Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. T. XXXX/X, XXX XX J., zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., IČO: 36 857 513, so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 13. 07. 2018, č. k.: 6Csp/205/2017 - 246, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol, o trovách rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 650 eur titulom bezdôvodného obohatenia a zaplatenia sumy 300 eur ako primeraného finančného zadosťučinenia. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodňovala tým, že zmluva o úvere, ktorú so žalovaným mala uzatvoriť (pretože v prvom rade tvrdí, že sa nejedná o zmluvu o úvere, ale iba o žiadosť) sa riadi režimom spotrebiteľského práva, ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá ale nemá všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti. Zmluva nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y) a § 10 ods. 1 cit. zákona, a takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný porušil jej práva ako spotrebiteľky, v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, t.j. vo výške 300 eur. 3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný dňa 25.11.2010 (žalovaná žiadosť podpísala dňa 23.11.2010) uzatvorili zmluvu o aktivácii Pôžičkovej karty Quatro č. 0038631545, za v zmluve dohodnutých podmienok. Na základe zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 900 eur, ktorý na žiadosť žalobkyne zo dňa 06.10.2011 bol navýšený na sumu 1350 eur. Podľa záverov súdu medzi stranami bola platne uzatvorená písomná zmluva o úvere, ktorá má všetky obsahové náležitosti. Žalobkyňou namietané skutočnosti voči náležitostiam zmluvy súd vyhodnotil ako neopodstatnené z dôvodov, ktoré súd podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku. RPMN je uvedený indikatívne, čo súvisí so skutočnosťou že revolvingový úver je stále obnoviteľným úverom.

4. Súd prvej inštancie uznal za dôvodný iba argument žalobkyne, že nebola oboznámená s Cenníkom a v ňom obsiahnutými poplatkami a hoci táto skutočnosť nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, veriteľ v takomto prípade nemôže od spotrebiteľa požadovať zaplatenie poplatkov, s ktorými pri uzatváraní zmluvy klient nebol oboznámený. V dôsledku toho súd konštatoval, že nakoľko z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný účtoval žalobkyni rôzne poplatky v celkovej výške 59,05 eur (za výber z bankomatu, správu kartového účtu a pod.), avšak bez právneho dôvodu

- v týchto sumách na strane žalovaného skutočne vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4.6.2018 však vzniesol námietku premlčania vo vzťahu ku všetkým plneniam žalobkyne uskutočneným viac než 2 roky pred podaním žaloby na súd. Súd posúdil premlčanie nároku podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zistil, že poplatky boli žalovanej účtované od 06.12.2010 do 30.06.2013, t.j. pred 10.10.2015 (žaloba bola na súd podaná dňa 10.10.2017). Od júla 2013 žalobkyni neboli účtované žiadne poplatky. Preto súd z dôvodu premlčania nemohol žalobkyni priznať ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 59,05 eur. 5. Vo vzťahu k nároku na finančné zadosťučinenie súd konštatoval, že žalobkyňa nebola v prejednávanej veci úspešná, nepodarilo sa jej preukázať, že by zmluva, ktorú uzatvorila so žalovaným neobsahovala všetky náležitosti, tak ako to vyžadovala platná práva úprava účinná v čase podpisu zmluvy. Teda žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako nepreukázala, že by žalovaný voči žalobkyni používal neprimerané praktiky pri vymáhaní úveru, ktoré by negatívne pôsobili na jej zdravotný a psychický stav. Súd preto zamietol aj nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur. 6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 CSP. V konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. 7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. 8. Namietala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a následného nesprávneho posúdenia veci. Predovšetkým súd neposúdil napadnutú zmluvu zo všetkých jej hľadísk, tak ako je povinný pri spotrebiteľských sporoch urobiť ex offo. Súd musí prihliadať na všetky neprijateľné podmienky zmluvy a to aj v prípade, že tieto nenamieta samotná strana sporu. Pokiaľ by súd bola tak urobil, musel by dôjsť k záveru, že ustanovenie zmluvy v časti výšky úrokov je neplatné pre jeho rozpor so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), ako aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), nakoľko priemerná obvyklá výška úrokov pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytnutých za obdobie nad 5 rokov (vychádzajúc z predpokladu pre výpočet RPMN uvedeného v úverovej zmluve o počte splátok 48) podľa webovej stránky NBS v období r. 2010 bola 10,80 %, teda v zmluve dojednaná výška 22,80 % je dvojnásobná a podstatne prevyšuje obvyklú odplatu (úroky) na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Dojednanie o úrokoch je neplatné aj pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka (dojednanie, ktoré umožňuje žalovanému jednostranne meniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve), nakoľko úroková sadzba podľa čl. V. bodu 11 úverovej zmluvy mala byť variabilná, banka ju mohla jednostranne zmeniť a to bez dôvodu dohodnutého v zmluve. 9. Okrem toho žalobkyňa trvá aj na absencii v žalobe vytknutých náležitostí a s tým spojeným následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. V zmluve chýba termín konečnej splatnosti úveru (deň, mesiac, rok), doba trvania zmluvy (len v Obchodných podmienkach je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú), skutočnosť že sa jedná o revolvingový úver taktiež nezbavuje žalovaného povinnosti, aby táto náležitosť bola uvedená v zmluve. 10. Vo vzťahu k aplikácii Obchodných podmienok, ktoré súdu predložil žalovaný dodáva, že podstatné náležitosti zmluvy musia byť uvedené jasno, určito a zrozumiteľne v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti môžu byť uvedené aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky. 11. S ohľadom na nesprávne právne posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je nesprávny aj názor súdu o nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Opätovne je potrebné posúdiť aj premlčanie vo vzťahu k celému uplatnenému nároku. 12. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť z vecne správnych dôvodov. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru písomné vyhotovenie rozsudku je zreteľné, jasné a porozumiteľné a prehľadne štruktúrované. Odôvodnenie rozsudku je v súlade s ust. § 220 CSP. Z odvolania žalobcu nevyplývajú žiadne také konkrétne skutočnosti, či postupy, ktorými by malo zo strany prvoinštančného súdu dôjsť

k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Práve naopak, vo veci sa uskutočnili 3 pojednávania, kde obom stranám sporu bol poskytnutý priestor pre uvedenie všetkých rozhodujúcich skutočností v konaní. Zo strany žalobkyne však neboli pred vydaním uznesenia o vyhlásení dôkazov za skončené navrhované žiadne dôkazy a neboli prezentované ani žiadne doplňujúce skutočnosti, či už skutkovej alebo právnej povahy. Z uvedeného je zrejmé, že k žiadnemu postupu súdu znemožňujúcemu žalobcovi uskutočniť všetky mu patriace procesné práva dôjsť nemohlo. Zároveň nemožno prehliadnuť fakt, že žalobkyňa bola od začiatku súdneho konania právne zastúpená advokátom a teda jej nič nebránilo v predložení všetkých skutočností a dôkazov na preukázanie jej tvrdení. 13. Odvolacie námietky žalobkyne k posudzovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok, že súd neposúdil napadnutú zmluvu ex offo, považuje žalovaný za zmätočné, nejasné a vo svojej podstate predovšetkým za neudržateľné z hľadiska formálnej logiky. Skutočnosť, že súd nezistil a v rozsudku nekonštatoval prítomnosť žiadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky sama o sebe neznamená žalobcom tvrdený záver, že súd dotknutú zmluvu nepodrobil preskúmaniu postupom podľa ust. § 298 CSP. Práve naopak, z odseku č. 23 rozsudku vyplýva, že súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi

- okrem iných aj zmluvou o úvere. Preto je treba konštatovať záver opačný, než tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa žalobu založila výlučne na výčitkách spočívajúcich v obsahových nedostatkoch zmluvy o úvere, s týmito sa súd prvej inštancie vysporiadal dostatočným spôsobom v rozsudku. Je otázne, prečo si žalobkyňa, zastúpená advokátom „šetrila“ výčitky smerujúce voči podľa jej názoru neprijateľným zmluvným podmienkam až do odvolacieho konania. Žalovaný ich posudzovanie odvolacím súdom v tomto štádiu konania považuje za procesne neprípustné. 14. Žalobkyňa ako jednu z tzv. novôt v odvolacom konaní uvádza údajne neprijateľnú výšku odplaty za úver. Údaj o úroku vo výške 22,80 % (1,.9 % mesačne) bol nielenže uvedený priamo na prvej strane zmluvy o úvere (a teda sa jednalo o zmluvné dojednanie nanajvýš transparentné), ale najmä žiadnym spôsobom zákonom stanovenú prípustnú hranicu nepresahovalo. Predmetná zmluva o úvere bola uzavretá na dobu neurčitú (a teda žalobcom zmieňovaný 5-ročný rámec je v uvedenej súvislosti úplne irelevantný) a relevantný by v zmysle priemerných úrokových sadzieb NBS mal byť údaj o trvaní zmluvy nad 5 rokov, a za obdobie roku 2010 je to priemerný úrok vo výške 13,69 %. V zmluve dohodnutý úrok tak nepresahoval priemernú úrokovú sadzbu za obdobný typ úveru ani len dvojnásobne. Navyše ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka určuje relevantnú premennú „odplatu“ za spotrebiteľský úver, čo je pojem odlišný a nesporne širší, než samotná úroková sadzba, ktorá je len jednou zložkou odplaty. Odvolanie žalobcu je tak v tejto časti zjavne nedôvodné a také by bolo, ak by námietky vo vzťahu k úrokovej sadzbe boli žalobkyňou prezentované už v prvoinštančnom konaní. 15. K oprávneniu žalovaného na jednostrannú zmenu zmluvných podmienok žalovaný poukazuje na samotné znenie ust. § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, ktorého úplné znenie keď naň odkázala sama žalobkyňa akoby žalobkyňa prehliadala, v zmysle ktorého je oprávnenie dodávateľa v spotrebiteľskom vzťahu jednostranne meniť zmluvné podmienky neprijateľným jedine v prípade, ak sa tak má stať bez dôvodu dohodnutého v zmluve. To však nie je daný prípad, nakoľko zmluva o úvere dôvody pre jednostrannú zmenu zmluvných podmienok (vrátane úrokovej sadzby) výslovne uvádza napr. v čl. VI, bod 44, či v čl. XIII bode 83 Obchodných podmienok, s ktorých obsahom sa žalobkyňa pred uzavretím zmluvy oboznámila (viď čl. V bod 10 zmluvy o úvere - časti žiadosť) a ktoré sa považujú za neoddeliteľnú súčasť zmluvy (viď. záverečný odsek čl. V. zmluvy o úvere - časti žiadosť). Dôvody pre jednostrannú zmenu zmluvných podmienok tak boli v zmluve o úvere uvedené, čo vylučuje záver o neprijateľnosti tohto zmluvného oprávnenia žalovaného. Navyše v danom prípade k zmene úrokovej sadzby za trvania zmluvného vzťahu ani vôbec nedošlo. 16. K obsahovým náležitostiam zmluvy o úvere, kde sa žalobkyňa v odvolaní vracia k tejto téme, konkrétne termínu konečnej splatnosti úveru, údaju o RPMN a rozpisu splátok úveru, žalovaný odkazuje na rozsudok okresného súdu, ktorý vo vzťahu k všetkým z nich považuje za skutkovo a právne správne rozhodnutie a plne sa stotožňuje s jeho obsahom. Nad rámec dodáva, že nakoľko si žalobkyňa v zmysle čl. X bod 63 Obchodných podmienok dojednala trvanie zmluvy o úvere na dobu neurčitú, tak takéto dojednanie vylučuje jej súčasné ohraničenie konkrétnym časovým trvaním. Žalobkyňa si v odvolaní protirečí keď uvádza, že predpokladaný úverový rámec vo výške 900 eur nemusela vôbec vyčerpať. Veď práve - nemusela a ani k tomu nebola povinná, nakoľko zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú, pri ktorej veriteľ ani dlžník ani netuší akým konkrétnym spôsobom a v akom časovom horizonte bude úverový rámec skutočne čerpať. Žalobkyňa od žalovaného v podstate žiada uvedenie budúcnosti spôsobom, ktorý ani sama nepozná. Žalovaný v tejto súvislosti podporne poukazuje na právny názor uvedený v rozsudku KS v Žiline, sp.zn. 7Co/55/2018-284 zo dňa 16.05.2018. Rovnako v prípade uvedenia údaju o RPMN je rozsudok okresného súdu jasný, zrozumiteľný a presvedčivý. Žalobkyňa v odvolaní naďalej presadzuje svoj názor, že údaj o RPMN musí byť v zmluve o úvere uvedený iba a

len konkrétnym číslom, avšak (aj po oboznámení sa so závermi okresného súdu) neuvádza spôsob, akým sa malo v prípade revolvingového úveru k uvedenej záležitosti dospieť. Nemožnosť vyčíslenia RPMN konkrétnym číslom predpokladal aj samotný zákonodarca, ktorý v prílohe č. 2 ZoSÚ pod čl. II s názvom “Dodatočné predpoklady na výpočet RPMN“ uviedol určité dodatočné mechanizmy a príkladné premenné, z ktorých sa na účely určenia RPMN, v prípade možnosti spotrebiteľa čerpať peňažné prostriedky ľubovoľne, má vychádzať. Uvedená zákonná požiadavka bola v zmluve o úvere splnená príkladným výpočtom RPMN, uvedeným priamo na jej prvej strane. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak v kontexte vyššie uvedeného v plnom súlade so skutkovým stavom a zákonnými požiadavkami. 17. Na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa nereagovala. 18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. 19. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobkyne odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil. Preto odvolací súd rozsudok okresného potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd dodáva. 21. V odvolaní žalobkyňa namieta správnosť postupu súdu prvej inštancie, podľa jej názoru sa súd pri posudzovaní úverovej zmluvy ex offo nezaoberal aj takými skutočnosťami, resp. zmluvu neposúdil zo všetkých hľadísk, hoci súd musí prihliadať na všetky neprijateľné podmienky zmluvy aj v prípade, že tieto nenamieta strana sporu, vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu (ust. § 295 . Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvného dojednania o výške úroku z úveru, absenciu dojednania o RPMN a termínu konečnej splatnosti úveru a dobu trvania zmluvy, ktoré nedostatky, pokiaľ by súd zohľadnil, musel by dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Odvolací súd námietky žalobkyne nepovažuje za dôvodné. Odvolací súd zastáva názor, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu je náležite odôvodnené, je presvedčivé a dáva náležitú a vyčerpávajúcu odpoveď pre taký záver vo veci, k akému dospel na základe vykonaného dokazovania okresný súd - že predmetná zmluva o úvere je platne písomne uzatvorená a má všetky zákonom č. 129/2010 Z. z.. o spotrebiteľských úveroch predpísané obsahové náležitosti, pričom tieto náležitosti spĺňajú predpoklady stanovené cit. zákonom - tak ako to vyžadovala platná právna úprava v čase podpisu zmluvy. Skutočnosť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv žalobkyne, neznamená porušenie správnosti postupu okresného súdu z hľadiska ust. § 295 CSP. Je treba prisvedčiť názoru žalovaného v jeho vyjadrení (v tomto rozsudku bod 13), že skutočnosť, že súd nezistil a v rozsudku nekonštatoval prítomnosť žiadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, sama o sebe neznamená žalobcom tvrdený záver, že súd dotknutú zmluvu nepodrobil preskúmaniu postupom podľa ust. § 298 CSP. 22. Vo vzťahu ku konkrétnym námietkam žalobkyne o nedostatku náležitostí zmluvy o úvere uvedeným v odvolaní odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, s týmito sa odvolací súd stotožňuje, a z ktorého je zrejmé, že okresný súd sa riadil tým, že v danom prípade sa jedná o záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej trvanie bolo dohodnuté na neurčitý čas. Dohoda „o trvaní záväzkového vzťahu na neurčitý čas“ medzi účastníkmi zmluvy je dostatočne určitá. Zákon o spotrebiteľských úveroch nevylučuje uzatvorenie zmluvy o úvere na neurčitý čas. Pre revolvingový úver (typ úveru) je charakteristické, že v čase uzatvárania takéhoto vzťahu nie sú presne známe podstatné náležitosti na zadefinovanie pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), pretože celý úver sa priebežne čerpá a dopĺňa. Vzhľadom na špecifickosť revolvingového úveru nie je objektívne možné uviesť konečnú splatnosť úveru, počet splátok (keďže zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú), celkové náklady úveru a RPMN, pričom zákon aj výslovne počíta s nemožnosťou uvedenia RPMN. Treba súhlasiť aj s názorom žalovaného uvedeným v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, že táto zákonná požiadavka bola v zmluve o úvere splnená príkladným výpočtom RPMN, uvedeným priamo na jej prvej strane. Dôvodná nie je ani námietka žalobkyne týkajúca sa nedostatku dojednania o výške úrokovej sadzby v zmluve. Aj v tomto odvolací súd považuje za správny názor žalovaného, uvedený

v jeho vyjadrení a zachytený v tomto rozsudku v bode 14. Dojednanie o výške úroku 22,80 % ročne zákonom stanovenú prípustnú hranicu nepresahovalo. Pokiaľ toto súd prvej inštancie neuviedol výslovne vo svojom rozhodnutí, ako je uvedené vyššie neznamená, že súd úverovú zmluvu neposudzoval zo všetkých hľadísk ako bol povinný. 23. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia okresný súd posúdil správne, vrátane premlčania nároku. Potom je vylúčená akékoľvek pochybnosť o správnosti rozhodnutia o nepriznaní nároku žalobkyne na finančné zadosťučinenie. 24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . 25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .