumu 4.099,90 eur, č. 2015171 zo dňa 04. 09. 2015 sumu 4.049,50 eur, č. 2015172 zo dňa 07. 09. 2015 sumu 4.084,50 eur, č. 2015173 zo dňa 09. 09. 2015 sumu 4.039,- eur, č. 2015174 zo dňa 11. 09. 2015 sumu
4.126,50 eur, č. 2015175 zo dňa 14. 09. 2015 sumu 3.983,- eur, č. 2015176 zo dňa 16. 09. 2015 sumu 4.161,50 eur, č. 2015177 zo dňa 21. 09. 2015 sumu 3. 997,- eur, č. 2015178 zo dňa 23. 09. 2015 sumu 2.292,50 eur, č. 2015179 zo dňa 24. 09. 2015 sumu 2.534,- eur, č. 2015197 zo dňa 28. 09. 2015 sumu 4.165,- eur, č. 2015198 zo dňa 29. 09. 2015 sumu 1.666,- eur, č. 2015199 zo dňa 29. 09. 2015 sumu 2.506,- eur, č. 2015224 zo dňa 05. 10. 2015 sumu 4.130,- eur, č. 2015225 zo dňa 12. 10. 2015 sumu 3.990,- eur, č. 2015226 zo dňa 19. 10. 2015 sumu 4.102,- eur, č. 2015240 zo dňa 08. 11. 2015 sumu 4.080,- eur, č. 2015241 zo dňa 15. 11. 2015 sumu 4.160,- eur, č. 2015242 zo dňa 22. 11. 2015 sumu 3.920,- eur, č. 2015243 zo dňa 30. 11. 2015 sumu 4.120,- eur, č. 2015244 zo dňa 15. 11. 2015 sumu 3.960,- eur, č. 2015245 zo dňa 30. 11. 2015 sumu 4.144,- eur, č. 2015272 zo dňa 05. 12. 2015 sumu 4.080,- eur, č. 2015273 zo dňa 12. 12. 2015 sumu 3.760,- eur, č. 2015274 zo dňa 19. 12. 2015 sumu 3.360,- eur, č. 2015275 zo dňa 12. 12. 2015 sumu 3.850,- eur, č. 2015276 zo dňa 28. 12. 2015 sumu 3.240,- eur, č. 2015277 zo dňa 31. 12. 2015 sumu 3.920,- eur, č. 2015278 zo dňa 11. 12. 2015 sumu 2.800,- eur a č. 2015279 zo dňa 18. 12. 2015 sumu 4.140,- eur, celkom sumu 207.170,- eur za stavebné, zemné a iné práce. Dodávateľské faktúry vystavila spoločnosť EKONOMU s.r.o.
3. Správca dane za účelom preverenia dodávateľských faktúr vyzval výzvou zo dňa 02. 02. 2018 spoločnosť EKONOMU s.r.o. k predloženiu dokladov potrebných k prevereniu fakturovaných prác. Dňa 07. 03. 2018 bol vypočul svedka - konateľa spoločnosti EKONOMU s.r.o. H. L. za prítomnosti konateľa žalobcu.
4. Výzvou zo dňa 17. 04. 2018 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, preukazujúcich vykonanie stavebných a zemných prác spoločnosťou EKONOMU s.r.o. a spoločnosťou Coniolo s. r. o.. Žalobca predložil správcovi dane v dňoch 24. 05. 2018 a 29. 05. 2018 tam uvedené dôkazy - fotografie z miesta výkonu prác a mená dvoch osôb, ktoré za spoločnosť EKONOMU s.r.o. vykonávali práce, faktúry, denné záznamy stavby, objednávky, mesačné výkazy a iné.
5. Na základe návrhu žalobcu správca dane vypočul dňa 12.07.2018 za prítomnosti konateľa žalobcu svedkov V. Z. a H. O., ktorí mali podľa tvrdenia žalobcu vykonávať za spoločnosť EKONOMU s.r.o. fakturované prace.
6. V priebehu daňovej kontroly správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej v spoločnosti EKONOMU s.r.o. za zdaňovacie obdobie február až december 2015, (o čom vyhotovil úradný záznam č. 101531438/2018), z ktorého zistil, že správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu spísal dňa 01.02.2017 zápisnicu o ústnom pojednávam s R. D., účtovníčkou spoločnosti EKONOMU s.r.o., ktorá potvrdila, že v roku 2015 vystavila na základe pokynov konateľa spoločnosti EKONOMU s.r.o. p. L. faktúry, ktoré mu odovzdala. Podľa zistení správcu dane spoločnosť v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2015 deklarovala dosiahnuté výnosy z hospodárskej činnosti v sume 255.020,- eur, pričom daňovou kontrolou boli zistené tržby spoločnosti v sume 713.191,20 eura.
7. Správca dane ďalej kontrolou účtovných dokladov zistil, že žalobca si zaúčtoval do daňových nákladov na účet 518 ostatné služby, na základe faktúr č. 150200059 zo dňa 30. 10. 2015 sumu 19.983,50 eur, č. 150200064 zo dňa 11. 11. 2015 sumu 24.800,- eur, č. 150200075 zo dňa 25. 11. 2015 sumu 23.200,- eur, č. 150200077 zo dňa 30. 11. 2015 sumu 16. 800,- eur, č.150200079 zo dňa 30. 11. 2015 sumu 18.360,- eur, č. 150200092 zo dňa 22. 12. 2015 sumu 15.000,- eur a č. 150200122 zo dňa 29. 12. 2015 sumu 8.440,- eur, celkom sumu 126.583,50 eur za stavebné a zemné práce. Faktúry vystavila spoločnosť Coniolo s. r. o.
8. Pri preverovaní tejto dodávateľskej spoločnosti bolo zistené, spoločnosť Coniolo s. r. o., ktorej konateľom bol p. B. Y., v priebehu roka 2015 zmenila sídlo z adresy Bačova cesta 1/444, Nová Baňa, na adresu Mostná 13, Nitra, a tiež konateľa spoločnosti, pričom novým konateľom spoločnosti sa stal Z. L.. Spoločnosť v decembri 2016 zmenila názov na SOLUTION FOUR s.r.o. a taktiež konateľa. Novým konateľom sa stal H. J..
9. Správca dane za účelom preverenia dodávateľských faktúr vyzval výzvou zo dňa 02.02.2018 spoločnosť SOLUTION FOUR s.r.o. na predloženie dokladov za rok 2015 a predvolal Z. L., bývalého konateľa spoločnosti Coniolo s. r. o. k podaniu svedeckej výpovede, ako i H. J., konateľa spoločnosti SOLUTION FOUR s.r.o. (do 12.12.2016 Coniolo s.r.o.).
10. Dňa 07.03.2018 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní o výsluchu svedka Z. L. (za prítomnosti konateľa konateľa žalobcu).
11. Správca dane nahliadol dňa 17.04.2018 do spisu z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 vykonanej v spoločnosti SOLUTION FOUR s.r.o. (právny nástupca spoločnosti Coniolo s. r. o.), pri ktorej bolo zistené, že spoločnosti nebolo živnostníkmi fakturované žiadne vykonanie stavebných a zemných prác, spoločnosť nemala zamestnancov. Správca dane v priebehu vykonávanej daňovej kontroly spísal dňa 24.10.2017 zápisnicu o ústnom pojednávaní s H. J., ktorý bol konateľom spoločnosti od 13.12.2016.
12. Z výpisu z obchodného registra bolo správcom dane zistené, že spoločnosť SOLUTION FOUR s.r.o. je právnym nástupcom viacerých spoločností, pričom všetky zmeny nastali v roku 2017. Konateľ spoločnosti na otázku správcu dane, či podpisoval zmluvy o zlúčení odpovedal, že si nie je istý. Bol pri spisovaní poslednej Notárskej zápisnice zo dňa 27.09.2017. Uviedol, že všetky skutočnosti týkajúce sa prepisu alebo zlúčenia spoločnosti SOLUTION FOUR s.r.o. s inými spoločnosťami vybavoval právnik, ktorý ho vždy telefonicky kontaktoval, aby prišiel podpísať potrebne doklady. Kópie dokladov nikdy nedostal a na žiadnom valnom zhromaždení, pri ktorom sa rozhodovalo o zlúčení spoločnosti nikdy nebol. S bývalým konateľom spoločnosti p. Z. L. sa nikdy nestretol, a ani od neho neprevzal žiadne účtovníctvo. Na otázku správcu dane, kto financoval všetky právne služby súvisiace o spoločnosťou (vypracovanie zmlúv o zlúčení firiem, rozhodnutia jediného spoločníka, preberacie protokoly, rozhodnutia valného zhromaždenia a ostatné dokumenty ), ktoré boli podávané na Okresný súd v Nitre odpovedal, že on právnika neplatí, je nezamestnaný a nevie, kto financuje tieto právne služby. Na otázku správcu dane, kto podal žiadosť o zrušenie spoločnosti dopovedal, že pravdepodobne právnik.
13. Dňa 30. 10. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom Z. L.. ktorý uviedol, že bol konateľom spoločnosti v období od 29. 05. 2015 do 11.11.2016, spoločnosť vykonávala prevažne stavebnú činnosť, ako aj výkopové a zámočnícke práce.
14. Správca dane na základe zistených skutočnosti vyzval daňový subjekt výzvou zo dňa 17.04.2018 na predloženie dôkazov preukazujúcich vykonanie fakturovaných prác. Žalobca predložil správcovi dane ako dôkazy fotografie z miesta výkonov prác a mená osôb, ktoré fakturované práce za spoločnosť Coniolo s. r. o. vykonali a rôzne dôkazy, ktoré mali preukazovať, že zaúčtované náklady súviseli s dosiahnutými konkrétny mi zdaniteľnými príjmami.
15. Dňa 12.07.2018 vypočul správca dane za účasti konateľa žalobcu navrhnutých svedkov - G. G. a E. C., ktorí vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že v roku 2015 pracovali na základe pracovných zmlúv u P., ktorý bol subdodávateľom spoločnosti Coniolo s. r. o. Jednalo sa o výkopové práce na kanalizácii v Žitavanoch. Odmenu za vykonané práce im vyplácal p. P.. prípadne p. P. v hotovosti raz mesačne.
16. Podaním zo dňa 14. 08. 2018 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015, k čomu žalobca podal vyjadrenie podaním zo dňa 18. 09. 2018.
17. Správca dane vypracoval o výsledku daňovej kontroly dňa 05. 10. 2018 protokol č. 101983102/2018 zo dňa 05. 10. 2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil daňovému subjektu dňa 17. 10. 2018. Žalobca predložil správcovi dane dňa 08. 11. 2018 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.
18. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 11. 12. 2018, kedy boli pred správcom dane prerokované pripomienky a dôkazy k vyjadreniu žalobcu, navrhol správcovi dane, aby si zabezpečil účtovníctvo spoločnosti EKONOMU s.r.o. od Kriminálnej polície a dňa 11. 12. 2018 doručil správcovi dane ako dôkaz fotografie a technický preukaz nákladného vozidla FORD TRANSIT PRIT ev. č. X Správca dane na základe požiadavky daňového subjektu vyzval dňa 21. 01. 2019 KR PZ v Nitre o zaslanie overených fotokópii všetkých účtovných a iných dokladov spoločnosti EKONOMU s.r.o. Nitra za rok 2015 súvisiacich s vykonaním stavebných prác pre žalobcu, a taktiež požiadal o poskytnutie informácie, či konateľ spoločnosti EKONOMU s.r.o. potvrdil obchodnú spoluprácu a vykonanie stavebných prac pre žalobcu.
Z odpovede na výzvu, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 30. 01. 2019 vyplynulo, že doklady na KR PZ predložil ako svedok iba konateľ žalobcu V. B. a konateľ spoločnosti EKONOMU s.r.o. H. L. využil svoje právo nevypovedať.
19. So zistenými skutočnosti správca dane oboznámil žalobcu pri ústnom pojednávaní konanom dňa 14. 03. 2019, pri ktorom s ním prerokoval pripomienky a dôkazy k záverom správcu dane uvedeným v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 11. 12. 2018 a k elektronickému podaniu zo dňa 26. 12. 2018. Žalobca sa ústneho pojednávania, ktoré sa malo konať za účelom prerokovania predložených pripomienok a námietok dňa 18. 04. 2019 nezúčastnil.
20. Správca dane vydal dňa 29. 04. 2019 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 73.425,77 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Podaním zo dňa 11. 06. 2019 sa žalobca proti uvedenému rozhodnutiu odvolal. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 19. 08. 2019 zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. 04. 2019 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie a to z dôvodu, že rozhodnutie správcu dane považoval za nepreskúmateľné z dôvodu nenaplnenia dikcie ust. § 63 ods. 5 daňového poriadku.
21. V poradí druhým rozhodnutím správca dane dňa 11. 09. 2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 73.425,77 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu opäť odvolanie, podaním zo dňa 16. 10. 2019. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný v žalobcu napadnutom rozhodnutí.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
22. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 17. 12. 2019 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102145336/2019 zo dňa 11. 09. 2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 v sume 73.425,77 eur.
23. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav tak, ako je popísaný v časti I. tohto rozsudku, ako i obsah podaného odvolania.
24. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101983102/2018 zo dňa 05. 10. 2018.
25. Žalobca sa proti rozhodnutiu správcu dane odvolal, odvolací organ po preskúmaní rozhodnutia vydal dňa 19. 08. 2019 rozhodnutie č. 101967215/2019, ktorým rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací orgán zaviazal správcu dane vydať nové rozhodnutie vo veci, ktoré bude obsahovať náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku.
26. Správca dane postupoval v ďalšom konaní v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho orgánu a dňa 11. 09. 2019 vydal rozhodnutie č. 102145336/2019, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 73.425,77 eur.
27. Žalovaný k námietke žalobcu, že predložené faktúry odrážajú skutočnosť, že k dodaniu služby reálne došlo, že akceptoval faktúry, čim došlo k realizácii právneho úkonu, že faktúry boli opečiatkované a podpísané, čím bola preukázaná vierohodnosť daňového dokladu a faktúry boli vystavené určitým dodávateľom, pričom realizácia prac bola preukázaná a ďalej, že predložil správcovi dane objednávky prác, fotografickú dokumentáciu, technický preukaz nákladného auta, súpisy vykonaných prac a priradenie dodávateľských faktur k odberateľským faktúram uviedol, že predloženie dodávateľských faktúr nie je dôkazom o tom, že k dodaniu fakturovaných služieb skutočne aj došlo spoločnosťou uvedenou na predložených faktúrach ako dodávateľ. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzval dodávateľské spoločnosti z dôvodu, že obchodný prípad je dvojstranný vzťah a jeho realizáciu musia vedieť preukázať obidvaja obchodní partneri, aby dodanie fakturovaných prác v prospech žalobcu preukázali predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov. Dodávateľské spoločnosti požadovane doklady správcovi dane nepredložili z dôvodu, že ich nemali k dispozícii. Zástupcovia
dodávateľských spoločností vo svojich vyjadreniach uviedli, že nevedia kde sa účtovne doklady spoločností nachádzajú. V prípade, keď uviedli, kde by sa účtovné doklady spoločnosti mohli nachádzať, správcovi dane sa účtovné a iné doklady dodávateľských spoločností zabezpečiť nepodarilo. Tým, že vykonanie fakturovaných prac preukázal iba jeden obchodný partner, v danom prípade žalobca ako odberateľ, ktorý si fakturované práce uplatnil ako daňové výdavky (náklady), nie je možné vysloviť záver, že fakturované práce boli preukázateľne vykonané vo fakturovanom rozsahu a spoločnosťami uvedenými na predložených dokladoch, ako dodávatelia.
28. K predloženým objednávkam, súpisom vykonaných prác, fotodokumentácii a ďalším dokladom žalovaný uviedol, že je potrebné, aby doklady preukazujúce vykonanie fakturovaných prác predložil aj obchodný partner daňového subjektu, ktorý v prípade, že boli fakturované práce uskutočnené, disponuje identickými účtovnými a inými dokladmi. Priradenie dodávateľských faktúr k odberateľským faktúram je dôkazom, že práce boli vykonané, ale nie je dôkazom o tom, kto práce skutočne vykonal.
29. K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že svedkovia, zástupcovia dodávateľských spoločností vo svojich vyjadreniach vykonanie fakturovaných prác potvrdili, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázali. Tvrdenie o niečom, čo nie je žiadnym iným spôsobom preukázané, nie je možné v daňovom konaní použiť ako dôkaz. Vystavené dodávateľské faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov (nákladov), ale nejedná sa o dôkazy preukazujúce, že k vykonaniu prác skutočne aj došlo spoločnosťou uvedenou na dokladoch ako dodávateľ. Správca dane, a ani žalovaný skutočnosť, že dodávky boli uskutočnené s cieľom realizácie ekonomickej činnosti, nespochybňujú. K námietke žalobcu, že faktúry boli vystavené na materiálnom základe a majú povahu faktu žalovaný uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo dokazovaním vykonaným správcom dane preukázané, že fakturované práce vykonali spoločnosti uvedené na dokladoch ako dodávatelia.
30. K tvrdeniu žalobcu že si splnil svoje dôkazné bremeno, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalovaný s poukazom na ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov uviedol, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaloženy daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. V zmysle § 24 ods. I daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, a na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane. Zákonodarca pri uplatnení si daňových výdavkov (nákladov) od daňového subjektu vyžaduje, aby preukázal splnenie podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky (náklady), ktoré vynaložil na úhradu vy konaných fakturovaných prác je potrebné, aby preukázal, že práce boli vykonané vo fakturovanom rozsahu a spoločnosťou, resp. osobou uvedenou na faktúre. Predložené faktúry so súpisom vykonaných prác sú síce podmienkou na uznanie uplatnených daňových výdavkov (nákladov), ale zároveň musí byť preukázané aj reálne uskutočnenie prác, a to práve ich dodávateľom. Spoločnosti uvedené na predložených účtovných dokladoch ako dodávatelia však v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložili žiadne správcom dane overiteľné dôkazy o tom, že práce skutočne aj vykonali. K prechodu dôkazného bremena na správcu dane žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno neprechádza na správcu dane, ale je primáme vždy na strane daňového subjektu, ktorý preukazuje, že si daňové výdavky (náklady) uplatňuje za splnenia zákonom stanovených podmienok. Správca dane v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu. Skutočnosť, že správca dane predložené listinné dôkazy nevyhodnotil v prospech žalobcu neznamená, že sa nimi nezaoberal, resp. že ich odmietol.
31. Žalovaný k námietkam týkajúcim sa dodávateľských spoločností uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že žalobca mal s dodávateľskými spoločnosťami v minulosti, a tiež aj v kontrolovanom zdaňovacom období štandardné obchodne vzťahy. Je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za obchodného partnera, avšak v prípade, že obchodný partner nevie preukázať realizáciu obchodného prípadu, v prípade daňového subjektu vykonanie stavebných prác, dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej núdze. Správca dane nepožadoval od daňového subjektu dôkazy, ktorými nemohol disponovať, ale v priebehu daňovej kontroly vyzýval dodávateľské spoločnosti k predloženiu dôkazov, ktorými by vykonanie prác v prospech daňového subjektu preukázali. K úvahám správcu dane, ktoré sú podľa žalobcu v rozpore s daňovým poriadkom zastal názor, že z konania správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva, že správca dane postupoval v zmysle platných
právny ch predpisov. V prípade, že žalobca zastáva názor, že správca dane svojim konaním porušoval zákonné ustanovenia, je potrebné aby svoje námietky konkretizoval, inak k nim odvolací orgán nevie zaujať relevantné stanovisko.
32. K výpovedi konateľa dodávateľskej spoločnosti EKONOMU s.r.o., ktorý sa vyjadril, že zamestnával 20 až 30 ľudí, je iba tvrdením o niečom, čo nie je žiadnym spôsobom preukázané. V prípade, že dodávateľská spoločnosť mala zamestnancov, prípadne zadala vykonanie prác živnostníkom, bolo jej povinnosťou uvedenú skutočnosť správcovi dane preukázať. Podstatná je skutočnosť, že konateľ dodávateľskej spoločnosti nepreukázal, kto za spoločnosť práce pre žalobcu vykonal. Správca dane neprehliadol výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti, ale tvrdenie o niečom, čo nie je žiadnym iným spôsobom preukázané, nemôže byť použité ako dôkaz .
33. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania miestneho zisťovania na stavbách uviedol, že správca dane a ani žalovaný nespochybňujú skutočnosť, že prace na stavbách boli vykonané, ale spochybňujú skutočnosť, že ich vykonali spoločnosti, uvedené na predložených faktúrach ako dodávatelia. Vykonaním miestnych zisťovaní na stavbách by sa preukázala iba skutočnosť, že stavebné a iné práce vykonané boli, ale nie skutočnosť, kto práce vykonal.
34. K námietke nadväznosti výnosov na náklady žalovaný poukázal na ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého musia byť uplatnené daňové výdavky (náklady) preukázané. Žalobca si dosiahnuté výnosy vyčíslil sám. Výšku uplatnených daňových výdavkov (nákladov) preveroval správca dane v súlade so znením § 46 ods. 1 daňového poriadku v priebehu daňovej kontroly. Správca dane spochybnil uplatnené daňové výdavky (náklady) na základe vykonaného dokazovania, v priebehu ktorého preveroval vykonanie fakturovaných prác v dodávateľských spoločnostiach. Dodávateľské spoločnosti však vykonanie fakturovaných prác žiadnym spôsobom nepreukázali. K navrhovanému vylúčeniu príjmov zo základu dane žalovaný uviedol, že zo základu dane nemožno na základe výsledkov daňovej kontroly vylúčiť dosiahnuté príjmy z dôvodu, že uplatnené daňové výdavky, prislúchajúce k dosiahnutým príjmom, neboli v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dodávateľskými spoločnosťami preukázané.
35. Ďalej žalovaný konštatoval, že z konania správcu dane nevyplýva žalobcom tvrdené svojvoľné hodnotenie dôkazov, a ani účelové nakladanie so zistenými skutočnosťami. Správca dane dôkazy a doklady predložené daňovým subjektom akceptoval, ale prihliadal pri tom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo. Takouto skutočnosťou bolo aj zistenie, že vykonanie fakturovaných prác preukázal iba jeden obchodný partner, a to žalobca, ktorý si fakturované práce uplatnil do daňových výdavkov (nákladov). Druhý obchodný partner, ktorý by v prípade, že fakturované prace boli skutočne aj vykonané, mal disponovať totožnými listinnými dôkazmi, tieto správcovi dane nepredložil, a teda vykonanie fakturovaných prác nepreukázal.
36. K svedeckým výpovediam, na ktoré sa odvolával žalobca žalovaný uviedol, že konatelia dodávateľských spoločností EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o. vo svojich výpovediach vykonanie fakturovaných prac a vystavenie faktúr potvrdili, ale svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali. Čo sa týka výpovedí ďalších svedkov, konkrétne H. O., E. C., G. G. a V. Z., uviedol, že svedkovia síce potvrdili, že pracovali cca dva týždne pre spoločnosť EKONOMU s.r.o. a pre subdodávateľa spoločnosti Coniolo s. r. o., ale svoje tvrdenia taktiež žiadnym spôsobom (zmluva o pracovnom pomere, dohoda o vykonaní prác, vyplatená odmena za prácu) nepreukázali.
37. Správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania rozsiahle dokazovanie, v priebehu ktorého preveroval skutočnosti deklarovane žalobcom na predložených účtovných dokladoch v dodávateľských spoločnostiach.
38. K námietke týkajúcej sa vedenia dokazovania, ktoré bolo podľa názoru žalobcu vykonávané na úkor jeho práv a právom chránených záujmov zaujal žalovaný stanovisko, že nakoľko žalobca svoju námietku nekonkretizoval, nemá možnosť k nej zaujať relevantne stanovisko.
39. K porušeniu § 46 ods. 5 daňového poriadku žalovaný prezentoval názor, že správca dane oboznámil daňový subjekt so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly v oboznámení zo dňa 14.08.2018, v ktorom ho zároveň vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy,
ktorými disponuje a ktoré v priebehu daňovej kontroly nepredložil. Zistené skutočnosti obsahoval aj protokol z daňovej kontroly, ktorý správca dane spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi. Žalovaný považoval z uvedeného dôvodu námietku žalobcu, že protokol z daňovej kontroly je nezákonný, za nedôvodnú.
40. Rozhodnutie správcu dane v časti odôvodnenie obsahuje všetky predložené a získané listinné dôkazy, všetky skutočnosti zistené správcom dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom správca dane všetky zistene skutočnosti odôvodnil v nadväznosti na platné právne predpisy, uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a tiež vysporiadanie sa s námietkami daňového subjektu. Rozhodnutie správcu dane je vydané v zmysle platných právnych predpisov, obsahuje náležitosti ustanovené v § 63 ods. 5 daňového poriadku, obsahuje všetky skutočnosti, ktoré správca dane zistil, a ktoré správcu dane viedli k neuznaniu uplatnených daňových výdavkov (nákladov).
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
41. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu správnu žalobcu zo dňa 27. 02. 2020, ktorá bola súdu doručená 28. 02. 2020. Žiadal, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 09. 2019 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.
42. Žalobca mal za to, že správca dane a žalovaný na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdili a na žalobcu neoprávnene preniesli dôkazné bremeno, ktoré v konaní zaťažovalo správcu dane, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
43. Ďalej poukázal na to, že dodávateľské spoločnosti EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o. vykonali pre žalobcu ako objednávateľa stavebné, zemné, búracie a iné práce na základe jednotlivých objednávok žalobcu, ktoré práce boli realizované na stavebných zákazkach vykonávaných žalobcom ako zhotoviteľom pre jeho vlastných odberateľov. O rozsahu prác boli zhotovené súpisy vykonaných prác, po odsúhlasení ktorých uvedení dodávatelia vystavili žalobcovi faktúry. Žalobca na základe toho, že fakturované práce boli vykonané ich dodávateľmi riadne, vystavené faktúry uhradil. Nakoľko poskytnuté služby predmetných dodávateľov predstavovali subdodávku na stavebných zákazkach vykonávaných žalobcom pre konečného odberateľa, cena ktorých zakázok predstavovala zdaniteľný príjem žalobcu, ktorý príjem žalobca riadne priznal a odviedol z neho štátu aj daň, cenu služieb poskytnutých mu označenými dodávateľmi si žalobca uplatnil ako daňový náklad súvisiaci s dosiahnutím jeho zdaniteľného príjmu.
44. Žalobca v priebehu daňového konania predložil správcovi dane viacero listinných dôkazov, ktorými preukazoval existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a označenými dodávateľmi, ako aj existenciu plnenia poskytnutého na základe tohto vzťahu a to:
- objednávky, ktorými u označených dodávateľov objednal vykonanie uvedených prác,
- súpisy prác vykonaných týmito dodávateľmi na základe objednávok žalobcu,
- faktúry, ktoré dodávatelia za vykonanie týchto prác žalobcovi vystavili a ktoré žalobca riadne zaradil do svojho účtovníctva a uhradil,
- fotografickú dokumentáciu prác vykonaných označenými dodávateľmi z dôvodu, že správca dane odmietol na návrh žalobcu vykonať miestne zisťovanie na preukázanie existencie materiálneho plnenia,
- položkovitý rozpis, v ktorom žalobca priradil jednotlivé dodávateľské faktúry k odberateľským faktúram žalobcu.
45. Uzavretie obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťami EKONOMU s.r.o. resp. Coniolo s. r. o., ako aj poskytnutie plnenia z tohto právneho vzťahu, potvrdili správcovi dane pri výsluchu aj konatelia oboch označených dodávateľov - Z. L. a H. L..
46. Okrem toho žalobca správcovi dane zabezpečil na účely výsluchu svedka aj štyri osoby - robotníkov - H. O., E. C., G. G., V. Z., prostredníctvom ktorých si dodávatelia žalobcu plnili svoje zmluvné záväzky voči žalobcovi, ktoré osoby vedel žalobca identifikovať vďaka tomu, že sa na miesto výkonu prác dopravovali s využitím motorového vozidla zn. Ford Transit patriaceho žalobcovi. Všetci svedkovia potvrdili, že pracovali pre označených žalobcových dodávateľov, či už priamo, alebo nepriamo, a že na základe ich pokynu vykonávali práce na zákazkach žalobcu.
47. Správca dane po vyhodnotení uvedených, žalobcom produkovaných dôkazov dospel k záveru, že náklady vynaložené žalobcom na úhradu faktúr vystavených dodávateľskými spoločnosťami EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o. nie sú daňovými nákladmi, nakoľko tieto náklady nesúviseli s daňovými príjmami žalobcu, resp. že tento súvis žalobca dostatočne nepreukázal.
48. Rozhodnutie správcu dane vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktoré správcu dane k uvedenému záveru viedli. Považoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného za rozsahovo veľmi skromné, najmä pokiaľ ide o samotné dôvody, ktoré mali správcu dane viesť k jeho rozhodnutiu.
49. Žalobca považuje hodnotenie listinných dôkazov správcom dane za nesprávne, až absurdné. Listina nie je tvrdenie o určitej skutočnosti ani skutočnosť, ktorá sa má preukázať. Listina je jedným z právom aprobovaných dôkazných prostriedkov, ktorými sa určitá skutočnosť potvrdzuje alebo vyvracia. U listiny je potrebné skúmať predovšetkým jej pravosť a jej neporušenosť. Pravdivosť dôkazu získaného týmto dôkazným prostriedkom potom musí vyplynúť z vyhodnotenia dôkazov vykonaného v priebehu konania a to každého dôkazu jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie úvahy, ktorými sa pri tomto hodnotení dôkazov riadil. V danom prípade správca dane pravosť a pravdivosť predložených listinných dôkazov neposudzoval podľa týchto kritérií, ale tieto dôkazy odmietol s nesprávnym konštatovaním, že sa nejedná o dôkazy, ale len o tvrdenia žalobcu, ktoré musia byť preukázané, čo spôsobuje takú vadu vo vykonanom dokazovaní, ktorá viedla k nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia.
50. Obdobnými vadami trpí aj úvaha správcu dane, na základe ktorej hodnotil výpovede svedkov vypočutých v priebehu daňového konania, kde správca dane konštatuje, že ani na výpovede svedkov nemohol prihliadať ako na dôkaz napriek tomu, že svedkovia potvrdili vykonanie prác dodávateľskými spoločnosťami EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o. pre žalobcu z dôvodu, že svedkovia svoju výpoveď nedoložili žiadnymi relevantnými dôkazmi. Výsluch svedka je taktiež právom pripusteným dôkazným prostriedkom a dôkaz takýmto dôkazným prostriedkom získaný, je absolútne rovnocenný s dôkazom získaným iným dôkazným prostriedkom.
51. Ďalšia vadná úvaha, ktorou sa správca dane pri hodnotení dôkazov riadil, vyplýva z jeho postulátu, že žalobca nepredložil správcovi dane dôkazy o preverení dodávateľov EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o. v podobe emailovej alebo telefonickej komunikácie s uvedenými dodávateľmi, aj keď mal žalobca dostatok priestoru na vyžiadanie výpisu telefonických hovorov od svojho operátora, s dodatkom, že ak by aj žalobca takýto dôkaz zabezpečil, v žiadnom prípade by nemohol byť rozhodujúci pre posúdenie a rozhodnutie vo veci. Vadnosť tejto úvahy spočíva v tom, že na jednej strane správca dane vyčíta žalobcovi nepredloženie výpisu telefonických hovorov ako jeden z dôvodov, ktorý viedol správcu dane k vydaniu pre žalobcu nepriaznivého rozhodnutia, na druhej strane si správca dane ihneď protirečí konštatovaním, že ani predloženie takého výpisu by v žiadnom prípade nemohlo mať vplyv na rozhodnutie správcu dane. 52. Žalobca má s poukazom na uvedené za to, že proces dokazovania, v ktorom správny orgán vychádza z postulátov, že výpoveď svedka nemožno považovať za dôkaz, pokiaľ nie je potvrdená iným relevantným dôkazom, že faktúry, súpisy vykonaných prác, písomné objednávky, či fotodokumentácia vykonaných prác nie sú dôkazom, ale tvrdením a že ako tvrdenie je ich potrebné preukázať, alebo že rozhodnutie v neprospech žalobcu je aj dôsledkom jeho neaktivity, keď správcovi dane nepredložil dôkaz, ktorý ale ak by aj predložil, nemal by žiadny vplyv na rozhodnutie správcu dane, je potrebné považovať vo svojej podstate za vadný a výsledky takéhoto dokazovania za neplatné, nepreskúmateľné a preto nespôsobilé pre rozhodnutie vo veci, z ktorého dôvodu bol žalovaný povinný rozhodnutie správcu dane zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Tým, že tak neurobil a rozhodnutie správcu dane potvrdil, vydal nezákonné rozhodnutie, ktorým žalobcovi odňal právo na konanie pred správnym
orgánom, keďže takéto konanie má byť dvojstupňové, a konanie správcu dane zavŕšené rozhodnutím, ktoré je nepreskúmateľné, nemožno považovať za ukončené konanie v prvom stupni.
53. Žalovaný potvrdil, že pokiaľ ide o výpovede svedkov - konateľov dodávateľských spoločností, ako i svedkov - robotníkov pracujúcich na stavbe, nebolo možné považovať za dôkaz, lebo títo svedkovia svoje výpovede žiadnym spôsobom nepreukázali. Povinnosť preukázať tvrdenia dôkazmi sa vzťahuje len na tvrdenia účastníka konania, a nie na výpovede svedkov. Nie je úlohou svedkov preukazovať svoju výpoveď ďalšími dôkazmi.
54. Pokiaľ ide o vyhodnotenie listinných dôkazov produkovaných žalobcom v priebehu daňového konania, žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca, ktorý si fakturované práce uplatnil do daňových výdavkov, síce vykonanie týchto prác preukázal, avšak obchodní partneri žalobcu, spoločnosti EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o., vykonanie fakturovaných prác preukázať nedokázali. Práve týmto argumentom, teda že obchodní partneri žalobcu nepreukázali vykonanie fakturovaných prác, odôvodňuje žalovaný správnosť záveru správcu dane o tom, že v konaní žalobca nepreukázal súvis medzi fakturovanými prácami uplatnenými žalobcom ako jeho daňový výdavok a zdaniteľnými príjmami žalobcu.
55. Žalobca vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazné bremeno a pomer, v ktorom dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťažuje daňový subjekt a v ktorom už správcu dane. Spôsob rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane je daný ustanovením § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. 03. 2011, sp. zn. 3Sfž/1/2011, z ktorého v abstrakte citoval.
56. Žalobca správcovi dane predložil v priebehu daňového konania všetky dôkazy, ktoré od neho bolo možné spravodlivo požadovať, a všetky dôkazy, ktorými odberatelia tovarov alebo služieb v štandardnom obchodnom vzťahu disponujú na preukázanie toho, že cena prác vykonaných a fakturovaných spoločnosťami EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o. predstavovali daňové výdavky žalobcu a to:
- navrhol správcovi dane vykonanie miestneho zisťovania na miestach, kde boli práce od dodávateľských spoločností vykonané
- predložil správcovi dane objednávky, ktorými si u dodávateľov objednal vykonanie prác;
- predložil správcovi dane súpisy vykonaných prác ako doklad, že práce boli vykonané riadne a v dohodnutom rozsahu;
- predložil správcovi dane faktúry, ktorými dodávateľské spoločnosti po odsúhlasení súpisu vykonaných prác vyúčtovali žalobcovi cenu vykonaných prác;
- z predložených faktúr a súpisov vykonaných prác vyplýva presná identifikácia druhu vykonaných prác, časovej náročnosti týchto prác i miesto ich výkonu;
- na všetkých objednávkach a dodacích listinách je označený a riadne identifikovaný obchodný partner, ktorý pre žalobcu práce vykonal;
- zabezpečil správcovi dane štyri osoby, ktoré pracovali pre dodávateľské spoločnosti žalobcu na žalobcom objednaných prácach a ktoré žalobca vedel identifikovať vďaka tomu, že sa na miesto výkonu prác dopravovali jeho vozidlom, pričom všetky osoby v pozícii svedkov potvrdili, že pre dodávateľské spoločnosti vykonávali na stavbách realizovaných žalobcom v posudzovanom období rôzne stavebné práce,
- vykonanie fakturovaných prác potvrdili pred správcom dane vo svojej svedeckej výpovedi aj konatelia oboch dodávateľských spoločností;
- žalobca priradil dodávateľské faktúry, na základe ktorých zaplatil svojim dodávateľom cenu prác vykonaných v subdodávke na stavebných zákazkach žalobcu.
57. Žalobca podotkol, že s oboma dodávateľskými spoločnosťami spolupracoval už aj v minulosti, pričom správca dane nikdy nespochybnil služby, ktoré mu týmito spoločnosťami boli dodané ani uplatnenie ceny za tieto služby zaplatené do daňových výdavkov žalobcu. Okrem skúseností z predchádzajúcej spolupráce si žalobca pred objednaním posudzovaných prác oboch dodávateľov znova preveril aj tým, že skontroloval verejne prístupné registre - či sú spoločnosti zapísané v obchodnom registri a či výkon požadovaných prác majú v predmete podnikania, či majú platne pridelené IČ DPH, či
nemajú nedoplatky na zdravotnom a sociálnom poistení, všetko bez zistení, ktoré by mali vzbudzovať akékoľvek pochybnosti na strane žalobcu.
58. Žalobca má s poukazom na uvedené za to, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu s oboma dodávateľskými spoločnosťami konal s náležitou obozretnosťou, ktorá je štandardná v obchodnom styku, a že správcovi dane predložil aj všetky dôkazy, ktorými ako daňový subjekt a objednávateľ prác mohol v štandardnom obchodnom styku disponovať, čím v zmysle označenej judikatúry vyčerpal vlastné dôkazné bremeno v daňovom konaní, nakoľko jednak disponoval existenciou materiálneho plnenia
- vykonaných prác, ktorých existencia nebola spochybnená ani žalovaným a tiež dodacími listinami od konkrétnych, riadne identifikovaných dodávateľov (objednávky, súpisy vykonaných prác, faktúry) obsahujúcich položkovitý opis druhu, miesta, i časovej náročnosti vykonaných a fakturovaných prác. Pokiaľ žalovaný spochybňuje vykonanie prác označenými dodávateľmi z dôvodov, ktoré sú výlučne na strane týchto dodávateľov, potom mu kladie za vinu niečo, čo nie je v možnostiach žalobcu ako daňového subjektu preukázať ani vysvetliť a čo nespadá pod dôkazné bremeno žalobcu.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
59. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, v podaní zo dňa 02. 07. 2020 uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom a poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.
60. Uviedol, že zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí Daňového úradu Nitra zo dňa 11. 09. 2019, ako aj v rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR zo dňa 17. 12. 2019. Obidva dokumenty sú súčasťou administratívneho spisu predloženého spolu s týmto vyjadrením, preto zistenia správcu dane a závery z týchto zistení vyplývajúce, neuvádza vo vyjadrení k žalobe.
61. K námietke žalobca, že listinné dôkazy na preukázanie vykonania fakturovaných prác správcovi dane v priebehu daňovej kontroly predložil žalovaný uviedol, že správca dane a ani žalovaný nespochybnili skutočnosť, že práce na stavebných zákazkach, ktoré žalobca následne odovzdal svojmu odberateľovi vykonané boli, ale v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že ich vykonali spoločnosti, uvedené na predložených dokladoch, ako dodávatelia. Žalovaný neposchybnil ani skutočnosť, že cena zákazky predstavovala pre žalobcu príjem, ale uplatnený daňový náklad, prislúchajúci k dosiahnutému príjmu, nebol v priebehu daňovej kontroly preukázaný. Skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane listinné dôkazy, na ktorých sú deklarované uvedené spoločnosti ako dodávatelia, nie je dôkazom preukazujúcim, že tieto spoločnosti fakturované práce skutočne aj vykonali. Na preukázanie vykonania fakturovaných prác pre daňové účely je potrebné, aby vykonanie prác preukázali predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov aj obchodní partneri žalobcu, t. j. zástupcovia dodávateľských spoločností.
62. K námietkam týkajúcich sa svedeckých výpovedí konateľov dodávateľských spoločnosti, ako i zamestnancov, ktorí vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že pre spoločnosť EKONOMU s.r.o. pracovali v roku 2015 a ďalší svedkovia, že pracovali na základe pracovných zmlúv u p. P., ktorý bol subdodávateľom spoločnosti Coniolo s. r. o. uviedol, že napriek tomu, tieto vyjadrenia nie je možné považovať za dôkazy preukazujúce, že práce, ktoré boli súčasťou dodávok žalobcu voči svojmu odberateľovi, skutočne vykonali spoločnosti EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o., pretože tieto tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázali.
63. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu, že rozhodnutie správcu dane vykazuje znaky arbitrárnosti z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je uvedené iba na dvoch stranách i napriek tomu, že správca dane mal predĺženú lehotu na vydanie rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca dane v odôvodnení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že správca dane bol povinný uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky skutočnosti, ktoré v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistil preverovaním vykonania fakturovaných prác v dodávateľských
spoločnostiach, skutočnosti vyplývajúce zo svedeckých výpovedí a tiež ďalšie informácie, ktoré správca dane v súvislosti s vykonávanou ekonomickou činnosťou dodávateľských spoločností, získal. Nie je podstatné v akom rozsahu správca dane v rozhodnutí uvedie odôvodnenie zistených skutočností, podstatné je, aby správca dane zistené skutočnosti vyhodnotil v nadväznosti na ustanovenia zákona o dani z príjmov, kde uvedie, z akého dôvodu neuznal žalobcovi uplatnené náklady, za daňové náklady.
64. K namietaným vadám v dokazovaní, ktoré podľa názoru žalobcu viedli k nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia žalovaný uvádza, že správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania za účelom zabezpečenia účtovných a iných listinných dôkazov dodávateľských spoločností rozsiahle dokazovanie, pri ktorom postupoval v zmysle ustanovení daňového poriadku, listinné dôkazy sa mu však zabezpečiť nepodarilo.
65. K prevereniu obchodných partnerov žalovaný uvádza, že je na rozhodnutí žalobcu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner nepredloží doklady, ktorými by vykonanie fakturovaných prác preukázal, dostáva sa žalobca do dôkaznej núdze.
66. K vyhodnoteniu dôkazného bremena žalovaný uvádza, že dôkazné bremeno je vždy na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si svoje nároky uplatňuje za splnenia zákonom ustanovených podmienok. Úlohou správcu dane, vykonávajúceho daňovú kontrolu je preverovať doklady predkladané daňovým subjektom a nie vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu. Zo znenia § 24 daňového poriadku vyplývajú povinnosti daňového subjektu a správcu dane spojené s procesom dokazovania. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
67. Žalobca citoval z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a namietal, že dôkazy o vykonaní fakturovaných prác dodávateľskými spoločnosťami žalobcu neboli žalovaným vyhodnotené správne a na ich základe žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmysle citovaného rozsudku NS SR dôkazy predložené žalobcom nemôžu byť vyvrátené iba spochybnením účtovného a iného dôkazného materiálu žalobcu, ale len dôkazmi preukazujúcimi, že žalobca nadobudol výsledok vykonaných prác inak, ako dodaním týchto prác spoločnosťami EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o., ktoré dôkazy však správca dane v daňovom konaní, a ani žalovaný nezabezpečili.
68. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili dôkazy predložené žalobcom spochybnením účtovného a iného dôkazného materiálu, ale na základe skutočnosti, že dodávateľské spoločnosti fakturované práce žiadnym spôsobom nepreukázali. K zabezpečeniu dôkazov, ktorými by správca dane a žalovaný preukázali, že spoločnosti EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o. práce v prospech žalobcu nevykonali žalovaný uviedol, že nie je úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly a žalovaného v priebehu odvolacieho konania vyhľadávať a zabezpečovať dôkazy, ktorými by preukázali, kto v skutočnosti práce v prospech žalobcu vykonal, keďže spoločnosti deklarované ako dodávatelia vykonanie fakturovaných prác nepreukázali. Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly je v zmysle ustanovení daňového poriadku doklady predložené žalobcom preverovať v nadväznosti na platné právne predpisy, a nie zisťovať, kto v skutočnosti fakturované práce vykonal.
69. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobu ako bezdôvodne podanú zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
70. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 24. 07. 2020. Uviedol, že žalovaný aj vo vyjadrení k žalobe niekoľkokrát zdôrazňuje, že žalobcom uplatnené daňové výdavky nemohol považovať za preukázané práve v dôsledku tej skutočnosti, že dodávatelia žalobcu nepreukázali správcovi dane existenciu plnenia, na ktoré mali byť tieto náklady zo strany žalobcu vynaložené, teda negatívne rozhodnutie vo veci samej založil žalovaný na nepreukázaní takej skutočnosti žalobcom, ktorá ani nenastala na strane žalobcu, ale na strane jeho dodávateľov a ktorá preto z hľadiska dôkazného bremena v zmysle označeného rozsudku Najvyššieho súdu SR nezaťažuje žalobcu, ale žalovaného. Podľa názoru žalobcu teda žalovaný nesprávne interpretuje rozloženie dôkazného bremena normatívne
upravené v § 24 daňového poriadku takým spôsobom, ktorý je v rozpore s výkladom tohto inštitútu obsiahnutým v judikatúre Najvyššieho súdu SR.
71. Žalobca zopakoval, že správcovi dane preukázal existenciu materiálneho plnenia (vykonaných prác), cena ktorých bola žalobcovi vyúčtovaná dodávateľskými faktúrami spoločností EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o., pričom správca dane ani žalovaný existenciu tohto materiálneho plnenia (vykonania prác) nespochybnili. Správcom dane nebola spochybnená ani tá skutočnosť, že materiálne plnenie, ktorým žalobca disponoval, zodpovedalo identifikácii tohto plnenia uvedenej na dodacích listinách a faktúrach od spoločností EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o. Žalobca správcovi dane preukázal, že za dodanie tohto plnenia zaplatil označeným dodávateľom kúpnu cenu uvedenú v dodávateľských faktúrach (teda že žalobcovi vznikol výdavok vo výške podľa dodávateľských faktúr), ktorá skutočnosť taktiež nebola zo strany správcu dane spochybnená, a napokon žalobca správcovi dane preukázal aj to, že nadobudnuté plnenie sa stalo súčasťou stavebných zákaziek, z ktorých žalobca získal zdaniteľný príjem, z ktorého príjmu aj riadne odviedol dňa do štátneho rozpočtu. Ani túto skutočnosť správca dane nespochybnil.
72. Žalobca mal vzhľadom na uvedené za to, že správcovi dane preukázal všetky skutočnosti, ktoré spadali v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 pod jeho vlastné dôkazné bremeno, a že správca dane a žalovaný nezákonne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno aj ohľadom takých skutočností, ktoré nastali na strane dodávateľov žalobcu, a vo vzťahu ku ktorým žalobca nebol nositeľom dôkazného bremena, pričom v dôsledku toho, že z neunesenia tohto neoprávnene preneseného dôkazného bremena vyvodili pre žalobcu nepriaznivé následky v podobe neuznania uplatnených daňových výdavkov, vydali nezákonné rozhodnutie, ktoré je potrebné zrušiť.
73. Na prejednanie podanej správnej žaloby súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobcu v intenciách, ako sú uvedené v správnej žalobe a vyjadrení k vyjadreniu žalovaného. zástupkyňa žalovaného. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia k správnej žalobe.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
74. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 23. 02. 2022 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 12. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
75. Podľa § 2, písm. a), b), c), f), h), i), j) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015 (teda v kontrolovanom zdaňovacom období), na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods.
2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 1, písm. a), b), ods. 2 vyššie citovaného zákona, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia, Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej ad a/ - l/.
76. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2019, teda i v čase vydanie rozhodnutia žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 74 ods. 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
77. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie roku 2015 v sume 73.425,77 eur (ako rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní, t. j. v sume 6.462,52 eur a daňou zistenou správcom dane t. j. 79.888,29 eur) pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2015 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby pri uplatnenom - daňovom výdavku (nákladov) v sume 333.753,50 eur z faktúr od deklarovaných dodávateľov žalobcu spoločností EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o.
78. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.
79. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či výdavky žalobcu v sume 207.170,- eur, ktoré zaúčtoval do nákladov na nákladový účet 518 - ostatné služby od deklarovaného dodávateľa EKONOMU s.r.o. a v sume 126.583,50 eur, ktoré zúčtoval do nákladov na nákladový účet 518 - ostatné služby od deklarovaného dodávateľa Coniolo s. r. o. , a to za stavebné práve, pomocné stavebné práce a zemné práce a iné, mali byť uznané za daňové výdavky, pričom podľa názoru správcu dane ich vynaloženie na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu žalobca nepreukázal relevantnými dôkazmi preukazujúcimi, že uvedené náklady spĺňajú základnú charakteristiku daňového výdavku podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov dôsledne riadili. Podľa správneho súdu nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, teda musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať v úvahu, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože len v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o dani z príjmov. S poukazom na označenie predmetu plnenia na faktúrach uvedených vyššie, bolo i podľa názoru súdu potrebné vykonať dokazovanie, ktoré správca dane v potrebnom rozsahu i vykonal, a to vyžiadaním listinných dokladov, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, deklarovaných dodávateľov, svedkov, resp. i nahliadnutím do protokolov z daňovej kontroly vykonaných u deklarovaných dodávateľov žalobcu.
80. Správca dane za účelom preverenia dodávateľských faktúr spoločnosti EKONOMU s.r.o. výzvou zo dňa 02. 02. 2018 vyzval spoločnosť EKONOMU s.r.o. k predloženiu dokladov potrebných k prevereniu fakturovaných prác, ktoré jej spoločnosť nepredložila. Dňa 07. 03. 2018 bol vypočutý svedok - konateľ
spoločnosti EKONOMU s.r.o. H. L., ktorý síce vykonanie prác a vystavenie faktúr pre žalobcu potvrdil, avšak doklady, ktoré by preukázali jeho tvrdenia nepredložil z dôvodu, že žiadne doklady nemá, nakoľko niektoré zmizli a niektoré sa nachádzajú na kriminálnom úrade. Svedok tiež uviedol, že zamestnával 20 až 30 osôb, ktoré mu sprostredkovala osoba, ktorej meno uviesť nevedel, ani mená osôb, ktoré práce vykonali, ktoré zamestnával na čierno a vyplácal v hotovosti, uviesť nevedel. Následne správca dane na návrh žalobcu vypočul dňa 12. 07. 2018 za prítomnosti konateľa žalobcu svedkov V. Z. a H. O., ktorí mali podľa tvrdenia žalobcu vykonávať za spoločnosť EKONOMU s.r.o. fakturované prace. Svedkovia potvrdili, že pre spoločnosť EKONOMU s.r.o. pracovali v roku 2015 približne dva týždne, kedy vykonávali pomocné stavebné práce na stavbách v Žitavanoch a v Lučenci. Na miesto výkonu práce boli dopravovaní služobným vozidlom žalobcu, peňažnú odmenu za vykonané práce im spoločnosť EKONOMU s.r.o. nevyplatila. Správca dane v priebehu daňovej kontroly správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej v spoločnosti EKONOMU s.r.o. za zdaňovacie obdobie február až december 2015, z ktorého zistil, že správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu spísal dňa 01. 02. 2017 zápisnicu o ústnom pojednávam s R. D., účtovníčkou spoločnosti EKONOMU s.r.o., ktorá potvrdila, že v roku 2015 vystavila na základe pokynov konateľa spoločnosti EKONOMU s.r.o. p. L. faktúry, ktoré mu odovzdala. Podľa zistení správcu dane spoločnosť v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2015 deklarovala dosiahnuté výnosy z hospodárskej činnosti v sume 255.020,- eur, pričom daňovou kontrolou boli zistené tržby spoločnosti v sume 713.191,20 eura.
81. Z výpovede konateľa spoločnosti EKONOMU s.r.o. je zrejmé, že konateľ spoločnosti nevedel uviesť, ktorí zamestnanci mali vykonať u žalobcu práce, sám uviedol, že ich vyplácal na čierno. Potvrdenie spolupráce a vystavenie faktúr konateľom deklarovaného dodávateľa H. L. ešte nepotvrdzuje dôvodnosť fakturácie v priebehu roku 2015 a teda dodanie tam uvedených služieb/stavebných, pomocných a výkopových prác žalobcovi zo strany vyššie uvedeného dodávateľa. Dôkazom nie sú ani výpovede svedkov Z. a O., ktorí síce potvrdili, že vykonali stavebné a pomocné práce pre žalobcu, ale nepreložili žiadne dôkazy o tom, na základe čoho vykonávali práce (pracovná zmluva, živnosť) a naviac potvrdili, že im za vykonanú prácu nebolo zaplatené.
82. Následne správca dane vykonal dokazovanie i ohľadom dodávky prác deklarovaným dodávateľom žalobcu spoločnosťou Coniolo s. r. o.. Pri preverovaní dodávateľskej spoločnosti zistil, že spoločnosť Coniolo s. r. o., ktorej konateľom bol B. Y., v priebehu roka 2015 zmenila sídlo z adresy Bačova cesta 1/444, Nová Baňa, na adresu Mostná 13, Nitra, a tiež konateľa spoločnosti, pričom novým konateľom spoločnosti sa stal Z. L.. Spoločnosť v decembri 2016 zmenila názov na SOLUTION FOUR s.r.o. a taktiež konateľa, novým konateľom sa stal H. J.. Správca dane za účelom preverenia dodávateľských faktúr vyzval výzvou zo dňa 02. 02. 2018 spoločnosť SOLUTION FOUR s.r.o. na predloženie dokladov za rok 2015. Dňa 07. 03. 2018 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní o výsluchu svedka Z. L., ktorý potvrdil, že spoločnosť Coniolo s. r. o. faktúry za stavebné a zemné práce vystavila, práce boli vykonane živnostníkmi, ktorých mená uviesť nevedel. Svedok uviedol, že nemá žiadne doklady, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, nakoľko spoločnosť predal a doklady odovzdal novému konateľovi. Odovzdanie dokladov spoločnosti preukázať nevedel. Svedok H. J., konateľ spoločnosti SOLUTION FOUR s.r.o. predložil správcovi dane dňa 14. 03. 2018 čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že od Z. L. neprevzal žiadne doklady spoločnosti Coniolo s. r. o. Správca dane nahliadol dňa 17. 04. 2018 do spisu z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 vykonanej v spoločnosti SOLUTION FOUR s.r.o. (právny nástupca spoločnosti Coniolo s. r. o.), pri ktorej bolo zistené, že spoločnosti nebolo živnostníkmi fakturované žiadne vykonanie stavebných a zemných prác, spoločnosť nemala zamestnancov. Správca dane v priebehu vykonávanej daňovej kontroly spísal dňa 24. 10. 2017 zápisnicu o ústnom pojednávaní s H. J., ktorý bol konateľom spoločnosti od 13. 12. 2016 a ktorý k činnosti spoločnosti uviedol, že za jeho pôsobenia spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, na adrese sídla spoločnosti nikdy nebol, daňové priznanie za rok 2016 nepodal z dôvodu, že si myslel, že ak spoločnosť nevykonává činnost, daňové priznanie podať nemusí. Ďalej uviedol, že konateľom spoločnosti sa stal na základe odporúčania známeho, všetky doklady k predaju spoločnosti pripravil právnik, ktorého meno uviesť nechcel. Nevedel uviesť, kde sa nachádzajú účtovné a iné doklady spoločnosti, o dokladoch, ktoré súviseli s predajom spoločnosti (preberacie protokoly, zmluvy a pod.) tvrdil, že ich nemá, na obchodnom registri nikdy v žiadnom meste nebol.
83. Správca dane z výpisu z Obchodného registra zistil, že spoločnosť SOLUTION FOUR s.r.o. je právnym nástupcom viacerých spoločností, pričom všetky zmeny nastali v roku 2017. Konateľ spoločnosti nevedel uviesť, či podpisoval zmluvy o zlúčení. Všetky skutočnosti týkajúce sa prepisu alebo
zlúčenia spoločnosti SOLUTION FOUR s.r.o. s inými spoločnosťami vybavoval právnik, ktorý ho vždy telefonicky kontaktoval, aby prišiel podpísať potrebné doklady. Kópie dokladov nikdy nedostal a na žiadnom valnom zhromaždení, pri ktorom sa rozhodovalo o zlúčení spoločnosti, nikdy nebol. S bývalým konateľom spoločnosti Z. L. sa nikdy nestretol, a ani od neho neprevzal žiadne účtovníctvo. Uviedol, že je nezamestnaný a nevie, kto financuje právne služby pre spoločnosť.
84. Následne správca dane uskutočnil svedeckú výpoveď s. Z. L.. ktorý uviedol, že bol konateľom spoločnosti v období od 29. 05. 2015 do 11. 11. 2016, spoločnosť vykonávala prevažne stavebnú činnosť, ako aj výkopové a zámočnícke práce. Pretože spoločnosť nemala zamestnancov, najímala si na prácu živnostníkov, stavebné práce boli vykonávané v Dusle Šaľa, v ZOŠ Trnava, v dedine, na názov ktorej si nespomenul stavali bytovku a v Bratislave čistili rybník. Za najväčších odberateľov spoločnosti označil Duslo Šaľa a ZOŠ Trnava. Spoločnosť nemala žiadne prenajaté priestory, na adrese Mostná 13, Nitra sa nachádzala iba schránka. Svedok nevedel identifikovať osobu, ktorá spracovávala účtovníctvo spoločnosti a vystavovala faktúry na základe dokladov, ktoré mu odovzdávali spoločnosti, pre ktoré vykonával práce. Faktúry podpisoval osobne, ale kde sa nachádzajú doklady spoločnosti SOLUTION FOUR s.r.o. uviesť nevedel, nakoľko tieto odovzdal pri predaji spoločnosti H. J. osobne, pričom žiadny protokol o odovzdaní dokladov nemal k dispozícii. Správcovi dane predložil Zmluvu o prevode obchodného podielu medzi Z. L. a H. J. zo dňa 11. 11. 2016, ktorá je podpísaná iba Z. L..
85. Z týchto výpovedí je zrejmé, že vypočuté osoby sa nevedeli konkrétne vyjadriť k obchodnému vzťahu so žalobcom ako odberateľom. Potvrdenie spolupráce a vystavenie faktúr konateľom deklarovaného dodávateľa Z. L. nepostačuje, najmä, ak svedok nevedel uviesť, kto práce vykonal, nevedel uviesť mená živnostníkov, ktorí mali práce vykonať a pri daňovej kontrole tohto dodávateľa bolo zistené, že spoločnosti nebolo živnostníkmi fakturované žiadne vykonanie stavebných a zemných prác. Účtovné doklady nepredložil ani bývalý konateľ spoločnosti s odôvodnením, že ich odovzdal novému konateľovi, ktorý to poprel. Nepredložil ani protokol , ktorý by mal preukazovať jeho tvrdenia o odovzdaní účtovníctva novému konateľovi spoločnosti .
86. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, správca dane vyvodil záver, že tieto nepotvrdzujú dôvodnosť vystavenia faktúr uvedených vyššie pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorých malo byť dodanie služby - stavebných, pomocných a zemných prác v roku 2015. Samotné faktúry a ani samotné dodanie služieb fakturovaných predmetnými faktúrami uvedenými vyššie nie sú sami o sebe dôkazom o tom, že fakturované služby boli žalobcovi dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Výsledkom preverenia správcom dane bolo zistenie, že reálne dodanie fakturovaných služieb práve od deklarovaných dodávateľov uvedených na predmetných faktúrach vystavených od dodávateľa EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o. nebolo vierohodne preukázané. Správca dane v predmetnej veci vykonal i ďalšie dokazovanie (nahliadnutím do protokolov z daňových kontrol vykonaných v rozhodnom období u deklarovaných dodávateľov žalobcu) a rozsiahlo popísal jednotlivé vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich vyvodil a rovnako postupoval i žalovaný. Nie všetky skutočnosti, z ktorých správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal a uvádzal v rozhodnutí, majú rovnakú preukaznú silu, pričom niektoré podklady a dôkazy možno označiť ako kľúčové a niektoré spĺňajú podpornú funkciu. Podľa názoru správneho súdu je ale podstatné zistenie, že všetky zhromaždené podklady a dôkazy predstavujú presvedčivý a vnútorne nerozporný, konzistentný dôkaz, dostatočne relevantný pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného v predmetnej veci.
87. Žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, výpovedí osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu, alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania. Tvrdenia i názory žalobcu, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi, podkladmi a argumentami, tak predstavujú len vyjadrenia jeho nesúhlasu so závermi žalovaného a s vyhodnotením žalobcom predložených i správcom dane zadovážených resp. vykonaných dôkazov, čo nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane sú nezákonné. Výpovede osôb, ktorými boli konateľ žalobcu a konatelia resp. bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov, podľa názoru správneho súdu nemali charakter dôkazu, pretože ich obsah vzhľadom na postavenie takýchto „svedkov“ (napr. ich záujem na výsledku daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ako kontrolovaného daňového subjektu) mali len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré bolo potrebné preukázať.
88. Tvrdenia osôb vystupujúcich v mene dodávateľa/dodávateľov (konatelia, resp. bývalí konatelia), ktoré sa mali podieľať na vzniku výdavkov žalobcu (mali zabezpečovať odplatné dodanie služieb) v súlade s predloženými účtovnými dokladmi, ale tiež v súlade so záujmami žalobcu, ako aj v súlade so záujmami svojimi, za rozhodujúce potvrdzujúce dôkazy nemožno považovať. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Najmä konateľ žalobcu a konatelia, resp. bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov, neboli teda tretími osobami vypovedajúcimi o informáciách, ktoré získali o postupe alebo konaní iného (inak povedané o tom čo videli a počuli), t. j. nemožno ich výpovediam v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede v rámci dokazovania, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť, čo správca dane i žalovaný aj urobili. Obdobne sa tento prístup vzťahuje na listinné doklady predložené žalobcom, obsahujúce verifikovateľné skutočnosti. Preto ich nemožno považovať za dôkazy preukazujúce dodanie služieb žalobcovi, ale len za podklady spĺňajúce formálne zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu. Tvrdenia žalobcu a bývalých, resp. súčasných konateľov deklarovaných dodávateľov žalobcu samé o sebe nepredstavujú dôkazy o tvrdených skutočnostiach, a preto je ich možné považovať len za vyhlásenia, bez možnosti overenia. To platí i svedkoch - pracovníkoch, ktorí boli vypočutí na návrh žalobcu, z výpovedí ktorých vyplynulo, že vykonali u žalobcu práce (dodávateľom EKONOMU s.r.o. alebo Coniolo s. r. o. resp. jeho subdodávateľom), ale uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázali - pracovné zmluvy, objednávky, živnostenské listy, mzdu za vykonanú prácu. Dokonca niektorí uviedli, že im za prácu ani nebolo zaplatené a samotný konateľ spoločnosti EKONOMU s.r.o. uviedol, že mal zamestnancov, ktorých ale zamestnával na čierno a vyplácal v hotovosti. S uvedením zistením súvisí potom dôkazná sila vzťahujúca sa na výpovede osôb ako svedkov.
89. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so svojimi dodávateľmi, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť, nakoľko ako podnikateľský subjekt, ktorý bol daňovníkom podľa Zákona o dani z príjmov povinným platiť daň z príjmov právnických osôb, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik daňového výdavku na účely zníženia základu dane preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si v budúcnosti mieni uvedeným spôsobom znižovať základ dane z príjmu právnických osôb na základe určitých nákladov, zabezpečil dostatok podkladov (t. j. nielen faktúr, objednávok, súpis vykonaných prác, dokladov o úhrade, resp. iných dokladov obsahujúcich formálne náležitosti, bez možnosti ich verifikovania) slúžiacich na osvedčenie, že vznik týchto nákladov (dodanie tovaru alebo služby) bol založený na reálnom základe tak, ako to vyplýva z exitujúcich účtovných a iných dokladov, ktoré predloží. Je možné preto konštatovať, že žalobca tejto otázke nevenoval náležitú pozornosť a nepristupoval k nej s odbornou starostlivosťou úmernou vnímanému riziku pri realizácii dodávok - prác. Žalovaný ani správca dane tak nepreniesli zodpovednosť alebo ťarchu dokazovania z dodávateľských spoločností na žalobcu, samotný žalobca predložil na preukázanie splnenia podmienok pre vznik daňového výdavku doklady týkajúce sa vykonania deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi, pričom údaje v nich uvedené sa ani preverovaním vykonaným správcom dane nepodarilo preukázať. Doplňujúco možno v tejto súvislosti poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/14/2016, podľa ktorého „fakt, že dodávateľská spoločnosť či iné subjekty v obchodnom reťazci, vrátane účtovníctva a iných dokladov, sa dostali do rúk nekontaktných osôb, pôsobí teraz na ťarchu žalobcu, aj keď ho priamo nezavinil“. Skutočnosť, že účtovné doklady dodávateľských spoločností žalobcu sa počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nepodarilo zabezpečiť, stavajú tieto spoločnosti do postavenia obdobného nekontaktným spoločnostiam, a to aj vo vzťahu k zisteniam správcu dane týkajúcich sa uvedených spoločností (nekontaktnosť, neexistencia účtovných dokladov, formálne sídlo spoločnosti, zmena konateľov a pod.).
90. Z napadnutého rozhodnutia (i z rozhodnutia správcu dane) vyplýva, ktoré skutočnosti správca dane zistil, aj akým spôsobom ich vyhodnotil. Ak zo žalobných bodov správnej žaloby (v tej časti, v ktorej boli aspoň čiastočne konkrétne formulované) vyplýva, že podľa žalobcu daňová kontrola a následné vyrubovacie konanie neboli (podľa žalobcu) správcom dane vykonané v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie ich účelu, resp. že správca dane i žalovaný hodnotili podklady predložené žalobcom vrátane výsledkov preverovania jednostranne a v neprospech žalobcu, nesprávne alebo nedostatočne, resp. sa s námietkami žalobcu dôsledne nevysporiadali, že správca dane i žalovaný konali v rozpore so základnými zásadami správy daní a nedbali na zachovanie práv a právom chránených záujmov
žalobcu, takéto námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením správcu dane i žalovaného a samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Uvedené platí aj vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vo vzťahu k zásade voľného hodnotenia dôkazov k dôvodnosti žalobnej námietky nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov nesúhlasí, resp. vykonané dôkazy hodnotí sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. v rozpore so zásadami logického uvažovania.
91. Rovnako, len jednostranné závery, hodnotenia a konštatovania žalobcu samé o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia neosvedčujú. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného (i rozhodnutie správcu dane) založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, to znamená k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný, resp. správca dane mýli (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Chýbajú tak žalobné body správnej žaloby, ktoré by obsahovali zrozumiteľnú argumentáciu, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, čo za žalobcu správny súd nemohol urobiť, nakoľko nie je oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať ich a ani rozhodovať na základe domnienok z obsahu správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP).
92. Vo vzťahu k vyhodnoteniu jednotlivých výpovedí svedkov správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca neunesie dôkazné bremeno a nepreukáže splnenie podmienok pre uznanie výdavkov ako daňových výdavkov v zmysle Zákona o dani z príjmov objektívnymi dôkazmi, potom na preukázanie splnenia týchto podmienok nepostačuje len výpoveď samotného žalobcu alebo výpovede súčasných, resp. bývalých konateľov deklarovaných dodávateľov žalobcu, najmä pokiaľ tieto neobsahujú žiadne konkrétne skutočnosti a nie sú zo strany konateľov, resp. bývalých konateľov deklarovaných dodávateľov doložené objektívnymi verifikovateľnými listinnými dôkazmi. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal dodanie služby- stavebných prác subjektami uvedenými na faktúrach ako dodávatelia, a žalobca tvrdí opak, správny súd považoval takéto tvrdenia žalobcu len za vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením predložených dôkazov správcom dane i žalovaným, ktoré vyhodnotenie považuje správny súd za súladné s ich obsahom aj so zásadami logického uvažovania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplývajú úvahy, na ktorých sú založené závery, ktorým sa žalovaný riadil pri posúdení preskúmavanej veci.
93. Žalovaný a ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali, že služby fakturované faktúrami uvedenými vyššie, boli žalobcovi dodané. Na základe vykonaného dokazovania však dôvodne konštatovali, že nebolo preukázané poskytnutie fakturovaného plnenia žalobcovi práve spoločnosťami EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o., a teda nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenia daňových výdavkov (nákladov) na základe uvedených faktúr. Zistenia daňových orgánov, resp. ich konštatovania v rozhodnutiach si podľa názoru správneho súdu neodporujú a ani nevykazujú znaky arbitrárnosti, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetných faktúrach nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly tohto dodávateľa vyhľadávať. Z ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže uplatniť výdavok (náklad) ako daňový výdavok (náklad), pričom základnou podmienkou je, aby išlo o služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym dodávateľom. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného daňového výdavku (nákladu) bolo vychádzať nielen z formálnej stránky daňového dokladu (faktúry) predloženého žalobcom, ale aj zistiť, či tento doklad i po materiálnej stránke je odrazom skutočností, ktoré deklaruje, teda okrem iného i to, či tam uvedené plnenie dodal tam uvedený dodávateľ. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca plnenie (službu) v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ju získal, pokiaľ skutkové zistenia správcu dane získané vykonaným dokazovaním nepreukazujú tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné plnenie mu dodali ním uvádzané spoločnosti. V prípade, ak si žalobca uplatňuje daňové výdavky (náklady) v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, je potrebné, aby preukázal splnenie podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku ustanovené zákonom.
94. K povinnosti unesenia dôkazného bremena na strane žalobcu správny súd uvádza, že ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), b), c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na úpravu základu dane z príjmov jeho znížením o daňové výdavky preukazuje daňovník, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, čo zreteľne vyplýva z platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom na tento účel zaúčtovaný v účtovníctve alebo evidencii daňovníka (§ 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z.). Daňovými výdavkami naopak nie sú výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané (§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.). Možno tak súhlasiť so záverom žalovaného, že na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok, musí byť splnená podmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.
95. Pokiaľ daňovník v daňovom priznaní znížil základ dane z príjmov o daňové výdavky, z princípu preukázateľnosti podľa § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19, § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na takúto úpravu základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane až vtedy, ak bolo daňovníkom preukázané, že daňové výdavky daňovníka preukázateľne vznikli a to tak, ako ich vznik deklaruje daňovník, a teda nie je sporná deklarovaná existencia nákladu vynaloženého daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov.
96. V prejednávanej veci nebolo v administratívnom konaní preukázané poskytnutie služieb zo strany dodávateľov deklarovaných na predmetných faktúrach, ktoré faktúry žalobcovi vystavili, teda spoločnosť EKONOMU s.r.o. a Coniolo s. r. o. Za týchto okolností bolo potom na žalobcovi, aby preukázal reálny obsah faktúr inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca v prejednávanej veci nesporne neurobil, nakoľko nepreukázal, že služby - práce, za ktoré mu boli vystavené predmetné faktúry, boli poskytnuté práve spoločnosťami EKONOMU s.r.o. a Conilolo s. r. o. ako vystaviteľmi faktúr. Daňový subjekt ako platiteľ dane z príjmov má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov (a to už v rámci realizácie deklarovaného obchodného vzťahu), ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre jej uplatnenie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Uplatnenie daňového výdavku (nákladu) nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
97. Pokiaľ ide o rozloženie a prenesenie dôkazného bremena, ktoré žalobca namietal, správny súd zdôrazňuje, že v daňovom konaní platí zásada, podľa ktorej daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb (tovarov) od určitého dodávateľa. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na následnú verifikáciu daňovníkom tvrdených skutočností a dokladov, ktoré predložil. To znamená, že je dôkaznou povinnosťou žalobcu ako daňovníka nepochybne preukázať, že výdavky, ktorých vynaloženie deklaroval v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby zodpovedá skutočnosti a ak svoje tvrdenia nepreukáže, nemôže byť deklarovaný výdavok uznaný za výdavok daňový. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že svoje dôkazné bremeno zvládol tým, že predložil faktúry, objednávky, doklady o úhradách a tým svoje dôkazné bremeno vyčerpal, pretože uvedené tvrdenie nemá oporu v § 24 daňového poriadku. Pokiaľ si daňovník (žalobca) uplatňuje daňové výdavky, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že išlo o jeho výdavky spojené s udržaním alebo dosahovaním
príjmov. Žalobca sa mýli aj v tvrdení, že bolo povinnosťou orgánov správy daní preukázať, že skutočnosti deklarované žalobcom predloženými dokladmi/dôkazmi nie sú pravdivé, pretože toto tvrdenie nemá oporu v § 24 daňového poriadku. Orgány správy daní nemajú povinnosť preukazovať/dokazovať opak skutočností deklarovaných daňovníkom, príp. zisťovať reálneho dodávateľa služieb. Majú povinnosť viesť dokazovanie za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných pre účely správy daní a ich úlohou v zmysle § 24 ods. 2 a § 3 ods. 2 daňového poriadku je správne určenie a vyrubenie dane. Za tým účelom preverujú skutočnosti deklarované daňovým subjektom a ak dospejú k pochybnostiam o správnosti, úplnosti alebo vierohodnosti evidencií a záznamov, ktoré je daňový subjekt povinný viesť, majú povinnosť označiť zistené skutočnosti, ktoré k ich pochybnostiam viedli, oboznámiť s nimi daňový subjekt (žalobcu) a umožniť mu, aby sa k nim vyjadril. Spochybnením žalobcom deklarovaných skutočností na základe relevantných dôvodov je dôkazné bremeno správcu dane (žalovaného) v daňovom konaní vyčerpané a je opäť na daňovom subjekte, aby predložením ďalších dôkazov alebo vysvetlení rozptýlil pochybnosti orgánov správy daní a obhájil správnosť, úplnosť a vierohodnosť deklarovaných skutočností. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca bol oboznámený s pochybnosťami správcu dane vo vzťahu k uplatneným výdavkom za dodané práce a poskytol žalobcovi možnosť, aby ich uplatnenie obhájil a objasnil, akým spôsobom mu boli práce poskytnuté.
98. K prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, na správcu dane, tak ako to konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Sžf 1/2011, na ktoré poukazoval žalobca, dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom. Vo veci, v ktorej bolo vydané uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžf 1/2011) k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom došlo tým, že daňový subjekt preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre skutočne nadobudol, a to práve od osoby uvedenej na faktúre, avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. V administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, ktoré správny súd preskúmava v tomto súdnom konaní, však nejde o taký prípad, kedy by žalobca ako daňový subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno, pričom to, v čom spočívalo neunesenie dôkazného bremena žalobcu, správny súd uviedol už vyššie, vrátane rozsahu, v akom dôkazné bremeno žalobcu zaťažovalo.
99. Podstatná pre rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného v tejto veci bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie výdavkov (nákladov) v rámci dane z príjmov, pričom ich splnenie nebolo preukázané. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v roku 2015 na základe ním predložených dokladov - faktúr správca dane zistil a konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia (stavebné a iné práce) sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania okrem týchto faktúr, resp. dokladov o ich úhradách, nebol správcovi dane predložený žiadny dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaných dodávateľov ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na uplatnenie daňového výdavku (nákladu).
100. Žalobca v podanej žalobe namietal nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, nesprávne hodnotenie dôkazov a neprimerane prenesené dôkazné bremeno na žalobcu v rozhodnutiach finančných orgánov. Namietal i tú skutočnosť, že správca dane neakceptoval ním navrhnutý dôkaz, a to miestne zisťovanie na miestach, kde boli práce od dodávateľských spoločností vykonané. Súd sa ani s touto námietkou žalobu nestotožnil, nakoľko správca dane ani žalovaný nespochybnili dodanie služieb - stavebných prác žalobcovi, ale spochybnili, resp. nebolo v rámci vykonaného dokazovanie preukázané, že tieto práce dodali dodávatelia uvedení na predložených faktúrach. To znamená, že ani prípadná ohliadka miesta by nenahradila chýbajúci dôkaz, že stavebné práce boli dodané práce dodávateľmi, ktorých deklaroval žalobca a potom vykonanie dôkazu by nezmenilo pozíciu žalobcu v jeho dôkaznej núdzi.
101. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí rovnako nebola dôvodná. Žalobca predovšetkým túto námietku v žalobe nekonkretizoval, len všeobecne uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, nakoľko orgány verejnej správy vlastnú dôkaznú núdzu pričítali žalobcovi ako neunesenie jeho dôkazného bremena. Správny súd v zmysle SSP nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, ani konkretizovať. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť"...... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané". Preskúmavané rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval a preto je v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy nespôsobujú ich nezákonnosť, pokiaľ nemajú vplyv na zrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku.
102. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že správca dane konal v súčinnosti so žalobcom a pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 44 až § 47 daňového poriadku a dokazovanie vo veci viedol podľa § 24 ods. 2, 3, 4 daňového poriadku. K argumentácii žalobcu obsiahnutej v podanej žalobe považuje súd za potrebné uviesť, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa sa ňou v daňovom konaní dostatočne a zrozumiteľne vysporiadali.
103. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia daňového nákladu podľa ust. § 2 písm. i) zák. č. 575/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
104. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa č. 102145336/2019 zo dňa 11. 09. 2019 vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 v sume 73.425,77 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 09. 2019 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím č. 102906612/2019 zo dňa 17. 12. 2019. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
105. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo aj využíval, od počiatku daňovej kontroly bol súčinný, zúčastňoval sa výsluchu svedkov a mal tak možnosť klásť im otázky. Súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
106. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe, týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia, neprimeraného zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť, považoval za nedôvodné, lebo súd dospel k záveru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.
107. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
108. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
109. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.