Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Csp-204-2017.pdf
PDF · 95.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/204/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej L. L., nar. XX. X. XXXX, bytom C. L., W.É. XXXX/XX, v spore o zaplatenie 829,29 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 568,97 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 568,97 eura od 3. 3. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,2 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 12. 2017, sa pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia 829,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 829,29 eura od 3. 3. 2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke číslo 6167103, uzavretej so žalovanou dňa 12. 12. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 800 eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 25,67 eura. Doposiaľ uhradila 231,03 eura. Nakoľko porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, dňa 31. 12. 2014 ju vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19. 2. 2015 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval dňa 25. 2. 2015. Žalovaná suma pozostáva zo sumy, ktorú mala žalovaná ku dňu podania žaloby uhradiť, vo výške 1060,32 eura, po odpočítaní vykonaných platieb vo výške 231,03 eura.
2. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadrila, hoci bola na to vyzvaná uznesením zo dňa 7. 1. 2019, ktoré jej bolo doručené, spolu s podanou žalobou, dňa 11. 1. 2019.
3. Uznesením zo dňa 5. 6. 2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s obchodnou spoločnosťou F. Ú. Q., a. s., ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ktorý zanikol rozdelením a následným zlúčením so F. Ú. Q., a. s.
4. Uznesením zo dňa 15. 10. 2018 súd pripustil, aby do konania na miesto F. Ú. Q., a. s. vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí sporu.
5. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie nenariaďoval, keďže v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené dňa 24. 1. 2019 oznámením, vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 25. 1. 2019, zveseným dňa 9. 2. 2019, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:
9. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 12. 12. 2013 zmluvu o poskytnutí pôžičky číslo 1207211, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 800 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 32 % ročne, v 60 mesačných splátkach vo výške 25,67 eura. Súčasne sa zaviazala zaplatiť aj poistné vo výške 0,72 eura mesačne, ktoré bolo súčasťou splátky. Celková čiastka na úhradu predstavovala 1497 eura, celkové náklady spotrebiteľa 697 eura, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavovala 32 %, priemerná hodnota RPMN 45,94 %, konečná splatnosť pôžičky 12/2018. V článku 12.4 zmluvy si zmluvné strany dojednali, že veriteľ má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a upozornil ho na uplatnenie tohto práva 15 dní vopred. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná zaplatila pôvodnému žalobcovi 231,03 eura. Dňa 31. 12. 2014 pôvodný žalobca upozornil žalovanú, že eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 79,58 eura a vyzval ju na úhradu uvedenej sumy v lehote do 5. 2. 2015. Súčasne ju upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej splátky bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná predžalobnú upomienku prevzala dňa 15. 1. 2015. Dňa 25. 2. 2015 veriteľ oznámil žalovanej, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy 837,44 eura.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 12. 12. 2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
17. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba V. K. Q. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie zmluvy o poskytnutí pôžičky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, poskytnutie peňažných prostriedkov na základe uvedenej zmluvy žalovanej, ani výška žalovanou vykonaných úhrad. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve), vznikol medzi pôvodným žalobcom a žalovanou spotrebiteľský právny vzťah. Vzhľadom
na charakter a obsah zmluvy, bola medzi pôvodným žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaná si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, uplatnil si právny predchodca žalobcu právo žiadať zaplatenie celého úveru. Oprávnenie veriteľa žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v článku 12.4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná bola na možnosť uplatnenia práva na splatenie celého úveru upozornená 15 dní vopred, v súlade so zákonným ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K splatnosti úveru potom došlo dňom nasledujúcim po doručení oznámenia žalovanej, t. j. 1. 3. 2015, prihliadajúc k dátumu oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (25. 2. 2015) a obvyklej dĺžke poštovej prepravy (3 dni). Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovanou, však bola nesprávne uvedená výška celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť aj výška RPMN. V zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vrátane poistného, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd preukázané, že žalovaná musela uzavrieť poistnú zmluvu, aby získala úver za ponúkaných podmienok, keďže „Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky“ bola vopred predtlačenou súčasťou zmluvy o úvere, v ktorej spotrebiteľ vyhlásil, že vyjadruje súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky, pričom odmietnutie poistenia muselo byť vykonané osobitne, vyčiarknutím príslušnej časti dojednania. Súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom preto bolo aj poistné, ktoré mala žalovaná zaplatiť v jednotlivých splátkach. Výška celkových nákladov žalovanej spojených s úverom potom činila 60 (počet splátok) x 25,67 eura (výška splátky s poistením) - 800 eur (výška poskytnutého úveru), t. j. 740,20 eura, pričom v zmluve bolo uvedené 697 eur a celkovej čiastky, ktorú mala pôvodná žalovaná zaplatiť, 60 (počet splátok) x 25,67 eura (výška splátky s poistením), t. j. 1540,20 eura, hoci v zmluve bolo uvedené 1497 eur. Nakoľko právny predchodca žalobcu uviedol v zmluve nesprávnu výšku celkových nákladov spojených s úverom, ktoré predstavujú veličinu vstupujúcu do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, bola v zmluve o úvere nesprávne uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov, a to v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. V zmysle zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je dôsledkom uvedenej skutočnosti bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi prislúchalo len právo na zaplatenie poskytnutého úveru, po odpočítaní žalovanou vykonaných úhrad. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 568,97 eura (800 eur - 231,03 eura) a v zostávajúcej časti podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, prislúchalo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške uplatnenej v žalobe, t. j. 5,05 % ročne, ktoré zodpovedali výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od 3. 3. 2015, keďže žalovaná sa dostala do omeškania, v zmysle právnej argumentácie uvedenej v článku 25 rozsudku, dňom 2. 3. 2015, pričom súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobou, avšak len zo sumy dlžnej istiny, t. j zo sumy 568,97 eura. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 568,97 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 68,6 %, jeho neúspech 260,32 eura, čo v percentuálnom
vyjadrení činí 31,4 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 37,2 % (68,6 % - 31,4 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,2 %. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.