Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-295-2002.pdf
PDF · 71.43 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/295/2002
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 proti povinnému: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q., B. X o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 16.181,54 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Eduardom Birom
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 29.01.2002 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Eduarda Bira vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 16.181,54 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach, č. 6002-519-1400/2000 zo dňa 15.05.2000 a č. 6002-519a-1400/2000-144 zo dňa 15.05.2000. Dňa 01.02.2002 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 023463 * zo dňa 10.04.2002. Dňa 09.10.2014 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný je nemajetný. Zároveň si súdny exekútor uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 79,18 €, pričom na úhradu navrhol zaviazať oprávneného. Uznesením Okresného súdu Košice II, spis. zn. Er/295/2002-16 zo dňa 16.12.2014 súd exekúciu zastavil a na úhradu trov exekúcie vo výške 79,18 € zaviazal oprávneného. Oprávnený uznesenie napadol odvolaním zo dňa 03.02.2015 v celom rozsahu. Krajský súd v Košiciach, uznesením spis. zn. 7CoE/361/2015-32 zo dňa 28.07.2016 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II, spis. zn. Er/295/2002-16 zo dňa 16.12.2014 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2016. Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Exekučný poriadok platný ku dňu začatia exekučného konania neupravoval ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, preto súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania exekúciu súd zastaví ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania exekúciu súd zastaví ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci, ktoré sú z exekúcie podľa § 114 a 115 vylúčené, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd po oboznámení sa s exekútorským spisom zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného lustráciou pričom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla. Ďalej súdny exekútor zisťoval účty povinného súčinnosťou s daňovým úradom na základe čoho súdny exekútor zistil, že povinný nemá vedený žiaden účet v peňažnom ústave. Lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vedený ako vlastník nehnuteľného majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor konštatoval, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, nakoľko boli vykonané opakované lustrácie na príslušné úrady. Šetrením dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov. Exekučný poriadok platný ku dňu začatia exekučného konania neupravoval ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, preto súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 79,18 €. Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša výlučne povinný. Oprávnenému môže súd, v danom prípade, uložiť povinnosť nahradiť priznané trovy exekúcie len za predpokladu, že mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a zároveň súd posudzuje, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. Bez ohľadu na dôvod zastavenia exekúcie je súd toho názoru, že oprávnený pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia, a teda, že povinný v priebehu exekučného konania sa stane nemajetným. Oprávnený okrem toho nemohol predvídať ani to, že sa súdnemu exekútorovi nepodarí vymôcť jeho pohľadávku v tak dlhom časovom horizonte (návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 29.01.2002 a návrh na zastavenie exekúcie bol súdnym exekútorom podaný dňa 09.10.2014), preto mu súd nemohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Okrem toho súd vychádzal z ust. § 257 C. s. p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Preto súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné. (Podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 357 C.s.p.)