Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-3-2017.pdf
PDF · 106.15 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, 841 02 Bratislava, o zaplatenie 891,32 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 391,40 Eur a 61,40 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania z a s t a v u j e.
Súd žalobu vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania 46,52 Eur z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou zo dňa 10.01.2017, doručenou tunajšiemu súdu 12.01.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 891,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 891,32 Eur od 20.03.2014 do zaplatenia z titulu nesplatenej pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.06.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6149212, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 2.236,32 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 63,92 Eur. Do dňa podania žaloby žalovaný z uvedenej sumy uhradil 991,14 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, pôvodný žalobca listom zo dňa 25.01.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, pôvodný žalobca dňa 19.03.2014 úver zosplatnil.
2. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe dňa 28.04.2017. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Uznesením zo dňa 24.07.2017, č.k. 22Csp 3/2017-39, súd pripustil vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. do konania na miesto pôvodného žalobcu.
4. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 09.10.2017, č.k. 22Csp 3/2017-47 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 05.03.2018, č.k. 22Csp 3/2017-76 tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 508,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 508,86 Eur od
20.03.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 14,18%.
5. Na podklade odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave pripustil späťvzatie žaloby v časti sumy 490,- Eur s príslušenstvom, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil. Odvolanie žalobcu smerujúce do výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 18,86 Eur odmietol. Napokon krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá ako aj výrok o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Krajský súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď podľa jeho názoru absentovala náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto smere odvolací súd poukazoval na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 56/2018 zo dňa 17.04.2018.
7. Predmetom konania tak po zrušení rozsudku odvolacím súdom ostala istina 382,46 Eur spolu s príslušenstvom (891,32 Eur - 490 Eur = 401,32 Eur - 18,86 Eur = 382,46 Eur).
8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 08.10.2018, na ktorý riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
9. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 05.10.2018 zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 391,40 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšku zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9,92 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 891,32 Eur od 20.03.2014 do 16.12.2016, zo sumy 791,32 Eur od 17.12.2016 do 03.01.2017, zo sumy 741,32 Eur od 04.01.2017 do 07.02.2017, zo sumy 691,32 Eur od 08.02.2017 do 09.03.2017, zo sumy 641,32 Eur od 10.03.2017 do 24.04.2017, zo sumy 591,32 Eur od 25.04.2017 do 19.05.2017, zo sumy 541,32 Eur od 20.05.2017 do 26.06.2017, zo sumy 501,32 Eur od 27.06.2017 do 10.07.2017, zo sumy 451,32 Eur od 11.07.2017 do 26.10.2017, zo sumy 401,32 Eur od 27.10.2017 do 30.11.2017, zo sumy 301,32 Eur od 01.12.2017 do 02.01.2018, zo sumy 251,32 Eur od 03.01.2018 do 09.03.2018, zo sumy 201,32 Eur od 10.03.2018 do 15.05.2018, zo sumy 171,32 Eur od 16.05.2018 do 12.07.2018, zo sumy 71,32 Eur od 13.07.2018 do 14.08.2018, zo sumy 40,62 Eur od 15.08.2018 do 19.09.2018, zo sumy 9,92 Eur od 20.09.2018 do zaplatenia, to všetko formou splátok vo výške 30,70 Eur mesačne splatných k 13. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 13.08.2018, pod následkom straty výhody splátok v prípade neplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
10. Vzhľadom k tomu, že z podania žalobcu súdu nebolo zrejmé, o čom presne má konať, nakoľko po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave predmetom konania ostala suma 382,46 Eur a žalobca podaním doručeným súdu 05.10.2018 zobral žalobu späť v časti sumy 391,40 Eur a trval ešte na úhrade istiny 9,92 Eur spolu s úrokmi z omeškania, súd pojednávanie odročil a vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby súdu upresnil o akej časti žalobcovho nároku má konať.
11. Právny zástupca žalobcu na výzvy súdu nereagoval.
12. Zároveň súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žalovanej sumy v zmysle podania právneho zástupcu žalobcu z 05.10.2018 s poučením, že v prípade ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, súd bude predpokladať, že voči späťvzatiu žaloby nemá námietky. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
13. Súd preto nariadil v predmetnej veci pojednávanie na termín 13.02.2019, na ktorý riadne včas predvolal právneho zástupcu žalovaného a žalobcu. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 11.02.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal predvolanie doručené fikciou doručenia dňa 28.01.2019. Súd preto vec prejednal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
14. Podaním doručeným súdu 11.02.2019 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že po podaní žaloby vykonal žalovaný úhrady v sume 61,40 Eur (úhradami dňa 18.12.2018 a 16.01.2019), preto v časti zaplatenia sumy 61,40 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zobral žalobca žalobu späť. Nakoľko úhradami v sume 61,40 Eur bola uhradená celá výška istiny pohľadávky a časť úrokov z omeškania, žalobca si v konaní uplatnil nezaplatenú časť úrokov z omeškania vo výške 46,52 Eur, trovy konania vo výške 80,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 214,04 Eur.
15. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
16. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti sumy vo výške 391,40 Eur a 61,40 Eur späť pred prvým pojednávaním a žalovaný voči späťvzatiu nemal námietky, súd konanie v tejto časti zastavil.
18. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o pôžičke č. 1014997 zo dňa 26.06.2013, predžalobnou upomienkou zo dňa 25.01.2014 spolu s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad na č.l. 8, prílohou 3 - žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 24.04.2017, prílohou č. 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2017 spolu s poštovým podacím hárkom, súhlasom s postupným splatením žalovanej pohľadávky zo dňa 18.07.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:
19. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 26.06.2013 zmluvu o pôžičke č. 1014997, na základe ktorej sa zaviazal žalovanému poskytnúť finančné prostriedky vo výške 1.500,- Eur a žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 63,92 Eur (s poistením) s ročnou úrokovou sadzbou 32%, priemernou RPMN 48,52%, celkovou sumou k zaplateniu vo výške 2.236,32 Eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.01.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uhradiť záväzok riadne a včas právny predchodca žalobcu ku dňu 19.03.2014 úver zosplatnil. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu z dlžnej sumy 991,14 Eur. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (súčasného žalobcu), ktorý listom zo dňa 25.04.2017 oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému.
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
29. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
30. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
32. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
33. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
34. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
35. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
36. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 26.06.2013 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, a to uzavretím zmluvy č. 1014997, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.500,- Eur, ktoré mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 63,92 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 991,14 Eur. Nakoľko bol žalovaný s úhradou záväzku v omeškaní, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.01.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok v sume 204,54 Eur. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Právny predchodca žalobcu preto pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 19.03.2014. Právny predchodca žalobcu následne postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (súčasného žalobcu), ktorý listom zo dňa 25.04.2017 oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému.
37. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v rámci svojho podnikania a žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9).
38. Z úverovej zmluvy však nie je možné zistiť údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorú náležitosť nemožno stotožňovať s počtom splátok uvedených v zmluve. Význam uvedeného ustanovenia spočíva vo vedomosti spotrebiteľa o hraničnom termíne dokedy musí úver uhradiť už pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takom časovom horizonte úver splatiť. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k tomuto záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Pokiaľ je v zmluve uvedená len formulácia konečnej splatnosti úveru v znení „06/2016“ takéto znenie súd nepovažuje za súladné s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Neurčité ustanovenie konečnej splatnosti úveru má ten istý účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala.
39. Vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
40. Ďalej podľa názoru súdu absentuje náležitosť § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu v zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu vo výške 32 %. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska zistených na internetovej stránke NBS, v mesiaci jún 2013 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami 11,06 %. Je evidentné, že v prípade predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 26.06.2013, sa jedná skoro o viac ako trojnásobné prekročenie tejto priemernej úrokovej sadzby. Je pritom všeobecne známe, že subjekty poskytujúce úvery z vlastných zdrojov, vyžadujú úroky vyššie než úroky požadované bankami v danom čase. Miera tohto prekročenia, v ktorej sú ešte úroky požadované nebankovými subjektmi akceptovateľné, však nesmie prekročiť rámec dobrých mravov. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 26/2011, v zmysle ktorého „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni "zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“.
41. Obdobne súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľné a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností“. Súd tiež zdôraznil, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať.
42. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy t.j. ku dňu 26.06.2013, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, sa zahrňovali údaje i o tých subjektoch finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Výška obvyklej odplaty musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravených § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
43. Dobré mravy sú súhrnom spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti a nemennosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, či dlžník uzatvára zmluvu v situácii preňho nepriaznivej. Preto v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presiahne úrokovú mieru v dobe dojednania, obvykle určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
44. V danom prípade úrok dojednaný v zmluve zo dňa 26.06.2013 prekročil 100 % priemernej úrokovej sadzby za úvery poskytované bankami v danom čase. Podľa ustálenej judikatúry súdov sú úroky akceptovateľné, pokiaľ neprekročia práve dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby za úvery poskytované bankami. Vyššie úroky sú úroky v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd aj v danej veci úrok dojednaný v predmetnej zmluve považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom k tomu ustanovenie úverovej zmluvy v časti dohodnutých úrokov za neplatné.
45. Vzhľadom na uvedené keď súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, pričom z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi 991,14 Eur, na istine ostala nesplatená suma 508,86 Eur, v ktorej časti súd pôvodne považoval žalobu za dôvodnú. Nakoľko však po podaní žaloby v dôsledku čiastkových úhrad žalovaného žalobca zobral žalobu späť v časti 490,- Eur a vo zvyšnej časti dôvodne uplatnenej žaloby 18,86 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 09.10.2017, č.k. 22Csp 3/2017-47 nadobudol právoplatnosť po tom, ako odvolací súd v tejto časti odvolanie žalobcu odmietol, následne ešte žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 391,40 Eur a 61,40 Eur, súd dospel k záveru, že zvyšný nárok žalobcu vo výške 46,52 Eur (titulom vyčíslených úrokov z omeškania) nie je dôvodný, a preto žalobu v tejto časti zamietol.
46. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v jej veci. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 891,32 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 18,86 Eur s príslušenstvom (v rozsudku zo dňa 09.10.2017) a v časti 490,- Eur, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, zavinenie na zastavení konania bolo spôsobené žalovaným, ktorý po podaní žaloby uhradil žalovanú pohľadávku. Rovnako zavinenie na zastavení konania bolo spôsobené žalovaným aj v
časti zaplatenia sumy 391,40 Eur a 61,40 Eur. Súd zavinenie žalovaného posúdil ako úspech žalobcu v konaní. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu úspešný (s výnimkou nároku na úrok z omeškania 46,52 Eur) súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.