Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoPr-6-2021.pdf
PDF · 93.55 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoPr/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., občan SR, zast.: Advokátska kancelária Krnáč s. r. o. so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: D. E., nar.XX.XX.XXXX, L. W. XXXX/X, XXX XX C., občan SR, právne zast. JUDr. Martin Landl, advokát, Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 2.442,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 09.06.2021, č. k. 18Cpr/1/2021-145, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 2.442,36 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne:
-zo sumy 465,46 Eur od 01. 07. 2020 do zaplatenia, -zo sumy 485,86 Eur od 01. 08. 2020 do zaplatenia, -zo sumy 1.491,04 Eur o 01. 09. 2020 do zaplatenia, -a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 134,24 Eur, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v plnom rozsahu dôvodná. Poukázal na to, že pokiaľ došlo na základe záväzných právnych predpisov a nariadení orgánov verejnej moci k uzavretiu prevádzky žalovaného, uvedená okolnosť sa považuje v zmysle zákonníka práce za prekážku na strane zamestnávateľa, pričom zamestnancovi počas uvedeného obdobia patrí náhrada mzdy (§ 142 ods. 3 Zákonníka práce). Pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje svoje zákonné nároky, ktoré jej priznáva zákonník práce, nemôže v takom prípade dôjsť k porušeniu princípu reciprocity a nemožno hovoriť ani o konaní v rozpore s dobrými mravmi Žalovaný v rámci svojej obrany neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o dopade opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou koronavírusu na finančnú situáciu jeho podnikania, a to konkrétne vo vzťahu k prevádzke Potraviny U Gáboríkov, ktorá bola miestom výkonu práce žalobkyne, čím neuniesol bremeno tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie akýchkoľvek skutočností, čím neuniesol ani bremeno dôkazu. Preto súd obranu vyhodnotil ako neúčinnú a nepreukázanú. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného s poukazom
na predloženú zmluvu o združení. V danom prípade žalobkyňa nevystupovala ako veriteľ vo vzťahu k účastníkom predmetného združenia, preto svoj nárok správne uplatnila výlučne voči žalovanému a jedine žalovaný ako zamestnávateľ je v tomto spore pasívne legitimovaný. Nárok žalobkyne na úhradu mzdy, odstupného a náhrady za nevyplatenú dovolenku vo vyčíslenej čiastke 2 442,36 Eur okresný súd preto považoval za plne dôvodný a rovnako priznal žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky, a to z jednotlivých súm od ich splatnosti. Rozhodnutie oprel o ust. § 36 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, čl. 2, 3, 5 Zákonníka práce, § 47 ods. 1 písm. a); § 118 ods. 1; § 129 ods. 1; § 130 ods. 2 veta prvá; § 132; § 142 ods. 3; § 144a ods. 1 písm. a); § 63 ods. 1 písm. a) bod 1; § 62 ods. 1; § 76 ods. 1 písm. b); § 76 ods. 6; § 116 ods. 3; § 11 ods. 1; § 7 ods. 1; § 1 ods. 2 Zákonníka práce a § 269 ods. 2; § 261 ods. 1; § 293; § 829 ods. 1; § 121 ods. 3; § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonom stanovenej lehote. Rozsudok okresného súdu navrhol zrušiť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko v rámci procesnej obrany vzniesol viaceré podstatné argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal, resp. sa s nimi nevysporiadal dostatočne - napr. existencia zmluvy o vzájomnej spolupráci medzi žalovaným a pánom D. P. zo dňa 31.12.2014 a argumentácia ohľadom pandémie spôsobenej COVID-19. Ďalej namietal, že okresný súd neprihliadol na jeho argumentáciu ohľadom vyššej moci, ani na podmienky, ktoré obmedzili výkon jeho podnikateľskej činnosti, ktoré boli v rozpore s princípom spravodlivosti a reciprocity. Poukázal na to, že už v priebehu konania namietal pasívnu vecnú legitimáciu, s tým, že okrem žalovaného mal byť ako žalovaný označený aj pán D. P., s ktorým mali uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej sa všetky záväzky vyplývajúce zo spoločnej činnosti - prevádzkovania Motorestu u „Gáboríkov“ a potravín „U Gáboríkov“, zodpovedá spoločne a nerozdielne spolu s ním aj D. P. (ako druhý účastník združenia). Jedná sa o nerozlučné procesné spoločenstvo, kedy rozhodnutie súdu sa musí vzťahovať na oboch účastníkov združenia. 4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Rozsudok považuje za dostatočne presvedčivý a vecne správny, nevykazujúci znaky arbitrárnosti. Nestotožnila sa s námietkami žalovaného ohľadom pasívnej vecnej legitimácie, ani s jeho tvrdeniami o tom, že zmluva o vzájomnej spolupráci má napriek jej označeniu charakter zmluvy o združení. Poukázala na to, že združenie nemá hmotnoprávnu ani procesnoprávnu subjektivitu a nemôže byť zamestnávateľom. V predmetnom prípade môžu byť zamestnávateľom len jednotliví členovia daného združenia, pričom záväzky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu si môže plniť len zamestnávateľ. Aj v prípade, ak by zmluvu o vzájomnej spolupráci považovala za zmluvu o združení, nešlo by medzi žalovaným a pánom P. o nerozlučné spoločenstvo, nakoľko podľa ust. § 835 ods. 2 OZ majú účastníci združenia postavenie solidárnych dlžníkov, v prípade ktorých je pasívne vecne legitimovaný ktorýkoľvek z nich, svoje tvrdenie podporila poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/203/2005, v zmysle ktorého sú žalovaní solidárni dlžníci samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky podstatné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem, vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobkyne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd. Žalovaný v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. S ním namietanými skutočnosťami sa vysporiadal už okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a nebolo účelné ani dôvodné, aby ich odvolací súd opakoval. 8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom odvolaním žalovaného, zohľadniac relevantné argumenty. Z odvolania je zrejmé, že žalovaný zotrváva na argumentoch, ktoré uvádzal počas konania pred súdom prvej inštancie, pričom tento ich nepovažoval za dostatočné na to, aby súd žalobu žalobkyne zamietol. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovaným v odvolacom konaní nemožno
dospieť k inému záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhal. 9. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočné, jasné a zrozumiteľné, a spĺňa predpokladané obsahové a kvalitatívne požiadavky odôvodnenia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces tým, že by svoje rozhodnutie dostatočne nezdôvodnil, pretože jasne vysvetlil z akých dôvodov bola podaná žaloba dôvodnou a nezanedbal ani svoju povinnosť primerane sa vysporiadať s relevantnými námietkami žalovaného. Námietku žalovaného ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. 10. Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s viacerými námietkami zo strany žalovaného vznesenými počas konania pred okresným súdom, uvedenú námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že okresný súd sa zaoberal tak existenciou zmluvy o spolupráci zo dňa 31.12.2014, ako aj pandémiou COVID-19 a zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, že uvedené skutočnosti nespôsobili zánik záväzku žalovaného uhradiť žalobkyňou uplatnené pracovnoprávne nároky. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s existenciou zmluvy o spolupráci, ktorá bola uzatvorená dňa 31.12.2014 medzi žalovaným a pánom D. P.. Táto zmluva upravovala len vzájomné vzťahy zmluvných strán, a to žalovaného a tretej osoby - pána D. P.. Žalobkyňa nebola účastníčkou predmetného zmluvného vzťahu, a teda nebola a ani nie v žiadnom právnom vzťahu k pánovi D. P.. V prejednávanej veci vznikol záväzkovo právny vzťah majúci formu pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným, a preto žalovaný je nositeľom povinnosti uhradiť žalobkyni uplatnené pracovnoprávne nároky. Žalobkyňa vykonávala závislú prácu v pracovnom pomere len pre žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý bol povinný na základe ustanovení Zákonníka práce uspokojiť jej pracovnoprávne nároky. Pasívna vecná legitimácia v spore tak svedčí výlučne žalovanému. Žalovaný i po uzavretí zmluvy bol zamestnávateľom žalobkyne naďalej tak, ako to bolo dojednané pracovnou zmluvou zo dňa 29.09.2013. Zmluva o spolupráci nemohla založiť práva a povinnosti voči žalobkyni, ktorá jej zmluvnou stranou nebola, pretože zmena obsahu pracovnej zmluvy podlieha podľa § 54 Zákonníka práce vzájomnej dohode zamestnanca a zamestnávateľa v písomnej forme a k ničomu takému nedošlo. 11. Okresný súd vyhodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia aj obranu žalovaného, a to, že k pozastaveniu činnosti a prevádzky žalovaného, ktoré bolo miestom výkonu práce žalobkyne, došlo v súvislosti s prijatými opatreniami zo strany vlády a ďalších orgánov verejnej moci rozhodnutiami, v zmysle ktorých sa mimoriadna situácia dostala až do fázy núdzového stavu a neoponoval žalovanému vo vzťahu k tvrdeniu, že išlo o ním nezavinenú situáciu. Okresný súd sa vyjadril aj k postoju žalovaného, ktorý odmietal plniť svoje peňažné záväzky voči bývalým zamestnancom s poukazom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, do ktorej sa dostal pre uposlúchnutie príkazu uzavrieť prevádzky a nedostatočnú kompenzáciu zo strany štátu. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno akceptovať postoj žalovaného, ktorý chcel presunúť ťarchu pandemickej situácie len na žalobkyňu a sám by žiadnym spôsobom neparticipoval na následkoch pandemickej situácie, i keď v čase vzniku nárokov žalobkyne disponoval dostatočným rozsahom majetku, ktorý v rozhodnom období prevádzal na svoju manželku, hoci Zákonník práce zdôrazňuje ochrannú funkciu zamestnanca ako slabšej zmluvnej strany v pracovnoprávnych vzťahoch. Okresný súd správne poukázal aj na ukončenie podnikateľskej činnosti necelé dva mesiace po vzniknutí mimoriadnej situácie v dôsledku pandémie vyvolaných vírusom COVID-19 s tým, že žalovaný nepreukázal, či tento krok bol skutočne nevyhnutným. Uzatvorenie prevádzky na základe opatrení orgánov verejnej moci malo za následok, že zamestnankyňa žalovaného
- žalobkyňa nemohla vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve. Ide tak o prekážku na strane zamestnávateľa, za trvania ktorej patrí zamestnancovi v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak tento nárok spolu s nárokom na odstupné a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vyplýva priamo zo zákona, nemôže žalovaný účelne namietať, že by pracovnoprávny nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní bol v rozopre s princípom spravodlivosti a reciprocity, s ktorým úsudkom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, a to aj v závislom výroku o trovách konania. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust . § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
14. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.