Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-57-2016.pdf
PDF · 122.02 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/57/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom na Košickej 56 v Bratislave, IČO: 45684618 zastúpeného splnomocnencom Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom na Michalskej 14 v Bratislave proti žalovanej J. V., G. XX.XX.XXXX, K. Z. W., Y. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 284,22 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 67,27 eur a vždy s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,98 eur od 10.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 20,98 eur od 10.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 20,31 eur od 10.12.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania 52,66 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 30.9..2016, žalobca žiadal súd zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 284,22 eur s úrokom z omeškania vždy vo výške 5% ročne zo sumy 25,98 eur od 20.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 45,78 eur od 10.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 40,12 eur od 10.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 7,83 eur od 10.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 164,51 eur od 13.2.2014 do zaplatenia a trovy konania.
2. V žalobe je uvedené, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby. Poskytuje ich podľa zákona č. 610/2003 Z.z. - zákona o elektronických komunikáciách. Žalobca od tohto operátora nadobudol pohľadávku na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznamované listom zo 4.59.2015. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej služby na základe vzťahu, ktoré boli fakturované a žalovanou nebol splnený záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas., faktúry neboli uhradené ani po opakovaných výzvach na zaplatenie. V žalobe sú uvedené doklady: č. XXXXXXXXXX na sumu 25,98-eur, splatná 9.10.2013, doklad č. XXXXXXXXXX splatná 9.11.2013, doklad č. XXXXXXXXXX na sumu 40,12, splatnú 9.12.2013 a doklady č. XXXXXXXXXX na sumu 7,83-eur, splatné 9.1.2014 a č. XXXXXXXXXXX na sumu 164,51-eur, splatnú 12.2.2014, ktoré sumy uplatňuje žalobca na zaplatenie od žalovanej. Žalobca v konaní uplatňuje výlučne nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Tiež si nárokuje úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v zákonnej výške 5% ročne.
3. Za dôkaz žalobca označil zmluvnú dokumentáciu medzi právnym predchodcom veriteľa a žalovaným, rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 27.8.2015, Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok z 3.9.2015 a doklady čísel, uvedených v bode 1. rozsudku.
4. Súd vyzval žalobcu, aby v určenej lehote doručil súdu v čitateľnej forme dôkazy, a to Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Dodatok k tejto zmluve, Identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov, Súhlas so spracúvaním údajov účastníka na marketingové účely, z dôvodu ich nečitateľnosti, doručenku k oznámeniu o postúpení pohľadávky alebo iný dôkaz preukazujúci, že sa oznámenie dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, doručenku k odstúpeniu od zmluvy, alebo iný dôkaz preukazujúci, že sa odstúpenie od zmluvy dostalo do dispozičnej sféry žalovanej a na doplnenie žaloby, na základe ktorého ustanovenia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, ak to bolo na základe ustanovení VOP, súd vyzval na ich predloženie a na predloženie Sadzobníka poplatkov, z dôvodu, že faktúrami boli žalovanej účtované poplatky bez uvedenia v žalobe, na základe ktorých ustanovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a prečo práve v tej výške, aká je uvedená vo faktúrach. Súd oznámil, že vo veci takto postupuje v zmysle ustanovení § 303 C.s.p. a § 150 C.s.p.
5. Žalobca súdu doručil prílohu k odovzdávaciu protokolu a Oznámenie o postúpení pohľadávky.
6. Súd v zmysle § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 22.1.2018, t.j. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán.
7. Súd sa oboznámil s dôkazmi, a to so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet z 28.8.2013, s Dodatkom k nej patriacim z rovnakého dňa, s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 spolu s prílohou, Oznámením o postúpení pohľadávky z 4.9.2015, poistnou zmluvou, faktúrami, pokusom o zmier, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. a zistil tento skutkový stav veci:
8. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb bez uvedenia evidenčného čísla súd zistil, že je uzavretá na meno nepodnikateľa FO - žalovanej s adresou v W., Y. XXXX/XX a právnym predchodcom žalobcu, ktorý sa zaväzuje poskytovať dátové služby žalovanej. Zmluva je podpísaná jej účastníkmi dňa 28.8.2013.
9. K Zmluve predložený Dodatok je z rovnakého dňa ako zmluva, ktorého predmetom bol záväzok právneho predchodcu žalobcu zriadiť žalovanej prístup do siete Internet a poskytovať v tomto rámci služby a záväzok žalovanej za to zaplatiť cenu. V dodatku je uvedené, že právny predchodca má aj záväzok ako predávajúci dodať a previesť na žalovanú ako kupujúci vlastnícke právo ku koncovému zariadeniu, špecifikovanému v dodatku ako Samsung Galaxy Tab 2 za cenu 189 pri akontácii 1,-euro.
10. Z Pokusu o zmier, vyhotoveného právnym predchodcom žalobcu na meno žalovanej dňa 7.1.2014 vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy 119,71-eur, týkajúcej sa neuhradených faktúr XXXXXXXXXX, z nej sumy 7,83-eur, fa č. XXXXXXXXXX, z nej sumy 40,12-eur, splatnej 9.12.2013, fa č. XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 45,78-eur, splatnej 9.11.2013, fa č. XXXXXXXXXX vystavenej na sumu 25,98- eur, splatných 9.10.2013, ktoré dodávateľ služby požadoval žalovanou uhradiť do 10 dní od vystavenia pokusu o zmier.
11. Podľa listiny Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, vyhotoveného právnym predchodcom žalobcu na meno žalovanej dňa 13.11.2014 Slovak Telekom, a.s. oznámila žalovanej, že odstupuje od Zmluvy uvedenej v tomto liste s účinnosťou od 20.11.2014 v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 8 písm. b) a §44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. a v súlade s ustanovením časti III. článku 6 bodu 8. písm. b) Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s. z dôvodu neplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po splatnosti. V listine sú okrem faktúr, uvedených v bode 10 ďalšie dve faktúry, a to č. XXXXXXXXXX na sumu 331,94-eur, splatná 9.10.2014 a fa č. XXXXXXXXXX na sumu 164,51-eur, splatná 12.2.2014.
Uvádza sa, že celkom je záväzok žalovanej vo výše 616,16-eur, v ktorej je pre nedodržanie doby viazanosti žalovanou aj dohodnutá zmluvná pokuta.
12. Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 uzavrel Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník. Postupovaná pohľadávka je pohľadávkou postupcu vzniknutá na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientom ako dlžníkom. Tiež je špecifikovaná v súlade s článkom I. bod 4 tejto zmluvy, podľa ktorého Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok znamená jednotlivú listinu obsahujúcu zoznam konkrétnych postupovaných pohľadávok postupcu. Podľa Prílohy k zmluve o postúpení sú v nej údaje o žalovanej totožné s identifikačným údajom ohľadom mena a adresy, tiež RČ žalovanej. Z tabuľkovej prílohy súd zistil, že sú v nej uvedené čísla faktúr a súm z nich zhodné s číslami uvedenými v rozsudku, v jeho predchádzajúcom bode.
13. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky zo 4.9.2015 vyplýva, že ho právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. adresoval žalovanej. Oznamoval jej postúpenie pohľadávok vyúčtovaných žalovanej vo faktúra, ktorých čísla súd uviedol v bode 11. rozsudku. Celkom Slovak Telekom a.s. podľa oznámenia postupuje sumu 616,16-eur, t.j. ako sa uvádza istinu a zmluvnú pokutu a žalovanej oznamuje, že má platiť spoločnosti žalobcu.
14. Z faktúry s VS XXXXXXXXXX súd zistil, že je vystavená na meno a adresu žalovanej a na čiastku 25,98 eur za obdobie od 22.8.2013 do 21.9.2013, čiastka je splatná 9.10.2013, fakturované sú mesačné poplatky, nehlasové služby, iné poplatky a služby za 8,3249-eur za neobmedzený mobilný internet, akontácia 1,-euro.
15. Z faktúry s VS XXXXXXXXXX súd zistil, že je vystavená pre žalovanú a na čiastku 45,78 eur za obdobie od 22.9.2013 do 21.10.2013, splatná 9.11.2013, účtované sú mesačné poplatky, iné poplatky a služby za 16,50 eur za obmedzenie služby - neplatenie, v sume je účtovaná upomienka v hodnote 4,99-eur a splátka zariadenia 7,83-eur.
XX. Faktúra s VS XXXXXXXXXX je vystavená za obdobie od 22.10.2013 do 21.11.2013 na čiastku 40,12 eur, splatnú 9.12.2013, v ktorej je okrem vyúčtovaných mesačných poplatkov za mobilný internet vo výške po zľave účtovaná na zaplatenie žalovanej suma 16,92-eur mínus zľava 6,52-eur, iné poplatky a služby v cene 9,98-eur ( inak 16,50-eur za prerušenie služby neplatenie po odpočítaní zľavy 6,52- eur), splátka zariadenia vo výške 7,83-eur.
17. Faktúra s VS XXXXXXXXXX je vystavená za obdobie 22.12.2013-21.1.2013 na čiastku 7,83-eur za splátku zariadenia, splatná je 9.1.2014.
18. Faktúra s VS XXXXXXXXXX je vystavená na meno žalovanej za obdobie 22.12.2013-21.1.2014 , na čiastku 164,51 eur, splatnú 12.2.2014, dôvodom fakturácie je splátka zariadenia.
19. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení do 31.12.2013 (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
20. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
21. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
22. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmlúv o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Podľa § 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
31. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.3.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa § 121 ods. 1 a 3 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali, ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
34. Žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a zo zmluvy o postúpení pohľadávok. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Žalobca žalobou uplatnil po žalovanej peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovanej titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanej pohľadávku postúpením od spoločnosti Slovak Telekom, a.s., o existencii zmluvy o postúpení pohľadávok súd nemal pochybnosti, svedčí o tom na dôkaz predložená písomná Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok a jej príloha. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. právo veriteľa na postúpenie svojich pohľadávok voči žalovanej využila v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. Súd má preukázané, že pohľadávky Slovak Telekom, a.s. voči žalovanej boli platne postúpené na žalobcu a žalobca vstúpil do práv a povinností veriteľa žalovanej.
35. Žalobca výslovne v žalobe uviedol, že sa domáha zaplatenia postúpených pohľadávok, tvoriacich nesplnený záväzok žalovanej zaplatiť odplatu za poskytnuté služby. Týmto bol súd v sporovom konaní viazaný.
36. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté telekomunikačné služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal zmluvou o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom preukázané, že majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom o elektronických komunikáciách a posúdil ich ako platne uzatvorené. Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia zmluvných strán je zrejmé, že Slovak Telekom a.s. je v nich dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmlúv koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný v zmluve vystupoval ako fyzická osoba (viď § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo zmluvy a dodatku má žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa voči žalovanej ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že Slovak Telekom, a.s. v prospech žalovanej plnila tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytla žalovanej elektronické komunikačné služby - mobilný internet, za ktoré sa žalovaná zaviazala podľa zmluvy zaplatiť odplatu. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia žalobcu, že zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb jeho právny predchodca plnil, poskytol žalovanej SIM kartu k tel. č. XXXXXXXXX a umožnil jej využívať svoje telekomunikačné služby. Žalovaná skutočnosť nenamietala, netvrdila, že jej záväzok zaplatiť za služby poskytnuté Slovak Telekom, a.s. nevznikol, zmenil sa alebo zanikol zaplatením. Vzhľadom k tomu, že má súd v konaní preukázané, že žalovaná neplnila riadne a včas žalobcovi ako právnemu nástupcovi Slovak Telekom, a.s. za ním poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce z predložených faktúr, pričom žalovaná v konaní nenamietala, že by jej telekomunikačné služby neboli dodané, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi za neuhradené telekomunikačné služby sumu celkom vo výške 67,27- eur pozostávajúcu z ceny za poskytnuté služby uvedené v dokladoch (faktúrach) č. 7310172802 12,41- eur, SMS do mobilnej siete Telekom 0,08-eur ( celkom 25,98-eur), č. 7311293836 sumu 20,98-eur za neobmedzený internet, č. 7312320949 sumu 20,31-eur (odplata za neobmedzený internet). Súd priznal žalobcovi z priznaného aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná je dlžníkom, ktorá je od nasledujúceho dňa po splatnosti ceny služby uvedenej v dokladoch (faktúrach) v omeškaní s platením peňažného dlhu. Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami občianskeho práva (§ 517 OZ a nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.) o výške požadovaného úroku z omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5% ročne z jednotlivých dlžných súm neuhradených telekomunikačných služieb a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
37. Žalobca si v žalovanej sume uplatnil okrem nezaplatenej odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby aj poplatky za upomienky, prerušenie služby, splátky zariadenia. Z predložených faktúr vyplýva, že žalovanému boli popri platbách za telekomunikačné služby vyúčtované aj poplatky, a to poplatok za upomienku 4,99 eur a poplatok za prerušenie 11,98 eur s DPH, obmedzenie služby pre neplatenie 11,98 eur s DPH. Súd nepriznal žalobcovi uvedené poplatky, pretože niet dôkazu, že boli so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne vyjednané. Nebolo možné objektívne súdom posúdiť výšku poplatku za upomienku, ostatných poplatkov, pretože žalobca k nim nepredložil žiadne dôkazy. V tej súvislosti, že žalobca uplatnil v konaní proti žalovanej na zaplatenie odplatu za poskytnuté služby ani žalobca nezdôvodnil, aké služby jeho právny predchodca upomienkou, odpojením, prerušením či obmedzením žalovanej poskytol.
38. Pokiaľ žalobca žaluje vo faktúrach účtované splátky zariadenia, súd ich žalobcovi nepriznal. Zmluva a Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb sú formulárom, ktoré vopred pripravil právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a sám v nich výslovne uvádza, že zariadenia, ktorých je vlastníkom, predáva žalovanej za dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaná koncové zariadenie nadobudla do svojho vlastníctva odovzdaním právnym predchodcom žalobcu, zo žiadnych skutočností, vyplývajúcich zo spisu nevyplýva opak. Prejav vôle strán ohľadom veci bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda účastníkov o cene je zrejmá z tabuľky č. 1 Dodatku. Žalovaná koncové zariadenie (mobil) nadobudla do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy prevzatím tejto veci (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd dospel k záveru, že u žalovanej ako kupujúcej, pokiaľ do žaloby o zaplatenie celkom sumy 284,22-eur, odvolávajúc sa na všetky doklady (faktúry) ako na dôkazy sa domáha žalobou po žalovanej zaplatenia neuhradených splátok ceny zariadenia, ide o nesplnenie záväzku z právneho úkonu, vzniknutého zo zmluvného vzťahu podľa § 588 OZ, uzavretej kúpnej zmluvy a splnenia povinnosti žalovanej doplatiť čo do výšky dohodnutú kúpnu cenu ( uplatnenú jeho právnym predchodcom vo všetkých faktúrach), ktorý záväzok žalovanej vyplýva z iného právneho vzťahu, upraveného iným právnym predpisom ako upraveného zákonom o elektronických komunikáciách, o ktorého ustanovenia opieral žalobca svoj nárok. Z týchto dôvodov súd žalobu o zaplatenie celkom sumy 188,-eur ( splátok zariadenia) zamietol. Ide o sumu 7,83 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX, 7,83 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX, 7,83 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX a 164,51 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX.
39. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
40. Žalobca predložil na dôkaz odstúpenie od zmluvy pôvodným veriteľom žalovanej. Z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od jej počiatku ruší ex tunc, tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Žalobca v žalobe netvrdil, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, v dôsledku ktorej by táto právna skutočnosť spôsobila, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou by od počiatku zanikla s právnymi následkami v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a to, čo žalovaná dlžila a bola povinná podľa zákona o elektronických komunikáciách zaplatiť veriteľovi ku dňu odstúpenia od zmluvy by boli potom bezdôvodným obohatením na úkor pôvodného veriteľa, po postúpení pohľadávky žalobcu. V zmysle § 132 ods. 1 C.s.p. strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť aj listina. Aby strana sporu mohla splniť dôkaznú povinnosť, musí najprv splniť povinnosť tvrdenia. Medzi týmito povinnosťami strany je vzájomná väzba. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer, v prípade dôkazu, odstúpenia od zmluvy predloženého žalobcom, táto norma určuje rozsah dôkazného bremena - okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané. Ustanovenie § 48 ods. 1 OZ ako hmotnoprávna norma ustanovuje dva prípady, kedy je daná možnosť účastníkom zmluvy odstúpiť od zmluvy. Ide o prípad ak to ustanovuje zákon alebo dohoda účastníkov. Z listiny, odstúpenia od zmluvy právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že právo odstúpiť od zmluvy malo byť medzi účastníkmi zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnuté podľa dokumentu patriaceho k zmluve, ktorý pripojený k žalobe nebol, súd sa s ním preto oboznámiť nemohol, právny predchodca žalobcu poukazuje v odstúpení aj na § 44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý v zmysle § 48 ods. 1 OZ dáva možnosť odstúpenia od zmluvy za podmienok, v týchto ustanoveniach odstúpiť účastníkovi od uzavretej zmluvy. Súd ale z dôvodu, že žalobca netvrdil, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy o poskytovaní verejných služieb mal za to, že odstúpením od zmluvy právny vzťah za trvania zmluvy medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou nezanikol týmto spôsobom. Súd mal za to, že dôkaz predložený žalobcom (odstúpenie od zmluvy) je nadbytočným dôkazom, pretože žaloba neobsahovala skutkové tvrdenie o zániku zmluvy.
41. Právna kvalifikácia je vecou súdu, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania ( podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 strany sporu, vec napadla súdu už za účinnosti C.s.p. ) nie sú povinní právny nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe / návrhu/ vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. 42. v ustanoveniach § 132 ods. 1 C.s.p. a § 150 ods. 1 C.s.p., vyplýva povinnosť tvrdenia sporových strán. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych alebo procesných predpisoch, ktoré sú predmetom konania. V konaní pred súdom každá zo strán uplatňuje svoje práva spravidla opierajúc sa o všeobecne záväzný právny predpis alebo dohodu zmluvných strán z dôvodu, že práve všeobecne záväzný právny predpis alebo dohoda s určitými skutočnosťami spája určité právne následky. Od skutkových okolností sa odlišuje neuvedenie alebo nesprávne uvedenie právnej kvalifikácie v návrhu uvedeného skutkového stavu. Súd je viazaný nielen navrhovaným žalobným petitom, ale aj skutkovými dôvodmi, z ktorých žalobca odvodzuje svoje právo, preto nemôže rozhodnúť tak, že prizná žalobcovi plnenie podľa navrhovaného petitu, ale na základe iného skutkového (nie právneho) dôvodu ako je uvedené v žalobe, keď by napríklad priznal bezdôvodné obohatenie, náhradu škody, hoci sa žalobca domáha plnenia zo zmluvy, čo preukazujú skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe o peňažné plnenie, konkrétne žalobca v žalobe tvrdí, že jeho nárok na peňažné plnenie odvodzuje ako nesplnený záväzok žalovanej zo zmluvy, vyplývajúci z jej povinnosti platiť cenu služieb, z tohto vyvodzoval uplatnené právo, netvrdil a ani neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, žeby z nich vyplývalo, že žaluje bezdôvodné obohatenie alebo zo vzniknutej škody. 43. Žalobca netvrdil, že žaluje zo zaniknutej zmluvy, v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, že odstúpenie od zmluvy sa dostalo aspoň do dispozičnej sféry žalovanej. Žalobca žaloval z platne uzavretej zmluvy a na základe toho, že nebolo nedokázané, že zmluva zanikla odstúpením zo dňa 13.11.2014 pred podaním žaloby, súd priznal žalobcovi plnenie od žalovanej ako nesplnený záväzok zo zmluvy v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a v jeho odôvodnení. 44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradui trov konania protistrane.
46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., pričom súd žalovanej, ktorá bola v konaní úspešnejšia, priznal nárok na náhradu trov konania oproti žalobcovi v rozsahu 52,66% (úspech žalobcu bol 23,67% v priznanej sume , úspech žalovanej je 76,33% v nepriznanej sume 216,95 eur).
48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .