Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/390/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. B., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom XX. S. XXX/XX, XXX XX H., občan Slovenskej republiky, o vymoženie 791,49 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/427/2014-28 zo dňa 12. septembra 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/427/2014-28 zo dňa 12. septembra 2018 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 13Er/427/2014-28 zo dňa 12. septembra 2018 exekúciu zastavil. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že exekučné konanie sa začalo dňa 12. marca 2014 spísaním návrhu na začatie exekúcie do zápisnice súdnym exekútorom na podklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 6. júna 2013, sp. z. SR 00984/13, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 948,75 Eur s príslušenstvom a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. júla 2013 a vykonateľnosť dňa 18. júla 2013. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 24. augusta 2011 (ďalej len „Zmluva“), z ktorej povinný riadne a včas neplnil. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou vystavenou dňa 24. augusta 2011. Oprávnený vyplnil dňa 9. novembra 2012 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 948,75 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 30. septembra 2012 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 14. novembra 2012. Z predloženej Zmluvy jednoznačne vyplýva, že povinný ju uzavrel ako fyzická osoba nepodnikateľ, keďže z nej nevyplýva, že by povinný v čase jej uzatvorenia bol podnikateľským subjektom. Aj označenie dlžníka v Zmluve osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko) charakterizuje dlžníka ako fyzickú osobu nepodnikateľa, a preto možno dospieť k záveru, že dlžník uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ. Predmetná Zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Ak nebol preukázaný opak, je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon zamestnania. S prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravovaný obsah Zmluvy na predtlačenom formulári mal exekučný súd za to, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods.

1 Občianskeho zákonníka, preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Exekučný súd preskúmal exekučný titul, Zmluvu, zmenku č. XXXXXXXXX a podanie oprávneného - doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len "Všeobecné podmienky") na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho zo Zmluvy bol predmetný úver zabezpečený zmenkou, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Nakoľko Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu a plnenie zo zmenky v čase uzavretia Zmluvy podľa § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy neprípustné. Keďže v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky, exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený má za to, že dôvod na zastavenie Exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. m) nebol daný, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi oprávneným a povinným existuje spotrebiteľský vzťah. Zmluva však bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod. Povinný pred uzatvorením Zmluvy dobrovoľne v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol, že má záujem, aby mu bol úver poskytnutý na účel výkonu povolania, a teda daný úver nemožno považovať za spotrebiteľský. Podľa oprávneného je potrebné zohľadniť jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval a táto argumentácia je podľa jeho názoru v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je podľa oprávneného možné neobmedzene aplikovať na všetky prípady, kde je spolukontrahentom fyzická osoba. Oprávnený dodržal úroveň osobitnej starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery. Dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzatvorenie v danej podobe sám svojím konaním povinný vyvolal. Povinný v Zmluve výslovne vyhlásil a svoje vyhlásenie osobitne potvrdil svojím podpisom, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na účel výkonu povolania. Podľa oprávneného tak exekučný súd zaujal predčasný právny názor v dôsledku nedostatočného skutkového zistenia, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom. Napadnuté rozhodnutie exekučného súdu považuje oprávnený za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Oprávnenému je podľa jeho názoru postupom exekučného súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čo je dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený má ďalej za to, že v konaní došlo k vade podľa § 365 ods. 1 písm. b) a bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Exekučné konania bolo proti povinnému zastavené v celom rozsahu, čím exekučný súd priznal povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu. Exekučný súd zvolil príliš extenzívny výklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený uzatváral s povinným Zmluvu v dobrej viere, že bude plniť svoje záväzky zo Zmluvy a úver použije na účel výkonu povolania. Ak povinný nekonal v dobrej viere a pri uzatváraní Zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel, nemožno dospieť k záveru, že Zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút dobrých mravov v spotrebiteľskom práve plní funkciu korektívu a má užší aplikačný dosah oproti inštitútu dobrej viery podľa Občianskeho zákonníka. Exekučný súd výrazne zasiahol do zásady rovnosti strán konania, čím došlo k porušeniu čl. 6 CSP.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia povinného v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon povolania, a teda vzhľadom na § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, sa na právny vzťah medzi oprávneným a povinným Zákon o spotrebiteľských úveroch neaplikuje. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že na právny vzťah medzi ním a povinným v zmysle Zmluvy sa neaplikuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Pri posúdení skutočnosti, či daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, nie je možné vychádzať len výlučne z ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sa nachádzajú aj v Občianskom zákonníku, ktorý je všeobecným predpisom súkromného práva. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinný vystupuje v postavení spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 4 je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú osobu, ktorá zmluvu s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania, resp. obchodnej činnosti. Povinný je v Zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je povinný taktiež označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinný je v Zmluve a v exekučnom titule jednoznačne označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. . Ak by povinný nemal byť považovaný za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v zmysle § 52 ods. 4 by muselo byť zrejmé, že povinný je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver

nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinný nie je v postavení spotrebiteľa. Povinný síce označil v Zmluve, že účelom použitia úveru je výkon jeho povolania, to však nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa podľa vymedzenia obsiahnutého v citovanom § 52 ods. 4 OZ. Z toho ale nemožno vyvodiť, že pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným preto je spotrebiteľským právnym vzťahom. Odvolacia námietka oprávneného, že povinný v dôsledku svojho vyhlásenia v Zmluve, že účelom použitia poskytnutého úveru je výkon jeho povolania, nie je spotrebiteľom, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.

12. Podľa právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorá je platná a účinná od 23. decembra 2015 a obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými a rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Zákonodarca jednoznačne stanovil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku predstavuje jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie, ak nie je preukázaný opak, pričom platí, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku má oprávnený.

13. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul, nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Rozhodcovský súd sa totiž pri skúmaní spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní Zmluvy o úvere vyhlásil, že „poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.“ Oprávnený tak svoje dôkazné bremeno za účelom vyvrátenia právnej domnienky v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku neuniesol.

14. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.