Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-43-2017.pdf
PDF · 204.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu RB, Veľké Kapušany, s. r. o., so sídlom Veľké Kapušany, Zelená 273/36, IČO: 36 602 809, právne zastúpeného JUDr. Kamilom Weiczenom, advokátom so sídlom kancelária v Košiciach, Kováčska 1, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100463830/2017 zo dňa 14. 03. 2017 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalované Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100463830/2017 zo dňa 14. 03. 2017 podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104478230/2016 zo dňa 14. 12. 2016 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku nebol priznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 65 690,68 eur daňovému subjektu RB, Veľké Kapušany, s. r. o., Zelená 273/36, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 36 602 809, DIČ 202 212 2311, IČ DPH SK202 212 2311.
2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správca dane Daňový úrad Košice vykonal u vyššie označeného daňového subjektu, t. j. žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2013, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 9813401/5/3889434/2014/Vys zo dňa 15. 08. 2014, doručený daňovému subjektu dňa 18. 08. 2014, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňový subjekt predložil v zákonom stanovenej lehote správcovi dane písomné vyjadrenie k protokolu a správca dane vo vyrubovacom konaní preveril pripomienky a dôkazy daňového subjektu. Dňa 06. 05. 2015 správca dane s daňovým subjektom prerokoval predložené pripomienky a dôkazy a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 20193479/2015. Správca dane vydal 13. 05. 2015 rozhodnutie č. 441463/2015, ktorým nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2013 vo výške 65 690,68 eur a priznal nadmerný odpočet vo výške 293 624,51 eur. Na základe podaného odvolania odvolací orgán - Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 17. 08. 2015 č. 1298688/2015 rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane následne v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 03. 05. 2016 informoval daňový subjekt o všetkých úkonoch a dôkazoch získaných vo vyrubovacom konaní a dňa 04. 05. 2016 vydal vo veci rozhodnutie č. 103071989/2016, ktoré bolo zrušené v odvolacom konaní rozhodnutím Finančného riaditeľstvo SR zo
dňa 12. 08. 2016 č. 103716388/2016 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vykonaní vyrubovacieho konania správca dane opätovne vydal rozhodnutie, ktorým nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet v sume 65 690,68 eur (nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní - 359 315,19 eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane po daňovej kontrole - 126 386, 25 eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane po vyrubovacom konaní - 293 624,51 eur, rozdiel medzi uplatneným a priznaným nadmerným odpočtom - 65 690,68 eur, časť nadmerného odpočtu vrátená daňovému subjektu do 10 dní po ukončení daňovej kontroly - 126 386,25 eur, časť nadmerného odpočtu na vrátenie daňovému subjektu po vyrubovacom konaní - 167 238,26 eur). Rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie správcu dane boli jeho zistenia, že daňový subjekt v zdaňovacom období jún 2013 nesplnil podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“) z dodávateľských faktúr od spoločnosti BE Group Slovakia, s. r. o., v celkovej výške 65 690,68 eur za predaj betonárskej ocele:
- faktúra č. PF 131404 zo dňa 20. 06. 2013 vo výške 13 675,33 eur, z toho DPH 2 279,22 eur, - faktúra č. PF 131339 zo dňa 13. 06. 2013 vo výške 14 069,23 eur, z toho DPH 2 344,87 eur,
- faktúra č. PF 131350 zo dňa 14. 06. 2013 vo výške 14 724,58 eur, z toho DPH 2 454,10 eur,
- faktúra č. PF 131307 zo dňa 12. 06. 2013 vo výške 13 921,63 eur, z toho DPH 2 320,27 eur,
- faktúra č. PF 131406 zo dňa 20. 06. 2013 vo výške 14 070,10 eur, z toho DPH 2 345,02 eur,
- faktúra č. PF 131338 zo dňa 13. 06. 2013 vo výške 14 352,62 eur, z toho DPH 2 392,10 eur,
- faktúra č. PF 131309 zo dňa 12. 06. 2013 vo výške 14 075,14 eur, z toho DPH 2 345,86 eur,
- faktúra č. PF 131405 zo dňa 20. 06. 2013 vo výške 14 470,75 eur, z toho DPH 2 411,79 eur,
- faktúra č. PF 131351 zo dňa 14. 06. 2013 vo výške 13 519,44 eur, z toho DPH 2 253,24 eur,
- faktúra č. PF 131305 zo dňa 12. 06. 2013 vo výške 14 748,19 eur, z toho DPH 2 458,03 eur,
- faktúra č. PF 131507 zo dňa 27. 06. 2013 vo výške 13 221,50 eur, z toho DPH 2 203,58 eur,
- faktúra č. PF 131403 zo dňa 20. 06. 2013 vo výške 14 036,22 eur, z toho DPH 2 339,37 eur,
- faktúra č. PF 131352 zo dňa 14. 06. 2013 vo výške 14 339,16 eur, z toho DPH 2 389,86 eur,
- faktúra č. PF 131337 zo dňa 13. 06. 2013 vo výške 14 411,66 eur, z toho DPH 2 401,94 eur,
- faktúra č. PF 131308 zo dňa 12. 06. 2013 vo výške 14 612,40 eur, z toho DPH 2 435,40 eur,
- faktúra č. PF 131506 zo dňa 27. 06. 2013 vo výške 12 972,78 eur, z toho DPH 2 162,13 eur,
- faktúra č. PF 131504 zo dňa 27. 06. 2013 vo výške 12 739,98 eur, z toho DPH 2 123,33 eur,
- faktúra č. PF 131503 zo dňa 27. 06. 2013 vo výške 13 409,28 eur, z toho DPH 2 234,88 eur,
- faktúra č. PF 131502 zo dňa 27. 06. 2013 vo výške 13 298,70 eur, z toho DPH 2 216,45 eur,
- faktúra č. PF 131349 zo dňa 14. 06. 2013 vo výške 14 275,87 eur, z toho DPH 2 379,31 eur,
- faktúra č. PF 131340 zo dňa 13. 06. 2013 vo výške 14 754,10 eur, z toho DPH 2 459,02 eur,
- faktúra č. PF 131310 zo dňa 12. 06. 2013 vo výške 14 405,76 eur, z toho DPH 2 400,96 eur,
- faktúra č. PF 131306 zo dňa 12. 06. 2013 vo výške 14 261,94 eur, z toho DPH 2 376,99 eur,
- faktúra č. PF 131304 zo dňa 12. 06. 2013 vo výške 14 195,41 eur, z toho DPH 2 365,90 eur,
- faktúra č. PF 131266 zo dňa 06. 06. 2013 vo výške 14 576,76 eur, z toho DPH 2 429,46 eur,
- faktúra č. PF 131265 zo dňa 06. 06. 2013 vo výške 14 214,42 eur, z toho DPH 2 369,07 eur,
- faktúra č. PF 131264 zo dňa 06. 06. 2013 vo výške 14 618,34 eur, z toho DPH 2 436,39 eur,
- faktúra č. PF 131253 zo dňa 06. 06. 2013 vo výške 14 172,84 eur, z toho DPH 2 362,14 eur.
3. Žalovaný konštatoval, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa správca dane uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že daňový subjekt bol zapojený do reťazca dodávok tovaru betonárskej ocele v obchodnom reťazci firiem, ktorých obchody zodpovedali modelom dodávateľských reťazcov: ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. (Maďarsko) › Kharma Company, s. r. o., (SR) › MMB › Steel, s. r. o., (SR) › BE Group Slovakia, s. r. o., (SR) - RB, Veľké Kapušany, s. r. o., (SR)
- VAS - Fero Kft. (Maďarsko). Ďalej konštatoval, že miestnymi zisťovania u skladovateľa Preterm, s. r. o., a prepravcov B.M.S. Transport, s. r. o., ZOLL-TRANS, s. r. o. a LOG - PRINT s. r. o., preveril skutočnosti týkajúce sa pohybu tovaru - betonárskej ocele a zistil, že tento tovar nebol na Slovensku vyložený, bol prepravený medzi dvoma miestami v Maďarsku cez Slovensko. Došlo iba k výmene prepravných dokumentov a k prerozdeleniu fakturácie za prepravu vykonanú tým istým dopravcom. Žalovaný ďalej konštatoval, že v rozhodnutí správcu dane sú veľmi podrobne uvedené jednotlivé dôkazy, ako aj výsledky miestnych zisťovaní, na základe ktorých bolo potvrdené, že tovar vyrobený v Maďarsku bol opätovne prepravený do Maďarska s tým, že bol prepravený cez Slovensko, prípadne na území Slovenska ani nebol skladovaný a prefakturovalo si ho niekoľko spoločností skôr, ako tovar zakúpila spoločnosť RB, Veľké Kapušany, s. r. o., a odpredala ho maďarskému odberateľovi. Z vyjadrenia G. F. (splnomocnený zástupca spoločnosti TMM Trans, s. r. o., Tušice, ktorá vykonávala prepravu, zápisnica č. 102601174/2016 zo dňa 22. 02. 2016) vyplynulo, že tovar bol vykladaný v spoločnosti v meste
Debrecen a išlo o veľkú spoločnosť, ktorá sa zaoberala výrobou železných, resp. železobetónových konštrukcií, ale tiež o spoločnosť, ktorá s hutným materiálom obchodovala. Jedným zo zistení správcu dane, na základe informácie zo spisov prebiehajúcich daňových kontrol vykonávaných u daňového subjektu (úradné záznamy č. 104233925/2016 a č. 104396720/2016) bolo aj to, že v priestoroch daňového subjektu bola nájdená a následne zaistená pečiatka spoločnosti Kharma company, s. r. o. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 1023058089/2016 zo dňa 03. 05. 2016 konateľ daňového subjektu k tejto skutočnosti uviedol, že o tejto spoločnosti počul, ale nič o nej nevie a vysvetlenie môže podať ekonómka. Ďalej uviedol, že ihneď po zistení tohto stavu si preveril dôvody u svojej ekonómky, ktorá mu vysvetlila, že dostala oficiálne splnomocnenie poštou od obchodného partnera (nevedel uviesť, či to bola spoločnosť BE Group Slovakia, s. r. o., alebo Kharma Company, s. r. o. V priestoroch daňového subjektu bola nájdená a zaistená aj pečiatka spoločnosti VAS FERRO Kereskedelmi és Szolgáltató Korlátolt Felelőségü Tarsaság, 1212 Budapest, Kossuth Lajos 30 - 46, ktorá bola v zdaňovacom období jún 2013 jediným zahraničným odberateľom daňového subjektu na území Maďarska. Zhodná pečiatka bola použitá aj na čestných prehláseniach, ktoré poskytol správcovi dane pri daňovej kontrole a vyrubovacom konaní daňový subjekt. Ide o čestné prehlásenie v slovenčine a následne v maďarčine, ktoré sú v spodnej časti opečiatkované pečiatkou spoločnosti VAS - FERRO Kft. a podpisom oprávnenej osoby. Ekonómka spoločnosti G. L. dňa 18. 11. 2016 k otázke pečiatok vyhlásila, že tieto pečiatky v držbe nikdy nemala, pretože nebola oprávnená konať za žiadnu z menovaných obchodných spoločností. Disponovať nimi mohli len oprávnené osoby konajúce za menované spoločnosti, ktoré boli vždy prítomné pri konkrétnych ekonomických činnostiach vykonávaných v príslušných zdaňovacích obdobiach, čo vyplýva aj z predloženej účtovnej dokumentácie. Svedkyňa svojím čestným vyhlásením potvrdila existenciu pečiatok spoločností, keď za ne konali osoby vždy prítomné pri konkrétnych ekonomických činnostiach. Na výzvu správcu dane, aby sa vyjadrila k tvrdeniu konateľa spoločnosti, že dostala oficiálne splnomocnenie poštou od obchodného partnera, trvala na obsahu svojho čestného prehlásenia. Dňa 02. 12. 2016 správca dane oboznámil daňový subjekt s kontrolnými zisteniami (zápisnica č. 104401427/2016) a dňa 08. 12. 2016 doručil daňový subjekt správcovi dane elektronicky vyjadrenie k tejto zápisnici. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že odpočítanie dane upravuje § 49 - 51 zákona o DPH a právo na odpočítanie dane vzniká dňom vzniku daňovej povinnosti, ktorá vzniká v súlade s § 19 pri dodaní tovarov a služieb, ktoré sú v súlade s § 2 predmetom dane v tuzemsku. Ak dodanie tovaru, prípadne nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je v tuzemsku predmetom dane, daňová povinnosť a ani právo na odpočítanie dane platiteľovi dane v tuzemsku nevzniká. Zdaňovanie obehu tovaru medzi členskými štátmi spočíva na zásade pridelenia daňového výnosu členskému štátu, v ktorom došlo ku konečnej spotrebe (smernica Rady 91/680/EHS, ktorou sa dopĺňa šiesta smernica 77/388). Prechodná úprava zdanenia obchodov medzi členskými štátmi sleduje základný cieľ, ktorým je prenesenie daňového príjmu na členský štát, v ktorom dochádza ku konečnej spotrebe dodaného tovaru. Mechanizmus vytvorený prechodnou úpravou zdanenia tovaru v rámci spoločenstva na jednej strane pozostáva z oslobodenia od dane v členskom štáte odoslania (prepravy) tovaru a na strane druhej zo zdanenia v členskom štáte určenia, kde došlo k nadobudnutiu tovaru v rámci spoločenstva, čím je zabezpečené jasné vymedzenie daňovej nezávislosti, čím je zabezpečené jasné vymedzenie daňovej nezávislosti dotknutých členských štátov (judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, napríklad C-409/04 Teleos, C-245/04 Emad). V posudzovanom prípade, resp. prípadoch bolo správcom dane zistené, že preprava tovaru z iného členského štátu neskončila v tuzemsku, ale tovar bol späť prepravený do iného členského štátu bez toho, aby bol v tuzemsku vyložený (prípadne bol v tuzemsku vyložený a opätovne naložený). Ak preprava dotknutého tovaru neskončila v tuzemsku, ale začala a skončila v inom členskom štáte - Maďarsku, je členským štátom konečnej spotreby iný členský štát. Slovenským platiteľom dane Kharma Company, s. r. o., bolo deklarované nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu - Maďarska a následne v reťazci dodávateľov a odberateľov boli deklarované dodávky tovarov v tuzemsku s uplatnením dane. Daňový subjekt si odpočítal daň a deklaroval následné dodanie tovaru do iného členského štátu. Tovar, ktorého sa predmetné transakcie týkali, nebol v tuzemsku vyložený (prípadne bol vyložený a opätovne naložený), a v rámci jedného pohybu tovaru bol tento prepravený späť do iného členského štátu. V konečnom dôsledku teda preprava tovaru začala v Maďarsku, kde aj skončila, len s tým rozdielom, že táto preprava bola vykonaná cez iný členský štát. Ak teda preprava tovaru začala v Maďarsku, kde aj skončila, a tovar bol v SR vyložený a naložený (prípadne nebol vyložený vôbec), potom miestom určenia dodávky (miesto skončenia prepravy tovaru) a aj miestom dodania tovaru je Maďarsko, čo znamená, že v posudzovanom prípade nebol platiteľom dane v tuzemsku tovar nadobudnutý a miesto dodania tovaru ďalšími dodávateľmi v reťazci nebolo v tuzemsku, ale v inom členskom štáte, t. j. dodanie tovaru malo podliehať dani v Maďarsku. Ak v skutočnosti išlo o jeden pohyb tovaru, potom je členským štátom dodania tovaru a aj miesta
skončenia prepravy Maďarsko, čo znamená, že miestom dodania tovaru pre všetky zmluvné vzťahy bolo Maďarsko, s výnimkou prípadov, ak by sa preukázalo, že k žiadnej dodávke tovaru nedošlo. Žalovaný konštatoval, že ak sa na reťazovom obchode zúčastnili reálne viacerí obchodníci, miestom dodania každej z dodávok musí byť členský štát, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo, t. j. v Maďarsku. Daňový subjekt bol pritom súčasťou obchodného reťazca so spoločnosťami Kharma Company, s. r. o., MMB - Steel, s. r. o., ktoré deklarovali obchodovanie so stavebnou oceľou v rámci Európskej únie, ale u ktorých nebolo preukázané vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti v súvislosti s predmetnými dodávkami stavebnej ocele. Do deklarovaného reťazca boli tieto daňové subjekty zapojené účelovo, pričom Kharma Company, s. r. o., zanikla viacnásobným zlúčením s inými spoločnosťami a u spoločnosti MMB - Steel, s. r. o., bol obchodný podiel prevedený na rumunského občana, ktorý je súčasne jediným konateľom, v dôsledku čoho u obidvoch spoločností nie je možné preveriť ani preukázať žiadne súvislosti týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných obchodov. Plneniami, ktoré sú súčasťou dodávateľského reťazca zahrňujúceho subjekt, ktorý si neplní záväzky, alebo zmizne bez toho, aby túto daň uhradil, sa zaoberajú rozsudky Súdneho dvora Európskeho spoločenstva 354/03, 355/03 a 484/03 Optigen Fulcrum Bond House System. V zmysle judikatúry C-78/12 (Evita - K, Kittel, Mahagében, Bonik) právo na odpočítanie dane sa zamietne, ak sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to aj v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba alebo ak táto osoba vedela, alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval zistenia správu dane, že daňový subjekt na základe skutočností zistených v procese daňovej kontroly nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Správca dane dospel k záverom, že obchodné transakcie, ktorých sa zúčastnil aj daňový subjekt boli vytvárané účelovo bez reálneho ekonomického opodstatnenia a viedli k podvodnému konaniu, ktoré je v rozpore s cieľom definovaným právom spoločenstva. Takýto záver vyplýva z viacerých skutočností:
- v priestoroch daňového subjektu RB, Veľké Kapušany, s. r. o., bola nájdená a zabavená pečiatka spoločnosti Kharma Company, s. r. o., a pečiatka VAS - FERRO Kft., ktorá bola v zdaňovacom období jún 2013 jediným zahraničným odberateľom daňového subjektu na území Maďarska a zhodná pečiatka bola použitá aj na čestných prehláseniach, ktoré poskytol pri daňovej kontrole a vyrubovacom konaní daňový subjekt,
- vystavovanie nových prepravných dokladov spoločnosťami, ktoré deklarovali uskladnenie tovaru, pričom sa preprava tovaru začala aj končila v Maďarsku,
- daňový subjekt mal vedomosť o tom, že nakupuje tovar, ktorý bol vyrobený v Maďarsku a dodával ho maďarskému odberateľovi,
- podávanie daňových priznaní spoločnosťou Kharma Company, s. r. o., v ktorých boli vykázané vysoké obraty s minimálnymi daňovými povinnosťami,
- v období, kedy spoločnosť Kharma Company, s. r. o., deklarovala zdaniteľné obchody, nedisponovala žiadnymi podnikateľskými priestormi a nezamestnávala žiadnych zamestnancov,
- spoločnosť Kharma Company, s. r. o., viacnásobným zlúčením s inými spoločnosťami zanikla po splnení účelovo tak, aby nebolo možné preverenie deklarovaných zdaniteľných plnení,
- podobne aj spoločnosť MMB - Steel, s. r. o., viacnásobným prevodom obchodných podielov previedla celé základné imanie na občana Rumunska, ktorý so správcom dane nekomunikuje. Správca dane preto uzavrel, že daňovou kontrolou bolo preukázané, že podmienky na uznanie práva na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 zákona o DPH neboli splnené, preto neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie jún 2013 zo všetkých faktúr od dodávateľa BE Group Slovakia, s. r. o., v celkovej sume 65 690,68 eur.
4. K jednotlivým námietkam daňového subjektu v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že správca dane vykonal výsluch svedkov - bývalých konateľov spoločnosti MMB - Steel, s. r. o., Mareka Kainratha a Miloša Tačara bez prítomnosti Petra Bálinta zástupca spoločnosti BE Group Slovakia, s. r. o., tak, že správca dane pri výsluchu týchto svedkov postupoval v zmysle ust. § 25 ods. 4 Daňového poriadku, keď o výsluchu svedkov upovedomil odvolávajúci sa daňový subjekt, u ktorého sa vykonávala daňová kontrola. Upovedomenie č. 104030981/2016 daňový subjekt prevzal dňa 07. 10. 2015, na ústnom pojednávaní sa bez ospravedlnenia nezúčastnil a nevyužil tak právo klásť svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Správa dane nebol povinný upovedomiť o výsluchu svedka aj konateľa spoločnosti BE Group Slovakia, s.r.o. Ing. Petra Bálinta, pretože to nebolo jeho zákonnou povinnosťou. K ďalšej námietke, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva č. 103716388/2016 zo dňa 12. 08. 2016 bolo správcovi dane doručené dňa 19. 08. 2016, avšak ten v zákonnej lehote nevydal rozhodnutie a o
predĺženie lehoty požiadal až po jej uplynutí, žalovaný uviedol, že v osobitne zložitých prípadoch správca dane rozhodne do 60 dní odo dňa začatia konania s tým, že predmetné rozhodnutie bolo doručené dňa 19. 08. 2016 daňovému subjektu, nie správcovi dane, ako to daňový subjekt uviedol v odvolaní. Správca dane predmetné rozhodnutie prevzal po vyznačení právoplatnosti dňa 07. 09. 2016 a dňa 27. 10. 2016 požiadal druhostupňový orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, teda žiadosť daňového subjektu bola podaná pred uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia v súlade s ust. § 65 ods. 2 Daňového poriadku. K ďalšej námietke týkajúcej sa označených rozhodnutí Súdneho dvora špecifikujúcich podmienky odmietnutia nároku na odpočítanie DPH žalovaný uviedol, že právo na odpočítanie dane sa zamietne, ak sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to aj v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba alebo ak táto osoba vedela, alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z predloženého spisového materiálu a odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa žalovaného je zrejmé, že v procese daňovej kontroly bolo viacerými priamymi aj nepriamymi dôkazmi preukázané, že daňový subjekt nemohol nevedieť, že sa zúčastnil podvodného konania. Správca dane pritom zistil, že daňový subjekt bol zapojený do reťazca so spoločnosťami Kharma Company, s. r. o., a MMB - Steel, s. r. o., ktoré deklarovali obchodovanie so stavebnou oceľou v rámci Európskej únie, u ktorých ale nebolo preukázané vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti v súvislosti s predmetnými dodávkami stavebnej ocele v reťazci označených spoločností. Prvá spoločnosť vo fakturačnom reťazci, t. j. Kharma company, s. r. o., vykazovala znaky tzv. zmiznutého obchodníka - prijímala faktúry od dodávateľa z iného členského štátu, na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri nesídlila, bola nekontaktná, menila konateľov, dosahovala vysoké obraty z uskutočnených zdaniteľných obchodov na Slovensku, ale do štátneho rozpočtu z týchto obratov odviedla neprimerane nízku daňovú povinnosť (skutočnosti známe správcovi dane z podaných daňových priznaní), nemala zamestnancov, skladové alebo výrobné priestory a zanikla viacnásobným zlúčením s inými spoločnosťami. Ďalšia slovenská obchodná spoločnosť MMB - Steel, s. r. o., vykazovala znaky tzv. nárazníka - prijímala faktúry od nekontaktnej spoločnosti, resp. iného nárazníka, prefakturovala ten istý sortiment tovaru s malým navýšením ceny ďalšej spoločnosti nasledujúcej vo fakturačnom reťazci, vykazovala nízku daňovú povinnosť pri vysokom obrate. Svedkovia, ktorí boli vypočutí za spoločnosť MMB-Steel s.r.o. ničím nepodložili vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti a transparentné fungovanie na trhu, nepredložili ani žiaden dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov a jednotne sa vyslovili, že táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Faktúry od MMB - Steel, s.r.o., ktoré správca dane získal na miestnom zisťovaní v daňovom subjekte BE Group Slovakia, s.r.o. nie sú podpísané, neobsahujú ani údaje o tom, kto ich vystavil okrem všeobecnej odvolávky na administrátora. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť ich zaúčtovanie, ani ich zaevidovanie v DPH. Poslednou spoločnosťou na konci fakturačného reťazca je žalobca, ktorý vykazoval znaky tzv. brokera - dodávateľa do iného členského štátu, t.j. prijímala faktúry nárazníka, vystavovala faktúry pre zahraničného odberateľa VAS- Ferro Kft. (Maďarsko), ktorého pečiatka bola nájdená a zabavená Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) v priestoroch daňového subjektu, rovnako ako pečiatka nekontaktnej spoločnosti Kharma Company, s.r.o. Konateľ žalobcu sa do zápisnice č. 1023058089/2016 zo dňa 03. 05. 2016 vyjadril, že túto spoločnosť nepozná, preveroval u ekonómky spoločnosti dôvod, prečo sa uvedené pečiatky nachádzali v priestoroch ich spoločnosti a táto mu vysvetlila, že dostala oficiálne splnomocnenie poštou od obchodného partnera, pričom nevedel uviesť, či išlo o spoločnosť BE Group Slovakia, s.r.o. alebo Kharma Company s.r.o. Ekonómka spoločnosti G. L. predložila pri výsluchu svedka čestné vyhlásenie overené notárom a v otázke pečiatok vyhlásila, že tieto pečiatky v držbe nikdy nemala a nebola oprávnená konať za žiadnu z menovaných spoločností. K ostatným tvrdeniam sa odvolala na obsah svojho písomného vyhlásenia. Konateľ žalobcu nepodal vyjadrenie k čestnému vyhláseniu ekonómky spoločnosti, ktoré v rozpore s jeho vyhlásením a ani žiadne logické vysvetlenie prítomnosti pečiatok spoločností zapojených v reťazci a neodstránil tak pochybnosti správcu dane. Žalovaný preto konštatoval, že správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia oprávnene konštatoval, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastnil podvodného konania. Vo vzťahu k námietke daňového subjektu, že správca dane sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s právnou kvalifikáciou miesta dodania tovaru, miesta jeho nadobudnutia, prípadne miesta dovozu uviedol, že práve otázka nadobudnutia miesta tovaru tvorí podstatnú časť dokazovania pred správcom dane, pričom tento miestnymi zisťovaniami u skladovateľa Preterm s.r.o. a prepravcu B.M.S. Transport, s.r.o., ZOLL - TRANS s.r.o. a LOG -PRINT, s.r.o. preveril skutočnosti týkajúce sa pohybu tovaru - betonárskej ocele a zistil, že preprava tovaru z iného členského štátu neskončila v tuzemsku, ale tento tovar bol späť prepravený do iného členského štátu bez toho, aby bol v tuzemsku vyložený (prípadne bol v tuzemsku vyložený a opätovne naložený). Zistenia správcu dane ohľadom toku a prepravy tovaru sa potvrdili aj
miestnym zisťovaním v spoločnosti BE Group Slovakia, s.r.o., keď tovar bol prepravovaný jedným alebo dvomi prepravcami s vyložením tovaru alebo aj bez jeho vyloženia z miesta v Maďarsku cez Slovensko späť do Maďarska. Preto je logický záver správcu dane, že ak preprava tovaru neskončila v tuzemsku, ale začala a skončila bez jeho vyloženia v inom členskom štáte (Maďarsko) je členským štátom konečnej spotreby iný členský štát, t.j. dodanie tovaru malo podliehať dani v Maďarsku a nemožno tak hovoriť o dodaní, resp. nadobudnutí tovaru v rámci spoločenstva, pri ktorom by sa malo uplatniť ustanovenie § 17 a § 11 zákona o DPH. Žalovaný uzavrel, že ak dodanie resp. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je v tuzemsku predmetom dane, daňová povinnosť, ani právo na odpočítanie dane platiteľovi dane v tuzemsku nevzniká. Vo vzťahu k námietke daňového subjektu, že nemôže niesť dôsledky konania, ktoré nezavinil a ktoré nastali po dátume reálneho dodania tovaru, žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods.1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady faktúry a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľný obchod. Správca dane tak postupoval vo vzťahu k daňovému subjektu v prvom rade kontrolou jeho prvotných dokladov, následne komplexným preverovaním dodávateľov a odberateľov daňového subjektu a skladovateľov a prepravcov tovaru, čím došlo k zisteniu obchodných reťazcov spoločností. Žalovaný sa v tej súvislosti odvolal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 3Sžf/24/2012, podľa ktorého v prípade pochybností je správca dane oprávnený preverovať celý obchodný reťazec. Povinnosťou daňového subjektu je viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať so svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Vychádzajúc zo záverov Najvyššieho súdu SR uvedených v rozsudku sp. zn. 3Sžf/81/2013, uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt ako platiteľ dane tak má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť a transparentnosť uskutočnenia spôsobu zdaniteľných obchodných transakcií správcovi dane. Žalovaný vyslovil názor, že vzhľadom na skutočnosť, že bolo preukázané obchodovanie s tým istým tovarom za účelom získania daňových výhod, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce subjekt, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených dokladov ako nedostatočné. Bolo preto potrebné, aby subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelov jeho hospodárskej činnosti a zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči zdaniteľných plnení s tým istým tovarom počas niekoľkých mesiacov - zneužívajúcich právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nie je nič neobvyklé, priam je to potrebné, pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami, akým predmetný tovar bez pochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, aby takýto tovar skontroloval. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi nekvalitný tovar, alebo tovar, ktorého existencia je spochybnená. Daňový subjekt v danej veci nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania služieb a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane v prípadoch deklarovaných od dodávateľov. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal aj na to, že správca dane nepreniesol zodpovednosť za dôkazy od dodávateľských spoločností na daňový subjekt, len poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami skutočne realizoval, bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi.
5. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH z faktúr od spoločnosti BE Group Slovakia, s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami tak zákona o DPH ako aj Daňového poriadku. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých zákonným spôsobom získaných dôkazov dospel k záveru o porušení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a neuznal odpočet dane z faktúr vystavených spoločnosťou BE Group Slovakia.
6. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe navrhol, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu trov konania. Uplatnil žalobné dôvody v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/, d/ e/ a g/ SSP, pretože podľa jeho názoru rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Zdôraznil, že žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 17. 08. 2015 č. 1298688/2015 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 13. 05. 2015 č. 441463/2015 a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom v označenom rozhodnutí k záverom správcu dane, že účelom účasti daňového subjektu na obchodoch so stavebnou oceľou bola snaha o získanie daňovej výhody konštatoval, že správca dane aj napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu neuviedol, v čom konkrétne spočívalo zneužitie práva európskeho spoločenstva na odčerpanie peňažných prostriedkov, a to ani z objektívneho, ani zo subjektívneho hľadiska. Zároveň žalovaný uviedol: „Povinnosťou správcu dane bolo posúdiť všetky predložené doklady a dôkazy, lebo správca dane je povinný prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako aj na to, čo uvedenie daňový subjekt. V procese dokazovania je aj správca dane zodpovedný za objektívne zistenie skutkového stavu, preto odvolací orgán nepovažuje postup správcu dane pri vykonaní dokazovania v tejto veci za dostatočný.“ Žalobca k tomu uviedol, že Zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná a 16.05.2015 pod č. 20193479/2015 nebola v zmysle citovaných záverov finančného riaditeľstva posúdená príslušným správcom dane ani v nasledujúcich vyrubovacích konaniach, pretože aj keď z ďalších rozhodnutí správcu dane je zrejmé, že v opakovaných vyrubovacích konaniach boli vykonané úkony, ktoré už boli vykonané pri vydaní Protokolu z daňovej kontroly č. 9813401/5/3889434/2014/VYS zo dňa 15.08.2014, tieto opakovane, tak ako je vyššie uvedené nevyhodnotil. Ďalej namietal spôsob vykonávania dokazovania výsluchom svedkov bývalých konateľov spoločnosti MMB - Steel, s.r.o., s ktorou žalobca priamo neobchodoval, ale v obchodnom vzťahu s touto spoločnosťou bol jeho dodávateľ spoločnosť BE Group Slovakia s.r.o., pričom obsah vykonaných úkonov smeroval k zisteniu obchodných vzťahov a vykonaných dodávok medzi týmito spoločnosťami. O uskutočnení týchto obchodných transakcií mal žalobca len tie informácie, ktoré sú obsahom spisu. Svedkovia Marek Kainrath a Miloš Tačar boli v priebehu opakovane vykonaných vyrubovacích konaní opakovane vypočutí, pričom prvýkrát bol dôkaz o ich výsluchu vyhodnotený ako nezákonný v rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 103716388/2016 zo dňa 12. 08. 2016, keby bol úkon vykonaný bez prítomnosti kontrolovaného daňového subjektu. Druhýkrát bol tento dôkaz vykonaný po upovedomení žalobcu o vykonanom výsluchu, nie však 07. 10. 2015 ako to uvádza finančné riaditeľstvo (strana 18 preskúmavaného rozhodnutia). Preto z tohto dôvodu už raz vykonaný výsluch v rozpore so zákonom (bez upovedomia žalobcu o výsluchu svedka), nie je akceptovateľný. Uvedené podľa žalobcu nemôže byť napravené ani následne opakovaným výsluchom za splnenia zákonných podmienok, ak nezákonne získané dôkazy zostávajú súčasťou spisu a dokonca sú predmetom hodnotenia správcu dane a odvolacieho orgánu. Taktiež odvolací orgán hodnotil opakovane ako dôkaz aj odpovede na dožiadania citované na strane 12 preskúmavaného rozhodnutia, kde sú uvedené tri rôzne odpovede č. 81027/2016/9104407, č. 1706434/2015 a č. 1030011563/2016 pod jediným dátumom 25.04.2016. Ďalej v správnej žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie č. 103716388/2016 zo dňa 12.08.2016 bolo doručené žalobcovi 19.08.2016, ktorým dňom sa aj stalo právoplatným. Uviedol, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ Daňového poriadku je osobou zúčastnenou na správe daní druhostupňový orgán, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti je len administratívny úkon, ktorý je správcovi dane zrejmý z jeho činnosti, lebo je zaznamenaný v elektronickej podobe po naskenovaní právoplatného rozhodnutia do informačného systému Finančného riaditeľstva SR rovnakým administratívnym odborom, ktorý rozhoduje o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia aj o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému správcom dane. Z uvedeného však nie je zrejmé, kto vyznačil právoplatnosť na predmetné rozhodnutie, kedy bolo doručené správcovi a kedy bolo doručené jeho organizačnej zložke - pobočke Trebišov, ktorá podala žiadosť o predĺženie lehoty. K tvrdeniu, že žalobca nemohol nevedieť, že sa zúčastnil podvodného konania poukázal na závery rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 1298688/2015 zo dňa 17. 08. 2015 a č. 103716388/2016 zo dňa 12. 08. 2016, ktorými boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia správcu dane s konštatovaním: „že správca dane aj napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu neuviedol, v čom konkrétne spočívalo zneužitie práva Európskeho spoločenstva na odčerpanie peňažných prostriedkov a to ani z objektívneho, ani zo subjektívneho hľadiska (strana 10 prvý a posledný odsek predmetného rozhodnutia). Okrem iného Finančné riaditeľstvo SR na str. 11 predposledný odsek
predmetného rozhodnutia uviedlo - povinnosťou správcu dane bolo posúdiť všetky predložené doklady a dôkazy, lebo správca dane je povinný prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako aj na to, čo uvedie daňový subjekt.“ Predmetné dôkazy tak nepreukázali závery uvádzané správcom dane a boli považované za predčasné. Odvolací orgán nemal prihliadať ani na nezákonne získaný dôkaz výsluchom bývalých konateľov spoločnosti MMB - Steel, s. r. o. Ďalej žalobca zdôraznil, že správca dane úmyselne neuviedol vo svojom rozhodnutí identifikáciu svedkyne G. L. v zmysle vyjadrenia žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi použil termín „ekonómka spoločnosti“, pričom táto nie je ekonómkou spoločnosti, čo vyplýva aj zo zápisnice spísanej so správcom dane pod č. 104325401/2016 zo dňa 18. 11. 2016. V čestnom vyhlásení tejto osoby spolu s odpoveďami na otázky položené správcom dane uviedla, že nie je ekonómkou žalobcu a ani jeho kmeňovým zamestnancom a ekonomické služby dodáva subdodávateľsky. Správca dane napriek tomu menovanú žiadnym spôsobom priamo nekonfrontoval so žalobcom, pričom jeho zástupca sa na ústnom pojednávaní k termínu „ekonómka spoločnosti“ nevedel vyjadriť. Správca dane napriek tomu od svedkyne žiadal odpovede k otázkam zameraným na personálne obsadenie zamestnancov žalobcu, a to po tom, ako vo svojej svedeckej výpovede uviedla, že personálna evidencia nie je jej činnosťou. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal niekoľko miestnych zisťovaní, avšak pri tejto vyhľadávacej činnosti komunikoval práve s G. L., ktorá sa v sídle spoločnosti v tom čase zdržiavala len náhodne, a nie so zamestnancami, ktorých kancelárske priestory sú označené v evidencii žalobcu umiestnenej pri hlavnom vchode do jeho sídla. Výsledkom takéhoto konania podľa žalobcu malo byť spochybnenie dôkazov, ktoré predložil v daňovej kontrole a v nasledujúcich vyrubovacích konaniach. Žalovaný preto nemal ako rozpornú vyhodnotiť výpoveď G. L. k výpovedi konateľa žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi správcovi dane do zápisnice č. 1023058089/2016 zo dňa 03. 05. 2016 myslel pod pojmom „ekonómka spoločnosti“ kmeňového zamestnanca. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-353/03) a Bond House Systems Ltd. (C-484/03), ktorý konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, keby tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopreté. Žalobca tvrdil, že nepriame dôkazy, ktoré správca dane získal vyššie pomenovaným spôsobom boli získané v čase, kedy sa mohol poverený zamestnanec správcu dane dopustiť trestného činu, čo je aj predmetom trestného konania, o ktorom bol informovaný nadriadený povereného zamestnanca vykonávajúceho vyrubovacie konanie pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu možno mať pochybnosť, že rozhodnutie správcu dane nebolo dosiahnuté trestným činom.
7. Žalobca z vyššie uvedeného vyslovil názor, že aj napriek preukázanému naplneniu zákonom vyžadovaných podmienok na vznik nároku na odpočítanie dane žalovaný účelovo selektoval len nepriame dôkazy dosiahnuté len na základe konštatovania správcu dane, ktoré vyhodnotil tak, že nepriznal nárok na odpočet dane v označenom rozsahu. Záver o neunesení dôkazného bremena a nesplnení zákonom stanovených podmienok kontrolovaným daňovým subjektom nie je prijateľný, pretože je očividné, že pri hodnotení dôkazov správca dane účelovo neprihliadal na všetky výsledky dokazovania, dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné zásady daňového konania, v dôsledku čoho tvrdenia správcu dane nemožno považovať za preukázané. Podľa žalobcu uvedené našlo svoj odraz aj v tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a dôvody rozhodnutia v ňom uvádzané nemožno považovať za dostatočne preukázané, majúce oporu v zákone. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR ako odvolacieho orgánu zároveň považoval za nezákonné, pretože daňový subjekt bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, keď správca dane vyhodnotil jednotlivé dôkazy v rozpore so zákonom. Mieru pochybenia správneho orgánu vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím k charakteru predmetnej veci možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy účastníka konania, pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jediným závažným pochybením dostatočne závažného rázu, ale aj väčším počtom relatívne samostatných pochybení práve v tomto prípade, ktoré by sa pri jednotlivom posudzovaní mohli javiť ako marginálne, avšak súhrnne dosiahli zásadnú intenzitu do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Uvedené podľa žalobcu zvýrazňuje aj fakt, že na poli verejného práva, teda aj daňového práva, štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané), z čoho ďalej vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona sú orgány verejnej moci povinné zachovávať podstatu a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnosti sú povinné postupovať miernejšie - „in dubio mitius“.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 10. 2017 k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Opätovne zdôraznil, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane, že daňový subjekt v zdaňovacom období jún 2013 nesplnil podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zákona o DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti BE Group Slovakia, s. r. o., v celkovej výške 65 690,68 eura za nákup betonárskej ocele. V danom prípade dôvod, pre ktorý správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočítanie dane z označených faktúr bol ten, že správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca bol zapojený do obchodného reťazca so spoločnosťami Kharma Company, s. r. o., a MMB Steel, s. r. o., ktoré deklarovali obchodovanie so stavebnou oceľou v rámci Európskej únie, ale u ktorých nebolo preukázané vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti v súvislosti s predmetnými dodávkami označeného tovaru. Navyše uviedol, že preprava deklarovaného tovaru začala v Maďarsku, kde sa aj skončila, len s tým rozdielom, že táto preprava bola vykonaná cez iný členský štát. Ak sa teda preprava tovaru začala v Maďarsku, kde sa aj skončila a tovar mal byť v SR vyložený a naložený (prípadne nebol vyložený vôbec), potom miestom určenia dodávky, miestom skončenia prepravy tovaru, ako aj miestom dodania tovaru je Maďarsko, čo znamená, že v posudzovanom prípade nebol tovar platiteľom dane v tuzemsku nadobudnutý a miesto dodania tovaru ďalšími dodávateľmi v reťazci nebolo v tuzemsku, ale v inom členskom štáte, t. j. dodanie tovaru malo podliehať dani v Maďarsku. Žalovaný ďalej vo vyjadrení opätovne popísal úlohy jednotlivých spoločností vo fakturačnom reťazci ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. (Maďarsko) › Kharma Company, s. r. o., (SR) › MMB › Steel, s. r. o., (SR) › BE Group Slovakia, s. r. o., (SR) - RB, Veľké Kapušany, s. r. o., (SR) - VAS - Fero Kft. (Maďarsko) a uviedol, že priamym dodávateľom stavebnej ocele pre žalobcu mala byť spoločnosť BE Group Slovakia, s. r. o., ktorej konateľ Ing. Peter Bálint síce potvrdil, že spoločnosť BE Group Slovakia, s. r. o., tovar od spoločnosti MMB
- Steel, s. r. o., odoberala, ale svoje tvrdenia nevedel podložiť žiadnymi dôkazmi - nevedel predložiť žiadne zmluvy s touto spoločnosťou, nevedel komentovať zmluvné a dodacie podmienky (Incoterms) s odvolaním, že doklady má NAKA. Faktúry od MMB - Steel, s. r. o., ktoré správca dane získal na miestnom zisťovaní v spoločnosti dodávateľa žalobcu nie sú podpísané, neobsahujú ani údaj o tom, kto ich vystavil okrem všeobecnej odvolávky na administrátora (zápisnica č. 9813401/5/5379831/2013 a 102911695/2016 zo dňa 11. 04. 2016). Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca (vykazujúci znaky tzv. brokera) prijímal faktúry od nárazníka, vystavoval faktúry pre zahraničného odberateľa, Vas Ferro Kft. (Maďarsko), ktorého pečiatka bola nájdená a zabavená NAKA v priestoroch žalobcu, rovnako ako pečiatka prvej slovenskej spoločnosti vo fakturačnom reťazci - spoločnosti Kharma Company, s. r. o., (úradný záznam č. 104233925 zo dňa 04. 11. 2016). Tieto skutočnosti podľa žalovaného, opierajúce sa o konkrétne dôkazy v ich vzájomných súvislostiach viedli správcu dane k prijatiu záveru, že v danom prípade bol vytvorený umelý reťazec bez ekonomickej podstaty, a to len za účelom získania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, v podobe nadmerného odpočtu DPH. Jednotlivé námietky žalobcu uplatnené v správnej žalobe hodnotil ako nedôvodné. K námietke týkajúcej sa opakovaného vypočutia svedkov konateľov spoločnosti MMB - Steel, s. r. o., Mareka Kainratha a Romana Bruteniča uviedol, že v ďalšom vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia a vrátenia veci správca dane na základe právneho názoru odvolacieho orgánu zaslal dožiadanie miestne príslušnému správcovi dane, v ktorom žiadal o vypočutie svedkov Mareka Kainratha, Romana Bruteniča a Ing. Milana Maťaša (dožiadanie zo dňa 22. 09. 2016, odpoveď na dožiadanie zo dňa 02. 11. 2016). Roman Brutenič vo výpovedi zo dňa 02. 11. 2016 uviedol, že predmetné faktúry nevystavoval, v mene spoločnosti konal Ing. Milan Maťaš, ktorý aj podpisoval zmluvy a vykonával všetky aktivity v mene spoločnosti. Nevedel uviesť, od koho táto spoločnosť tovar nakúpila, ani kto zastupoval spoločnosť Kharma Company, s. r. o., nevedel sa vyjadriť k dohodnutiu obchodu, k obchodným zmluvám, k ich podpisovaniu, nezodpovedal na otázku nakládok a vykládok tovaru, nevedel, akým spôsobom bola realizovaná preprava, akým spôsobom boli predmetné faktúry uhradené, ani či mala spoločnosť skladové priestory. Vo všetkých bodoch sa odvolal na Ing. Milana Maťaša. Tento bývalý konateľ spoločnosti MMB - Steel, s. r. o., predvolanie na výsluch svedka neprevzal a zásielka bola vrátená správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Svedok Marek Kainrath pri ústnom pojednávaní dňa 02. 11. 2016 uviedol: „Plne sa stotožňujem s vyjadreniami a vyhláseniami mnou uvedenými v zápisnici č. 511941/2016 zo dňa 20. 04. 2016 a k danej veci ďalej nemám čo uviesť.“ Z týchto dôvodov preto správca dane premietol obsah tejto zápisnice do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V prípade výpovede svedka Romana Bruteniča, ako aj Mareka Kainratha sa žalobca na ústnom pojednávaní bez ospravedlnenia pred dožiadaným správcom dane nezúčastnil, napriek tomu, že predvolanie prevzal dňa 07. 10. 2016. K ďalšej námietke týkajúcej sa predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že žaloba prevzal rozhodnutie dňa 19. 08. 2016 a Finančné riaditeľstvo SR prevzalo doručenku dňa 24. 08. 2016. Po vykonaní administratívnych
úkonov a vyznačení právoplatnosti povereným pracovníkom oddelenia daňového konania Košice bolo rozhodnutie č. 103716388/2016 zo dňa 12. 08. 2016 zaslané správcovi dane listom č. 1483697/2016 zo dňa 05. 09. 2016, ktorý toto rozhodnutie prevzal dňa 07. 09. 2016. Podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku správca dane požiadal dňa 27. 10. 2016 druhostupňový orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, teda správca dane podal žiadosť pred uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia v súlade s ust. § 65 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný na žiadosť správcu dane predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia listom zo dňa 02. 11. 2016. K ďalšej námietke, že žalovaný úmyselne neuviedol vo svojom rozhodnutí identifikáciu svedkyne G. L. a použil termín „ekonómka spoločnosti“ uviedol, že táto svedkyňa bola v predvolaní zo dňa 09. 11. 2016 upovedomená o tom, že bude vypočutá k systému spracovania prvotných účtovných a daňových dokladov, k ich obehu, k zodpovednosti pracovníkov v administratíve za spracovanie dokladov žalobcu, prípadne aj dokladov spoločnosti na základe poverení a splnomocnení. V predvolaní ďalej správca dane uviedol, že: „Ako ekonómka spoločnosti môžete predložiť aj iné dokumenty, ktorými preukážete svoje povinnosti a práva vo vzťahu k spoločnosti RB, Veľké Kapušany, s. r. o., pri spracovaní ekonomickej agendy“. Táto svedkyňa po poučení a oboznámení sa s predmetom ústneho pojednávania reagovala predložením čestného vyhlásenia, v ktorom okrem iného uviedla, že: „pri výkone mojej činnosti, ktorú robím dodávateľsky pre spoločnosť RB, Veľké Kapušany, s. r. o., mám zodpovednosť za účtovnú dokumentáciu...“ (nie subdodávateľsky, ako to žalobca uvádza v žalobe). Z vyjadrenia tejto svedkyne teda vyplýva, že bola zodpovedná za vedenie ekonomickej agendy žalobcu, preto ju žalovaný v odôvodnení rozhodnutia označil ako ekonómku spoločnosti, t. j. osobu zodpovednú za účtovnú dokumentáciu. K tvrdeniu, že žalovaný svedkyňu žiadnym spôsobom položenými otázkami priamo nekonfrontoval so žalobcom, ale s jeho zástupcom, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súčinnosti so žalobcom, ktorý bol o vypočutí svedka upovedomený, ale na ústnom pojednávaní sa osobne nezúčastnil. Pri výsluchu svedka žalobcu zastupoval splnomocnený zástupca, ktorý mal právo klásť svedkovi v prípade potreby otázky, čo správca dne akceptoval ako rozhodnutie žalobcu. Žalobca, ktorý nebol prítomný na výsluchu tohto svedka, nepodal ani vyjadrenie k čestnému vyhláseniu G. L. (ktoré je v rozpore s jeho vyhlásením, ani žiadne logické vysvetlenie prítomnosti pečiatok spoločností zapojených v reťazci a neodstránil tak pochybnosti správcu dane. V závere vyjadrenia žalovaný tak opätovne konštatoval, že na základe priamych aj nepriamych dôkazov vykonaných v procese daňovej kontroly bolo preukázané, že žalobca nemohol nevedieť, že sa zúčastnil podvodného konania, pričom obchodné transakcie, na ktorých sa zúčastnil, boli vytvárané účelovo, bez reálneho ekonomického opodstatnenia viedli k podvodnému konaniu, ktoré je v rozpore s cieľom definovaným právom spoločenstva. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že nepriame dôkazy boli získané v čase, kedy sa mohol poverený zamestnanec správcu dane dopustiť trestného činu, čo je aj predmetom trestného konania, o ktorom bol informovaný nadriadený zamestnanec povereného zamestnanca vykonávajúceho vyrubovacie konanie pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol konkrétne meno povereného zamestnanca, o ktorom tvrdí, že sa mohol dopustiť trestného činu. Z predloženého spisového materiálu pritom vyplýva, že vyrubovacie konanie vykonávali zamestnanci správcu dane, ktorí boli poverení výkonom daňovej kontroly a žalovaný nemá vedomosť o tom, žeby voči týmto zamestnancom správcu dane bolo vedené trestné konanie. Žalovaný preto uzavrel, že rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je v súlade s relevantnými ustanoveniami § 63 Daňového poriadku, v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, obsahujú vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a poukazujú na správne použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo tak, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
9. Žalobca v replike zo dňa 28. 09. 2018 nesúhlasil s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení žalovaného a v celom rozsahu trval na podanej žalobe. Zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a zdôraznil, že žalobca uskutočnil dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru, ktoré je oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH na základe požiadavky kupujúceho zákazníka VAS FERRO Kft. Budapešť podľa podmienok Incoterms. O tom, že bol tovar predaný aj prepravný do Maďarska sa správca dane podľa žalobcu uistil aj cez inštitút medzinárodnej výmeny informácií (MVI) a to rozsiahlym a konkrétnym zisťovaním a preverovaním každej dodávky, ako aj vypočutím svedkov, ktorí potvrdili uskutočnenú prepravu tovarov do skladov firmy JP Fémker Kft. do Maďarska. Žalobca tvrdil, že žalovaný uplatnil § 17 a 11 zákona o DPH v zmysle vlastnej konštrukcie prepravy, pričom nezisťoval právo vlastniť vec a nakladať s ňou ako s vlastnou a ani toto právo preukázané dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu nepoprel. Žalobca zdôraznil, že dôkazné bremeno k okolnostiam preverovaným správcom dane napr. u daňového subjektu KHARMA
nemôže správca dane aj vzhľadom na vyššie uvedené prenášať na kontrolovaný daňový subjekt. Uvedené tvrdenie vyplýva tak z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Európskeho spoločenstva, a je potvrdené aj rozhodnutím Nejvyšší správního soudu České republiky sp. zn. 5Afs/131/2014 - „od daňového subjektu totiž správca dane môže vyžadovať iba preukázanie skutočností, ktoré sa týkajú jeho činnosti a celkom logicky nemožno vyžadovať, aby v daňovom konaní daňový subjekt preukazoval skutočnosti týkajúce sa iného daňového subjektu“. Zdôraznil, že k uplatneniu práva na odpočítanie dane existuje aj bohatá judikatúra súdneho dvora Európskej únie, ktorá v princípe vylučuje, aby správca dane členského štátu neuznal právo na odpočítanie dane v prípade, že sú splnené všetky vecné a formálne podmienky na uplatnenie tohto práva, okrem prípadu, ak správca dane s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že daňový subjekt vedel, že tento obchod je súčasťou daňového podvodu (C-80/11 Mahagében, C-142/11 Dávid, C-25/07 Sosnowska). Uvedené rozsudky si však vyžadujú aby skutočnosť, že došlo k daňovému podvodu preukázal správca dane, keďže celkom logicky nemožno od daňového subjektu vyžadovať, aby preukazoval negatívnu skutočnosť, t. j., že k daňovému podvodu nedošlo. K tvrdeniu správcu dane, že obchodné transakcie, ktorých sa zúčastnil aj kontrolovaný daňový subjekt boli utvárané umelo, bez ekonomickej podstaty, ktorú skutočnosť majú potvrdzovať aj pečiatky spoločnosti Kharma Company, s. r. o., a VAS FERRO nájdené a zabavené u kontrolovaného daňového subjektu považoval za špekulatívne, pretože žalovaný sa nevysporiadal s tým, že neexistuje príčinná súvislosť medzi kontrolovaným zdaňovacím obdobím a obdobím, kedy k skutočnosti nájdenia a zabavenia pečiatok došlo. Napokon žalobca opätovne namietal, že v priebehu vyrubovacieho konania ani v odvolacom konaní správca dane a žalovaný nepostupovali podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, teda z uvedeného možno konštatovať, že pre správcu dane nevznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených. V súlade s uvedeným je tiež skutočnosť, že správca dane žiadnym spôsobom nespochybnil účtovné doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu. Dôkazom preukazujúcim dodanie tovaru a viažucim sa k vydanej a v účtovnej evidencii vedenej faktúry sú listiny ako objednávka, dodací list, potvrdenie o prevzatí tovaru (CMR). Aj napriek skutočnosti, že daňový subjekt riadne preukázal nadobudnutie a dodanie tovarov tak po formálnej, ako aj vecnej stránke, žalovaný a správca dane na uvedené skutočnosti svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadal a pochybnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania použil v neprospech daňového subjektu, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, a v dôsledku toho nesprávne právne posúdil vec.
10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 14.03.2017 č. 100463830/2017 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 14. 12. 2016 č. 104478230/2016 v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods.1 písm. e/ SSP) aplikujúc správny režim SSP v konaní o všeobecnej správnej žalobe (tretia časť, prvá hlava SSP - všeobecná správna žaloba § 177 a nasl.), oboznámil sa s úplným obsahom administratívneho spisu správneho orgánu a po vypočutí účastníkov konania, resp. ich zástupcov na pojednávaniach konaných dňa 30.01.2019 a 13.02.2019 dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
11. Na pojednávaní pred správnym súdom právny zástupca žalobcu trval na podanej správnej žalobe v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov v celom rozsahu a zdôraznil, že správca dane čiastočne uznal opodstatnenosť nároku na nadmerný odpočet DPH, a to v časti presahujúcej sumu 162.000,- eur a v časti zhruba 65.000,- eur nárok na nadmerný odpočet nepriznal. Išlo pritom o faktúry od dodávateľa BE Group Slovakia, s.r.o. V sume priznaného nadmerného odpočtu sú aj niektoré dodávky, ktoré boli vyslovene dodávkami toho istého tovaru od dodávateľa BE Group Slovakia, s.r.o. Išlo pritom o betonársku oceľ. Konateľ spoločnosti žalobcu následne spresnil, že za zdaňovacie obdobie jún 2013 pre potreby správcu dane rozdelili jednotlivých dodávateľov, ako aj druhy tovaru, pričom pri tovare označenom ako valcované zvitky ocele im nadmerný odpočet bol priznaný a v prípade betonárskej ocele nadmerný odpočet priznaný nebol. V tej súvislosti na pojednávaní predložil do spisu zväzok listín v obale, ktorý obsahuje aj faktúru č. PF 131254 (základ dane 11.587,95 eur, DPH 2.317,59 eur, celkom 13.905,54 eur) s príjemkou dodávateľa BE Group Slovakia, s.r.o. datovanou dňom prijatia 07.06.2013, príjemcu faktúry RB, Veľké Kapušany, s.r.o. s adresou dodania JP Fémker, Kft. Debrecín, dodacím listom ako faktúrou pre odberateľa a čestným vyhlásením spoločnosti Vas Ferro, Kft. o tom, že v tomto zdaňovacom období prevzali tovar betonárska oceľ od spoločnosti žalobcu v množstve 600.728 ton. Z uvedenej faktúry, aj keď išlo o betonársku oceľ od dodávateľa BE Group Slovakia. s.r.o. podľa tvrdenia zástupcu žalobcu im odpočet DPH za uvedené obdobie bol priznaný.
12. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na stanoviskách žalovaného uvedených v písomnom vyjadrení vo veci a zdôraznila, že v rozhodnutí správcu dane zo dňa 14. 12. 2016 na strane 14. a 15. sú uvedené jednotlivé faktúry, pri ktorých nebol uznaný nárok na nadmerný odpočet dane od dodávateľa spoločnosti BE Group Slovakia, s.r.o. Uvedené je zopakované aj v preskúmavanom rozhodnutí, pričom zdôraznila, že námietka vznesená na pojednávaní vo vzťahu k faktúre označenej č. PF 131254 je nad rámec žalobou uplatnených námietok, a takisto aj odvolacích námietok proti rozhodnutiu správcu dane.
13. Správny súd poukazuje na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu. Zákonodarca v právnej úprave správneho súdnictva predpokladá súdny prieskum každého takéhoto objektívne poznateľného výstupu z konania správneho orgánu smerujúceho voči občanovi, ako aj právnickej osobe, bez ohľadu na jeho označenie, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd na to nemá kompetenciu) ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených správnou žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
14. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
15. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
16. Podľa § § 3 ods. 3 Daňového poriadku , správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
17. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
18. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
19. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
20. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods.3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
23. Podľa § 177 ods.1 SSP (konanie o správnej žalobe), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
24. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
25. Správny súd zdôrazňuje, že dokazovanie v daňovom konaní je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnoteniu dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je ich pravdivosť a preukazná hodnota. V zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods.1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, a to ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na jej odpočítanie stanovil. V zmysle platných ustanovení zákona ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, preto musí byť identická s osobou, ktorá tovar, resp. službu dodávateľovi aj reálne dodala. Ak daňový subjekt takéto dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. V rámci dokazovania vykonávaného správcom dane sa musí overiť, či údaje uvedené vo faktúre naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Pre rozhodnutie správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Práve s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval skutočný súlad stavu so stavom formálnym, a práve z týchto dôvodov správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva nevychádzal len z faktúr predložených platiteľom dane, ale preveroval, či predložené faktúry (špecifikované v ods. 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia) odrážajú skutočnosti uvedené na faktúrach.
26. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23. 03. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011,
z odôvodnenia ktorého o.i. vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Odpočítanie dane nenastane ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.2 zákona o DPH), ktorá právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. Pritom ani správcovi dane ani správnemu súdu nesvedčí právo žalobcovi určovať, aké dôkazy má na preukázanie ním tvrdených skutočností predložiť.
27. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom administratívnych orgánov, že daňový subjekt pri deklarovanej dodávke tovaru ( podľa faktúr špecifikovaných v ods. 2 odôvodnenia tohto rozsudku) bol zapojený do reťazca obchodných spoločností so spoločnosťami Kharma Company, s.r.o. a MMB - steel s.r.o. ako aj BE - Group, s.r.o., u ktorých nebolo preukázané vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti pri nakladaní s označeným tovarom. Cieľom ich obchodovania bola iba snaha zapojených obchodných spoločností získať daňové výhody, preto ani samotné predloženie zákonom požadovaných , formálne vyhotovených dokladov je pre preukázanie nároku žalobcu na odpočet DPH nepostačujúce. Dôkazne bremeno na preukázanie, že žalobca vynaložil a prijal všetky rozumné a potrebné opatrenia, vyplývajúce z rizika jeho podnikateľskej činnosti, tak aby zabránil tomu, že sa ocitne v reťazci zdaniteľných plnení s tým istým tovarom, ktoré môže vykazovať znaky podvodnej činnosti, bolo na žalobcovi, ktorý však toto dôkazné bremeno v preskúmavanej veci neuniesol. Z výsledkov dokazovania vykonaného počas daňovej kontroly, ako aj doplneného v priebehu vyrubovacieho konania vyplýva - a to tak z priamych ako aj nepriamych dôkazov - že žalobca nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodávok tovaru, prípadne aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania plnenia zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane v prípadoch deklarovaných od jeho dodávateľa BE Group Slovakia, s.r.o. Daňový subjekt v zdaňovacom období jún 2013 tak nesplnil podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zákona o DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti BE Group Slovakia, s.r.o. v celkovej výške 65.690,68 eur za nákup betonárskej ocele.
28. K námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe správny súd uzatvára, že po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj oboznámení sa s obsahom úplného administratívneho spisu konštatuje nedôvodnosť uplatnených námietok a to ak vo vzťahu k tvrdenému porušeniu procesných predpisov ako aj namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Správny súd v celom rozsahu poukazuje na stanovisko žalovaného k uplatneným námietkam vo vyjadrení k správnej žalobe a k procesnej námietke žalobcu týkajúcej sa predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia ďalej súd uvádza, že Daňový poriadok nestanovuje osobitne, kedy začína plynúť lehota na rozhodnutie za situácie, ak bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie správcu dane a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že po vykonaní administratívnych úkonov a vyznačení právoplatnosti bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 08. 2016 č. 103716388/2016 (strana 110, 4. zväzok administratívneho spisu žalovaného) zaslané správcovi dane spolu so sprievodným listom zo dňa 05. 09. 2016, správca dane toto rozhodnutie prevzal dňa 07. 09. 2016. Následne správca dane požiadal dňa 27. 10. 2016 druhostupňový orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, teda podal žiadosť pred uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia v súlade s ust. § 65 ods. 2 Daňového poriadku. O žiadosti správcu dane o predĺženie lehoty bolo rozhodnuté listom žalovaného zo dňa 02. 11. 2016, teda námietka žalobcu je nedôvodná. Správny súd však zastáva názor, že ani prípadné nedodržanie lehoty zo strany správneho orgánu by nebolo takou vadou konania, ktorá by mohla mať v okolnostiach danej veci za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného. Ako nedôvodnú hodnotil
správny súd aj námietku týkajúcu sa identifikácie svedkyne G. L., a to s poukazom na to, že táto svedkyňa bola zodpovedná za vedenie ekonomickej agendy žalobcu, preto žalovaný v odôvodnení rozhodnutia túto svedkyňu označoval ako ekonómku spoločnosti (osobu zodpovednú za účtovnú dokumentáciu), pričom z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že identifikačné údaje tejto svedkyne sú uvedené v zápisnici zo dňa 18. 11. 2016 č. 104325401/2016. Pri výpovedi tejto svedkyne bol prítomný zástupca žalobcu, ktorý mal právo sa k výpovedi svedkyne vyjadriť, prípadne jej klásť otázky a to aj v prípade vysvetlenia prítomnosti pečiatok spoločností zapojených v obchodnom reťazci spolu so žalobcom v jeho priestoroch. Žalobca bol upovedomený o výsluchu svedkyne upovedomením zo dňa 09. 11. 2016 č. 104264066/2016. Z uvedených dôvodov preto túto námietku správny súd hodnotil ako nedôvodnú. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa opakovaného vypočutia svedkov konateľov spoločností MMB - Steel, s. r. o., Mareka Kainratha a Romana Bruteniča je potrebné uviesť, že v ďalšom vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie správca dane v súlade s právnym názorom žalovaného uvedeným v rozhodnutí č. 103716388/2016 zo dňa 12. 02. 2016 zaslal dožiadanie miestne príslušnému správcovi dane, v ktorom žiadal vypočutie týchto svedkov, ako aj Ing. Milana Maťaša. Roman Brutenič, ako aj Marek Kainrath boli vypočutí dňa 02. 11. 2016 do zápisnice č. 104206259/2016, žalobca sa na ústnom pojednávaní bez ospravedlnenia nezúčastnil, a to napriek tomu, že upovedomenie o konaní ústneho pojednávania prevzal dňa 07. 10. 2016. V prípade bývalého konateľa spoločnosti MMB - Steel, s. r. o., Ing. Milana Maťaša tento predvolanie na výsluch svedka zo dňa 04. 10. 2016 neprevzal. Z uvedeného preto vyplýva, že správca dane pri vypočutí svedkov postupoval podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, písomne vyrozumel žalobcu o termíne ich výsluchu, ale žalobca napriek doručeniu upovedomenia o konaní ústneho pojednávania sa na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Z uvedeného ustanovenia zákona však nevyplýva správcovi dane žiadna zákonná povinnosť, aby termín výsluchu svedkov oboznamoval, prípadne zabezpečoval prítomnosť inej osoby, než kontrolovaného daňového subjektu. Aj túto námietku preto správny súd hodnotil ako nedôvodnú. Napokon nedôvodnou je aj námietka týkajúca sa tvrdenia žalobcu, že nepriame dôkazy boli získané v čase, kedy sa mohol poverený zamestnanec správcu dane dopustiť trestného činu, tak žalobca v tomto smere neposkytol súdu žiadne bližšie informácie, a ani z obsahu spisu nevyplýva, aby proti niektorému z poverených zamestnancov daňových orgánov, ktorí danú vec realizovali, bolo vedené trestné konanie v súvislosti s preskúmavanou vecou.
29. Žalobca prostredníctvom zástupcu na pojednávaní pred súdom ako ďalšiu námietku uviedol, že v prípade faktúry č. PF 131254 (základ dane 11 587,95 eur, DPH 2 317,59 eur) s príjemkou dodávateľa BE Group Slovakia, s. r. o., a dňom prijatia 07. 06. 2013 (príjemca faktúry žalobca) mu bol priznaný odpočet DPH, teda správca dane nepostupoval rovnako pri všetkých faktúrach od dodávateľa BE Group Slovakia, s. r. o., keď pri niektorých faktúrach (ods. 2. odôvodnenia rozsudku) mu nadmerný odpočet priznaný nebol. K tomuto zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 13. 02. 2019 spresnila, že v rámci miestneho zisťovania u dodávateľa žalobcu spoločnosti BE Group Slovakia, s. r. o., bolo zistené, že dodávateľmi tejto spoločnosti boli spoločnosti MMB - Steel Slovakia, U.S. Steel Slovakia, s. r. o., a spoločnosť Vam, s. r. o., išlo celkovo o 33 faktúr pre odberateľa RB, Veľké Kapušany. V prípade valcovaných plechov, kde dodávateľom pre spoločnosť BE Group Slovakia, s. r. o., boli iné spoločnosti než v obchodnom reťazci zapojená spoločnosť Kharma Company s.r.o., z týchto faktúr bolo priznané odpočítanie dane, avšak z ostatných faktúr, kde dodávateľom bola spoločnosť BE Group Slovakia a subdodávateľom spoločnosť MMB - Steel, s. r. o., teda súčasťou dodávateľského reťazca bola aj spoločnosť Kharma Company, s. r. o., odpočítanie dane priznané nebolo. Navyše správny súd uvádza, že táto námietka nebola obsiahnutá v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a ani v žalobných dôvodoch správnej žaloby, ale túto námietku napriek koncentračnej zásade žalobca vzniesol až na pojednávaní pred správnym súdom. Z týchto dôvodov aj túto námietku správny súd hodnotil ako nedôvodnú.
30. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.
31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).