Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-25-2016.pdf
PDF · 102.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Csp/25/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795 proti žalovanému T. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., N. Y. XXX/X, o zaplatenie sumy 589,99 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 483,29 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 483,29 € od 23.11.2013 do zaplatenia, do 3 dní do právoplatnosti rozsudku .
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 63,82%.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
(1.) Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 589,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 23.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 5.7.2013 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, za základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 683,90 € na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v 14 mesačných splátkach po 50,27 €. Z uvedenej zmluvy žalovaný uhradil do podania žaloby sumu 29,80 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca 25.10.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade dlžných splátok jednorazovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil.
(2.) Okresný súd Partizánske v spore rozhodol rozsudkom zo dňa 23.11.2017 č.k. 4Csp/25/2016-54 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania.
(3.) Proti rozsudku tunajšieho súdu podal dňa 13.02.2018 v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.
(4.) Krajský súd v Trenčíne rozhodol o odvolaní uznesením č.k. 17Co/66/2018-69 zo dňa 31.10.2018 tak, že pripustil späťvzatie žaloby v istine 3,58 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3,58 € od 23.11.2013 do zaplatenia a v tejto časti rozsudok tunajšieho súdu zrušil a konanie zastavil. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Svoje rozhodnutie (v zrušenej časti) odôvodnil tým, že v danej veci jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (čo znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006, sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku. Z uvedených dôvodov, pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval súd prvej inštancie, nemohol odvolací súd potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
(5.) Súd vec prejednal podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. Opätovne vykonal dokazovanie v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu.
(6.) Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, predžalobnej upomienky zo dňa 25.10.2013, fotokópie doručenky predžalobnej upomienky, prehľadu splátok a úhrad, uznesenia o zmene žalobcu a zistil, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 05.07.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému na kúpu spotrebného tovaru poskytnutá pôžička v celkovej sume 513,09 €, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť spolu s úrokom v 14 mesačných splátkach po 48,85 € (s poistením 50,27 €) t.j. celkom sumu 683,90 € (s poistením 703,78 €). V bode 6.2 zmluvných podmienok bolo dohodnuté, že splátky sú splatné do 20.dňa v príslušnom mesiaci, ak nie je uvedené inak. Podľa bodu 6.3 zmluvných dojednaní je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom mesiaci. V bode 12.4 zmluvných dojednaní bolo dohodnuté, že veriteľ má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a veriteľ upozornil na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Keďže žalovaný podľa prehľadu splátok a úhrad nezaplatil hneď prvú splátku splatnú 20.8.2013, právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou z 25.10.2013, ktorá sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného 30.10.2013, vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo do 3 dní od doručenia upomienky vzhľadom na to, že jeho predchádzajúce upozornenia žalovaný nebral vážne. Ďalšie údaje týkajúce sa poskytnutej pôžičky boli v zmluve uvedené nasledovne: ročná úroková sadzba: 61,70%, RPMN: 61,70%, priemerná hodnota RPMN: 48,52%,celkové náklady spotrebiteľa: 170,81 €, termín konečnej splatnosti (mesiac/ rok): 09/2014. Žalovaný zaplatil podľa prehľadu splátok a úhrad sumu 29,80 €.
(7.) Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
(8.) Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 03.07.2013 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
(9.) Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
(10.) Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
(11.) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
(12.) Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(13.) Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
(14.) Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
(15.) Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(16.) Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
(17.) Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
(18.) Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(19.) Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
(20.) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(21.) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(22.) Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne ale nie v celom rozsahu. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či právny predchodca žalobcu zosplatnil pohľadávku v súlade so zákonnými ustanoveniami. Možnosť zosplatnenia pohľadávky veriteľom je dohodnutá v bode 12.4 obchodných podmienok, teda veriteľ má možnosť pristúpiť k zosplatneniu celej pohľadávky. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaný sa do omeškania dostal so splátkou splatnou dňa 20.08.2013. Podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ toto právo využiť až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, v tomto prípade teda 20.11.2013. Predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu až k 19.12.2013. Žalovaného listom zo dňa 25.10.2013, teda viac ako 15 dní pred uplatnením zosplatnenia upozornil na uplatnenie tohto práva. Súd preto dospel k záveru, že predchodca žalobcu zosplatnil pohľadávku voči žalovanému.
(23.) Súd pri rozhodnutí vychádzal ďalej z toho, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 20461816 zo dňa 05.07.2013 podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka / o zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka nejde tak z dôvodu, že samotná zmluva je označená ako zmluva o pôžičke ako aj preto, že jej predmetom bolo priame poskytnutie peňazí žalovanému na okamžitú kúpu spotrebného tovaru, nie záväzok veriteľa poskytnúť mu peňažné prostriedky na jeho požiadanie/. Zároveň súd považoval predmetnú zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere upravenú v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere napĺňa znaky aj zmluvy o pôžičke /čo je aj daný prípad/ podľa Občianskeho zákonníka, je potrebné použiť Občiansky zákonník ako všeobecný predpis voči zákonu o spotrebiteľských úveroch. Právna úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch a právna úprava zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka sa navzájom nevylučujú. Predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže právny predchodca žalobcu zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je v nej identifikovaný ako FO - nepodnikateľ menom a priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Zo zmluvy nevyplýva a žalobca ani netvrdil opak. Predtlač formulára zmluvy mal právny predchodca žalobcu pripravenú vopred a dopisovali sa iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom on sám obsah zmluvy ani podmienok nemohol ovplyvniť. Zmluva spĺňa náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca na jej podklade poskytol žalovanému sumu 513,09 €, žalovaný žalobcovi /resp. jeho právnemu predchodcovi/ uhradil sumu 29,80 €.
(24.) Pôžička /úver/ bola žalovanému poskytnutá s ročnou úrokovou sadzbou 61,70% a RPMN 61,70%. Súd má za to, že takto dojednaná výška úrokov je nepomerne vyššia ako priemerné úrokové sadzby z úverov poskytovaných bankami. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažných prostriedkov predstavujú odmenu za užívanie istiny. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú, do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody veriteľa a dlžníka, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustálenej súdnej judikatúry, ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu.
(25.) V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutej pôžičky / úveru/ a ide o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či ide o právny vzťah podľa Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Súd má za to, že úrok vo výške 61,70% ročne dojednaný v zmluve a RPMN 61,70% sú v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia pôžičky /spotrebiteľského úveru/ bola priemerná výška úrokovej sadzby pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške 11,27% ročne a RPMN vo výške 26,31%. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve tak predstavuje viac ako 5-násobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Rovnako RPMN uvedená v zmluve prevyšuje priemernú RPMN viac ako dvojnásobne. Celkovú výšku odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky vyjadruje ročná percentuálna miera nákladov. Za podstatné zvýšenie treba pritom považovať zvýšenie maximálne do 20%. Takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky, uplatňované v rovnakom čase bankami. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve o takto vysokom zmluvnom úroku považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože dohodnutý úrok z úveru je zjavne vyšší ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka ide v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti /ex offo/. Keďže v tomto prípade teda zmluva neobsahuje údaje o ročnej úrokovej miere a RPMN, vzhľadom na neplatnosť zmluvy v týchto častiach, úver poskytnutý zo zmluvy č. 20461816 sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(26.) Predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku /úver/ vo výške 513,09 €. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok len na nesplatenú istinu spolu so zákonným úrokom z omeškania, ktorú si uplatnil. Žalovaný celkovo žalobcovi uhradil na predmetnú pôžičku /úver/ sumu 29,80 €. Žalobca tak má nárok na sumu 483,29 € (513,09 - 29,80 = 483,29 €). Súd preto rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 483,29 € a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
(27.). Vzhľadom na to, že žalovaný je so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Súd teda priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 483,29 € od 23.11.2013 do zaplatenia.
(28.) Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
(29.) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
(30.) O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 63,82%, čo predstavuje jeho čistý úspech vo veci. Žalobcovi súd priznal sumu 483,29 €, čo predstavuje 81,91% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal teda úspech vo výške 81,91% a žalovaný vo výške 18,09%. Čistý úspech žalobcu ak predstavuje 63,82% (81,91 - 18,09 = 63,82). Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.